Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sd/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200429
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200429.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci

navrhovateľky N.. Q. X. Á. B. F. Á. U. Z. C. P. Q. Y. , N. XXXX/X, W., proti odporkyni Sociálnej poisťovni,
ústredie, Ul.29.augusta č.8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu
odporkyne zo dňa 02.10.2013 č. XXX XXX XXXX X takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 02.10.2013 č. XXX XXX XXXX X v spojení s
rozhodnutiami odporkyne z 25.02.2014 č. XXX XXX XXXX X a zo dňa 14.04.2014 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľky napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto

rozsudku priznala navrhovateľke predčasný starobný dôchodok v sume 418,10 eur mesačne. Svoje
rozhodnutie odporkyňa expedovala navrhovateľke dňa 08.10.2013.

Včas podaným opravným prostriedkom z 31.10.2013 doručeným odporkyni dňa 06.11.2013 sa
navrhovateľka domáhala započítania obdobia od 01.06.1980 do 01.01.1981 do doby poistenia a
následne podaním z 29.11.2013 žiadala zhodnotiť aj dobu štúdia v Maďarsku a dobu výkonu práce,
ktorú dobu odpracovala v Maďarsku.

Odporkyňa rozhodnutím z 25.02.2014 a zo 14.04.2014 č. XXX XXX XXXX X vyhovujúc navrhovateľke
čiastočne zvýšila navrhovateľke priznaný predčasný starobný dôchodok od 01.09.2013 na sumu
433,- eur mesačne po započítaní obdobia sociálneho zabezpečenia od 09.06.1970 do 08.07.1970,
od. 01.09.1971 do 30.09.1971, od 01.10.1971 do 29.10.1971, od 01.11.1971 do 31.12.1971, od
01.01.1972 do 31.05.1972, od 01.06.1980 do 31.12.1980, od 01.01.1981 do 11.01.1981, to znamená
obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 527 dní. Súčasne navrhovateľke nezapočítala do obdobia

dôchodkového poistenia obdobie jej štúdia na území Maďarska od 01.09.1967 do 10.06.1971 z dôvodu,
že príslušná inštitúcia sociálneho poistenia Maďarska nepotvrdila obdobie štúdia navrhovateľky v
Maďarsku ako obdobie dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Maďarska.

Navrhovateľka v priebehu súdneho preskúmacieho konania sa naďalej domáhala započítania uvedenej
doby štúdia od 01.09.1967 do 10.06.1971 v Maďarsku do doby poistenia.

Odporkyňa vo svojich vyjadreniach poukázala na ustanovenie § 6 ods.1 bod 5 zákona č. 101/1964 Zb.
a článok 4 Dohovoru medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou a spolupráci
na poli sociálnej politiky, a preto že s poukazom na potvrdenie o dobách poistenia zo dňa 20.11.2013,
ktoré vydala inštitúcia sociálneho poistenia Maďarska, v ktorom ako doba poistenia navrhovateľky nie jeuvedené obdobie jej štúdia od 01.09.1967 do 10.06.1971, ktoré bola povinná akceptovať, nie je možné
navrhovateľke túto dobu štúdia započítať do doby dôchodkového poistenia, a preto jej túto dobu štúdia
v Maďarsku do doby poistenia nezapočítala.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p. podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným
prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutia odporkyne a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho dávkového spisu odporkyne, najmä potvrdením príslušnej inštitúcie sociálneho
poistenia Maďarska zo dňa 20.11.2013 a opakovane vydaného potvrdenia zo dňa 02.10.2014, po

vypočutí navrhovateľky na pojednávaní dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky
nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovený inak, použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a (250l ods. 2 O.s.p.).

Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého
rozhodnutie sa preskúmava ( §250m ods. 3 O.s.p.).

O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí,
alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. platí obdobne ( § 250q ods.
2 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že potom ako odporkyňa vyhovela
navrhovateľke na základe doplnenia dokazovania v priebehu preskúmacieho súdneho konania
rozhodnutiami odporkyne zo dňa 25.02.2014 a 14.04.2014 obe č. XXX XXX XXXX X a zvýšila jej
predčasný starobný dôchodok na sumu 433,- eur mesačne od 01.06.2013 po započítaní obdobia
dôchodkového poistenia v rozsahu 527 dní, ostala medzi účastníkmi konania sporná už len otázka,

či navrhovateľke mala odporkyňa započítať aj dobu štúdia v Maďarsku v období od 01.09.1967 do
10.06.1971, alebo nemala.

Navrhovateľka na pojednávaní súdu pri svojom výsluchu uviedla, že:
„Beriem na vedomie oznámenie zo dňa 16.09.2014 uvedené na tlačive E001. Ja chcem svoje stanovisko

zo dňa 01.12.2014 upresniť nasledovne. Táto dohoda medzi Československom a Maďarskom sa
vzťahuje na poli sociálnej politiky, predmet sporu je uznanie stredoškolského štúdia, resp. započítanie
doby stredoškolského štúdia, ktoré som absolvovala v Maďarsku. Čiže vo svojom stanovisku som
uviedla, že prioritná záležitosť je rozhodnúť či mám ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou,
alebo nemám ukončené pre účely zákona. Čiže maďarská strana vo svojom formulári nemá, že

nemôže uviesť za slovenskú stranu pre slovenského občana, ktorému bol vypočítaný dôchodok
predčasný podľa slovenských zákonov, nemôže posúdiť, že či stredoškolské štúdium bude započítavať
maďarská podľa maďarskej legislatívy, alebo podľa slovenských zákonov. Toto primárne, prioritné
a úplne základné rozhodnutie musí urobiť slovenská strana Slovenský štát, to znamená po prvé,uzná mi stredoškolské štúdium uskutočnené a započíta, alebo neuzná. Potom môže nasledovať
otázka sociálneho zabezpečenia, a podľa maďarských zákonov sociálne zabezpečenie na sociálne
zabezpečenie z maďarskej strany podľa dohôd medzinárodných strán Československa a Slovenska a

následne Európskej únie má slovenský občan nárok a bol zárobkovo činný a poistený až viac ako 1
rok. Analogicky sa stalo, čiže to nie je predmetom sporu, ale analogicky je, že obdobie 302 dní, ktoré
som odpracovala v Maďarsku mi započítala slovenská strana aj vypláca slovenská strana tých 302
dní, pretože nedosahujem obdobie jedného roka. Ak by som bola mala 366 dní, tak poistenie mi ide
dvojzložkové. Slovenská strana slovenskú časť a maďarská strana započíta podľa sociálneho poistenie

k dôchodku maďarskú časť. A keďže ja som v prípade stredoškolského štúdia nemal príjmy, nebola
som zárobkovo činná, to znamená, že toto obdobie nemôže maďarská strana započítať, lebo zárobkovo
činná som nebola, aj keby to spočítal štyri roky plus 302 dní, alebo nebola som zárobkovo činná len 302
dní. Čiže tu je primárne sa v rozhodnutí dohodnúť, že áno mám započítané stredoškolské obdobie roky
alebo nie, a potom následne na základe tejto zložitej a pravdepodobne legislatívy, ktorá takýto hraničný
prípad nerieši, rozhodnúť správne a v súlade so zákonom. Ja opakujem, že som slovenský štátny občan,

jediný vždy som bola v Československej federatívnej republike, resp. Československej socialistickej
republike, a dodnes som zostal slovenským štátnym občanom. Mne stredoškolské štúdium slovenský
štát započítal v prípade vysokoškolského štúdia, čiže štát raz funguje, aj keď tu nie sú sociálne zákony,
raz to funguje že mi to uzná, raz funguje, že mi to neuzná, to znamená, že potrebujeme rozhodnúť
v tomto spore o tom, že či mi Slovenská republika na účely dôchodku uzná a potom môže ísť, a toto

nemôže maďarská strana rozhodnúť za Slovenskú republiku, toto môže rozhodnúť Slovenská republika.
To je všetko, čo som chcela v mojej veci uviesť“. Prednes navrhovateľky bol diktovaný so súhlasom
samosudcu do zvukového záznamu.

Podľa ustanovenia § 6 ods.1 bod5 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, kde sa podľa

tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú
sa ňou tieto doby od vzniku Československého štátu, okrem iného doba pracovného (učebného)
pomeru (pracovnej činnosti) v cudzine, ak má pracovník ku dňu vzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt
v Československej socialistickej republike a je :

a) československým občanom alebo
b) cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území Československej socialistickej republiky
zamestnaný aspoň 10 rokov, pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov.

Podľa ustanovenia článku 4 medzištátnej Dohody medzi Československou republikou a Maďarskou

ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky zo dňa 30.01.1959 platnej od 01.12.1959 pri
vykonávaní tejto dohody sa použijú právne predpisy o sociálnom zabezpečení (poistení) tej zmluvnej
strany, na ktorom území pracujúci vykonáva činnosť rozhodnú pre jeho sociálne zabezpečenie
(poistenie).

Podľa článku 20 ods.1 vyššie označenej medzištátnej dohody orgány sociálneho zabezpečenia
(poistenia) a ostatné príslušné orgány oboch zmluvných strán poskytujú si pri vykonávaní tejto dohody
navzájom pomoc v rovnakom rozsahu, akoby išlo o vykonávanie vlastných právnych predpisov v
sociálnej politike.

V danom prípade ako to vyplýva z potvrdenia príslušnej inštitúcie Maďarska zo dňa 20.11.2013 o
dobách poistenia navrhovateľka podľa právnych predpisov Maďarska obdobie štúdia od 01.09.1967 do
10.06.1971 nezískala ako dobu poistenia, pretože táto doba nie je uvedená podľa právnych predpisov
Maďarska ako doba poistenia. To isté vyplýva aj z potvrdenia príslušnej inštitúcie Maďarska zo dňa
02.10.2014, čo nakoniec sama navrhovateľka ako znalá maďarského jazyka sama potvrdzuje a kde je

uvedené, že maďarská príslušná inštitúcia oznamuje Sociálnej poisťovni, že u navrhovateľky obdobie
od 01.09.1967 do 10.06.1971 nie je obdobím dôchodkového poistenia, pretože u navrhovateľky išlo
o stredné odborné vzdelanie ukončené maturitnou skúškou a ako doba poistenia podľa predpisov
Maďarska sa považuje len štúdium na odbornej škole, učňovské obdobie v Ústave odborného
vzdelávania, štúdium na univerzite (vyššieho stupňa) druhostupňové štúdium Mgr. a denné štúdium na

vysokej škole. Preto formulár zo dňa 20.11.2013 je konečný.

Vzhľadom na vyššie uvedené potvrdenia, v zmysle ktorých podľa právnych predpisov Maďarska sa za
obdobie dôchodkového poistenia považuje len štúdium na odbornej škole, strednom odbornom učilišti,druhostupňové štúdium na univerzite a denné štúdium na vysokej škole nie je podľa názoru súdu možné
hodnotiť obdobie štúdia navrhovateľky od 01.09.1967 do 10.06.1971 ako dobu poistenia.

Preto súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 6 ods.1 bod 5 zákona č. 101/1964 Zb. a
článok 4 medzištátneho Dohovoru medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou
a spolupráci na poli sociálnej politiky uzatvára, že odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, ako aj
v súlade s vyššie označeným dohovorom, ak na základe príslušnej inštitúcie Maďarska obdobie štúdia
od 01.09.1967 do 10.06.1971 odporkyňa navrhovateľke ako dobu poistenia nezapočítala.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 02.10.2013 č. XXX
XXX XXXX X v spojení s rozhodnutiami odporkyne zo dňa 25.02.2014 č. XXX XXX XXXX X a zo dňa
14.04.2014 č. XXX XXX XXXX X ako vecne správne podľa § 250q ods.2 O.s.p. musel potvrdiť.

Navrhovateľka ako neúspešná účastníčka konania právo na náhradu trov konania nemá a odporkyni

právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods.1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 250l ods.2).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.