Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/544/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614205904
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614205904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Holiča a sudcov JUDr.

Gabriely Briškovej a JUDr. Zlatice Javorovej vo veci navrhovateľky: W. J., nar. XX. L. XXXX, bytom
J. C., D. XXX/XX, proti odporcovi: B. J., nar. XX. I. XXXX, bytom J. C., D. XXX/XX, zastúpeného
advokátkou: JUDr. Edita Lehocká, Šaštín-Stráže, Štúrova 1267, o určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Senica z 10. novembra
2014 č. k. 5C/118/2014-59 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporcovi nepriznáva
náhradu trov prvostupňového konania.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uloženia
povinnosti odporcovi platiť jej príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 300 eur mesačne od
20. júna 2014 z dôvodu, že je nezamestnaná, bez príjmu a posledné štyri roky si aktívne a intenzívne
hľadá prácu, avšak bezúspešne. Súčasne uložil povinnosť navrhovateľke zaplatiť odporcovi náhradu

trov konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia 356,14 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením
§ 72 ods. 1 až 3, § 73, § 75 ods. 2 ZoR (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
zmien a doplnení). Vecne zdôvodnil, že hoci je navrhovateľka dlhodobo nezamestnaná (od roku 1997)
a aktívne si prácu hľadá, nepreukázala v konaní neschopnosť samostatne sa živiť. Nemá žiadne
zdravotnéproblémy,brániacejejzamestnaťsa.Jekvalifikovanoupracovnousilou,máukončenústrednú
ekonomickú školu s maturitou. Súd prvého stupňa vzal tiež do úvahy, že odporca platí za navrhovateľku,
i po rozvode manželstva, všetky náklady na bývanie, spláca úver použitý na kúpu rodinného domu,

pravidelne platí výživné na maloletú dcéru účastníkov ako aj takmer všetky bežné výdavky, vrátane
nákladov na štúdium (v dôsledku čoho je v uvedenom smere navrhovateľka finančne odbremenená).
Dospel preto k záveru, že od odporcu nemožno spravodlivo žiadať, aby okrem bežných výdavkov
navrhovateľky, ktoré jej i po rozvode manželstva platí, uhrádzal príspevok na výživu ako rozvedenej
manželke. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle
ktorého, aplikujúc zásadu úspechu, navrhovateľku zaviazal zaplatiť trovy konania odporcovi, ktorý mal
voveciplnýúspech.Trovykonaniapredstavovalitrovyprávnehozastúpenia356,14eur,pozostávajúcez

odmeny 247,48 eur (za 4 úkony právnej služby: 4 x 61,87 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd z 13. augusta 2014, zastupovanie na pojednávaní 22. septembra 2014 a 10. novembra
2014), ako i z režijného paušálu 32,16 eur (4 x 8,04 eur), z cestovných výdavkov 22,90 eur (obojsmerná
cesta Šaštín-Stráže - Senica 40 km, priemerná spotreba 6,8 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,52 eur/l ), aj z náhrady za stratu času vo výške 53,60 eur (4 pol hodiny x 13,40 eur v súvislosti s obojsmernou
cestou Šaštín-Stráže - Senica dňa 22. septembra 2014 a 10. novembra 2014).

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie navrhovateľka s návrhom na
jeho zmenu, vyhovením jej návrhu (uložením povinnosti odporcovi platiť jej príspevok na výživu 300
eur mesačne od 20. júna 2014). Odvolanie obsahovo odôvodnila tým, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Manželstvo účastníkov uzavreté 19. septembra 1998 bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 11P/27/2013-27 zo 7. mája 2013 (právoplatný
12. júna 2013). Účastníci konania majú jedno maloleté dieťa E. J., nar. XX. V. XXXX, zverené do
osobnej starostlivosti navrhovateľke, na ktoré bola odporcovi uložená povinnosť platiť výživné vo výške
200 eur mesačne. Od 1. septembra 2014 maloletá E. nastúpila na Obchodnú akadémiu v Bratislave,
býva na internáte, čím došlo k zvýšeniu jej výdavkov. Navrhovateľka návrh na zvýšenie výživného pre
dcéru nepodala aj z dôvodu, že si nemôže dovoliť právne služby pre nedostatok financií (v prípade ak

by sa obrátila na Centrum právnej pomoci o bezplatné zastupovanie, musela by predložiť množstvo
potvrdení, cestovať na úrady, na čo taktiež nemá peniaze). Odporca uhrádza náklady na bývanie v
spoločnej nehnuteľnosti v celkovej výške 200 eur mesačne, spláca úver v A. J., a.s., ktorý prevzali
obidvaja účastníci konania za účelom zabezpečenia bývania, vo výške 220 eur mesačne. Navrhovateľka
je bez príjmu. Odporca má príjem z podnikateľskej činnosti 1.238 eur mesačne (v čase keď pracoval v

spoločnosti E. D., a.s., J., jeho mesačný príjem činil 1.222 eur netto, pracovný pomer skončil na vlastnú
žiadosť). Navrhovateľka a odporca sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX, k. ú. J. C., ako aj vlastnia spoluvlastnícky podiel na ďalších nehnuteľnostiach o veľkosti
6/16-in zapísaných na LV č. XXXX, k. u. J. C., ako aj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach o
veľkosti 1/2 zapísaných na LV č. XXXX, k. u. J. C.. Navrhovateľka od septembra 1997 nepracuje,

dohodla sa s odporcom, že sa bude starať o dcéru a on bude zabezpečovať rodinu finančne. Posledné
štyri roky si však zamestnanie intenzívne hľadá. Navrhovateľka nesúhlasila s konštatovaním súdu
prvého stupňa o nepreukázaní jej neschopnosti samostatne sa živiť po rozvode. Príspevok na výživu
prislúcha aj tomu rozvedenému manželovi, ktorý nemá možnosť a príležitosť si za danej situácie
zaobstarať primerané zamestnanie (R 3/1978). Dôvodom neschopnosti sám sa živiť okrem zdravotného

stavu môže byť aj nedostatok pracovných príležitostí, strata kvalifikácie, starostlivosť o dieťa do veku
troch rokov, prípadne starostlivosť o invalidné dieťa. Na strane navrhovateľky sú tak dané subjektívne
skutočnosti, pre ktoré nie je schopná živiť sa a to strata kvalifikácie, keď od roku 1997 doposiaľ nebola
zamestnaná, i s prihliadnutím na jej vek, ktoré skutočnosti je znevýhodňujú na trhu práce. Uplynutím
času stratila schopnosť zamestnať sa v odbore ktorý vyštudovala. Prácu si hľadá v mieste svojho

bydliska a tiež v Bratislave (posiela žiadosti a životopisy, telefonicky a osobne sa informuje o prácu,
avšak bezvýsledne). Platenie výdavkov na bývanie a na spoločný úver odporcom za navrhovateľku nie
je plnením vyživovacej povinnosti voči nej a nie je daná záruka, že odporca si v budúcnosti nebude
nárokovať vrátenie týchto nákladov. Spoločný úver bude predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu nie je dôvodom

na zamietnutie návrhu na príspevok na rozvedenú manželku (takáto skutočnosť je zohľadňovaná pri
skúmaní možností a schopností odporcu). Primerané výživné má slúžiť nielen na stravu navrhovateľky,
ale zabezpečenie ďalších nevyhnutých potrieb ako sú bývanie, zdravotná starostlivosť a pod. Polovica
nákladov na bývanie predstavuje 100 eur, polovica úveru 110 eur. Ďalšie výdavky sú na stravu,
oblečenie, zdravotnú starostlivosť, výdavky spojené s hľadaním zamestnania. Navrhovateľka nepoberá

ani dávku v hmotnej núdzi.

Odporca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť.
Neschopnosť samostatne sa živiť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na
strane oprávneného. Medzi tieto patrí napr. zlý zdravotný stav. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je

rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ako ani skutočnosť poklesu životnej
úrovne oproti obdobiu pred zánikom ako ani to, že vlastnou prácou si nedokáže oprávnená osoba zarobiť
dostatok prostriedkov na uspokojenie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Navrhovateľka nemá
žiadne zdravotné problémy brániace jej zamestnať sa. Skutočnosť, že vypadla z pracovného procesu
a nie je schopná si nájsť zamestnanie adekvátne kvalifikácii, jej nebráni v iných možnostiach nájdenia

zdrojov príjmu (napr. miesto výpomoci v kuchyni počas letných mesiacov a pod.). Navrhovateľka si však
takýto typ práce nehľadala.Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania
žalobkyne (§ 212 ods. 1 O. s. p.) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm.

b/ O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie vo veci
samej nie je dôvodné.

Zánikom manželstva zanikajú všetky osobné, ako i osobnomajetkové práva a povinnosti manželov.
Zaniká teda aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá mala manželom zabezpečovať

zásadne rovnakú životnú úroveň. Solidarita ako charakteristický znak manželských vzťahov existuje po
zániku manželstva len v obmedzenej forme, za splnenia zákonom stanovených podmienok. Zásadne
je treba vychádzať z princípu ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode a preferovať
zabezpečenie uspokojovania potrieb bývalých manželov spravodlivým vysporiadaním nárokov zo
spoločného majetku.

Bývalý manžel má právo len na zabezpečenie primeranej výživy, nie rovnakej životnej úrovne
ako v prípade trvania manželstva, preto aj kritériá priznávania príspevku na výživu rozvedeného
manžela sú odlišné. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa odvodzuje od jeho skutočných i
potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Jediným dôvodom pre
priznanie príspevku je neschopnosť bývalého manžela sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých

manželov sa pritom neskúma, ani neporovnáva. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť sa
však vyžaduje kvalifikovaná miera odkázanosti, posúdenie ťaživosti ekonomickej situácie v dôsledku
zániku manželstva rozvodom s tým, že základné životné potreby oprávnenej osoby neumožňujú
pokryť ani jej celkové majetkové pomery. Príspevkom na výživu rozvedeného manžela sa po zákonom
obmedzenú dobu (s hornou hranicou päť rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode) má umožniť

získať potrebné návyky s cieľom odstrániť rozdiely vyvolené spravidla manželstvom, ktoré vplývali na
ekonomickú nesamostatnosť bývalého manžela. Ustálená rozhodovacia prax súdov spravidla priznanie
príspevku na výživu rozvedeného manžela odôvodňuje potrebou výkonu osobnej starostlivosti o dieťa
(bývalým manželom žiadajúcim o príspevok) do veku 3 rokov, príp. staršie dieťa ak vyžaduje nepretržitú
opateru (alebo ak je daná faktická nemožnosť umiestnenia dieťaťa do zariadenia poskytujúceho

dennú starostlivosť). Pri dlhšie trvajúcich manželstvách môže byť takýmto dôvodom aj strata pracovnej
kvalifikácie a tým spôsobená neschopnosť uplatniť sa na trhu práce z dôvodu dlhodobého výkonu
starostlivosti o domácnosť.

Súd prvého stupňa v danom prípade správne ustálil nepreukázanie kvalifikačného znaku (vzniku

nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela) a to neschopnosti samostatne sa živiť na
strane navrhovateľky, v súvislosti s osobným vzťahom vyvolaným manželstvom. Manželstvo účastníkov
konania zaniklo 12. júna 2013 a navrhovateľka požiadala o priznanie príspevku s ročným časovým
odstupom 20. júna 2014, pričom svoju ekonomickú situáciu, odkázanosť v uvedenom medziobdobí
neopísala. Navrhovateľka sama uviedla, že začala byť aktívna pri hľadaní zdroja príjmu na trhu

práce už počas trvania manželstva (podľa tvrdenia v odvolaní posledné štyri roky si navrhovateľka
intenzívne hľadá zamestnanie). Teda stav tvrdený navrhovateľkou ako nepriaznivý, nájsť si na trhu práce
zamestnanie, bol vytvorený už v období trvania manželstva (pred rozvodom). Tomu zodpovedá tvrdenie
odporcu, že účastníci ako manželia sa dohodli po ukončení materskej dovolenky navrhovateľky, že
zostane doma pokiaľ dcéra nebude samostatná, ktorá doba však uplynula ešte za trvania manželstva

(s prihliadnutím na vek maloletej blízky plnoletosti). Počas manželstva navrhovateľka už vyvíjala aktivity
pri hľadaní zamestnania na trhu práce. Z uvedeného vyplýva, že priznanie príspevku na výživu by v
danom prípade nenapĺňalo účel ustanovenia § 72 ZoR, ktorým má byť reagované na následky vyvolané
zánikom manželstva (v časovo limitovanom období bezprostredne po zániku manželstva rozvodom).
Situáciu, v ktorej sa navrhovateľka ocitla v súvislosti so získavaním zdroja príjmu, nebolo dôvodné

odvodzovať od straty kvalifikácie v dôsledku výkonu starostlivosti o maloleté dieťa a domácnosť. V
tomto kontexte je potrebné hodnotiť aj nedostatok pracovných príležitostí, ako stav trvajúci už za
trvania manželstva účastníkov. Možno preto len súhlasiť s názorom navrhovateľky, že schopnosť alebo
neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť je potrebné posudzovať podľa konkrétnych okolností
prípadu (v danom prípade tieto spočívali najmä v nedostatku pracovných príležitostí na trhu práce, nie

v ekonomickom dopade navrhovateľky v dôsledku rozvodu).Súd prvého stupňa správne vzal do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľka nemá žiadne zdravotné
problémy, ktoré by jej bránili zamestnať sa a nadobudnuté stredoškolské ekonomické vzdelanie
nemožno vyhodnotiť ako úplnú stratu kvalifikácie (napriek dlhoročnej nezamestnanosti).

Nemožno prehliadať ani majetkové pomery navrhovateľky, ktorá je bezpodielovou spoluvlastníčkou
viacerých nehnuteľností (zapísaných na LV č. XXXX, XXXX a XXXX, k. ú. J. C.) a potrebu ich
spravodlivého vysporiadania s odporcom, ktoré nasvedčujú možnostiam získania určitého zdroja príjmu
navrhovateľky. Nejedná sa pritom o požiadavku rozpredávania majetku slúžiaceho na uspokojovanie

potrieb jedného z bývalých manželov, ale využitie možností zabezpečiť uspokojenie vlastných potrieb
primárne vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica z 18. septembra 2014 vyplýva, že navrhovateľka nepožiadala o pomoc v hmotnej núdzi.
Preto poukaz navrhovateľky, že nemá žiaden príjem, ani len dávku v hmotnej núdzi, nebolo možné
vyhodnotiť ako objektívny, navrhovateľkou neprivodený stav.

Navrhovateľka v odvolaní vymedzila potrebu financovania jej dôvodných výdavkov akými sú náklady na
bývanie 100 eur (výdavky na zdravotnú starostlivosť bližšie neodôvodnila), splácanie polovice splátky
úveru 110 eur. V konaní bolo však nesporné, že komplexné náklady na bývanie, ako i realizáciu platby
celej mesačnej splátky úveru financuje odporca, ktorý prebral v plnom rozsahu aj kompletné výdavky
na odôvodnené potreby maloletej dcéry účastníkov. Súd prvého stupňa preto dôvodne vzal do úvahy

aj pokračovanie financovania rozhodujúcich výdavkov odporcom (na bývanie a splácanie úveru) po
rozvode účastníkov, ktoré pozitívnym spôsobom ovplyvňuje pomery a životnú úroveň navrhovateľky.
Argument navrhovateľky o absencii záruky nenárokovania si vynaložených nákladov voči nej, zo strany
odporcu (v dôsledku uvedených plnení), je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k prejavenej vôli odporcu („že
sa v celom rozsahu stará o chod domácnosti, financuje všetky náklady na bývanie, zálohové platby za

vodu, elektrinu, plyn, daň z nehnuteľnosti, pripojenie na internet, poplatok za komunálny odpad, ako i
prípadnénedoplatkyzaspotrebovanéenergie).Vzhľadomnauvedenýprejavvôleodporcu,niejemožné
považovať poskytovanie jeho plnení (realizované aj v prospech maloletej dcéry) ako plnenie zakladajúce
vznik bezdôvodného obohatenia. Vynakladanie uvedených platieb odporcom predstavuje ekonomickú
hodnotu, na ktorej s výslovným súhlasom odporcu participuje aj navrhovateľka.

Vyporiadanie platieb spoločného úveru spadá do predmetu vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ako spoločný záväzok, avšak uvedené bude realizované už v rámci
komplexného vyporiadania spoločného majetku a záväzkov manželov, ktoré ovplyvní aj majetkové
pomery navrhovateľky.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nemožno dovodiť (ako to nesprávne uvádza
navrhovateľka), že platby výživného, ako aj plnenia nad rámec výživného odporcom maloletej, boli
dôvodom vedúcim k zamietnutiu návrhu navrhovateľky. Pokiaľ by však boli náklady na výživu maloletej
dcéry odporcom plne hradené, bola by eliminovaná potreba finančného prispievania na jej odôvodnené

potreby zo strany navrhovateľky. Ak sa podľa tvrdenia navrhovateľky náklady na výživu maloletej zvýšili
atietobyneboliuhrádzané,bolbydanýmožnýdôvod využitiaprávapodaťnávrhnazvýšenievýživného.
Vzhľadom na druh uvedeného súdneho konania (o zvýšenie výživného na maloleté dieťa) nie je
nevyhnutný dôvod na právne zastupovanie (navrhovateľka poukazovala na nesolventnosť financovania
právnych služieb), pričom je možné využiť poskytnutie pomoci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,

odbor sociálnej kurately, pri spisovaní takéhoto návrhu (čím by mohol zaniknúť dôvod potreby obrátiť sa
na ďalšie inštitúcie ako napr. Centrum právnej pomoci, ktorý postup navrhovateľka označila opäť ako
prekážku, vzhľadom na potrebu predkladania množstva potvrdení).

Je potrebné zdôrazniť, že príspevok na výživu rozvedeného manžela má slúžiť na kompenzovanie

nerovností vyvolaných manželstvom u bývalého manžela. Z tvrdení navrhovateľky však nevyplývali
žiadne podstatné odlišnosti vo vzťahu k financovaniu jej potrieb za trvania manželstva s odporcom a po
jehozánikuapretosúdprvéhostupňaopodstatnenekonštatovalajnedostatokpožiadavkyspravodlivosti
pri presune ekonomickej zodpovednosti na odporcu ako bývalého manžela (za takto preukázaného
skutkového stavu). Žiaducim stavom je ekonomická nezávislosť bývalých manželov (k čomu smeruje

predovšetkým vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva).

Zustanovenia§72ods.2ZoRvyplývatiežpotrebaprihliadaťnapríčinyvedúcekrozvratuvzťahovmedzi
manželmi (v súvislosti s rozhodovaním o príspevku na výživu rozvedeného manžela). Z vykonanéhodokazovania však nevyplynuli žiadne dôvody a skutočnosti, týkajúce sa príčin rozvratu vzťahov medzi
manželmi, majúce konkrétny vplyv na rozhodovanie o uplatnenom nároku navrhovateľky (z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že za príčinu rozvratu manželstva účastníkov

boli označené rozdielne povahové vlastnosti a názory účastníkov na život i manželské spolužitie).

Odvolací súd tak nevzhliadol dôvod na odlišné zhodnotenie individuálnych schopností a možností
navrhovateľky v porovnaní s hodnotením súdu prvého stupňa, ktorý preskúmateľným spôsobom vyjadril
skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Podľa § 219 ods. 1 O. s.

p. odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd však napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania odporcu
zmenil podľa § 220 O. s. p. tak, že odporcovi súd náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.
Aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. sa môže v konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná
tvrdosť. Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. má preto súd z úradnej povinnosti skúmať existenciu dôvodov

hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bol daný dôvod náhradu trov konania celkom alebo v
časti úspešnému účastníkovi nepriznať. S prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu týkajúce sa
charakteru uplatňovaného nároku (príspevok na výživu rozvedeného manžela), ako i osobné, zárobkové
a majetkové pomery navrhovateľky, bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p..
Súčasne bolo prihliadané aj na zárobkové a majetkové pomery odporcu ako úspešného účastníka

konania. Komplexným zhodnotením sociálnych pomerov navrhovateľky (ktorá je dlhodobo bez príjmu,
evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, má jednu vyživovaciu povinnosť) a odporcu
(ktorý je podnikateľom s priemerným čistým zárobkom 1.222,16 eur mesačne, má jednu vyživovaciu
povinnosť), je práve odporca tým subjektom, ktorého sa rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov (ako
úspešnému účastníkovi konania) nedotkne v jeho majetkových pomeroch tak závažným spôsobom, ako

by tomu bolo uložením povinnosti náhrady trov konania navrhovateľke, ktorá je bez akéhokoľvek príjmu
(priznanie náhrady trov odporcovi by privodilo navrhovateľke väčšiu ujmu v porovnaní s odporcom).

Dôvody hodné osobitného zreteľa okrem pomerov na strane účastníkov konania spočívali aj v
okolnostiach danej veci, vzhľadom na jej charakter. Rozhodnutie o nároku na alimentačnú povinnosť

uplatňovanú navrhovateľkou záviselo od posúdenia a vyhodnotenia uplatňovaného nároku súdom,
pričom využitie práva podať predmetný návrh nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť v jej neprospech
(podaným návrhom na začatie konania vrátane podania odvolania, navrhovateľka len realizovala
svoje právo na súdnu ochranu). Na strane navrhovateľky nebol daný ani dôvod vytknúť jej procesnú
nedisciplinovanosť v súdnom konaní (podľa § 150 ods. 1 veta druhá O. s. p. súd prihliada najmä

na okolnosti či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril). Vzhľadom na značné rozdiely v sociálnych pomeroch navrhovateľky
a odporcu, bolo by v príkrom rozpore s účelom tohto náhradového ustanovenia (§ 150 ods. 1 O. s.
p.), ktoré je zamerané na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, privodiť stav neprimeranej
ťaživosti v pomeroch navrhovateľky, výlučnou aplikáciou § 142 ods. 1 O. s. p.. Uvádzané dôvody hodné

osobitnéhozreteľatedazakladajúvýnimočnosťprocesnejsituácie,opodstatňujúcejnepriznanienáhrady
trov konania odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania, podľa § 150 ods. 1 O. s. p..

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O. s. p., keď odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,

súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, opäť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto boli
vzhliadnuté v nepriaznivých sociálnych pomeroch navrhovateľky v porovnaní s majetkovými pomermi
odporcu.Narozdielodposúdenianárokunavrhovateľkyvovecisamej(priktoromdôvodomprepriznanie
príspevku nie je rozdiel životnej úrovne bývalých manželov po rozvode manželstva, pretože životná
úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva), podstatou posúdenia náhradovej povinnosti

podľa§150ods.1O.s.p.,takakojeužvyššieuvedené,jeajporovnaniepomerovúčastníkovvsúvislosti
s účelom dotknutého ustanovenia, ktoré je zamerané na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania.
Aj tu odvolací súd prihliadal na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v pomeroch účastníkov,
ktoré vyhodnotil tak ako pri prvostupňových trovách konania, ako i v charaktere konania (uplatňovanie
príspevku na výživu rozvedeného manžela). Navrhovateľka realizáciou svojho práva na súdnu ochranu

sa domáhala v opravnom konaní zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa. V jej neprospech však
nemôže byť subjektívne posúdenie individuálnych schopností bývalého manžela živiť sa sám a nebolo
jej možné ani v odvolacom konaní vytknúť procesnú nedisciplinovanosť. Opätovne možno konštatovať,
že v prípade presadenia zásady úspešnosti pri náhrade trov odvolacieho konania, bez aplikovania §150 ods. 1 O. s. p., došlo by k neprimeranej tvrdosti (spôsobení ujmy na strane navrhovateľky, ktorá
je dlhodobo nezamestnaná, bez pravidelného príjmu, v porovnaní s dopadom rozhodnutia o nepriznaní
náhradytrovodvolaciehokonanianapomeryodporcu,ktorýmádostatočnýzdrojpríjmu).Ajvodvolacom

konaní boli preto dôvody hodné osobitného zreteľa dané (majúce charakter výnimočnosti a vedúce k
zamedzeniu neprimeranej tvrdosti).

Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.