Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zastavujúce odvolacie konanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200228
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci

navrhovateľky Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi
Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor so sídlom Bánovce nad Bebravou, Trenčianska
cesta 1237/46, za účasti O. B., rod. G., bytom W. B. XXXX/X, I. E. I., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu číslo V 1910/2014-2 zo dňa 15.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V 1910/2014-2 zo dňa 15. januára 2015.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35,- euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
vyhotovenie rovnopisu jej podania vo výške 3,- euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na

základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 635/2014-PTR zo dňa 18.11.2014 uzatvorenej medzi
navrhovateľkou ako záložným veriteľom a O. B. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o
splnomocnení zo dňa 09.12.2013 splnomocnencom DSS Nestor o.z., so sídlom Stred 449, Zázrivá, IČO:
42 180 139, predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka
18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste
vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie I. E. I., a to:

- byt č. X, vo vchode č. X, na Z. bytového domu s. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č.
XXX, v podiele X/X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu s. č. XXXX, ktorého veľkosť je XX/XXXX (LV č. XXXX),

- byt č. X, vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu s. č. XX, ktorý je postavený na pozemku
C KN parc. č. XXXX/X, v podiele X/X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu s. č. XX, ktorého veľkosť je XX/XXXX (LV č. XXXX),

- spoluvlastnícky podiel na pozemku C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, ktorého veľkosť je XX/XXXX a spoluvlastnícky podiel na pozemku C KN parc. č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorého veľkosť je XX/XXXX (LV č. XXXX).Odporca vyhodnotil predloženú záložnú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, pretože je zrejmé,
že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi

vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.12.2013, najmä na zabezpečenie istiny vo
výške 1700 euro spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a iné. V danom prípade
sa podľa názoru odporcu nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - medzi výškou
úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľností vo vlastníctve
dlžníka (záložcu) v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka (záložcu) zo

zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje do práv záložcu (v jeho neprospech) a v konečnom dôsledku
sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Odporca poukázal na ustanovenie § 39 občianskeho
zákonníka,podľaktoréhoneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojimobsahomaleboúčelomodporujezákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a ustálil, že predložená záložná zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi. Odporca vo svojom rozhodnutí ďalej ustálil,
že neplatnou je i dohoda o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 09.12.2013 (ktorou O. B. splnomocnila

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení
záložného práva) s odôvodnením, že táto dohoda o splnomocnení predstavuje neprijateľnú (nekalú)
podmienku, čo spôsobuje jej neplatnosť podľa § 53 ods. 5 občianskeho zákonníka. Ako vo svojom
rozhodnutí uviedol odporca, dohodu o splnomocnení (ktorou O. B. splnomocnila ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva)

je potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania 1. úverovej zmluvy, 2. dohody o splnomocnení
a 3. záložnej zmluvy, to znamená v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom, resp. spotrebiteľským
balíkom,zktoréhodôvodujepretoanalogickynatútodohoduosplnomocnenípotrebnénahliadaťakona
spotrebiteľskú zmluvu (pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy - spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo
by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení). Odporca zdôraznil, že je nesporné, že navrhovateľka má

podľa výpisu z obchodného registra v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o
dodávateľa podľa § 52 ods. 3 občianskeho zákonníka), na druhej strane nič nenasvedčuje tomu, že by si
účastníkkonaniaO.B.bralaúver-pôžičkuzaúčelompodnikateľskejčinnosti,resp.inejsvojejobchodnej
činnosti (ide preto o spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 občianskeho zákonníka). Je teda nesporné,
že v tomto prípade došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. občianskeho

zákonníka. Po preskúmaní predmetnej dohody o splnomocnení odporca dospel k záveru, že táto dohoda
o splnomocnení vykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 5 občianskeho zákonníka) a je
preto neplatná. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (predtlačenej), keď
dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Keďže splnomocnenec bol už v takejto dohode
o splnomocnení vopred vpísaný (určený), možno konštatovať, že bola obmedzená možnosť voľby

splnomocniteľa (záložcu) zvoliť splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho (za O. B.) uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa. Takúto dohodu o splnomocnení podľa názoru
odporcu nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto dohoda o splnomocnení
bola vopred navrhnutá a pripravená (navrhovateľka ponúkla O. B. túto dohodu o splnomocnení pri
uzatváraní úverovej zmluvy dňa 09.12.2013, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa

voči O. B. ako dlžníkovi). O. B. ako spotrebiteľ nebola schopná (nemala možnosť) ovplyvniť možnosť
výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 občianskeho zákonníka),
čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca tak teda nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného
veriteľa. Predmetná dohoda o splnomocnení, ako ďalej konštatoval odporca v napadnutom rozhodnutí,

je neplatná i podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého ustanovenia právny úkon, ktorým
spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa
zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. V závere odporca spochybnil, že premetom
dohody o splnomocnení zo dňa 09.12.2013 boli i nehnuteľnosti, ktoré nadobudla O. B. ako záložca do
vlastníctvaaždňa20.06.2014,t.j.včasepouzatvorenídohodyosplnomocnení,atokonkrétnepozemky

zapísané v liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I. E. I., pozemok C KN parcela č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele XX/XXXX a pozemok C KN parcela č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele XX/XXXX, pričom však odporca
z týchto pochybností nevyvodil vo svojom rozhodnutí žiaden záver.

Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 18.11.2014 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. 635/2014-PTR s
O. B., ktorú zastupoval ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva podľa
Dohodyosplnomocneníč.XXXXXXXXXzodňa09.12.2013.PredmetomZáložnejzmluvybolozriadeniezáložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve v prospech navrhovateľky ako záložného
veriteľa na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľky voči O. B. ako dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe,
ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S

poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť).
O. B. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť

svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a preto udelila ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy v jej vlastníctve alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp -
združeniu občianskoprávnej pomoci) vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene O. B. (záložcu a
zároveň splnomocniteľa), pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo O. B. ako záložcovi.

Navrhovateľka nesúhlasila so záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá
bude oprávnená za O. B. ako dlžníka konať, a že O. B. ako dlžník nemala možnosť sa sama
rozhodnúť, kto ju bude zastupovať. Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené predpoklady
odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani
s názorom odporcu, že záujmy splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa

(O. B.) v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola preukázaná existencia reálneho
rozporu. Splnomocnenec nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (O. B.), čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa (O. B. ako záložcu) a na jej žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch obsiahnutých v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka

zdôraznila, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto
rozporu. Navrhovateľka ako veriteľ zastúpenie zástupcom od O. B. ako dlžníka nepožadovala ani jej
osobu zástupcu nenavrhovala. Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi splnomocniteľom (O. B. ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci), ktorý je úplne nezávislým od navrhovateľky ako veriteľa a jej zmluvnej

dokumentácie. Rovnako sa navrhovateľka nestotožnila s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na
absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
t. j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľka je toho názoru, že
Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom (O. B.) a splnomocnencom (ProHelp)
nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda

o splnomocnení totiž nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho
zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľomjepritomosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je
bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa názoru navrhovateľky nemožno

posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje
odporca v napadnutom rozhodnutí. Tvrdenie odporcu o tom, že hodnota zabezpečených nehnuteľností
je v značnom nepomere k výške pohľadávky navrhovateľky ako záložného veriteľa, ktorú predstavuje
istina úveru, poplatok za poskytnutie úveru a dohodnuté úroky z omeškania, považovala navrhovateľka

za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rovnako ako záver odporcu o neplatnosti zmluvy o úvere
pre rozpor s dobrými mravmi. Odporca skúmaním rozporu predmetnej zmluvy o úvere s dobrými
mravmi navyše podľa názoru navrhovateľky prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31
ods. 1 katastrálneho zákona. K poznámke odporcu, že premetom dohody o splnomocnení zo dňa
09.12.2013 sú i nehnuteľnosti, ktoré nadobudla O. B. ako záložca do vlastníctva po uzatvorení dohody o

splnomocnení, navrhovateľka uviedla, že priamo z formulácie splnomocnenia je zrejmé, že predmetom
zálohu môžu byť aj nehnuteľnosti nadobudnuté splnomocniteľom po uzatvorení dohody o splnomocnení.
Ako v závere zdôraznila navrhovateľka, k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným
právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku.
V predmetnom prípade O. B. ako dlžník dlhodobo neplnila svoje povinnosti, riadne a včas neplatila

svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka využila zmluvne
dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je

súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 1910/2014-2 zo dňa
15.01.2015, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na

vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 635/2014-PTR zo dňa 18.11.2014 uzatvorenej medzi
navrhovateľkou ako záložným veriteľom a O. B. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o
splnomocnení zo dňa 09.12.2013 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so
sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve
záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie I. E. I., a
to byt č. X, vo vchode č. X, na prízemí bytového domu s. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku

parc. č. XXX, v podiele X/X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu s. č. XXXX, ktorého veľkosť je XX/XXXX (LV č. XXXX), byt č. X, vo vchode č. XX, na X.
poschodí bytového domu s. č. XX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. č. XXXX/X, v podiele X/
X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s. č. XX,
ktorého veľkosť je XX/XXXX (LV č. XXXX), spoluvlastnícky podiel na pozemku C KN parc. č. XXXX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorého veľkosť je XX/XXXX a spoluvlastnícky podiel
na pozemku C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorého veľkosť
je XX/XXXX (LV č. XXXX), pričom je zrejmé, že spornými sú tieto otázky:

1. Či odporca neprekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

2. Či možno na Dohodu o splnomocnení aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, či nejde
o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t.j. či túto dohodu o splnomocnení
možno považovať za platný právny úkon, či bola zo strany O. B. uzatvorená slobodne (či O. B.

mala reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu niekoho splnomocniť) a či záujmy
splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami O. B. ako splnomocniteľa.

3.ČiZmluvaozriadenízáložnéhoprávajeplatnýmprávnymúkonom,čitátozmluvaneobchádzazákona
niejevrozporesdobrýmimravmi,keďvpodstatetoutozmluvousamôžedosiahnuťnielenzabezpečenie

návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva O. B. k jej
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia z úverovej
zmluvy.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka a O. B. uzavreli dňa 09.12.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (výška úveru
bola 1700 euro), pričom O. B. pri uzavretí tejto úverovej zmluvy s navrhovateľkou podpísala i
Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (Dohodu
o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 09.12.2013). V Dohode o splnomocnení O. B. splnomocnila

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky
ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom
ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo
spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia
záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť O. B. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 635/2014-PTR zo dňa 18.11.2014 uzavreli
navrhovateľka ako záložný veriteľ a O. B. ako záložca v zastúpení DSS Nestor o.z., so sídlom Stred
449, Zázrivá, IČO: 42 180 139, predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom
záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX, č. XXXX

a č. XXXX pre katastrálne územie I. E. I., a to byt č. X, vo vchode č. X, na Z. bytového domu s. č. XXXX,
ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXX, v podiele X/X a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s. č. XXXX, ktorého veľkosť je XX/XXXX (LV č.
XXXX),bytč.X,vovchodeč.XX,naX.poschodíbytovéhodomus.č.XX,ktorýjepostavenýnapozemkuC KN parc. č. XXXX/X, v podiele X/X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu s. č. XX, ktorého veľkosť je XX/XXXX (LV č. XXXX), spoluvlastnícky podiel
na pozemku C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorého veľkosť je

XX/XXXX a spoluvlastnícky podiel na pozemku C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, ktorého veľkosť je XX/XXXX (LV č. XXXX). Navrhovateľka podala u odporcu návrh na
vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol s tým, že vyhodnotil zmluvu o
zriadení záložného práva ako i dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatné právne úkony.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a
konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so
zákonom, jeho záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva ako i dohody o
splnomocnení je dôvodný, so spornými otázkami (uvedenými vyššie pod bodom 2 a 3) sa odporca vo
svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby
prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

K spornej otázke pod bodom 1 krajský súd uvádza:

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej

republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu

verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra

zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,

záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej
päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o

nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z..).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k

nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má
byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,

d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom

vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu
nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade
s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi

konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je
rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje
vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný Okresný
úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania Okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti

príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z..

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom Okresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č.

162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v

zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v
Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

K spornej otázke pod bodom 2 krajský súd uvádza:

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o
úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine na túto závislosť
nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu úverovej
zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody
o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú dlžník

(O. B.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľky získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie dohody
o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na základe
uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné
aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná dohoda o splnomocnení
má formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah O. B. nemohla

žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať
alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. O. B. nemala teda žiadnu možnosť ovplyvniť
ani to, či vôbec bude zastúpená v katastrálnom konaní (v konaní o vklad záložného práva), a ani
osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi
zástupcom a zastúpeným.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme 1. zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu

a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že
zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a ani ten, záujmy,
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda
o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite
a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany O. B. ako
splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami O. B..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé (ako už
bolo vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah O. B.
nemohlažiadnymspôsobomovplyvniťapozmeniť,tentomohlabuďvcelostibezzmenyprijaťapodpísať
alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. O. B. nemala ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu

splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v
katastrálnomkonanívždytenistýsubjekt-ProHelp,čonasvedčujetomu,žedlžnícipriuzavieranízmluvy
o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o
zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci
pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení

pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i O. B. uzatvorila dohodu o splnomocnení nie
slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami O. B. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby

hájil záujem O. B., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného
veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno
takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami
splnomocniteľa (O. B.).

Správnosť záveru, že ProHelp ako splnomocnenec nemohol za O. B. ako dlžníka platne uzatvoriť
záložnú zmluvu je potvrdená i v súčasnosti platnou (účinnou od 01.05.2014) zákonnou úpravou
obsiahnutou v ust. § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorej právny úkon, ktorým spotrebiteľ
splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho
i správne závery.K spornej otázke pod bodom č. 3 krajský súd uvádza:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri obchádzaní zákona právny úkon síce nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom,
avšak svojimi účinkami zákon, a jeho účel a zmysel (ratio legis) obchádza.

Obchádzanie zákona môže spočívať i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov,
ktoré sami osebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho
práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah - a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento

obsah stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana bola
pri vzniku zmluvy v dobrej viere - ocitne v rozpore s dobrými mravmi, t. j. so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu, aby
bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.

Súlad práva s dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo
v každom jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo ku presadzovaniu spravodlivosti (aequum et
bonum).

V prejednávanej veci ide práve o prípad obchádzania zákona a zároveň o prípad, kedy je právny úkon

(zmluva o zriadení záložného práva) v rozpore s dobrými mravmi. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých
zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluva o úvere, dohoda o splnomocnení, záložná zmluva), tieto
zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami
sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti
poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho

celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného
z úverovej zmluvy (O. B. čerpala úver len vo výške 1700 euro, no musela založiť dva byty a pozemok,
ktorých hodnota - ako je všeobecne známe - je nepomerne vyššia voči výške úveru 1700 euro). Preto
aj Krajský súd v Trenčíne sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, že týmto postupom zo strany
navrhovateľky došlo nielen k obchádzaniu zákona ale sa aj výrazne zasahuje do práv dlžníka vo výkone

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Aj
Krajský súd v Trenčíne (rovnako ako odporca) dospel jednoznačne k záveru, že zmluva o zriadení
záložného práva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania zákona ako aj z
dôvodu rozporu s dobrými mravmi.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho

zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. 635/2014-PTR zo dňa
18.11.2014. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou

napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou
je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných
veciach rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe
navrhovateľky došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení

je už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované v
dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci,
zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola

v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči
ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č.
71/1992 Zb..

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu jej podania súd rozhodol

na základe skutočnosti, že navrhovateľka elektronickým podaním zo dňa 11.05.2015 so zaručeným
elektronickým podpisom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a oznámila tunajšiemu súdu, že
súhlasí, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, pričom oznámenie
navrhovateľky pozostávalo z 1 strany. Tunajší súd vyhotovil 1 rovnopis oznámenia (t.j. 1 stranu), ktorý
bol založený do súdneho spisu (vytvoril súdny spis). Poplatok za vyhotovenie rovnopisu je v zmysle

položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. vo výške 0,10
euro za každú stranu, minimálne však 3 euro (oznámenie navrhovateľky je iným podaním). Preto je
navrhovateľka v súdenej veci povinná zaplatiť za vyhotovenie rovnopisu jej oznámenia 3 euro (čo
predstavuje súdny poplatok v najmenšej výške, keďže 1 strana po 0,10 € nedosahuje ani zákonom
predpísanú minimálnu výšku 3 euro). Pre úplnosť súd dodáva, že aplikácia položky 20a sadzobníka

súdnych poplatkov vylučuje aplikáciu ust. § 42 ods. 3 O.s.p., čo explicitne vyplýva z poznámky 1 k tejto
položke 20a.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.