Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200013
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiášovej v správnej veci žalobcu R. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX D., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a
rodiny SR Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažko zdravotne postihnutých
a posudkových činností pracovisko Košice, Zádielská 2, 043 32 Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. novembra 2014 č.: UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2014/29050 a č.:
UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2014/29049 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. novembra 2014 č.:UPS/US6/GRPRK

EPPK/BEZ/2014/29050 a rozhodnutie č. UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2014/29049 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanými žalobami zo dňa 28.01.2015 pôvodne podanými na Krajskom súde v Košiciach sa
žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného uvedených v úvodnej časti rozsudku, ktoré
žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie a nahradiť žalobcovi trovy
konania.

Pôvodne zapísané žaloby pod sp. zn. 2S/1/2016 a 2S/2/2016 krajský súd Prešov na pojednávaní dňa
21.06.2016 spojil pod vec, ktorá bude ďalej prejednávaná pod sp. zn. 2S/1/2016 podľa § 112 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p.

Žalobca v žalobách argumentoval tým, že rozhodnutia žalovaného a jeho postup považuje za
nezákonné, pretože bol na svojich subjektívnych právach ukrátený porušením jednotlivých ustanovení
Správneho poriadku, konkrétne § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 19 ods. 3, § 32 ods. 1 a § 46. Zároveň citoval

porušenia ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z., konkrétne § 1 ods. 2, § 2, § 6, § 11 ods. 5, 6 a ods.
10 a § 14 ods. 6.
Podľažalobcužalovanýnepostupovalsprávnearozhodnutiasúnezákonné,nevychádzajúzospoľahlivo
zisteného skutkového stavu a boli porušené ustanovenia hmotnoprávneho predpisu zákona č. 447/2008
Z.z. Ďalej žalobca namietal vypracovaný komplexný posudok z 27.11.2014, ako aj prvostupňový
komplexný lekársky posudok, ktoré rozdielne posúdili jeho zdravotné postihnutia. Pokiaľ žalovaný tvrdí,
že v odborných lekárskych nálezoch sú nezrovnalosti, tak podľa žalobcu nepostupoval žalovaný v

súčinnosti so žalobcom a za účelom presného a objektívneho zistenia stavu veci nepoužil ustanovenia
§ 11 ods. 5 a 6 citovaného zákona a porušil zároveň ustanovenie § 11 ods. 10 tohto zákona.
Tvrdenia posudkového lekára v komplexnom lekárskom posudku sa podľa žalobcu nezakladajú na
pravde a nevychádzajú zo záverov odborných lekárskych nálezov. Podľa žalobcu správne orgánynesprávne vyhodnotili jeho zníženú pohybovú schopnosť pri premiestňovaní sa k vozidlám verejnej
hromadnej dopravy a prostriedkom železničnej dopravy. Argumentoval ortopedickým nálezom zo dňa
20.06.2014, v ktorom je konštatované, že aj napriek sústavnej rehabilitačnej liečbe a analgetickej liečbe

sa stav nemení, naopak zhoršuje. V závere uvedeného nálezu sa uvádza, že stav je trvalý, postihnutie
pohybového aparátu v koincidencii s neurologickým postihnutím. Podľa neurologického nálezu zo dňa
11.07.2014 žalobca nezvláda nastupovanie a vystupovanie z prostriedkov hromadnej dopravy a má
sťažený presun v týchto prostriedkoch pre redukovanú hrubú motoriku je nutná individuálna preprava.
Operačnú liečbu, na ktorú poukazujú posudkoví lekári po konzultácii s odborným lekárom odsunul a

dohodli sa vzhľadom na riziká operácie na ďalšom pokračovaní konzervatívnej liečby. Žalovaný podľa
žalobcu nesprávne hodnotil zdravotné postihnutia a opieral sa v prvom rade o neurochirurgický nález,
ktorý žalobca na jeho žiadosť predložil a ktorý je z hľadiska jeho zdravotného postihnutia žalobcu
a odkázanosti na individuálnu prepravu nepodstatný. Neurochirurgický nález len opisuje krátkodobé
zmiernenie jeho bolesti po absolvovaní odpálených nervov, zakončení na chrbtici, ale neodstránil, ani
nezmenil jeho diagnózy. Podľa žalobcu žalovaný a ani prvostupňový správny orgán sa nevyrovnali s

dôsledkami jeho zdravotného postihnutia a v jednotlivých posudkoch uvádzali posudkoví lekári svoje
subjektívne závery. V oblasti mobility ho kompenzoval prvostupňový správny orgán sprievodcom a
pri premiestňovaní teda sám prvostupňový správny orgán uznal, že má žalobca zníženú pohybovú
schopnosť a podľa neho kto mu má robiť sprievodcu, ak nie jeho najbližší, ktorí sú však zamestnaní a
túto skutočnosť mu už nevysvetlil nikto.

V dôsledku jeho zdravotného postihnutia zníženej pohybovej schopnosti cestuje na všetky aktivity
výlučne osobným motorovým vozidlom, pretože má veľké problémy pri chôdzi, t. j. pri premiestňovaní
sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a prostriedku železničnej dopravy. Zástavka od jeho bydliska
je asi 500 m, pričom chodí veľmi pomaly, chôdza mu trvá viac ako 20 min. čo zdravý občan v jeho
veku a rovnakého pohlavia stihne za polovicu tohto času. Pri nástupe do vozidla verejnej hromadnej

dopravy a prostriedku železničnej dopravy nie je schopný nastúpiť sám, má problémy uchytiť sa madla,
pretože sa pohybuje za pomoci vychádzkovej palice, pričom na francúzsku barlu nemá nárok z dôvodu,
že nemá nadváhu. Barlu drží v pravej ruke, pričom ľavú ruku má oslabenú výrazne v úchope. Tieto isté
problémy má pri udržaní sa vo vozidle verejnej hromadnej dopravy a prostriedku železničnej dopravy a
pri vystupovaní z nich. Tvrdenia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu sú preto podľa

žalobcu v príkrom rozpore s uvedeným ustanovením § 14 ods. 6 citovaného zákona.
Nakoľko žalobca pracoval v chránenej dielni vo Sveržove, kde výlučne sa dostal prostredníctvom bývalej
kolegyne, ktorá ho vozila osobným motorovým vozidlom, avšak pokiaľ nevlastní motorové vozidlo a
táto kolegyňa už nepracuje v chránenej dielni, nemôže pracovať ani on, lebo sa nemá ako dostať do
práce a jeho pracovné uplatnenie je momentálne obmedzené. Svojimi rozhodnutiami žalovaný, ako aj

prvostupňový správny orgán preto podľa žalobcu porušil jeho právo na podporu sociálneho začlenenia
do spoločnosti.

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 10.08.2015 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žaloby
ako nedôvodné zamietnuť.

Z administratívneho spisu, ktorý bol predložený žalovaným, mal súd za jednoznačne preukázané, že
prvostupňový správny orgán Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov dňa 12.08.2014 vydal
dve rozhodnutia a to pod č.: 2014/40580Pro, ktorým správny orgán podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod
2 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 30.06.2014 a nepriznal mu peňažný

príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla. Zároveň v ten istý deň Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov ako príslušný správny
orgán pod č. 2014/40577Pro vydal rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 34 ods. 1
zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 30.06.2014 a nepriznal žalobcovi peňažný
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

O odvolaní žalobcu zo dňa 28.08.2014 voči obdivom rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu
rozhodol žalovaný rozhodnutiami zo dňa 28.11.2014 pod č.: UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2014/29050,
ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Zároveň ten istý deň 28.11.2014 žalovaný ako príslušný odvolací orgán rozhodol rozhodnutím pod č.
UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2014/29049 o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu o nepriznaní peňažného
príspevkunakúpuosobnéhomotorovéhovozidlatak,žeodvolaniezamietolaprvostupňové rozhodnutie
správneho orgánu v obidvoch veciach potvrdil.Žalovaný v obidvoch rozhodnutiach dôvodil závermi lekárskych posudkov, na ktoré poukázal
prvostupňový správny orgán a to zo dňa 04.08.2014, ako aj posudkov posudkových lekárov v odvolacom
konaní a to zo dňa 12.11.2014 a dospel k záveru, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu

boli vydané v súlade so zákonom a vychádzali z komplexného lekárskeho posudku zo dňa 27.11.2014,
pričom tieto závery o správnosti rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu boli týmto lekárskym
posudkompotvrdené.Svojedôvodyopieražalovanývýlučneozáverykomplexnéholekárskehoposudku
zo dňa 27.11.2014 a vyhodnocuje ich ako správne. Podstatou komplexného posudku Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bardejov ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 04.08.2014 pod č.

2004/40598-4 bola určená miera funkčnej poruchy u žalobcu na 50% podľa časti XII. A.1.d prílohy
č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. Menovaný podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona je fyzickou osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím. Posudzovaný je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný
na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. Sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného v oblasti mobility a orientácie a v oblasti zvýšených
výdavkov nenavrhol prvostupňový správny orgán kompenzovať peňažným príspevkom na zvýšené

výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, nakoľko menovaný
nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Podkladom pre rozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok, preto bola spisová dokumentácia
odstúpená odvolaciemu orgánu, ktorý vypracoval dňa 12.11.2014 lekársky posudok a vydal dňa
27.11.2014 komplexný posudok č.: UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2014/29133, podľa ktorého miera

funkčnej poruchy žalobcu bola stanovená na 50% s preklasifikovaním najzávažnejšieho zdravotného
postihnutia podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008, v časti V.I.F pre nervový systém, centrálne
neurogénne poruchy, hemiparézu, v dôsledku ktorej skutočnosti je posudzovaný fyzickou osobou s
ťažkýmzdravotnýmpostihnutím.Menovanýsaliečiajprepohybovýapodpornýaparát,poruchychrbtice,
strednú poruchu dynamiky a statiky chrbtice s mierou funkčnej poruchy 30% pre pohybový a podporný

aparát. Postihnutie končatín, dolné končatiny, obmedzenie funkčného členkového kĺbu obojstranne
stredného stupňa s mierou funkčnej poruchy 30% pre pohybový a podporný aparát, postihnutie končatín,
dolné končatiny, obmedzenie funkcie bedrových kĺbov ľahkého stupňa obojstranne s mierou funkčnej
poruchy 20%. Posudkový lekár odvolacieho orgánu v lekárskom posudku ďalej uviedol, že posudzovaný
sa opakovane odvolal voči nepriznaniu predmetného peňažného príspevku na kompenzáciu, pričom

bolapotvrdenákontrolazdravotnéhostavuprvostupňovýmsprávnymorgánomatospotreboudoplnenia
neurologického nálezu z novembra 2013 vrátane EMG vyšetrenia a neurochirurgického nálezu. V
dokumentácii je naďalej niekoľko nezrovnalostí a to predovšetkým súčasne uvádzanie stavu po DMO
neurológom a stavu po prekonanej polyomyelitíde stanovenej ortopédom, čo nemožno pokladať za
správne. Potom, ako posudzovaný v rámci odvolacieho konania doložil neurologický a ortopedický

nález opakovane sa uvádza nesprávna diagnóza, avšak aktuálny neurochirurgický nález nedoložil.
Po vyžiadaní bol doložený dňa 24.11.2014 neurologický nález z februára 2014 a podľa doloženého
nálezu neurochirurga je v popredí ťažkosti koreňový syndróm L5, iritačný vpravo pri protrúzii disku
L4-5 a foraminálnej stenóze L4-5 vpravo, pre ktoré má posudzovaný odporúčané neurochirurgické
riešenie. Podľa kontrolného neurologického nálezu z februára 2014 došlo pri konzervatívnej liečbe k

zmierneniu subjektívnych ťažkostí, bolestí. Na základe predložených nálezov a vyšetrenia posudkový
lekár odvolacieho orgánu potvrdil mieru funkčnej poruchy 50%, avšak podľa bodu V.I.f pre stav po
prekonanej DMO. Postihnutie chrbtice hodnotí ako strednú poruchu dynamiky a statiky v porovnaní
s predchádzajúcim posúdením nedošlo k zmene zdravotného stavu. Menovaný z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia je odkázaný na sprievodcu.

Dňa 15.10.2014 vykonali zamestnanci žalovaného posudkovú činnosť, pri ktorej bolo zistené, že žalobca
býva v rodinnom dome s manželkou, deťmi, je poberateľom invalidného dôchodku, toho času evidovaný
na úrade práce, nie je vlastníkom osobného motorového vozidla a uviedol, že sa mu ťažko chodí,
nemôže dvíhať nohy, schody prekonáva s ťažkosťami. Úchopná schopnosť ľavej ruky je oslabená,
nedokáže sa s ňou držať v autobuse, má bolesti chrbtice. Verejnou hromadnou dopravou necestuje,

podľa jeho vyjadrenia nedokáže nastúpiť po schodoch do autobusu, udržať sa v ňom počas jazdy.
Zastávka autobusu je 500 m od bydliska, orientácia nie je narušená. Pri sociálnej posudkovej činnosti
uviedol výhrady posúdenia jeho aktuálneho zdravotného stavu prvostupňovým posudkovým lekárom.
Trvá na tom, že zdravotný stav sa mu zhoršil a toto zhoršenie nebolo zohľadnené. Predložil angiologické
vyšetrenie z 21.01.2014 a 06.03.2014.

Napriek ťažkostiam, ktoré menovaný opísal v odvolaní a ktoré uviedol pri sociálnej posudkovej činnosti
posudkový lekár vychádzajúc z predložených odborných lekárskych nálezov pri porovnaní lekárskej
dokumentácie zhodnotenej v roku 2013, kedy bol posudzovaný osobne posudkový lekár konštatuje,
že nespĺňa posudzovaný kritéria pre individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle §14 ods. 6 písm. a), b), c) citovaného zákona. Chôdza s vychádzkovou palicou pomaly prejde, nastúpi,
vystúpi a zvládne iné situácie v porovnaní s predchádzajúcim posúdením nedošlo k zmene zdravotného
stavu. Zároveň žalovaný v rozhodnutí citoval príslušné ustanovenia § 14 ods. 6, § 38 ods. 1 písm.

b)/2 ako aj uviedol, že nakoľko na základe vydaného komplexného posudku odvolacieho orgánu,
ktorý je súčasťou a zároveň tvorí prílohu tohto rozhodnutia žalobca nie je odkázaný na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, preto žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.

Čo sa týka záveru žalovaného v ďalšom rozhodnutí, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o priznanie peňažného príspevku
na kúpu osobného motorového vozidla, sú uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia totožné skutočnosti
až na záverečné citovanie príslušného ustanovenia § 14 ods. 6, pričom žalovaný citoval ustanovenie §
34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého rozhodoval a uviedol, že žalobca vzhľadom na vydaný
komplexný posudok odvolacieho orgánu, ktorý je súčasťou a zároveň tvorí prílohu rozhodnutia nie je

odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie,

ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobách, vypočul tak žalobcu,
ako aj zástupkyňu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Ako vyplýva z tohto konania predmetom týchto bolo preskúmanie napadnutých rozhodnutí podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov podľa § 247 a nasl. ustanovení O.s.p., podľa ktorých je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým
nepriznal žalobcovi podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla, ako aj nepriznal žalobcovi podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona peňažný príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla z dôvodu, že podľa komplexného posudku vypracovaného žalovaným
nie je odkázaný žalobca na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Ako vyplýva z ustanovenia § 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o kompenzácii peňažných príspevkov... tento

zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
so sprievodcom (len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa

osobitného predpisu. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v ods. 1 je podpora sociálneho
začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri
zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a oblastiach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa

komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu

zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon
neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

itovaného zákona, j vaného zákona, zpečením prevádzky osobného motorového vozidla. príspevok na
zvýšené výdavky, ak tento zákPodľa § 2 citovaného zákona, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto
zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkéhozdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného
postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za
rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Podľa § 6 citovaného zákona, v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová
schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť
alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného

predpis a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná
schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných
funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

Podľa § 11 ods. 5 citovaného zákona, posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.

Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona, lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší
ako šesť mesiacov.

Podľa § 11 ods. 10 citovaného zákona, posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie

jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti
elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s

ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
a)premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b)nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať
sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy alebo

c)zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na
základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý obsahuje
a)mieru funkčnej poruchy,
b)vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

c)sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d)návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e)vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f)vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,

g)termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h)odôvodnenie komplexného posudku.

Podľa § 53 ods. 1, 2 citovaného zákona, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze
a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami

uvedenými v ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až § 68 Všeobecného predpisu o správnom konaní sa
nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom
preukaze.

Vzhľadom na obsah žalobných námietok bolo predmetom preskúmavacieho konania hlavne posúdenie
otázky, či bol zo strany správnych orgánov bezpochyby dodržaný zákon č. 447/2008 Z.z. pri
posudzovaní odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, keďže vkonaní nebolo sporné, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak s
poukazom na komplexné posudky zo dňa 12.11.2014 a 27.11.2014, ako aj predtým komplexného
posudku prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.08.2014 bolo konštatované, že žalobca nie

je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, čo žalobca namietal tak v podanom odvolaní, ako aj v žalobných dôvodoch
podanej žaloby. Na základe záverov komplexných posudkov tak prvostupňového správneho orgánu,
ako aj žalovaného v konečnom dôsledku správne orgány rozhodli o nepriznaní peňažného príspevku
žalobcovi jednak na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového

vozidla, ako aj nepriznania peňažného príspevku na kúpu motorového vozidla.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. je nepochybné, že peňažný príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich z prevádzkou osobného motorového vozidla, ako aj
priznania peňažného príspevku na kúpu motorového vozidla možno poskytnúť len osobe, ktorá je
podľa komplexného posudku na takúto kompenzáciu odkázaná, za zákonné možno považovať len

také rozhodnutie, ktoré je aj náležite a presvedčivo odôvodnené práve s poukazom na citované
ustanovenia Správneho poriadku, konkrétne § 46 až 47 ods. 1 - 3 v spojení s ustanovením § 53
zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorých rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V
odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými

úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Zároveň súd poukazuje na to, že v súlade s ustanovením § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správne

orgány musia dostatočne zistiť skutkový stav, z ktorého vychádzajú vo svojich rozhodnutiach a pri tomto
použiť všetky dôkazy, ktoré nielen navrhol žalobca, ale ktoré sú povinné vykonať aj správne orgány sami.

Z uvedených odborných lekárskych nálezov dokumentovaných v administratívnom spise, ktoré
jednoznačne poukazujú na zdravotný stav žalobcu, ktorý je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným

postihnutím odkázaným na sprievodcu v samotných komplexných posudkoch tieto závery odborných
lekárov absentujú a z posudkov nevyplývajú. Pritom sám žalovaný vo svojich rozhodnutiach konštatuje,
že v odborných lekárskych nálezoch, ktoré boli predložené žalobcom jednak v odvolaní, ako aj pri podaní
žiadosti o kompenzáciu sú určite rozpory v stanovených diagnózach, ako aj v pomenovaniach týchto
diagnóz.Vsúladesustanovením§11ods.5zákonač.447/2008Z.z.bezpochybyvyplýva,žeposudkový

lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky
nález neúplný. V tejto súvislosti na základe uvedeného ustanovenia zákona bolo preto povinnosťou
posudkových lekárov nielen prvostupňového správneho orgánu, ale aj žalovaného tieto nezrovnalosti v
popisoch diagnóz, resp. v pomenovaní diagnóz odstrániť a preto súd zdôrazňuje, že pokiaľ takto neurobil
prvostupňový orgán, bolo jednoznačne povinnosťou odvolacieho orgánu tento nedostatočne zistený

skutkový stav prvostupňového správneho orgánu jednoznačne odstrániť. Pri vyhotovení tohto dôrazu
súd poukazuje na právny názor NS SR vyslovený v jeho rozsudku 1Sžso/2/2012 zo dňa 10. júla 2012.

Pokiaľ žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a trpí diagnózami, ktoré sú
uvádzané v odborných lekárskych nálezoch a s ktorými sa v konečnom dôsledku stotožnili aj

posudkoví lekári správnych orgánov obidvoch stupňov, avšak tieto dostatočne nevyhodnotili čo sa týka
podaných žiadostížalobcuopriznaniepríspevkovajehoodkázanostinaindividuálnuprepravuosobným
motorovým vozidlom tak, aby ich záver presvedčil nielen správne orgány samotné, ale jednoznačne
presvedčil osobu, ktorá túto kompenzáciu žiada a presvedčil svojim odôvodnením samotného
rozhodnutia aj súd. V danom prípade s poukazom na tieto rozpory, ktoré neodstránil prvostupňový

správny orgán a následne ani žalovaný nemôže sa súd stotožniť so záverom uvedeným v komplexnom
lekárskom posudku, ktorý vyslovil v konečnom dôsledku posudkový lekár ako svoj subjektívny názor,
že žalobca aj keď sa nemôže pohybovať tak ako zdravá fyzická osoba, má problémy dynamiky, statiky,
čo sa týka nastupovania, vystupovania a chôdze, avšak aj napriek týmto skutočnostiam posudkový
lekár dospel jednoznačne k záveru, že nárok na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom

žalobca nemá, pretože sa môže za pomoci paličky dostať do každého hromadného prostriedku, či už
autobusu, alebo železničného prostriedku a tento svoj subjektívny názor nezdôvodnil diagnostickými
závermi, ale poukázal na to, že žalobca bol osobne posudkovým lekárom vyšetrený v roku 2013 na
základe požiadania nepredložil neurochirurgický nález, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože tentoneurochirurgický nález predložil 24.11.2014. Aj napriek týmto skutočnostiam záver posudkového lekára
sa súdu javí ako subjektívny názor, nepodložený diagnostickými závermi odborných lekárov, avšak ani
odôvodnenými závermi posudkového lekára tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj odvolacieho

orgánu, pretože tieto skutočnosti, ktoré uvádza posudkový lekár v komplexnom posudku jednak zo
04.08.2014 a následne 27.11.2014 si odporujú a to nielen v stanovení základného rozhodujúceho
postihnutia, ale aj v jednotlivých záverov posudkových lekárov.

Podľa názoru súdu aj napriek popisovanými a uvádzanými lekárskymi nálezmi odborných lekárov,

zdokumentovaným zdravotným stavom žalobcu a záverom, že nie je odkázaný na individuálnu osobným
motorovým vozidlom v rozhodnutiach, tento záver z komplexných posudkov lekárov jednoznačne
nevyplýva. V komplexných posudkoch sú okrem iného citované príslušné diagnózy ako aj ustanovenie
§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., avšak v týchto komplexných posudkoch chýba súdu jednoznačný
záver, z akého dôvodu nebol uznaný žalobca za osobu, ktorá nie je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom.

Z účelu zákona v § 1, ktorý súd vyššie citoval bezpochyby vyplýva zákonná požiadavka na maximálne
možnú štátnu angažovanosť napomáhať pri začlenení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným poškodením
do spoločnosti pri striktnej požiadavke zohľadniť jej ľudskú dôstojnosť, pritom súd poukazuje na
tú skutočnosť v danom konkrétnom prípade, že žalobca ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným

postihnutím aj napriek uvedenému handicapu si našiel prácu v chránenej dielni. Do tejto práce poctivo
chodil, pokiaľ mu to bolo umožnené práve v dôsledku toho, že žalobca nevlastní osobné motorové
vozidlo a to tým, že do práce ho vozila jeho bývala kolegyňa svojim vlastným osobným motorovým
vozidlom. Nakoľko uvedená kolegyňa v chránenej dielni nepracuje, žalobca nemá možnosť s poukazom
na už tvrdenú skutočnosť, že nevlastní osobné motorové vozidlo dostať sa každodenne do chránenej

dielne, aby takto vykonával aj napriek svojmu zdravotnému postihnutiu každodennú prácu v uvedenej
chránenej dielni. Pri uvedenom závere správnych orgánov súd postráda ústretovosť štátu a pomoc pri
začlenení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, keď pri žiadosti o posúdenie
odkázanosti na túto pomoc sa správne orgány týmto cieľom upraveným v § 1 zákona neriadia. Pri tomto
tvrdení súd poukazuje na skôr vydaný rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Szšo/25/2012.

Takýto úmysel však nie je možné naplniť iba strohým konštatovaním, že žalobca ako osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a
správnosť takéhoto záveru by mala byť garantovaná nielen tým, že správny orgán poukáže na to, že táto
skutočnosť je konštatovaná v komplexnom lekárskom posudku, ale v konaní by mal byť jednoznačne a

bezpochyby preukázaný takýto záver vyplývajúci zo zdravotnej dokumentácie posudzovaného.

Pokiaľ žalovaný dôvodí tým, že odborný lekár pokiaľ vo svojom závere konštatoval, že u žalobcu je
potrebná individuálna preprava, toto má iba odporúčací charakter, tak potom súd poukazuje na obsah
ustanovenia § 11 ods. 2 zákona, v zmysle ktorého sú podkladom posudkovej činnosti posudkových

lekárov práve závery odborných lekárov špecialistov. Tieto závery majú podľa názoru súdu svoju
dôležitosť a opodstatnenosť pri posudkovej činnosti posudkových lekárov.

Súd pri svojom závere vychádzal zo skutočností, ktoré sú obsahom administratívneho spisu. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že žiadal o osobné vyšetrenie posudkovým lekárom a tento v komplexnom lekárskom

posudku z 27.11.2014 tvrdí, že bol osobne vyšetrený v roku 2013 a aj napriek tomu ho nepredvolá,
nemôže súd konštatovať dostatočne zistený skutkový stav veci.

Z uvedených dôvodov nakoľko rozhodnutia správnych orgánov boli vydané predčasne na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu a tieto sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a

nepresvedčivé, nemožno posúdiť zákonnosť uvedených rozhodnutí a preto krajský súd podľa § 250j
ods. 2 písm. c), d) O.s.p. rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude s poukazom na právny názor, ktorý vyslovil súd v danom
rozsudku úplne a presne zistiť skutočný stav veci, rozhodnutie, ktoré bude na základe dostatočne

zisteného skutkového stavu vydané náležite zdôvodniť v tom zmysle, aby odôvodnenie rozhodnutia
poskytovalo dostatočnú skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Ďalej povinnosťou správnych
orgánov je predmetné rozhodnutia nielen odôvodniť, aby boli zákonné, ale aby boli aj zrozumiteľné
nielen pre samotný orgán, ako to už súd uviedol, ale aj pre všetkých účastníkov konania.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a aj keď priznal úspešnému žalobcovi
trovy konania, ktoré však žalobca v stanovenej dobe nevyčíslil, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vo veci rozhodol senát jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.