Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 20, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616208025
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616208025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: B.G. I., G.. XX.
XX. XXXX, K. XXX XX A. I. XXX, o zaplatenie sumy 483,57 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sumu 77,02 eur s

- 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,49 eur od 10. 6. 2013 do zaplatenia,
- 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,53 eur od 10. 7. 2013 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 19.5. 2016 domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz, podľa ktorého žalovaný bude povinný zaplatiť mu sumu 483,57 eur s príslušenstvom a náhrady
trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a. s. uzavrel so žalovaným dňa
19.9.2012 zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle
Zákona o elektronických komunikáciách.

Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas.

Žalobca ďalej v odôvodnení uviedol, že podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný nezaplatil

faktúru na sumu 45,44 eur so splatnosťou k 9.4.2013, faktúru na sumu 29,17 eur so splatnosťou k
9.5.2013, faktúru na sumu 31,49 eur so splatnosťou 9.6.2013, faktúru na sumu 45,53 eur so splatnosťou
9.7.2013 a faktúru na sumu 331,94 eur so splatnosťou 10.3.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak
Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20. 11. 2014, predmetné
pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu, pričom právny predchodca zaslal žalovanému oznámenie o
postúpení tejto pohľadávky.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalovaný osobne nezúčastnil, svoju neúčasť písomne
ospravedlnil.Podľa § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.

Právny zástupca žalobcu na podanej žalobe v plnom rozsahu trval.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to faktúrami, Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb Mobilný internet jej Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie
verejných služieb, Cenníkom pre poskytovanie služieb, Zmluvou o postúpení pohľadávky, faktúrami a

zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a. s. uzavrel so žalovaným podľa zákona o elektronických
komunikáciách Zmluvu o poskytovaní verejných služieb-Mobilný internet č.XXXXXXX, predmetom ktorej
bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v lehote viazanosti 24 mesiacov a žalovaný sa zavial
uhrádzať cenu za poskytovanie služieb. V Tabuľke č. 1 uvedená výška zmluvnej pokuty 331,94 eur.

Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému aj zmluvnú pokutu
vo výške 331,94 eur a to faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou 10.3. 2014.

Podľa 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na

úhradu za poskytované služby.

Podľa§43ods.12písm.b) zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,účastníkjepovinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 153 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,

nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.

Podľa § 154 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Súd na základe zisteného skutkového stavu mal v konaní preukázané, že návrh žalobcu je čiastočne
opodstatnený. Žalovaný sa zmluvne zaviazal riadne platiť úhrady za poskytované služby právnym
predchodcom žalobcu. V konaní bolo preukázané, že riadne a včas neplatil cenu poskytnutých služieb.
Dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené - jednotlivé faktúry s uvedeným dátumom splatnosti, a to
faktúra na sumu 45,44 eur a 29,17 eur, kde je splatnosť k 9.4.2013 a k 9.5.2013 je nárok v tejto časti

premlčaný s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka a ďalších zákonných predpisov na
ochranu spotrebiteľa aj bez vznesenej námietky zo strany žalovaného súd musí na túto skutočnosť
prihliadať.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je súd v súlade s vyššie
citovaným novelizovaným ustanovením § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadať
na premlčanie nároku ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania v zmysle Občianskeho
zákonníka domáhal. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením
k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné ho aplikovať prednostne v prípadoch

uplatnených zo spotrebiteľskej zmluvy, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

Nárok žalobcu je premlčaný u faktúr č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.4.2013 a č. XXXXXXXXXX
so splatnosťou 9.5.2013, keďže žaloba bola žalobcom podaná až 19.5.2016 a všeobecná 3-
ročná premlčacia lehota plynúca od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz t.j. odo dňa

nasledujúceho po splatnosti faktúr u týchto nárokov uplynula.

Jedine u faktúr č. XXXXXXXXXX s dobou splatnosti 9.6.2013 na sumu 31,49 eur a č. XXXXXXXXXX s
dobou splatnosti 9.7.2013 na sumu 45,53 eur nárok žalobcu premlčaný nebol.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb vrátane Dodatku uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným sú spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Právo na zmluvné pokuty odvodzuje žalobca od porušenia zmluvných
povinnosti zo strany žalovaného.

Súd na základe zisteného skutkového stavu mal v konaní preukázané, že návrh žalobcu čo do
zmluvných pokút je neopodstatnený. Žalobca žalobným návrhom si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu
vo výške 331,94 eur, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb.

Zmluva o poskytovaníverejných služieb s dodatkom uzatvorené medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulované zmluvy pripravenú vopred
predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmlúv konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovanýpri uzavretí zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti, zmluvu
uzatvoril ako fyzická osoba. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým
počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a

spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej
veci.

Nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb,

ktorý v bode 3 veta prvá uvádza, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 alebo
2 tohto dodatku a následnej deaktivácie Služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo
výške uvedenej v tabuľke č.1 tohto dodatku. Podľa názoru súdu z uvedeného nie je jednoznačne jasne
a zrozumiteľne zrejme, pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Už vzhľadom k uvedenému má súd za to, že takto
dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Okrem toho súd uvádza, že v danom prípade ide o formulárové zmluvy aj jej dodatok, do
ktorýchsaúdajelenvpisovaliaichobsahžalovanýnemoholovplyvniť.Moholzmluvusdodatkomibaako
celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Táto skutočnosť
spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého
jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky,

ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má
objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na
drobné písmo, akými sú zmluva o pripojení a jej dodatok napísaný, ale aj pre komplikovanú slovnú
formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom
čase pochopiť a zvážiť. V dohodnutých zmluvných podmienkach navyše zaväzuje zmluvná pokuta

žalovaného počas celej doby viazanosti a to aj v prípade, žeby žalovaný porušil zmluvné podmienky
posledný deň doby viazanosti, aj vtedy by mal platiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto dojednanie
poškodzuje spotrebiteľa, je dojednané v jeho neprospech. Taktiež takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí
zaplatiť podľa týchto podmienok aj v prípade, žeby dlhoval veľmi nízku čiastku za služby poskytované
dodávateľom služieb. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenie pretože aj keď žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s nimi
predpodpisomzmluvy,nemoholovplyvniťichobsah.Zostranyžalobcuvkonanínebolpreukázanýopak.

Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných

právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy už v obdobných veciach rozhodovali a vo viacerých veciach
vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky spoločnosti Slovak Telekom (predtým T

Mobile), ktorá sa týka zmluvnej pokuty (rozsudok Okresného súdu Bardejov 4C/163/2011 zo dňa
7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov 16Co/31/2012 zo dňa 15.3.2012).

Súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Rožňava, ktorý v rozsudku sp. zn. 10C/16/2014 zo dňa
23.5.2014 určil, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 18.5.2010

uvedená v bode 3 Dodatku, podľa ktorej: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode
1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5
bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM
karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1
tohto Dodatku. Účastník, ktorý si týmto Dodatkom aktivoval program služieb Fix 0, je povinný uhradiť

Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v predchádzajúcej vete aj v prípade, ak Účastník poruší
svoju povinnosť uskutočniť trojmesačné zmluvné dobíjanie vo výške a v lehote podľa bodu 1 písm.
f) tohto Dodatku. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2
tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa tohto Dodatku splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie
SIM karty z prevádzky Podniku.“ je neprijateľná zmluvná podmienka. Okrem iného z odôvodnenia

uvedeného rozsudku bolo zistené, že žalovaná ako spotrebiteľka Dodatkom k zmluve o pripojení sa
zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur za akékoľvek porušenie povinností zo strany
žalovanej, pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre predchodcu žalobcu v prípade, že by on porušilustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť,
čo spôsobuje jej neplatnosť.

Ďalejnapr.OkresnýsúdTrnavavrozsudkusp.zn.37C/35/2014zo14.5.2014vovýrokovejčastirozhodol
tak, že určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 4, prvá veta dodatku zo dňa 14.5.2010 k zmluve
o pripojení zo dňa 14.5.2010 v znení: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1,
písm. b, alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, alebo v čl. 3, bod 3.6 Všeobecných podmienok,
alebo v čl. 5, bod 5.2, písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému

vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v
tabuľke č. 1 tohto dodatku (248,95 eur)" je ako neprijateľná neplatná.

Obauvádzanésúdyrozhodovalivoveciach,predmetomktorýchokreminéhoboloajzaplateniezmluvnej
pokuty vo výške 248,95 eur a to na základe obdobných okolností ako v danej veci len s rozdielnou
výškou uplatnenej zmluvnej pokuty.

Z uvedených dôvodov poukazujúc aj na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd návrh
žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona platiť poplatok
z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase omeškania žalovaného.

Podľa § 255 Civilného sporového poriadku,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práva.

Keďže žalobca mal v konaní vo vzťahu k pôvodne žalovanej istine nepomerný úspech, súd náhradu trov
konania žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.