Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415210262
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4415210262.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci navrhovateľa: Quantum

Credit a.s., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980 právne zastúpený: PERSPECTA Legal s.r.o.,
Ružová Dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti odporcovi: D. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. T.. O. XX, F.,
občan SR o zaplatenie 327,94 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 66,84 Eur , úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 9,49 Eur od 19.5.2012 do zaplatenia , úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 24,94 Eur od 19.6.2012 do zaplatenia , úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 9,91 Eur od 19.7.2012 do zaplatenia , úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22,50

Eur od 18.8.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 18.5.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu
zaplatiť navrhovateľovi zaplatiť istinu vo výške 327,94 Eur, úroky z omeškania tak, ako bolo uvedené

v petite návrhu a trovy konania. Návrh odôvodnil tým , že právny predchodca navrhovateľa uzavrel
s odporcom zmluvu o poskytovanie verejných služieb v súlade s § 44 Zák. č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytoval
odporkyni služby riadne a včas. Medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté, že akciová cena
poskytnutého zariadenia bude dodržaná za podmienky dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov.
Odporkyňa porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatila v dôsledku čoho bola deaktivovaná a
následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky

dodržania lehoty viazanosti. Preto vznikol právnemu predchodcovi navrhovateľa nárok na zmluvnú
pokutu ,ktorá bola odporkyni vyfakturovaná.

Navrhovateľ a právny predchodca navrhovateľa uzavreli medzi sebou dňa 20.11.2013 zmluvu o
postúpení pohľadávok. Táto skutočnosť bola odporkyni oznámená.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil záver, že

samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje
neprijateľnú podmienku. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom ,
z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam
druhej zmluvnej strany.Súdodporkynidoručilnávrhnavrhovateľadňa22.2.2016avyzvalju,abysaknemuvyjadrila.Odporkyňa
sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila, nariadených súdnych pojednávaní sa nezúčastnila. Súd preto

konal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní verejných služieb, faktúrami doloženými v spise,
oznámení o zániku zmluvy, oznámením o postúpení pohľadávok, ďalšími v spise doloženými dokladmi
a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
a odporkyňa uzavreli dňa 13.2.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb. V časti zmluvy „doba
viazanosti“ je uvedené, že v prípade porušenia záväzku účastníka nepretržite využívať služby , na
základe tohto dodatku počas dohodnutej doby viazanosti sa účastník zaväzuje uhradiť podniku zmluvnú
pokutu pre príslušnú službu a dobu viazanosti vo výške podľa podmienok zverejnených v podnikovom

cenníku alebo podľa podmienok v príslušnom cenovom výmere. V časti zmluvy nazvanej ako „tabuľka
číslo 2 - zmluvná pokuta“ je uvedené, že zmluvná pokuta za porušenie záväzku využívať službu internet
počas 24 mesačnej doby viazanosti, 220,-Eur (DPH sa neuplatňuje) jednorázovo.

Z faktúry číslo XXXXXXXXXX splatnej dňa 18.5.2012 mal súd preukázané, že právny predchodca

navrhovateľa vyfakturoval odporkyni sumu 9,49 Eur.

Z faktúry číslo XXXXXXXXX splatnej dňa 18.6.2012 mal súd preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa vyfakturoval odporkyni sumu 24,94 Eur.

Z faktúry číslo XXXXXXXXX splatnej dňa 18.7.2012 mal súd preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa vyfakturoval odporkyni sumu 9,91 Eur.

Z faktúry číslo XXXXXXXXXX splatnej dňa 17.8.2012 mal súd preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa vyfakturoval odporkyni sumu 22,50 Eur.

Z faktúry číslo XXXXXXXXXX splatnej dňa 18.9.2012 mal súd preukázané, že právny predchodca
navrhovateľavyfakturovalodporkynisumu 261,10Eur,tátosumapozostávalazvyfakturovanejzmluvnej
pokuty v sume 261,10 Eur.

Z oznámenia zo dňa 3.8.2012 mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa odstúpil od
zmluvy kvôli nezaplateniu ceny za poskytnuté služby.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013 mal súd preukázané, že právny predchodca

navrhovateľovi postúpil navrhovateľovi pohľadávku voči odporkyni zmluvou zo dňa 20.11.2013.

Podľa § 44 ods. 1 zákona číslo 351/2011 Z.z. v platnom znení zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva

o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku zmene alebo
zániku týchto práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na

právny formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorým účastníkov je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Toneplatíakideozmluvnépodmienky,ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticenyak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.

Podľa §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom možno považovať vzhľadom
na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka za zmluvu spotrebiteľskú.

Súd preskúmal predmetnú zmluvu so záverom, že neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, okrem

ustanovení upravujúcich zmluvnú pokutu.

Spôsob uzavretia zmluvy v časti , v ktorej je uvedená zmluvná pokuta nie je podľa názoru súdu súladný
s dobrými mravmi. Ustanovenia o zmluvnej pokute boli obsiahnuté v časti , ktorá ani nebola označená
ako zmluvná pokuta, zo zmluvy sa nedalo jednoznačne určiť akým spôsobom sa bude zmluvná pokuta

v prípade porušenia zmluva určovať. Navyše, celá zmluva vrátane ustanovení o zmluvnej pokute bola
napísaná drobným písmom , jej ustanovenia boli neprehľadné a podľa názoru súdu nemali za cieľ
oboznámiť spotrebiteľa s jednotlivými ustanoveniami zmluvy tak, aby im bezproblémovo porozumel a
aby ich bez problémov pochopil.
Nejasná formulácia ustanovení zmluvy , ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty podľa názoru súdu

nezabezpečuje minimálnej v tejto časti zmluvy rovnosť zmluvných strán.

Ustanovenia o zmluvných pokutách, na základe ktorých vyfakturoval právny predchodca navrhovateľa
odporcovi zmluvnú pokutu, je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnosťdaných zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvných pokút súd vidí v znevýhodnenom postavení
spotrebiteľa oproti dodávateľovi, najmä v súvislosti s vyjednávacou silou účastníkov a úrovňou
informovanosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ tak pristupuje na podmienky vopred pripravené dodávateľom

bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade odporkyňa nemala
možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, pretože ide o vopred pripravené
tlačivo. Neprijateľnosť daných zmluvných pokút možno vidieť aj v tom, že zmluvná pokuta má v zmysle§
544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti. V danom prípade však bola
dohodnutá len zmluvná pokuta v prípade nesplnenia povinnosti odporkyne, pričom pre prípad porušenia

povinnosti právneho predchodcu navrhovateľa nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech odporkyne.
Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvných
podmienok, v ktorých bola určená odporkyni povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvné pokuty
uvedené v zmluvách nerozlišujú závažnosť porušenia jednotlivých zmluvných povinností a z tohto
hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu konkrétnej povinnosti. Nerozlíšením medzi
porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute.

Podstatným pre posúdenie nerovnováhy sa súdu javí aj fakt, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby
viazanosti zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu rovnakej zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti a
nerozlišuje, kedy k porušeniu došlo. Spotrebiteľ je tak viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou v
prípade porušenia povinnosti v prvom aj v poslednom mesiaci viazanosti, čo možno taktiež zhodnotiť
ako neprijateľné. Na základe uvedeného má súd za to, že v danej veci zmluvné pokuty, tak ako boli

dojednané v zmluve sú neprijateľnou podmienkou a preto sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatné.

Súd navyše konštatuje, že uvedená zmluvná podmienka ( zmluvná pokuta ) bola viacerými všeobecnými
súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné

prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny
stav,naviaczákonomexplicitnezakázanýapriznanieplneniaztakejtozmluvnejpodmienkyjevpriamom
rozpore so zákonom.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti
samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka súd nemusel (nemohol) podrobiť uvedenú zmluvnú podmienku opätovnému
skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie

zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou
činnosťou spochybňovať a popierať.

Súd tak návrh v časti zmluvnej pokuty považuje za nedôvodný a preto ho zamietol.

Vozvyšnejčastisúdnávrhunavrhovateľavplnomrozsahuvyhovel.Súdmalpreukázané,ženavrhovateľ
vyfakturoval odporkyni za poskytovanie elektronickej komunikačnej služby sumy uvedené na vyššie
citovaných faktúrach. Odporkyňa navrhovateľovi tieto platby neuhradila. Súd priznal navrhovateľovi ajúroky z omeškania za neuhradené platby tak, ako je uvedené vo výrokovej v časti tohto rozsudku. Výška
úrokov z omeškania ktorú navrhovateľ v konaní uplatnil korešponduje s výškou úrokov z omeškania
uvedenou v Nariadení vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. platnom v čase, keď sa odporkyňa

do omeškania dostala.
Miera úspechu odporkyne v konaní bola vyššia ako miera úspechu navrhovateľa. Súd nemal
preukázané, že by odporkyni vznikli trovy konania, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.

3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205
ods. 1 O.s.p.) Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč.
súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli
splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého
stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom
navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť

prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa

napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.