Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200470
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Košice - okolie,
katastrálny odbor, Pracovisko Moldava nad Bodvou, Podhorská 28, Moldava nad Bodvou, za účasti K.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-KS-KO2-
V39/2015 zo dňa 13.02.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-KS-KO2-V39/2015 zo dňa 13.02.2015.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. E. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-KS-KO2-V39/2015 zo dňa 13.02.2015 rozhodol v zmysle ustanovenia

§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podanom dňa 15.01.2014, ktorého prílohou je zmluva o zriadení záložného práva
uzavretá medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpeným Ľ. R. -
konateľom spoločnosti a K. N., bytom U. M. XX, zastúpeného ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, Povraznícka 18, 811 05 Bratislava tak, že návrh na vklad zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že navrhovateľ žiadal návrhom na vklad vykonať vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území U. M., zapísaných
v liste vlastníctva č. XX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele X/X a v podielovom
spoluvlastníctve záložcu v podiele X/XX na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.1.2014
č. 653/2014-RAČ.

Citoval ustanovenie § 52, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení
(ďalej len „katastrálny zákon) a uviedol, že nemožno akceptovať ako platné uzavretie zmluvy o zriadení
záložného práva za zmluvnú stranu záložcu. K uzavretiu dohody o splnomocnení došlo v spojení so
zmluvou o úvere - spotrebiteľskou zmluvou, ktorú podpísal záložca ako splnomocniteľ súčasne pri
uzavretí Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v Košiciach dňa 11.02.2014 a splnomocnenec Pro Help -

združenieobčianskoprávnejpomocivBratislavedňa11.02.2014. Pokiaľbynedošlokuzavretiuúverovej
zmluvy, nedošlo by ani k uzavretiu dohody o splnomocnení. Táto dohoda má charakter formulára a nie
je možné považovať ju za individuálne dohodnutú, pretože dlžník - záložca nemohol ovplyvniť jej obsaha označenie záložného veriteľa aj splnomocnenca je v nej už predtlačené. Zo všetkých okolností vyplýva
záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle dlžníka, ale z vôle veriteľa, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka - spotrebiteľa. Z obsahu

Dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal splnomocniteľovi poskytnúť právnu
pomocaobhajobujehopráv.Skôrnaopak,splnomocnenecmáhájiťprávaveriteľavočisplnomocniteľovi,
čo nie je účelom tohto právneho úkonu a preto sú uvedené Dohody o splnomocnení neplatným právnym
úkonom aj v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, keď daný právny úkon nie je dostatočne určitý pre
jeho rozporný obsah.

Odporca taktiež uviedol, že zriadením záložného práva nie je rešpektovaná vyváženosť medzi
predmetom úverovej zmluvy - výška úveru, jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorými
sú nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než
je výška plnenia dlžníka. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka -
záložcuavkonečnomdôsledkusauvedenýmkonanímohrozujúajdobrémravypodľa§39Občianskeho

zákonníka.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť preskúmavané
rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného práva. Citoval
ustanovenie § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §32

ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a vyslovil názor, že Dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp

- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie
Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou
v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého
zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav
veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré

majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené
z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované,
ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy
katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju

zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v
žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody
o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a

o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu.

Mal za to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné

náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze
slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol
prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej
praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje.

K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že takéto odôvodnenie je predovšetkým
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že rozhodnutie je v tejto časti
odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho orgánu. Nevedno, či správny
orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania.Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí
chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu
mala dotýkať poplatku, uviedol, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou

náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže
ísť o neplatnosť čiastočnú, a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú
platnosť zmluvy o úvere. Považoval za logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko
sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie
obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými

podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Zároveň
podľajehonázoruodporcaprekročilrámecsvojichkompetenciívyplývajúcichz§31ods.1katastrálneho
zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží
príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1

Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo

splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 15.05.2015 navrhovateľ a odporca neboli prítomní, pričom boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 12.05.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa
14.05.2015 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v
jeho neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd v súlade s § 250g
ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa

a odporcu.

Na pojednávaní súdu bol vypočutý účastník konania K. N., ktorý uviedol, že od spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. si požičal sumu 600 eur s tým, že z uvedenej pôžičky mu bolo 300 eur stiahnuté,
resp. vyplatil predchádzajúcu pôžičku, a to vo výške 300 eur. Pred poskytnutím pôžičky od spoločnosti

POHOTOVOSŤ s.r.o. v sume 600 eur mu boli dané na podpis zmluva o úvere a taktiež len dohoda o
zrážkach zo mzdy. Nebol si vedomý toho, že by podpisoval nejakú dohodu o splnomocnení, na základe
ktorej by mal splnomocniť Združenie ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré
sú vjeho vlastníctve.Zároveň uviedol, že pokiaľbymutakátodohodaosplnomocneníbolapredložená
na podpis, takúto dohodu by nikdy nepodpísal. Konštatoval, že pokiaľ by bolo podmienkou poskytnutia

úveru zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., aby podpísal dohodu o splnomocnení na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jeho vlastníctve, o úver by spoločnosť POHOTOVOSŤ
s.r.o. za takýchto podmienok nikdy nežiadal.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa 11.02.2014. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 600 Eur a ten sa
zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa
11.02.2014 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka č. 18,
Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom

vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení
je podpísaná dlžníkom K. N. ako splnomocniteľom dňa 11.02.2014 a D. G., predsedom občianskeho
združenia ProHelp ako splnomocnencom dňa 11.02.2014.

Dňa 24.11.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 653/2014-RAČ medzi
navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.02.2014, najmä na
zabezpečenie istiny vo výške 600 Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút, vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových

nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3

Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)

je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi

dlžníkom K. N. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,
na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník

úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnenínevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva

ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná

aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za
neho záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba

splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti

a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve

o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.02.2014 a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľné vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti
vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.