Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Jarábek

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/139/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606010083
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2606010083.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MariánaJarábkaasudcovJUDr.Ivana
Ilavského a JUDr. Pavla Sládka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. marca 2014, v trestnej veci
obžalovaného C. H. pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 odsek 1 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005, prejednal odvolanie obžalovaného, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Skalici
sp.zn. 4T/21/2009 zo dňa 16.10.2013, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného C. H. sa z a m i e-
t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písmeno d/ Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného C. H. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Senici sp.zn. 2Pv 1013/05 pre
trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého

sa mal dopustiť tak, že

dňa 1. decembra 2003 v Skalici v písomnom trestnom oznámení adresovanom Ministerstvu vnútra
SR klamlivo obvinil z korupcie C. L., v tom čase zamestnaného ako riaditeľa personálneho odboru B.
E., pretože na základe jeho žiadosti nebol v tejto spoločnosti preradený na prácu s vyššou platovou
triedou, ale bol zo zamestnania prepustený, pričom v oznámení uviedol, že C. L. berie za prijatie do

zamestnania v B. E. obálky s úplatkami a uviedol v ňom mená osôb, ktoré mali úplatky dávať, prípadne
mať o prijímaní úplatkov vedomosť a na základe tohto oznámenia policajný orgán Okresného riaditeľstva
Senica, Oddelenia skráteného vyšetrovania Holíč uznesením ČVS: ORP-165/2-OSV-SE-2004 zo dňa
11.2.2004 začal trestné stíhanie pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160
odsek 1 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb.), v rámci ktorého dokazovaním zistil, že žiadne osoby
sa s C. H. o úplatkárstve v B. E. nerozprávali a ani o tom nemali vedomosť, preto bolo trestné stíhanie

dňa 31.5.2004 podľa § 172 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku (zákona č. 140/1964 Zb.) zastavené.
Okresný súd tak postupoval preto, pretože podľa jeho názoru obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný.
Súčasne podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému okresný súd uložil ochranné ústavné
psychiatrické liečenie.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný C. H., ktoré odôvodnil jednak prostredníctvom

svojho obhajcu, jednak prostredníctvom série svojich vlastných podaní. V odvolaní v podstate namieta
nezákonnosť rozsudku súdu I. stupňa, pretože tento bol vydaný v procesne vadnom konaní, pretože
vo veci konala sudkyňa, ktorá je voči nemu zaujatá a ktorá mala byť vylúčená z konania, pričom neboli
braté do úvahy jeho námietky zaujatosti voči nej.
Okrem toho poukazoval na to, že korupcia bola preukázaná, pretože C. L. bral úplatky za prijatie do
zamestnaniadoB.E.,kdepracovaldoroku2003ajehoprepustiliztohodôvodu,žeúdajneneoprávnene

osočoval predstaviteľov tejto spoločnosti a vyslovoval nepravdu. Uviedol, že C. L. napriek tomu bralúplatky za to, že niekoho zobral do zamestnania, alebo za to, že niekomu dá lepšiu prácu a taktiež
uprednostňoval tých zamestnancov, ktorí mu dali úplatok.
Poukazoval tiež aj na to, že nie je správny ani znalecký posudok znalcov z odboru psychiatrie, pretože

aj tento znalecký posudok nie je dostatočne odôvodnený vo vzťahu k jeho osobe.
Znalcov považuje taktiež za skorumpovaných, pretože títo podali znalecký posudok na základe
vyšetrenia, ktoré nebolo tak dlhú dobu ako to uviedli vo svojom vyúčtovaní.
Napokon poukazoval aj na to, že znalecké posudky sú staršieho dáta, a preto mali byť vypracované
nové znalecké posudky ohľadne jeho duševného stavu.

Na základe tejto skutočnosti obžalovaný jednak sám a jednak prostredníctvom svojho obhajcu navrhol,
aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Naverejnomzasadnutíkrajskéhosúduzástupkyňakrajskejprokuratúrynavrhlaodvolanieobžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na správnosť a zákonnosť výrokovej časti napadnutého
rozsudku.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného, ktoré bolo riadne a včas podané preskúmal podľa §

317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/53/2012 zo dňa 17.5.2012 okresný súd postupoval striktne podľa
jeho usmernenia, následne doplnil dokazovanie spôsobom, ktorý možno hodnotiť ako dostatočný

a vykonané dôkazy potom vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku
individuálne i v ich súhrne a dospel tak k správnym záverom v napadnutom rozsudku, voči ktorým krajský
súd nemá výhrady.
Zistenia ustálené súdom I. stupňa považuje krajský súd za správne a zodpovedajúce dokazovaniu,
ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Okresný súd po doplnení dokazovania vykonal všetky

dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce
a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich celom súhrne
logickým a zároveň aj dostatočne odôvodneným spôsobom, ktorému hodnoteniu z hľadiska pravidiel
stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť. Aj pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci

a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Pred súdom I. stupňa boli vykonané dôkazy zákonným
spôsobom a okresný súd ich vyhodnotil spôsobom, ktorý nepostráda žiadnu logiku vo vzťahu k obsahu
jednotlivých dôkazov.
V odôvodnení napadnutého rozsudku potom súd I. stupňa dostatočným spôsobom rozviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Uviedol tiež, akými

právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
Trestného zákona, pričom okresný súd vyhodnotil dôkaznú situáciu tak vo vzťahu ku skutkovému stavu,
ako aj vo vzťahu k duševnému stavu obžalovaného.
Krajský súd si osvojuje všetky právne úvahy okresného súdu, v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby opakovania rovnakých právnych úvah.

Krajský súd nemá pochybnosti o tom, že zistenia okresného súdu premietnuté do výrokovej časti
napadnutého rozsudku sú v súlade s obsahom jednotlivých dôkazov.
Krajský súd je toho názoru, že aj ochranné ústavné psychiatrické liečenie bolo obžalovanému v zmysle
§ 73 odsek 1 Trestného zákona dôvodne uložené popri oslobodzujúcej časti rozsudku, pretože v
tomto smere plne opodstatnene okresný súd vzal za základ svojho rozhodnutia znalecký posudok

znalcov z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatrie, pričom k znaleckému posudku bola na
hlavnom pojednávaní dopočutá znalkyňa MUDr. Júlia Halmová, a to po porade s druhým znalcom MUDr.
Róbertom Őlvedym, pričom znalecký posudok prednesený MUDr. Júliou Halmovou je podľa názoru
krajského súdu presvedčivý a plne odôvodnený.
Treba len podotknúť, že aj podľa názoru krajského súdu závery znalcov psychiatrov majú svoje plné

opodstatnenieužajvkomparáciiscelkovýmpostupomobžalovaného,ktorýopakovanezaplavujevšetky
štátne orgány svojimi podaniami, nedoloženými presvedčivými dôkazmi.
Krajský súd teda je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu je v plnej miere opodstatnené, a preto
krajský súd nevzhliadol dôvodnosť odvolania obžalovaného C. H..
Z týchto dôvodov okresný súd správne postupoval, keď v zmysle § 285 písmeno d/ Trestného poriadku

oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora, pretože pre nepríčetnosť nie je trestne zodpovedný
a súčasne aj správne postupoval, keď mu podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona obligatórne uložil
ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.Krajský súd nezistiac žiadny dôvod pre zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku preto o odvolaní
obžalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.