Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. august 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200810
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, N., v konaní o
preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2015/V 208 - Ge zo dňa 06.05.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2015/V 208 - Ge zo dňa 06.05.2015.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. Y. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2015/V 208 - Ge zo dňa 06.05.2015 rozhodol podľa § 31 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

v platnom znení o návrhu na vklad záložného práva urobenom písomne a podanom Okresnému úradu
Rožňava, Katastrálnemu odboru v papierovej podobe osobne dňa 05.02.2015, ktorého prílohou sú
jedno vyhotovenie inej listiny zo dňa 06.08.2013 označenej ako „DOHODA O SPLNOMOCNENÍ“, jedno
vyhotovenie oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností č. XXXXXXX a dve
vyhotovenia zmluvy o zriadení záložného práva č. 695/2014-Šte, uzavretej medzi účastníkmi práv k
nehnuteľnostiam označenými ako: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25,

Bratislava a J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, N., zastúpeným splnomocnencom DSS Nestor
o.z., IČO 42 180 139, so sídlom Stred 449, Zázrivá tak, že návrh na vklad zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že navrhovateľ podal návrh na vklad záložného práva
k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí odporcu. Konštatoval, že
dňa 06.08.2103 v Bratislave prijal splnomocnenec ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci
plnomocentsvo udelené splnomocniteľom J. A.. Jeho vyhotovenie vo forme predtlače má za následok

nemožnosť ovplyvňovania a ovplyvnenia týchto častí predmetnej listiny zo strany splnomocniteľa
a má vplyv aj na účinnú obhajobu práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa zo strany
splnomocnenca. Konštatoval, že zo znenia ustanovenia bodu 3 piatej vety plnomocenstva vyplýva
pochybnosť, či splnomocnenec konal pri uzatváraní záložnej zmluvy plne v záujme účinnej obhajoby
práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa z dôvodu, že osoba splnomocnenca je v kontakte
s osobou úverového veriteľa a záložného veriteľa. Uviedol, že v tomto prípade ide o rozpor zástupcu

(splnomocnenca) so záujmom zastúpeného (splnomocniteľa) v zmysle znenia ustanovenia § 22
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Predmetné
plnomocenstvo posúdil aj v zmysle znenia ustanovení § 23 a § 37 Občianskeho zákonníka v zneníneskorších predpisov a dospel k právnemu názoru, že právny úkon, ktorým bolo udelené plnomocenstvo
je absolútne neplatným právnym úkonom. Dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo
udelené plnomocenstvo je absentovanie jednej z podstatných náležitostí právneho úkonu vymedzených

v zmysle znenia ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, a to slobody
vôleprejavenejvsúvislostisurobenímprávnehoúkonu.Ďalejkonštatoval,žezdohodyoplnomocenstve
nevyplýva, žeby splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a
účinnú obhajobu jeho práv a právom chránených záujmov. Zo znenia jednotlivých ustanovení dohody o
plnomocenstve, najmä zo znenia ustanovenia bodu 3 piatej vety dohody o plnomocenstve vyplýva, že

povinnosťou splnomocnenca je poskytnutie právnej pomoci a účinnej obhajoby a právom chránených
záujmov úverového a záložného veriteľa.

Rozpor záujmov medzi splnomocniteľom J. A. ako záložcom a splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, dnes DSS Nestor o.z., je zrejmý aj z toho, že samotná záložná zmluva bola

uzatvorená a za záložcu jeho zástupcom podpísaná až 02.12.2014 to znamená 16 mesiacov po uzavretí
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.08.2013 a predmetnej dohody o plnomocenstve zo dňa
06.08.2013. Uviedol, že je zrejmé, že k uzatvoreniu záložnej zmluvy došlo až po tom, čo si záložca
ako dlžník z úverovej zmluvy neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy, z čoho vyplýva, že ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, dnes DSS Nestor o.z., uzatvoril za záložcu záložnú zmluvu účelovo

na obhajobu práv záložného veriteľa ako formu zabezpečenia vymáhania pohľadávky samotného
záložnéhoveriteľa.Odporcavykonanýmdokazovanímformoulustrácieďalejzistil,žepodidentifikačným
číslom organizácie XXX XXX XXX nie je vo verejne prístupných evidenciách občianskych združení
evidované občianske združenie ProHelp, ale občianske združenie DSS Nestor o.z.. Konštatoval, že sa
muformoulustrácienepodarilodokázaťprávnusubjektivituobčianskehozdruženiaProHelpaaniprávnu

subjektivitu a právne nástupníctvo občianskeho združenia DSS Nestor o.z. Aj z tohto dôvodu považoval
právne úkony urobené občianskym združením DSS Nestor o.z. za absolútne neplatné.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že výška istiny poskytnutej úverovému
dlžníkovi v sume 300 eur dohodnutá v zmluve o úvere v porovnaní s hodnotou predmetu zmluvy

o zriadení záložného práva predstavuje naplnenie znakov skutkovej podstaty absolútnej neplatnosti
právneho úkonu v zmysle znenia ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že právny úkon, uzavretím ktorého bolo aj zriadené
záložné právo, je zjavne nevýhodný pre úverového dlžníka a záložcu. Poukázal na to, že celková
výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a hodnota predmetu zmluvy o zriadení

záložného práva sú zjavne v nevyváženom pomere a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného
práva je neporovnateľné väčšia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s jej zákonným
príslušenstvom.

Z vyššie uvedených dôvodov odporca návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na

základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 695/2014-Šte zo dňa 22.01.2015 v celom rozsahu
zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného

práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení a vyslovil názor, že Dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a

zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp
- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie
Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej

Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou
v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého
zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadkurozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav
veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré

majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené
z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované,
ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy
katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju

zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu
veci.

Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa

nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je
teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a
o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne

existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do
tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení
ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre

platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma
sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno
skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické
násilie sa v praxi nevyskytuje.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ

uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s

jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 21.08.2015 navrhovateľ, odporca ani účastník neboli prítomní, pričom boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 07.08.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa
12.08.2015 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho

neprítomnosti. Odporca ani účastník konania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, preto súd v
súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov konania.Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 06.08.2013. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 300 Eur
a ten sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a

ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o
splnomocnení zo dňa 06.08.2013 dlžník splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníkavplatnomznenívmenesplnomocniteľaknehnuteľnostiam,ktorévčaseuzatvoreniaZáložnej

zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o
úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom J. A. ako splnomocniteľom a R. J., predsedom
občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 02.12.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 695/2014-ŠTE medzi

navrhovateľom a dlžníkom, zastúpeným DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci), predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa
k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č
XXXXXXXXX zo dňa 06.08.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3

katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadenívecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníkom J. A. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho

úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,
na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje

zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie DSS Nestor o. z., (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci),
mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie
DSS Nestor o. z., uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy

zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v podstate ani
splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými
konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto
dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre

rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníka
mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za neho
záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva
v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na

vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie DSS Nestor o.z., nebolo oprávnené uzavrieť
záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťou dlžníka.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia DSS Nestor o. z., (predtým ProHelp -
združenieobčianskoprávnejpomoci),ideodobrovoľnézdruženiefyzickýchaprávnickýchosôbzaložené
na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a
podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach

pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.