Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200371
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, katastrálny
odbor, Sama Chalupku 18, Michalovce, za účasti G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, G., v
konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-MI-KO V 4105/2014-Zm-Dz zo dňa 20.01.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-MI-KO V 4105/2014-Zm-Dz zo dňa 20.01.2015.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. E. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-MI-KO V 4105/2014-Zm-Dz zo dňa 20.01.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam
v platnom znení, rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 23.12.2014, ktorého
prílohou je záložná zmluva uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
zastúpeným Ľ. R. - konateľom spoločnosti a G. I., bytom Š. XXXX/XX, G., zastúpeným ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.BOX 261, Bratislava, v zastúpení predsedom

združenia D. G. tak, že návrh na vklad zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 23.12.2014 bol podaný návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva č. 645/2014-ŠTE k
nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území G. na:

- LV XXXX a č. XXXX: Byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX, v obyt. dome súp. č. XXXX, postavený

na pozemku registra C KN, parcelné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 o
veľkosti podielu na spol. častiach, spol. zariadeniach a pozemku - XXXX/XXXXXX, v podiele X/X.

Citoval ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) a § 39, § 53 ods. 5 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a konštatoval, že Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv.
formulovanej dohody, t.j. v danom prípade bola obmedzená voľnosť voľby splnomocniteľa - záložcu -

účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájil
záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný
(určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko
táto bola vopred navrhnutá a pripravená. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konanianebol schopný ovplyvniť výber právneho zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Odporca z vyššie uvedeného dôvodu považoval dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku.
Ďalej uviedol, že záložná zmluva je teda absolútne neplatná aj vzhľadom na ďalší fakt: v čl. II. záložnej
zmluvy sa cituje, že záložné právo je zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa
voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013,
najmä na zabezpečenie istiny v sume 350 Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov

a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, pričom pohľadávka sa
musí v zmluve o zriadení záložného práva určiť.

Svoj názor opieral v prvom rade o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Sžo/17/2007 zo
dňa12.12.2007,ako aj ďalšie rozsudky Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Nitre. V závere dodal,
že záložná zmluva je absolútne neplatná, podmienky na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam nie

sú splnené, a preto návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku a vyslovil názor, že Dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp

- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie
Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou
v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého
zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav
veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré

majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené
z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované,
ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy
katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju

zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu
veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o

splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a
o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne

nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto
právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné

z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonalani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,

ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je
teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

Mal za to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a

zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné
náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze
slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol
prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej
praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Nestotožnil sa s právnym názorom
Správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na

§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Vyslovil názor, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal
za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má §
52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom. Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie
splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje Správny orgán v napadnutom
rozhodnutí.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ

uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s

jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 15.05.2015 navrhovateľ, odporca, ani účastník konania, neboli prítomní,
pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 04.05.2015 doručeným
tunajšiemu súdu dňa 05.05.2015 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil

s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Taktiež odporca písomným podaním zo dňa 20.04.2015,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.04.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu
pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň navrhol súdu, aby rozhodol bez jeho prítomnosti. Účastník
konania písomným podaním zo dňa 10.04.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.04.2015 taktiež
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Z uvedeného

podania účastníka konania bolo zrejmé, že nežiadal o odročenie pojednávania, a preto súd v súlade s §
250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov
konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Zmluvu o úvere

č. XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350 Eur
a ten sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o
splnomocnení dlžník splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka

č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom
znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom G. I. ako splnomocniteľom a D. G., predsedom
občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 19.11.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 645/2014-ŠTE medzi
navrhovateľom a dlžníkom, zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku

zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníkom G. I. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je

platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,
na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžníkúverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje

zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v

podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za

neho záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto

dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťou dlžníka.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie

fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,

že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.