Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18P/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716204893
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7716204893.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, vo veci starostlivosti o maloletú H. B., Y..

XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce,
dieťa rodičov : otca : H. B., Y.. XX.XX.XXXX, bytom N.Á. X, N., matky : N. E., Y.. XX.X.XXXX, trvale bytom
N. X, N., zastúpenej opatrovníkom Mgr. Jánom Hudákom, pracovníkom Okresného súdu Trebišov, o
návrhunavrhovateľkyJ.R.,Y..XX.X.XXXX,bytomN.,N.XX,ozrušenienáhradnejosobnejstarostlivosti,
zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Zveruje maloleté dieťa H. B., Y.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca H. B., Y.. XX.XX.XXXX,
ktorý sa bude o maloletú starať a túto zastupovať, počnúc právoplatnosťou výroku o zrušení náhradnej

osobnej starostlivosti.

II. Matka N. E., Y.. XX.X.XXXX, je povinná prispievať na výživu maloletej H. B., Y.. XX.XX.XXXX,
výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, vždy do 25.dňa mesiaca
vopred k rukám otca.

III. Zrušuje náhradnú osobnú starostlivosť na maloletú H. B.Ú., Y.. XX.XX.XXXX, nariadenú rozsudkom

tunajšieho súdu č.k. 2P/1/2013, zo dňa 15.4.2013.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľkaJ.R.,Y..XX.X.XXXX,navrhla,abysúdzrušilnáhradnúosobnústarostlivosťkmaloletejH.
B., Y.. XX.XX.XXXX, ktorá bola nariadená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/1/2013, zo dňa 15.4.2013,
na základe ktorého maloletá bola zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že nezvláda vychovávať maloletú z dôvodu zhoršenia svojho

zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje aj hospitalizáciu v nemocničnom zariadení od 15.4.2016.

Otec H. B., Y.. XX.XX.XXXX, súhlasil so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti k svojej dcére H.
B., s tým že navrhol, aby súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku N. E., Y..
XX.X.XXXX, platiť výživné na maloletú dcéru vo výške 30 % zo sumy životného minima, počnúc od
právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav :

Rozsudkom tunajšieho súdu 2P/1/2013, zo dňa 15.4.2013, bola zverená maloletá H. B., nar. 17.10.2012
do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky J. R., nar. 13.9.1972 a otec H. B. a matka N. E., bolizaviazaní prispievať na výživu maloletej mesačným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima,
splatného vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky, počnúc právoplatnosťou
rozsudku.

Navrhovateľka J. R. na pojednávaní dňa 29.7.2016 uviedla, že zo zdravotných dôvodov nemôže
zabezpečiť starostlivosť maloletej H., ktorá je jej vnučkou. Maloletá už 2 mesiace je v starostlivosti svojho
otca H. B.. Pokiaľ sa týka matky maloletej N. E., Y.. XX.X.XXXX, táto odišla do Anglicka a nepodala o
sebe žiadnu správu, nie je s ňou v kontakte a o dieťa nejaví žiaden záujem. Podľa svojich možností aj

naďalej pomáha mal.H..

Otec H. B. na tomto pojednávaní uviedol, že s matkou N. E. žil v družskom vzťahu, táto však už asi 2 roky
odišla do Anglicka, nepodala o sebe žiadnu správu, nejaví žiaden záujem o dieťa. Z tohto družského
vzťahu sa narodila iba táto dcéra H. s tým, že matka N. E. má z predchádzajúceho vzťahu syna G.,
ktorého má pri sebe vo Veľkej Británii. Navrhuje, aby súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť a zveril

maloletú dcéru do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku platiť minimálne výživné. Uviedol, že má
vytvorené podmienky na starostlivosť o maloletú, keďže býva u svojho strýka K. E., s ktorým obývajú 4-
izbový byt, ktorý majú podelený a v tomto byte býva jeho strýko s manželkou, 2 deťmi a samotný otec
s mal.dcérou. V byte sú vytvorené podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú dcéru.
Dcéra sa podrobuje aj lekárskym vyšetreniam. Otec uviedol, že je vedený v evidencii nezamestnaných

s tým, že sa zúčastňuje aktivačných prác, mesačne poberá dávku 61 Eur, ako aj rodinné prídavky na
maloletú vo výške 23 Eur.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 24.5.2016 vyplýva, že otec maloletej sa vrátil z výkonu trestu v
decembri 2015 a maloletú prevzal do svojej osobnej starostlivosti 20.4.2016 a býva u svojho strýka K.

E. a ktorý žije so svojou družkou C. Y., nar. 13.8.1976. Zo správy je zrejmé, že sú vytvorené podmienky,
aby otec vedel zabezpečiť starostlivosť o maloletú dcéru H., z tohto dôvodu navrhuje kolízny opatrovník
maloletej zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca.

Podľa § 47 ods. 1 písm. d/ Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným

rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti.

Súd v súlade s týmto ustanovením zrušil náhradnú osobnú starostlivosť zistiac, že odpadli dôvody, pre
ktoré bola mal.H. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, keďže otec maloletej je schopný postarať

sa o maloleté dieťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 36 ods. 1 zveril maloletú dcéru Emíliu do osobnej

starostlivosti otca, keďže je zrejmé, že rodičia maloletej spolu nežijú, matka je v Anglicku a zároveň
v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, zaviazal matku prispievať na
výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc
právoplatnosťou výroku o rozsudku, k rukám otca, vždy do 25.dňa mesiaca vopred.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3
vyhotoveniach s prílohami. Odvolanie nemôžu podať navrhovateľka, otec, kolízny opatrovník, ktorí sa
vzdali práva odvolania na pojednávaní do zápisnice.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.