Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515221320
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:1515221320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci
navrhovateľky: P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., B. XXXX/X proti odporcovi: D. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., D. cesta XX, toho času bytom B. C. XX, Y., o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletému: J. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov P. L., rodenej W., nar. XX.XX.XXXX a D. L., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W., zväzok XX, ročník XXXX, strana
XXX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a.

Súd s c h v a ľ u j emedzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu:

Maloletý J. sa na čas po rozvode z v e r u j edo osobnej starostlivosti matky.

Obidvaja rodičia b u d ú maloletého J. zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého J. výživným vo výške 100,- eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku
o rozvode.

Súd n e u p r a v u j estyk otca s maloletým J..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Bratislava V dňa 23.10.2015 domáhala,
aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti k mal. synovi J. na čas po
rozvode. Uviedla, že spolu s odporcom nemajú už záujem na ďalšom zotrvaní v manželstve, ktoré

je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní ani nemôže plniť svoj spoločenský účel. K vážnemu narušeniu
manželských vzťahov došlo po narodení syna, odkedy sa začali vo viacerých oblastiach, hlavne však
v intímnej, odcudzovať. Ona svoju lásku začala venovať iba synovi a starostlivosti o neho. Manželovi
zistili, približne od narodenia syna, veľmi vzácnu chorobu neutropéniu, ktorá významným spôsobom
ovplyvňuje ich rodinný život. Kvôli týmto okolnostiam bolo medzi nimi čoraz viac hádok a nedorozumení.
Spolu s odporcom v súčasnej dobe nežijú v domácnosti, ani nehospodária.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva doručenom
Okresnému súdu Bratislava V dňa 24.11.2015 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Snavrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti, ani spolu nehospodária. Nemá už záujem na ďalšom
zotrvaní v manželstve, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní svoj účel.

Okresným súdom Bratislava V bola vec rozvodu manželstva postúpená miestne príslušnému súdu,
Okresnému súdu Žilina.

Súd nariadil vo veci pojednávanie.

Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie mal riadne a včas vykázané. Svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom k
tomu súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.

Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva.
Nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia s odporcom. Zotrváva na skutočnostiach, ktoré

uviedlaužvosvojompísomnomnávrhu.Ďalejuviedla,žeodoktóbra2015nežijúsodporcomvspoločnej
domácnosti. Už v predchádzajúcom období však boli medzi účastníkmi problémy a manželstvo neplnilo
žiadnu zo svojich funkcií. Zo spoločnej domácnosti odišiel odporca. V súčasnej dobe býva so synom
naďalej v rodinnom dome, ktorý majú s odporcom v spoluvlastníctve. Pracuje vo Viedni na čiastočný
úväzok, jej príjem je v priemere okolo 2 000,- eur v čistom. Maloletý navštevuje MŠ. Poplatok za škôlku

a stravu je 50,- eur mesačne. Ďalej má maloletý výdavky so stravou a ošatením. Navrhovateľka platí
poplatkysúvisiacesbývanímvrodinnomdome200,-eurmesačneacestovnédoprácemesačnevlakom
predstavuje 200,- eur. Okrem rodinného domu, nie je vlastníkom iných nehnuteľností, ani hnuteľných
vecí väčšej hodnoty.

Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, so
skutočnosťami, ktoré sú uvedené v písomnom návrhu na rozvod manželstva. Uviedol, že rozvrat v ich
vzťahu spôsobil zrejme jeho zdravotný stav. V súčasnej dobe býva u rodičov v rodinnom dome, poberá
čiastočný invalidný dôchodok. Keďže má zdravotné problémy, v súčasnej dobe nie je zamestnaný.
Má príjem z prenájmu bytu v Bratislave, ktorého je výlučným vlastníkom. Spolu s navrhovateľkou sú

spoluvlastníkmi rodinného domu v P. Na bývanie rodičom neprispieva. Má bežné výdavky so stravou,
ošatením. Je jediným spoločníkom spoločnosti J., s.r.o. Za minulý rok táto spoločnosť vykazovala stratu
a v súčasnej dobe spoločnosť činnosť nevykonáva.

Zo sobášneho listu účastníkov súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX v W., je zapísané v

knihe manželstiev Matričného úradu W., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX.

Z rodného listu súd zistil, že účastníkom sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn J..

Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že odporca poberá invalidný dôchodok vo výške 209,30 eur.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 08.06.2016 súd zistil, že v starostlivosti
o maloletého zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené podmienky na
starostlivosť o mal. dieťa.

Z výplatných pások predložených matkou za obdobie 3 - 5/2016 súd zistil, že matke bol vyplatený čistý
príjem v mesiaci marec 2016 vo výške 1 805,46 eur, za apríl vo výške 1 805,46 eur, za máj vo výške
3 683,92 eur.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2
citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a
pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletýchdetí.Podľaodseku3citovanéhozákonnéhoustanovenia,súdpriposudzovanímieryrozvratu

vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa

stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky
a odporcu mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené,
takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Obaja zhodne uviedli, že medzi nimi sú vážne vzťahové
problémy, ktoré nie je možné prekonať. Navrhovateľka v priebehu konania uviedla, že trvá na návrhu

na rozvod manželstva, nemieni už obnoviť manželské spolužitie s odporcom. S odporcom nežijú v
spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne spolu nežijú. Odporca uviedol, že súhlasí s návrhom
na rozvod manželstva. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní
ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli
splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd vyhovel návrhu a manželstvo
účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletého, keďže účastníci už

nežijú v spoločnej domácnosti.

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom
pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza mal. J..

Rodičia uzavreli dohodu ohľadne úpravy práv a povinností k mal. J. na čas po rozvode tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. Keďže v starostlivosti o mal. J. neboli zistené žiadne nedostatky, výška
výživného, na ktorej sa dohodli rodičia zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k
možnostiam a schopnostiam otca, súd schválil rodičovskú dohodu ohľadne úpravy práv a povinností
k mal. J. na čas po rozvode. Rodičia uviedli, že nie je potrebné upravovať styk otca s mal. J., pretože

na tomto sa dokážu dohodnúť a z toho dôvodu súd styk otca s mal. J. v zmysle § 25 ods. 2 Zákona
o rodine neupravil.

Súdonáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§144O.s.p.,podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávo
nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov

alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku sa
navrhovateľka a odporca vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.