Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Boroň
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/99/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611200588
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8611200588.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30,
829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným v 1. rade X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX,
XXX XX W., v 2. rade X. S., bytom K. XXX/XX, XXX XX W., v 3. rade X. S., nar. X.X.XXXX, bytom K.
XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 8 843,35 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Svidník č.k. 7C 66/2011-88 zo dňa 24.1.2012 jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým uznesením pripustil vstup účastníka - Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovaných.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere. Uvedený typ zmluvy patrí medzi absolútne obchody. Na druhej strane
je nepochybné, že žalobca v danom prípade vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní
vystupovali ako fyzické osoby, ktorí úverom zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebitelia. Preto je
uvedená zmluva spotrebiteľská. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené nemusí
preukazovať právny záujem na výsledku sporu, preto jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka
pripustil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že medzi
účastníkmi konania nejde o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru ani zo spotrebiteľskej zmluvy,
niejedôvodnapripustenieZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOSdokonaniaakovedľajšieho
účastníka. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob 60/2011-162 zo dňa 4.8.2011,
v zmysle ktorého možno usúdiť, že ak nejde o spotrebiteľský úver, nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. Uviedla, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom
spotrebiteľským, preto pristúpenie vedľajšieho účastníka nie je v rozpore so zákonom a môže slúžiť na
ochranu účastníkov konania.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.
Podľa§52zákonač.40/1964Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)účinnéhovzneníkudňuuzavretia
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú bolo v konaní potrebné vyriešiť či vzťah medzi účastníkmi konania
na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 7.7.2004 je spotrebiteľskou
zmluvou. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym záverom vysloveným v rozhodnutí, na ktoré žalobca
v podanom odvolaní poukazuje, odkláňa sa od neho a to z nasledujúcich dôvodov.
V prvom rade sa javí nutné poukázať na to, že súd prvého stupňa nekonštatoval, že by zmluva o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že
vzhľadomnapostavenieúčastníkovzmluvyideovzťahspotrebiteľský.Suvedenýmzáveromsaodvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Je nepochybné, že aj napriek tomu, že až zákon č. 568/2007 Z.z. (novela Občianskeho zákonníka)
upravil, že spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú. Nemožno totiž opomenúť existenciu zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom
lex specialis. Vzhľadom na ustanovenie § 23a uvedeného zákona, v zmysle ktorého, typovou zmluvou
sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a súčasného uplatnenia zásady lex
specialis derogat legi generali, sú však všetky argumenty zo strany dodávateľov v tom smere, že nemôže
ísť o spotrebiteľskú zmluvu, irelevantné.
Na zdôraznenie správnosti uvedeného záveru odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa II. 3/06:
„Režim spotřebitelských smluv (smluv na ochranu spotřebitele) byl však výslovně upraven v občanském
zákoníku až novelou provedenou zákonem č. 367/2000 Sb., a to s účinností od 1. 1. 2001. Jejím
cílem bylo zajistit harmonizaci českého smluvního práva s evropským spotřebitelským právem, resp. s
acquiscommunautairedosaženýmvtétooblasti(pronyníposuzovanouskutkovousituacijsourelevantní
zejména směrnice Rady 85/577/EHS ze dne 20. 12. 1985 o ochraně spotřebitele v případě smluv
uzavřených mimo obchodní prostory a směrnice Rady 93/13/EHS ze dne 5. 4. 1993 o nepřiměřených
podmínkách ve spotřebitelských smlouvách). Východiskem spotřebitelské ochrany je postulát, podle
něhož se spotřebitel ocitá ve fakticky nerovném postavení s profesionálním dodavatelem, a to s
ohledem na okolnosti, za nichž dochází ke kontraktaci, s ohledem na větší profesionální zkušenost
prodávajícího, lepší znalost práva a lepší dostupnost právních služeb a konečně možnost stanovovat
smluvní podmínky jednostranně cestou formulářových smluv. Pro takové vztahy je charakteristické, že
podnět ke smluvnímu jednání pochází zpravidla od dodavatele, přičemž spotřebitel není na smluvní
ujednání připraven, při kontraktaci je využíván moment překvapení a nezkušenosti spotřebitele, v
případě prodeje na obchodních prezentacích je u něj navíc vyvolán pocit vděčnosti za poskytnuté
doprovodné služby spojené s prezentací, které se spotřebitel může snažit kompenzovat snahou vyhovět
nabídce dodavatele, spotřebitel často nemá na místě samém možnost porovnat jakost a cenu nabídky s
jinými nabídkami atd. Společným znakem této nové kogentní právní úpravy je tedy snaha cestou práva
vyrovnat tuto faktickou nerovnost, a to formou omezení autonomie vůle.“
S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako
vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľa. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je takouto právnickou osobou, a pretoje jej vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka na základe zákona možný. Ako vyplýva z dôvodovej
správy: „Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje
dôležitý verejný záujem“.
Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho
účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú
prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, keď
účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu. Za stavu, ak žalobca vstup vedľajšieho účastníka
do konania namietol (čl. 54), postupu súdu prvého stupňa, ak rozhodol o pripustení vstupu vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných v 1. a ž 3. rade nemožno nič vyčítať.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.