Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/103/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112011072
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6112011072.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Pulmana a prísediacich

G. K. a A. O. na hlavnom pojednávaní dňa 12. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. U., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom C., časť Z., ul. M. č. XXXX/XX, t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV P.,

j e v i n n ý , ž e

na základe dohody s nebohým E. E. o usmrtení P. X., nar. X. X. XXXX spolu s nebohými
E. K., Z. S. a B. B. dňa 4. XX. XXXX v popoludňajších hodinách v C. C. na ul. E. č. X v budove
spoločnosti Q. s.r.o. vo svojej kancelárii po krátkom rozhovore obžalovaného s poškodeným X. pristúpil
k poškodenému od chrbta E. K. a zvalil ho na zem, zároveň priskočil Z. S. a B. B., ktorí poškodeného
držali na zemi a obžalovaný U. spolu so K. škrtili poškodeného tak, že mu obtočili okolo krku kábel od
počítača a ťahali jeho protiľahlé konce zapierajúc sa nohami do tela poškodeného. Následne Z. S. na

žiadosť obžalovaného U. dal na hlavu poškodeného igelitové vrecko, ktoré obtočili na krku poškodeného
lepiacou páskou, čím došlo k usmrteniu poškodeného P. X. udusením.

Tohto skutku sa obžalovaný dopustil potom, čo už :

- dňa 22. septembra 1994 úmyselne usmrtil A. U.,
- v noci z 2. decembra na 3. decembra 1994 spoločným konaním s nebohým Z. F. úmyselne usmrtil A. N.,
- dňa 5. februára 1997 úmyselne usmrtil po predchádzajúcej dohode s nebohým P. Z. S. F. a

- dňa 15. marca 1997 úmyselne usmrtil po predchádzajúcej dohode s nebohým Z. L. Z. K. a G. S.,

t e d a

iného úmyselne usmrtil obzvlášť trýznivým spôsobom a dopustil sa takéhoto konania opätovne,

č í m s p á c h a l

trestný čin vraždy vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c)
Trestného zákona č. 140/1961 v znení zákona č. 100/1996 Z. z.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 37 Trestného zákona sa upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože súd má za to, že
výnimočný trest odňatia slobody na doživotie, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 3T/23/2008 z 10. 11. 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn.

6To/6/2010 z 22. 9. 2010, na výkon ktorého bol zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny je
dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavných pojednávaniach bolo preukázané, že obžalovaný Z. U. na základe dohody s
nebohým E. E. o usmrtení P. X., nar. X. X. XXXX spolu s nebohými E. K., Z. S. a B. B. dňa 4. XX.
XXXX v popoludňajších hodinách v C. C. na ul. E. č. X v budove spoločnosti Q. s.r.o. vo svojej

kancelárii po krátkom rozhovore obžalovaného s poškodeným X. pristúpil k poškodenému od chrbta E.
K. a zvalil ho na zem, zároveň priskočil Z. S. a B. B., ktorí poškodeného držali na zemi a obžalovaný U.
spolu so K. škrtili poškodeného tak, že mu obtočili okolo krku kábel od počítača a ťahali jeho protiľahlé
konce zapierajúc sa nohami do tela poškodeného. Následne Z. S. na žiadosť obžalovaného U. dal na
hlavu poškodeného igelitové vrecko, ktoré obtočili na krku poškodeného lepiacou páskou, čím došlo k

usmrteniu poškodeného P. X. udusením.

Tohto skutku sa obžalovaný dopustil potom, čo už dňa 22. septembra 1994 úmyselne usmrtil A. U., v
noci z 2. decembra na 3. decembra 1994 spoločným konaním s nebohým Z. F. úmyselne usmrtil A. N.,
dňa 5. februára 1997 úmyselne usmrtil po predchádzajúcej dohode s nebohým P. Z. S. F. a dňa 15.

marca 1997 úmyselne usmrtil po predchádzajúcej dohode s nebohým Z. L. Z. K. a G. S..

Po usmrtení poškodeného X. na pokyn obžalovaného zabezpečil Z. E. v súčinnosti s ďalšími osobami -
K. K., Z. Z., E. Z., A. N., Z. S. a Z. E. zakopanie tela poškodeného v katastri obce D., kde bolo následne
nájdené.

Na základe podanej obžaloby súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavných pojednávaniach výsluchmi
svedkov, znalcov, prečítaním znaleckých posudkov, zápisníc o výsluchoch svedkov, o rekonštrukcii a
listinných dôkazov. Súčasne oboznámil príslušnú fotodokumentáciu.

Súd sa v rámci rozhodovania v prvom rade však musel vysporiadať s námietkami obhajoby.

Obžalovaný namietal nezákonnosť podanej obžaloby z troch dôvodov.

Prvým bolo nedodržanie zásady špeciality v jeho prípade, pretože bol v minulosti orgánmi Českej

republiky vydaný na výkon trestu odňatia slobody do Slovenskej republiky a hoci sa pri vydávacom
konaní nevyjadril k otázke zásady špeciality, orgány prípravného konania Slovenskej republiky bez
súhlasu Českej republiky začali trestné stíhanie a vzniesli mu obvinenie za predmetný trestný čin, za
ktorý teraz stojí pred súdom. V súvislosti s týmito námietkami poukázal aj na rozhodnutie ESĽP vo
veci jeho sťažnosti, ktoré podľa jeho názoru konštatuje posušenie tejto zásady voči jeho osobe. Tým,

že mu bolo ešte pred rozhodnutím o jeho vydaní vznesené obvinenie podľa neho celé konanie trpí
neodstrániteľnou vadou a jeho trestné stíhanie by malo byť zastavené.

Druhou námietkou poukázal na skutočnosť, že príkaz na zatknutie, na základe ktorého boli rozšírené
dôvody jeho vydania vydal miestne nepríslušný Okresný súd Prešov.

Súd sa s námietkami obžalovaného nestotožnil, pretože uznesením Mestského súdu Praha sp. zn. Nt
413/2007 z 19. 4. 2007 v spojení s uznesením Vrchného súdu Praha sp. zn. 7To 42/2007 z 2. 5. 2007
bolo na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. 0Tp/20/2007 z 2. 3.
2007 rozhodnuté o rozšírení dôvodov vydania obžalovaného do Slovenskej republiky aj za skutok, ktorý

je v obžalobe kvalifikovaný ako trestný čin vraždy vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 219
ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 v znení zákona č. 100/1996 Z. z. Je
pravdou, že obžalovanému bolo obvinenie za tento trestný čin vznesené ešte pred rozhodnutím českej
strany. Súd v tomto smere poukazuje na znenie ustanovení Trestného poriadku a zákona o európskom
zatýkacom rozkaze, podľa ktorých sa postupuje pri žiadosti o rozšírenie dôvodov vydania v tom smere,

že zatýkací rozkaz je možné vydať iba proti obvinenému, teda proti osobe, ktorej bolo obvinenievznesené, tak ako sa to stalo aj v prípade obžalovaného. Tým, že následne po rozhodnutí orgánov
ČR boli všetky dôkazy, s výnimkou dôkazov neopakovateľných (ohliadky miesta činu, znaleckého
dokazovania) opätovne vykonané a iba tieto dôkazy súd na hlavnom pojednávaní vykonal, nedošlo tým

k porušeniu zásady špeciality voči jeho osobe. Navyše ani ESĽP v rámci rozhodovania o sťažnosti
obvineného nekonštatuje vo svojom rozhodnutí porušenie jeho práv vo vzťahu k zásade špeciality,
konštatuje porušenie jeho práv pri rozhodovaní o väzbe v konaní Okresným súdom Prešov vo veci
vedenej pod sp. zn. 3T/23/2008. Toto konštatovanie nemá žiadny vplyv na konanie Okresného súdu
Banská Bystrica vo veci poškodeného neb. P. X..

Vo vzťahu k namietanej vade konania, že Európsky zatýkací rozkaz vydal miestne nepríslušný súd, súd
prisvedčuje obžalovanému, že toto jeho konštatovanie je správne, nestotožňuje sa však s tým, že ide
o vadu, ktorá spôsobuje nezákonnosť podanej obžaloby. Súd poukazuje na ustanovenie § 280 ods.
1 Trestného poriadku, ktoré je možné použiť analogicky, že pokiaľ ide iba o miestnu nepríslušnosť a
obžalovaný ju doteraz nenamietal, nie je namieste v tomto štádiu konania na takúto námietku prihliadať.

Námietku, že Európsky zatýkací rozkaz vydal miestne nepríslušný súd obžalovaný mal uplatniť v konaní
o rozšírení dôvodov vydania. Ak aj nebol vypočutý v rámci tohto konania, mohol námietku vzniesť v
podanej sťažnosti. Rozhodnutie českých súdov o rozšírení dôvodov vydania je v súčasnej dobe platným
právnym aktom a okresný súd nemá právomoc ho spochybniť.

Ďalšia námietka obžalovaného bola, že pôvodná obžaloba, ktorá bola za tento istý skutok podaná v
minulosti na Okresnom súde Banská Bystrica a o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté jej odmietnutím,
že tento postup súdu bol nesprávny, pretože správnym postupom malo byť nie odmietnutie obžaloby,
ale zastavenie trestného stíhania, ktoré by malo potom zakladať prekážku právoplatne rozhodnutej veci

- res iudicata, z čoho vyplýva nezákonnosť teraz podanej obžaloby.

Ani s touto námietkou súd nesúhlasí a to z jednoduchého dôvodu, že bez toho aby polemizoval, či o
pôvodne podanej obžalobe obžalovaného mal rozhodnúť odmietnutím obžaloby, ako to urobil, alebo
zastavením trestného stíhania pre podstatnú vadu konania - nedodržanie zásady špeciality, vo veci

pôvodnej obžaloby vo veci poškodeného neb. P. X. súd právoplatne rozhodol odmietnutím obžaloby a
toto rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené, je platné a účinné a nebráni teda prokuratúre
v podaní novej obžaloby za rovnaký skutok, ani súdu v jej prejednaní. Súdu pri prejednávaní novej
obžaloby neprislúcha preskúmavacia právomoc k pôvodnému rozhodnutiu o odmietnutí obžaloby.

V rámci dokazovania súd na návrh prokurátorky, potom, ako obžalovaný nevyužil svoje právo vypovedať
prečítal obsah jeho výpovede z prípravného konania. O prečítaní súd rozhodol napriek námietkam
obžalovaného,žetútojehovýpoveďjenutnépovažovaťzavýpoveďurobenúvrámcikonaniaodohodeo
vine a treste a ako taká sa potom prečítať nemôže, pretože jeho úmyslom bolo priznaním sa k spáchaniu
skutku odhaliť identitu utajených svedkov, ktorí ho usvedčovali, k čomu po jeho výsluchu aj došlo.

Námietky obžalovaného k prečítaniu jeho výpovede z prípravného konania súd nepovažoval za
dôvodné,pretožepodľaustanovení§232Trestnéhoporiadkusakonanieodohodeovineatrestezačína
vtedy, keď výsledky prípravného konania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom
a spáchal ho obvinený, ktorý sa k jeho spáchaniu priznal, uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti

jeho priznania.

Teda až potom ako sa obvinený prizná k spáchaniu skutku je možné začať konanie o dohode o vine
a treste a za tým účelom prokurátor predvolá obvineného a upovedomí obhajcu a poškodeného. Ak k
dohode nedôjde, prokurátor o tom vykoná záznam do spisu.

Samotná účasť prokurátora pri výsluchu obvineného, z ktorej účasti sa obvinený snažil vyvodiť záver,
že už išlo o konanie o dohode o vine a treste nie je takýmto konaním. V rámci účasti pri výsluchu
obvineného prokurátor využíva iné svoje právo, a to konkrétne právo zúčastniť sa na vykonávaní úkonov
policajta v zmysle § 230 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Tomu, že nešlo o konanie o dohode o vine

a treste, okrem konštatovania súdu, že išlo iba o zisťovanie, či sú na takéto konanie splnené podmienky
nasvedčuje aj to, že v závere zápisnice o výsluchu obžalovaného sa konštatuje, že bude v jeho výsluchu
pokračované, k čomu už nedošlo. Ďalším faktom, ktorý nasvedčuje konštatovaniu súdu, že nešlo okonanie o dohode o vine a treste, ale iba o zisťovanie, či na takéto konanie sú splnené podmienky je to,
že prokurátorka o neuzatvorení dohody o vine a treste do spisu záznam neurobila.

Na druhej strane súd berie na vedomie vysvetlenie obžalovaného ohľadne jeho motivácie podať
výpoveď, ktorá by mohla byť posudzovaná ako jeho priznanie, či už s cieľom uzavretia dohody o vine
a treste, alebo s cieľom odtajniť totožnosť utajených svedkov v tom smere, že obsah takejto výpovede
musí byť podrobený podrobnejšiemu skúmaniu v tom smere, či je možné považovať ju za pravdivú, čo
i len sčasti, alebo za nepravdivú. Určite sama osebe, bez existencie ďalších dôkazov, nemôže slúžiť na

uznanie viny obžalovaného.

V tejto výpovedi obžalovaný Z. U. v prípravnom konaní uviedol, že od E. E. sa dozvedel, že P. X.
ho podozrieva z útoku na Q. D. a snaží sa zadovážiť za účelom jeho odstránenia odstreľovaciu pušku.
Preto sa s E. dohodol, že X. E. vyláka do Banskej Bystrice. Keď mu E. oznámil, že má v Banskej Bystrici
stretnutie s X. telefonicky zabezpečil, aby K. K. bol pripravený prísť na firmu a aby o stretnutí s X.

informoval Z. E. tak, aby aj ten vedel prísť na firmu. Keď išli s E. tak zavolal E., aby prišiel na firmu,
pričom tento mu povedal, že už obvolal chlapcov a budú ich čakať. Keď prišli na firmu boli tam K. K.,
A. E., Z. E., Z. S., E. K. a E. Z.. E. išiel pre X. a oni ostatní sa zatiaľ dohodli, že X. spacifikujú a potom
zakopú. Keď prišiel X., v kancelárii s ním bol obžalovaný, K. K. a spolu s X. aj E.. Po krátkom rozhovore
na dohodnutý signál ostatní vbehli do kancelárie, Z. E. zhodil X. zo stoličky a všetci s výnimkou S. sa na

neho vrhli. E. ho niekoľkokrát kopol do hlavy, obžalovaný ho chytil za ústa, aby nekričal a E. zobral kábel
od počítača, ktorý X. obmotal okolo krku a spolu so K. ho ním škrtili. K., Z. a E. ho zatiaľ držali za ruky
a nohy. S. mu páskou obviazal nohy a E. mu dal na ruky putá. Keď sa poškodený prestal hýbať, tak ho
všetci pustili a následne mu S. so K. nasadili na hlavu igelitovú tašku, pretože krvácal z útoku od E., aby
sa nezašpinila kancelária. Potom buď obžalovaný alebo Z. E. zavolal Z. E., aby prišiel s autom na firmu.

Do auta E., K. a Z. naložili telo poškodeného a odviezli ho do garáže na Uhlisko, kde K. v kufri auta začal
bodať nožom do tela poškodeného. Obžalovaný potom odišiel do Brna a keď sa z Brna vracal tak mu
telefonoval buď K. alebo E., pričom z rozhovoru vyrozumel, že X. zakopali.

Následne po druhom zrušení oslobodzujúceho rozsudku krajským súdom obžalovaný súdu adresoval

svoje vyjadrenie, v ktorom namietal svoje predpokladané odsúdenie vzhľadom na právny záver
odvolacieho súdu v tom, že pokiaľ ide o motív jeho konania ide tu o ničím nepodložené hypotetické
konštatované úvahy, pretože poškodený P. X. patril do zločineckej organizovanej skupiny
pôsobiacej v Košiciach, ktorú viedol Q. D. do doby, kým nebol sám zlikvidovaný. Po odstránení D. z
riadiacejpozícievskupinesatátoorganizovanáskupinarozdelilanadvatábory,jednačasťčlenovprešla

pod E. E. a druhá pod M. C.. P. X. bol ten, ktorý sa pridal k C.. Začal sa boj o získanie dominantného
postavenia v „košickom podsvetí", vyústením čoho bolo niekoľko vrážd medzi týmito dvomi skupinami
bývalých D..

V roku 1998 spáchaný útok na A. D., ktorý bol prešovskými súdmi právoplatne odsúdený za vraždu S. E.,

tiežbývaléhočlenaskupinytzv.D.,akoajzapokusovražduA.D.-brataQ.D.,ktorásastala2.10.1997.

Ďalší pokus o fyzickú likvidáciu člena tejto rozdelenej skupiny bol zo strany E. na M. C. dňa 3. 2. 1998.
Následne bol v decembri 1999 zavraždený E. E., za ktorého fyzickú likvidáciu je právoplatne odsúdený
M. C.. V čase týchto vrážd, resp. pokusov vrážd sa obžalovaný nachádzal uväznený v Leopoldovskej

väznici.

Týmto chcel obžalovaný povedať, že boj v „košickom podsvetí" prebiehal bez neho a aj motív na fyzickú
likvidáciu poškodeného I. X. bol daný vybavovaním si účtov dvoch skupín „košického podsvetia" E. a C..

Skutočnosť, že E. vylákal poškodeného X. mimo Košíc (do B. Bystrice) a to, že obžalovaný patril k
riadiacim osobám „Bystrickej organizovanej skupiny" stačí, aby ho súd označil za vinného a spochybnil
tak celé dokazovanie.

V ďalšej časti vyjadrenia obžalovaný uvádza možné predpoklady, že je tu snaha o jeho odsúdenie

za každú cenu a možno aj prístup urazeného sudcu vzhľadom na medializované informácie, pričom
prokurátorke nejde o objasnenie skutku tak, aby boli postavení pred súd všetci páchatelia, ktorí dodnes
behajú po slobode.Zo spáchania žalovaného skutku obžalovaného priamo usvedčujú svedkovia K. K. a Z. E..

Svedok K. K. (u ktorého je nutné poznamenať, že v tejto veci pri prvom podaní obžaloby figuroval

ako obvinený, ale po odmietnutí obžaloby bolo jeho konanie prekvalifikované z trestného činu vraždy
spolupáchateľstvom na trestný čin nadržovania, pri ktorom bolo konštatované premlčanie trestného
stíhania a následne bolo jeho trestné stíhanie zastavené) uviedol, že koncom leta alebo začiatkom
jesene 1997 sa nachádzal v sídle firmy K. v Banskej Bystrici. Spolu s ním tam boli obžalovaný, B., E. a
S.. S. obžalovaný poslal pre X. a súčasne zavolal K., aby prišiel na firmu. Po príchode X. si tento sadol ku

stolu a po chvíli do kancelárie vošiel K., ktorý ho zhodil zo stoličky na zem. Svedkovi obžalovaný prikázal
pozbierať veci, ktoré spadli pri páde X. na zem a ísť na chodbu a nikoho do miestnosti nepustiť. Ako
vychádzal von počul obžalovaného hovoriť niečo o sáčku a keď sa pozrel smerom ako ležal X., tento mal
na hlave sáčok a držal ho tam K. a nohy mu držal S.. Ako vychádzal von počul ešte kričať obžalovaného
niečo o kábli. Na chodbe budovy sa nachádzalo viac ľudí - E., E., K.. Po chvíli z kacelárie vyšli K., tento
držal v ruke nejaký kábel a obžalovaný, pričom K. povedal, že ho nemuseli ani dlho škrtiť. S. a ešte

niekto ďalší potom telo X. vyniesli von, na hlave mal sáčok a tento bol zalepený lepiacou páskou okolo
krku. Nejavil známky života. Svedok potom na príkaz obžalovaného išiel v aute s E., Z., Z., N. a S. na
Uhlisko, kde z garáže alebo auta S. zobrali náradie a išli kopať jamu. Dodatočne prišiel na aute E., S.
vyzliekol X. a dali ho do vykopanej jamy. Kým sa jama kopala svedok tam stál, aj Z. a E. sa zatiaľ vozil
na aute hore dole. Niekto tam spomínal, že obžalovaný mal K. vyčítať, že prečo pichal nožom do X. v

kufri auta, že tam potom bude krv. Keď sa vrátil na firmu U. mu dal bundu X., aby ju niekde zahodil,
pričom si ju nechal a dodatočne bola vydaná jeho manželkou v tomto konaní.

Pri rekonštrukcii svedok vypovedal úplne rovnako, doplnil iba prítomnosť B. v čase keď vyšiel na pokyn
obžalovaného na chodbu, že kábel, ktorý držal v ruke K. bol zrejme kábel z počítača a odhadol jeho

dĺžku na 1,5 m a tiež to, že keď vychádzal z miestnosti videl pod nosom poškodeného trochu krvi. Na
otázku znalca, či cítil moč alebo stolicu, keď vynášali telo X. uviedol, že necítil nič, iba si všimol mokrý
fľak na jeho nohaviciach.

Nakoľko časť výpovede o tom, že počul ako obžalovaný kričí niečo o kábli bola novou skutočnosťou bol

svedok vyzvaný, aby vysvetlil, prečo to nespomenul v prípravnom konaní, pričom svedok tento rozpor
nevysvetlil, uvádzal, že to uvádzal, ale nie je to obsahom jeho výpovede ani vyjadrenia pri rekonštrukcii.

Svedok Z. E. uviedol, že ku skutku došlo koncom leta, začiatkom jesene v roku 1997. Do budovy na
E. ulici v Banskej Bystrici, v ktorej sídlila ich firma prišiel na požiadanie obžalovaného. Obžalovaný mu

povedal, že X. má dostať príučku. Hovoril mu, že pôjde o bitku. Na telefonické zavolanie obžalovaného
sa do budovy postupne dostavili B. B., K. K., Z. Z., Z. S., E. K., bratia Z., alebo jeden z nich a N. z S..
X. na firmu na pokyn obžalovaného doviezol K. a B., alebo S.. Následne prišiel K. s E. a s ďalšími z
E.. Svedok išiel urobiť do vedľajšej miestnosti kávu a keď sa vracal, vtedy sa na X. vrhol S. so K., S.
dal na hlavu X. sáčok a zalepil ho páskou okolo krku. Potom mu obžalovaný so K. obtočili okolo hlavy

kábel, ktorý ťahali, kým sa X. nepomočil a nezomrel. Obžalovaný pri čine kričal K. ťahaj a X. povedal
pozdrav Q., akože v tom čase už mŕtveho Q. D.. Ostatné osoby, ktoré tam boli, stáli v kancelárii v kruhu
a pozerali sa. Následne obžalovaný prikázal, aby išli telo zakopať do Hrochote a určil svedka, aby im
ukázal miesto. Svedok si už presne nepamätal kto všetko čo robil, on išiel ku strážnikovi, lebo musel
vypnúť kamery, aby strážnik nevidel ako sa vynáša telo. Nevedel uviesť kto pristavil auto, ale bolo to

auto E.. Tiež nevedel uviesť kto odviezol telo do garáží erotického salónu na Uhlisku, či K. alebo E.,
ale potom K. X. nožom uštedril v garáži ešte niekoľko rán. To mu sám povedal K., na ktorom svedok
videl aj to, že bol od krvi a musel sa prezliecť. Oblečenie si pýtal od svedka v mieste jeho bydliska. Do
Hrochote išiel svedok na aute sám. V ďalšom aute išiel asi S., K. a potom išlo ďalšie auto, v ktorom
bolo to telo. Pokyn ísť na Hrochoť dal obžalovaný. Pri zakopávaní obžalovaný prítomný nebol, išiel si

niečo vybavovať buď do Brezna, alebo do Nemecka.

Nakoľko výpoveď svedka bola na hlavnom pojednávaní v rozpore s niektorými jeho údajmi z prípravného
konania, boli mu prečítané časti jeho výpovede z prípravného konania a bol požiadaný, aby tieto rozpory
vysvetlil, prípadne odstránil.

Na otázku, že v prípravnom konaní uviedol, že ako sa vracal do miestnosti kancelárie keď K. zhodil X.,
počasjehoškrtenia,žeobžalovanýprikázalK.K.aZ.Z.zbieraťspadnutévecianahlavnompojednávaní
tonespomenulsvedokuviedol,žejetomožné,žesatotakstalo,žetrvánatom,čopovedalvprípravnomkonaní, že si teraz myslel, že bol variť kávu a na ďalšiu otázku, že na pojednávaní vôbec nespomenul čo
robilimenovaníuviedol,žesinadetailynepamätá.Následnenaotázkuobhajkynektejtoistejskutočnosti
uviedol, že ako bol zvalený X. na zem nevidel, keď sa vrátil do kancelárie už bol na zemi.

Na druhej strane súd konštatuje, že údaj o tom, že obžalovaný mal X. pri jeho škrtení povedať, aby
pozdravil Q., čím mal myslieť mŕtveho Q. D. je úplne nový, ktorý svedok nikdy doteraz nepovedal.

Svedok zotrval na vyjadrení z prípravného konania, že náradie na vykopanie hrobu už bolo v aute, keď

do neho nakladali telo X..

Ďalej svedok doplnil, že v kancelárii po útoku na poškodeného zostal moč a malá škvrna od krvi. Na
ďalšiuotázku,prečoprirekonštrukciinaotázkuznalca,čisivšimol,žebysapoškodenýpomočil,alebože
bymalstolicu,ževtedyodpovedal,ženevieažeterazhovoríopomočení,svedokuviedol,ženevieprečo
to znalcovi vtedy nepovedal. Svedok uviedol, že registroval mokrý fľak na nohaviciach poškodeného X..

Svedok doplnil, že pri zvalení X. na zem tomuto boli adresované aj nejaké údery bez ich bližšej
špecifikácie a že potom tam ešte bolo to bodanie, ktoré spomenul, že videl zakrvaveného K..

Svedok rozpor medzi svojou výpoveďou na pojednávaní a výpoveďou počas rekonštrukcie, pri ktorej

uviedol, že obžalovaný priľahol telo zhodeného X. vysvetlil odstupom času od spáchania skutku. Vo
vzťahu k tomu, že v prípravnom konaní uviedol, že najprv bol poškodený škrtený káblom a potom mu
bol na hlavu naložený sáčok uviedol, že už nevie čo bolo skôr, ale stalo sa to. Sáčok bol použitý preto,
aby sa zamedzilo dýchanie poškodeného, preto mu bola obmotaná aj tá páska okolo krku. Naposledy
telo poškodeného videl položené v kufri auta, na sebe mal rifle. Bunda, v ktorej prišiel tam nebola.

Kábel,ktorýbolpoužitýnaškrteniepoškodenéhoopísalakosieťovýkábelkpočítaču,ktorýmsaprivádza
do neho elektrický prúd, alebo ako kábel z predlžovačky na 220 V.

V rámci vyjadrenia obžalovaný poukázal na to, že zásada špeciality a kontradiktórnosť hlavného

pojednávania je v tomto prípade v jeho neprospech, pretože svedok pred vydaním súhlasu na stíhanie
obžalovanéhoorgánmiČRvypovedalvtejtoistejveciešteakoutajenýsvedokinakakoteraznahlavnom
pojednávaní a tiež na to, že svedok si dodatočne spomína na ďalšie a ďalšie skutky, ktoré mal spáchať
obžalovaný s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za svoje iné konanie.

Svedok vylúčil, že by vypovedal inak a tiež poprel, že by za svoju výpoveď očakával nejaké ústupky
od orgánov činných v trestnom konaní. Pokiaľ bol v minulosti trestne stíhaný, jeho trestné stíhanie bolo
zastavené s konštatovaním prokurátora, že skutky nespáchal a pokiaľ ide o vec, kde je v súčasnej dobe
podaná obžaloba na súde v Bratislave, neočakával žiadne výhody, pretože už je podaná obžaloba a
myslí si, že sa to všetko na súde vysvetlí s tým, že on sa trestnej činnosti nedopustil. Okrem toho obvinil

obžalovaného, že si objednal aj vraždu S. a svedok F. mu to povie do očí.

V súvislosti s námietkami obžalovaného súd prečítal na hlavnom pojednávaní obsah pôvodne podanej
obžaloby.

Jej prečítaním je zistiteľné, že obžaloba bola na Okresnom súde v Banskej Bystrici podaná 20. 4. 2006
na obžalovaného, E. K. a K. K. za spáchanie trestného činu vraždy vo forme spolupáchateľstva podľa
§ 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 na tom skutkovom základe,
že v mesiacoch jún až august 1997 po predchádzajúcom dohovore vylákali P. X. do Banskej Bystrice,
pričom ho nezistené osoby od hotela Lux doviezli do budovy firmy Q. na ulici E. v Banskej Bystrici, kde v

kancelárii obžalovaného P. X. niektorý z týchto troch obžalovaných zhodil na zem, následne mali nasadiť
na jeho hlavu igelitové vrecko, ktoré mu okolo krku zafixovali samolepiacou páskou, a zároveň mu okolo
krku omotali bližšie nezistený kábel od počítača, ktorý súčasne uťahovali Z. U. a E. K. kým poškodený
neprestal javiť známky života a nepomočil sa. Telo nebohého mali zahrabať do vykopanej jamy Z. U.
poverené osoby Z. E., Z. E., Z. S., Z. Z., A. N., E. Z. a K. K..

Z otázky prokurátorky pri výsluchu svedka Z. E. v prípravnom konaní vyplýva, že pôvodne utajeným
svedkom č. 1 bol práve svedok Z. E.. Tento svedok podľa odôvodnenia pôvodnej obžaloby uviedol,
že ku vražde došlo v letných mesiacoch roku 1997. Obžalovaný do firmy zvolal viacerých ľudí, pričompostupne prišli Z. E., E. K., K. K., Z. Z., Z. S., Z. E., E. E., Z. K. a ďalší, ktorých nepoznal. Od hotela Lux
do kancelárie X. doviezli Z. a K.. Bol v kancelárii, keď počul ako obžalovaný niečo poškodenému vyčíta
a krátko na to videl, že X. leží na zemi, na hlave má nasadené igelitové vrece previazané páskou a okolo

krku omotaný kábel, ktorým ho obžalovaný a K. škrtili. Pri škrtení mal pomáhať aj K. K. a Z. Z.. Videl
ako sa X. snaží dýchať, ale nemohol. Zostal bezmocne ležať a pomočil sa. Následne telo nebohého
zakopávali K., Z., E., E., S. a K.. Vo výpovedi z 29. 3. 2006 mal redukovať svoje tvrdenia o účasti Z. Z.
na usmrtení poškodeného a potvrdiť, že menovaný sa zúčastnil iba na odvoze a pochovaní nebohého.
Vtedy vzniknuté rozpory vysvetlil, že vypovedal v strese, nechce nikoho krivo obviniť a s prihliadnutím

na odstup času a viacero takýchto závažných skutkov si na niektoré skutočnosti presne nespomína.

V nadväznosti na námietky obžalovaného o účelovosti vyjadrení svedka voči jeho osobe s tým, že
motívom je získať výhody pokiaľ ide o trestnú činnosť svedka, čo svedok odmietol, súd prečítal obsah
zápisnice o výsluchu svedka z 5. 6. 2012 vedenej PPZ, UBOK, odbor stred č. PPZ-XXX/BOK-ST-XXXX,
z ktorej je zistiteľné, že hneď na začiatku svedok uviedol, že je stíhaný za obzvlášť závažný zločin lúpeže

a zločiny podvodu a vydierania, za ktoré je na Okresnom súde Bratislava II podaná obžaloba a táto
nie je v súlade so zákonom, sú v nej procesné pochybenia a preto žiada, aby bola vzatá späť, jemu
pridelený štatút spolupracujúceho obvineného a aby bol prepustený z väzby na slobodu, prípadne, aby
bolo zastavené jeho trestné stíhanie. Následne vo výpovedi opisuje vraždu, ktorú mal spáchať Z. U.
koncom roka 1996 v garáži erotického salónu v Banskej Bystrici, kde poškodeného mali zvaliť na zem

a Z. U. ho asi 2 krát mal streliť do hlavy, potom S., K. a Z. mali dať nebohému na hlavu igelitové vrecko,
ktoré okolo hlavy zatiahli lepiacou páskou.

Svedok A. E. uviedol, že on sa v čase spáchania skutku v priestoroch firmy nenachádzal. Nevedel si v
podstate spomenúť na žiadne konkrétne údaje týkajúce sa skutku a svedkov z obdobia 90 - tych rokov.

Obžalovaný svedka obvinil z vraždy N. a tiež uviedol, že pôvodne svedka usvedčoval K. K. keď uvádzal,
že X. škrtil práve svedok a potom výpoveď zmenil s tým, že ju mal spáchať obžalovaný. Výpoveď mal
K. zrejme zmeniť preto, že svedok jeho aj E. platí, aby všetko, aj to čo urobil svedok hodili na U..

Svedok tieto obvinenia poprel.

Súddopĺňa,žesvedokK.vysvetlilzmenusvojejvýpovedetým,žepôvodnevypovedalakoobvinenýproti
svedkovi E. na žiadosť obhajcu obžalovaného A.. Z., pričom hneď po tomto výsluchu, keď A.. Z. odišiel
vyšetrovateľovi uviedol, že čo povedal nebola pravda a od tej doby hovorí pravdu ako to bolo. Pokiaľ

ho často vo väzbe navštevovali, či už vyšetrovateľ alebo pracovníci kriminálnej polície, bolo to
kvôli úkonom trestného konania, čo vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil aj vyšetrovateľ
P.. P. N..

Svedok Z. E. uviedol, že mu telefonoval Z. E., aby sa dostavil s autom do priestorov firmy. Prišiel tam,

nacúval s autom ku vchodu a čakal. Potom otvoril kufor vozidla a niečo do kufra naložili. K nemu si
prisadol K. a povedal mu, aby išiel za vozidlami. V aute mu mal povedať, že zaškrtili X. káblom, ale kto
ho so K. škrtil nepovedal. Na adresu X. sa opakovane vyjadroval nadávkami. Autá išli na Hrochoť, tam
zastavili a vybrali telo z kufra. On sa vrátil do Banskej Bystrice. Neskôr v aute našiel stopy po krvi, ktoré
potom niekto čistil, ale už nevedel povedať kto. Nevedel sa ani vyjadriť kto sa v čase jeho príchodu na

firme nachádzal. Pamätal si E., K., Z. a mužov z Košíc a samozrejme K.. Vzťahy medzi obžalovaným
a svedkom E. označil za dobré.

Svedok Z. Z. uviedol, že mu telefonoval obžalovaný, aby prišiel na firmu. U. ho občas využíval ako
šoféra, pretože bol vojak z povolania a ak by ich zastavili policajti nemohli mu dať pokutu. Keď prišiel

na firmu bolo tam už viac ľudí. Bol tam K., B., U., dvaja muži z Prievidze, S., E. a O. a ľudia z Košíc.
U. mu kázal ísť s E. autom, čo aj urobil, za nimi išlo auto, ktoré šoféroval E.. Išli smerom na Hrochoť,
kde zastali pri nejakej odbočke, E. vystúpil a svedok videl, že z druhého auta vykladajú telo. On zostal v
aute. Potom sa pýtal E., že čo to malo znamenať a ten mu povedal, že U. mu to vysvetlí. Keď sa vrátili
na firmu, E. ho zavolal do kancelárie a obžalovaný mu povedal, že má na to čo videl zabudnúť, že takto

končia zradcovia. Nevedel koho telo bolo v aute a dozvedel sa to až vtedy, keď bol sám obvinený za
podiel na tejto veci.Svedok A. O. uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom násilnom konaní v priestoroch budovy, ktorú
vlastnilafirmaQ.,vktorejbolspoločníksobžalovanýmaE..Keďbolobžalovanývovýkonetrestubudovu
predali nakoľko nevládali splácať úver. Peniaze z predaja obžalovaný asi nedostal, veľa ich po vyplatení

úveru ani nezostalo. O údržbu budovy sa staral údržbár, o čistotu upratovačky. Svedok to nemal na
starosti. Nemal vedomosť o tom, že by bolo niekedy nejaké výnimočné znečistenie. Výmenu kobercov
riešili len keď bola v hornej časti budova vytopená, nešlo o ich priestory. E. a E. boli s obžalovaným
priatelia. Svedok nemal pocit, že by sa títo obžalovaného báli.

Svedok A. N. uviedol, že chodieval s E. Z. do Banskej Bystrice. Videl ako do auta nakladali telo X., bolo
to niekedy od mája 1997 do apríla 1998, ale kto to si už nepamätal. To auto, do ktorého ho nakladali
bolo bordové auto 520 - bavorák. Kde sa nachádzal v tom čase Z. nevedel povedať.

Svedok A.. Q. E. uviedol, že X. poznal z Košíc. Požičal mu auto Opel Frontera, pričom mu X. hovoril,
že niekam potrebuje ísť, ale že sa možno už nevráti. Preto, že takéto vyjadrenie bolo nezvyčajné si to

svedok zapamätal. Auto potom nemal niekoľko dní, X. volal na telefón, ale ten mal vypnutý. Auto sa
nakoniec našlo na sídlisku Juh a potom ho nechal odtiahnuť do Košíc. Potom sa auto predalo, pričom
predaj sprostredkoval E. E.. Leasing na auto sa postúpil na firmu Q. s.r.o. X. nedával do súvislosti smrť
D. so stretnutím, na ktoré išiel.

Svedkyňa A. Q. uviedla, že X. pri odchode na stretnutie povedal, že na ňom by sa mal dozvedieť viac o
smrti D.. Na sebe mal bundu, ktorú vydala manželka K. K.. Asi okolo pol jednej jej volal, že má peniaze
od dlžníka jej syna a že na stretnutie má ešte asi 100 km. Viac sa neozval. Snažila sa mu telefonovať,
ale neúspešne. Poznala U. a K., chodili za jej synom, mala ich rada.

Súd k okolnostiam ohliadky miesta činu vypočul vyšetrovateľa a kriminalistického technika.

Vyšetrovateľ - svedok P.. P. N. uviedol, že vzhľadom na odstup času si nepamätá presne detaily ako
prebiehal výkop. Na základe informácií bola označená a nájdená drevená búda, išlo o značne veľkú
plochu, ktorú systematicky prekopávali. Keď báger, ktorý mal lyžicu cca 60 cm vyhodil na kopu zeminy

lebku okamžite práce prerušili, miesto označili a zaistili a na druhý deň prišiel znalec, ktorý vykonal
výkop tela zo zeme. Znalec potom telo kompletoval na plachte vedľa hrobu. Telo sa nachádzalo v čiernej
mokrej zemi a všetko bolo čierne, kosti aj lebka. Keď znalec vyskladal telo na plachte, pamätá si, že tie
hlavné veľké kosti tam boli. Pokiaľ sa týka návštev vo väzbe u K. K. on ako vyšetrovateľ dával súhlas
na návštevy operatívnym pracovníkom. Keď išiel sám za K., vždy išlo o vykonanie procesného úkonu.

Kriminalistickýtechnik-svedokZ.K.savyjadril,ževykonávalfotodokumentáciu.Namiestoprišielkeďuž
bolo zrejmé, že sa telo našlo. Postupoval podľa pokynov vyšetrovateľa a na nič bližšie si už nespomenul.

Ďalší svedkovia, výpovede ktorých súd na hlavnom pojednávaní prečítal sa k žiadnym okolnostiam

skutku vyjadriť nevedeli.

Vzhľadom na rozpory medzi výpoveďami obžalovaného a svedkov bola v prípravnom konaní vykonaná
rekonštrukcia, a to podľa údajov svedkov, keď obžalovaný k veci odmietol vypovedať. Svedkovia E. a
K. pri rekonštrukcii vypovedali tak, ako vo svojich výpovediach, s výnimkou dvoch skutočností u svedka

E.. Na priamu otázku znalca tento svedok uviedol, že nevie, či sa X. pri škrtení pomočil, alebo či mu
odišla stolica.

Rekonštrukcie sa zúčastnil aj znalec Z.. U. N., ktorý vychádzajúc z výpovedí svedkov, pokiaľ ide o opis
postavenia jednotlivých osôb vyhodnotil ako skôr vierohodnejšiu výpoveď svedka E..

Prečítaním znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva a výsluchom znalca Z.. U. N. mal súd
za preukázané, že pri náleze tela P. X. na jeho sánke a krku bola ovinutá igelitová páska vo viacerých
vrstvách, pričom išlo o kompaktný obal vysoký až 18 cm s vnútorným obvodom 47 cm. Taktiež bol
nájdenýplastovýšpagát nakostiachpredlaktiapoškodeného.Podľavýsledkovpitvypoškodenýzomrel

asi 10 rokov pred nájdením jeho pozostatkov. Znalci v posudku uviedli, že zo samotného kostrového
nálezu sa nedá exaktne určiť príčina smrti P. X..V priebehu vypracovávania znaleckého posudku však boli znalcom dodané výpovede svedkov a
porovnaním ich obsahu a výsledkov ohliadky pozostatkov poškodeného znalci dospeli k záveru, že
ohliadka potvrdila výpovede svedkov o nasadení igelitového vrecka na hlavu poškodeného a ovinutie

pásky okolo hlavy poškodeného, pričom ako príčinu smrti na základe opisu skutku obžalovaným a
svedkami konštatovali udusenie poškodeného.

Ohliadkou bolo preukázané, že okolo krku a sánky poškodeného bola ovinutá páska vo viacerých
vrstvách. Znalci merali jej najmenší obvod, ktorým bol údaj 47 cm. Bolo evidentné, že páska bola

natiahnutá na dolnú časť tváre a časť krku. Dolnú časť tváre by znalec predpokladal s tým, že bola
navinutá cez dýchacie otvory - cez ústa, cez nos to je možné iba pripustiť, nie je možné to s určitosťou
potvrdiť, čím sčasti došlo k upraveniu záverov znaleckého posudku oproti prípravnému konaniu, keď v
posudku znalci konštatovali, že prekrývala ústa aj nos.

Záver o preukázaní nasadenia igelitového vrecka na hlavu poškodeného a ovinutie pásky okolo hlavy

poškodeného znalec na hlavnom pojednávaní taktiež oproti prípravnému konaniu modifikoval v tom
smere, že tento záver sa do posudku dostal omylom. Pokiaľ ide o igelitový sáčok, ktorý mal byť podľa
svedkov na hlavu poškodeného nasadený uviedol, že jeho existenciu nie je možné exaktne potvrdiť. Pri
vykopávaní tela nebohého totiž neboli nájdené žiadne zvyšky igelitového vrecka, alebo sáčku. Znalec
zároveň uviedol, že ak by bol P. X. pochovaný so sáčkom na hlave, ktorý by bol ako to svedkovia opísali

ovinutý na krku páskou došlo by k zakonzervovaniu pozostatkov hlavy nebohého, ale pri ohliadke tela
konštatovali rovnaké odumretie tkanív na hlave, ako na ostatných častiach tela, čo skôr nasvedčuje
tomu, že telo bolo do hrobu uložené bez takéhoto sáčku. Navyše na vnútornej časti pásky okrem zeme
nenašli stopy po igelitovom sáčku, či vrecku.

Znalci ďalej rozobrali vo všeobecnosti (vzhľadom na výpovede svedkov) samotný proces dusenia
a škrtenia s tým, že ide o 4 základné etapy na seba nadväzujúce. V prvej etape pri čiastočnom
alebo úplnom uzatvorení dýchacích ciest vzniká dušnosť, ktorá sa prejavuje zníženým a namáhavým
dýchaním a zapojením dýchacích svalov sa tep zrýchľuje. Pokiaľ nejde o samovraždu, trpí osoba
subjektívne nedostatkom vzduchu a pocitom strachu zo smrti. Niekedy v tomto stave môže postihnutý

prežívať pocit eufórie. Toto štádium trvá 20-25 sekúnd. Druhým štádiom je bezvedomie. Postihnutý sa
snaží zbaviť prekážky prívodu vzduchu do dýchacích ciest, dochádza ku kŕčom svalstva, spomaľuje
sa krvný tlak, spomaľuje sa pulz, dochádza k fialovému sfarbeniu kože a postihnutá osoba upadá do
bezvedomia.Vtejtofázemôžedôjsťksamovoľnémuuvoľneniustolicealebomoču,môženastaťerekcia,
ejakulácia. V hlave mizne citlivosť a toto štádium trvá asi 2 minúty, strach zo smrti vystriedajú nástupy

kŕčov. V treťom štádiu sa ustaľuje dýchanie, ktoré je čoraz viac plytšie a povrchné. Medzi jednotlivými
vdychmi sú dlhé intervaly, nastáva uvoľnenie svalstva, trvá hlboké bezvedomie a nasleduje posledné,
štvrté štádium, teda posledné vzdychy. Počas neho dochádza k trvalému zastaveniu srdca, dýchania a
nastáva smrť. Celé dusenie trvá spravidla 5-9 minút, niekedy aj menej. Pri dusení nemusia byť prítomné
všetky 4 štádiá.

Založenie samotného igelitového vreca a jeho utesnenie na voľnom konci páskou možno hodnotiť ako
konanie bezprostredne ohrozujúce život človeka. Pokiaľ bol poškodený navyše spacifikovaný formou
znehybnenia rúk, čím mu bolo zabránené strhnutie vreca z tváre s cieľom obnovy dýchania, dusenie
osoby v takomto limitovanom priestore možno zo súdneho lekárskeho hľadiska označiť ako trýznivé.

Ak by boli pravdivými údaje svedkov o mechanizme smrti muža škrtením s použitím špagáta, resp.
kábla a ťahaním tohto škrtidla za voľné konce tiež ide o konanie priamo ohrozujúce život poškodeného.
Tlakom škrtidla môže dôjsť okrem iného aj k poškodeniu hrtana. Pri exhumácii tela X. bola znalcom
cielene hľadaná jazylka, ktorá je zrastená z troch drobných kostičiek, ktorej prípadná zlomenina mohla

preukázať použitý mechanizmus škrtenia, ale nepodarilo sa ju nájsť. Na druhej strane ale znalec
uviedol,žesapodarilonájsťchrupavkyhrtananebohého,ktorénevykazovaliznámkypôsobeniahrubého
mechanického násilia. Na cielené otázky znalec uviedol, že pri použití škrtidla nemusí dôjsť k zlomenine
jazylky, ale v prevažnej miere dochádza k zlomenine chrupaviek hrtana. Závisí to najmä od druhu
použitého škrtidla. Aby k ich zlomenine nedošlo muselo by byť použité škrtidlo mimoriadne tenké, napr.

gitarová struna. Znalec vylúčil, že by nedošlo k ich zlomenine pri použití sieťového kábla k počítaču,
ktorý ako použité škrtidlo označili svedkovia.

Znalci v posudku zaujali stanovisko o nevieryhodnosti výpovedí svedkov, že K. bol zastriekaný od krvi.Pokiaľ mal byť P. X. najprv škrtený a potom niekoľko desiatok minút vozený v kufri auta s igelitovým
vreckom na hlave, potom v čase bodania do jeho tela krv nemohla striekať, pretože mu nefungovalo

srdce, bol mŕtvy. Ak by aj K. do tela X. bodal, krv mohla iba pasívne vytekať z rán vo forme presakovania
a došlo by k mazancom, respektíve bezprostrednému presiaknutiu jeho odevu krvou. Na exhumovaných
kostiach znalci tela P. X. znalci hľadali mechanické poškodenia, ktoré by mohol spôsobiť nôž s
negatívnym výsledkom. Na druhej strane je nutné uviesť, že sa pri exhumácii nepodarilo nájsť 4 rebrá,
hrudnú kosť a lopatku a znalec na hlavnom pojednávaní uvedol, že nemôže jednoznačne vyvrátiť, že

do tela P. X. boli zasadené aj bodné rany

Znalec sa na otázky vyjadril aj k časti výpovede svedka E. v prípravnom konaní, kde uvádzal, že videl
zmenu farby tváre nebohého X. po naložení sáčku ako nepravdepodobnú, pretože je ťažké cez sáčok
vidieť takéto zmeny zafarbenia pokožky.

Znalecký posudok z odvetvia mechanoskopie KEÚ PZ, ktorý skúmal pásku ovinutú okolo krku a sánky
poškodeného X. preukazuje, že páska bola stočená do tvaru elipsy s obvodom v stočenom stave.
Najmenší obvod bol 48 cm a najväčší až do 65 cm. Povrch pásky bol silne znečistený zeminou. Okrem
zeminyznalcinanejzvnútornejstranynenašližiadneinézvyšky,napr.poigelitovomsáčku.Bolastočená
v 6-tich vrstvách. Pozostávala zo 4 kusov, pričom niektoré konce časti pásky boli násilne mechanicky

predelené nejakým nástrojom ako nôž, nožnice a podobne. Niektoré konce časti pásky boli zakončené
nepravidelne, čo je charakteristické pre mechanické pôsobenie ťahovej sily. Znalec uviedol, že išlo o
oddelenie pásky z miesta jej pôvodného uloženia, napr. kotúča, na ktorom bola navinutá. Pri ohliadke
nájdená páska tvorila aj podľa fotodokumentácie kompaktný celok.

Na základe návrhov obžalovaného súd ešte oboznámil podstatný obsah spisu Okresného súdu
Ružomberok sp. zn. 1T/85/2006 vo veci obž. Z.. M. Z., ktorý preukazuje, že obž. Z.. M. Z. bol oslobodený
spod obžaloby, ktorá mu kládla za vinu ovplyvňovanie výpovede K. K. v prospech Z. U. so
záverom, že skutok sa nestal. Zo znaleckého posudku k osobe K. K. v tomto spise vyplýva záver, že u
K. K. nie je vylúčené účelové podávanie výpovedí vo svoj prospech. Súd zo spisu oboznámil aj prehľad

návštev u K. K. v čase keď bol vo väzbe, keď bol často navštevovaný pracovníkmi kriminálnej polície.

Súd tiež na návrh obžalovaného prečítal zápisnicu z hlavného pojednávania vo veci Okresného súdu
Prešov č. k. 3T/23/2008 z 29. 10.2012, na ktorom boli ako svedkovia vypočutí S. F. a A. E., obaja
odsúdení za závažnú trestnú činnosť, ktorí tu uviedli, že K. K. a Z. Z., ktorých poznali z pobytu vo väzbe

mali byť ovplyvnení, aby vypovedali proti obž. U. s prísľubom rôznych výhod, či už finančných, prípadne,
že obvinenia proti nim budú stiahnuté a budú prepustení na slobodu.

Na základe usmernenia odvolacieho súdu, súd doplnil dokazovanie výsluchmi svedkov navrhnutých
obžalobou - Z. V. a P. F., ako aj svedkov navrhnutých obhajobou Z.. M. Z., A.. E. M., S. F., A. E. a U. K..

Svedok Z. V. uviedol, že obžalovaného pozná asi 12 - 13 rokov z väznice z Ilavy. Do roku 2012 boli
spolu každý deň a v rámci vzájomných rozhovorov mu obžalovaný povedal, že cez E. a K. sa dozvedel,
že X. sa mu vyhráža, že sa vyhráža aj jeho mame a manželke. Obžalovaný sa mu priznal, že X. uškrtil
káblom po tom, ako ho K. zhodil na zem. Ešte tam boli E. a E.. K. mu ešte dal na hlavu sáčok. X. potom

odviezli preč, predtým ho zabalili do koberca, alebo niečoho podobného.

List prokurátorke napísal preto, lebo keď sa spolu rozprávali, obžalovaný mu hovoril, že chce urobiť za
svojou minulosťou hrubú čiaru, že sa prizná ku všetkému čo urobil, hovoril o nejakých 10 vraždách, že
by išiel na dohodu, pritom mu dávajú za vinu aj skutky, ktoré nespáchal. Potom svedok v televízii videl,

že obžalovaný spáchanie skutku na X. popiera.

Obžalovaný tvrdenia svedka poprel, nikdy mu tieto skutočnosti nepovedal a poukázal na to, že svedok
takto vypovedá zo zištných dôvodov, pričom kontakt medzi nimi bol ukončený na jeho žiadosť.

Oboznámením správ z výkonu trestu bolo potom preukázané, že skutočne kontakt medzi obžalovaným
a svedkom bol ukončený na jeho žiadosť a následne je evidovaný jeden poznatok, keď sa snažil
obžalovaný nedovolene svedka kontaktovať, čo bolo riešené pohovorom.Svedok P. F. uviedol, že X. ho raz kontaktoval, že by chcel vylákať obžalovaného a usmrtiť ho, že to chce
od neho Q. D., ale viac za tým bol asi D.. D. zháňal ľudí, ktorí by robili protiváhu U.. Neskôr sa dozvedel,
že X. bol zlikvidovaný, keď bol na stretnutí s černákovými ľuďmi. Mali tam byť E., Z., K.. O zavraždení

X. sa dozvedel možno od U., od E., od E., nevie v akom to bolo poradí.

Svedok S. F. poukázal na to, že pred jeho predvedením na výsluch sa mu vo väznici v Leopoldove
vyhrážali riaditeľ aj zamestnanci, aj C. B., aby nevypovedal. Uviedol, že v čase keď bol na cele so K.
K., tento mu povedal, že policajti a E. ho navádzali, aby vypovedal proti obžalovanému, že potom sa

dostanú k jeho majetku a rozdelia si ho. V skutočnosti však vraždu spáchal K. s E.. Po nej si nechal
vetrovku nebohého, pretože má takú úchylku, že po každej vražde si musel nechať nejaké veci. Takto
si od N. nechal prsteň a od K. tenisky. K. mu nepovedal ako konkrétne koho zabil. Niečo hovoril, že so
samopalom strieľal do auta do tvaru X, potom že niekomu odrezali hlavu, ešte že čapicu mu dali.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že pokiaľ ide o majetkový motív, že išlo o budovu na ulici E.,

ktorú už spomínal, z predaja ktorej nedostal nič.

Svedok A. E. pozná Z.. Keď boli spolu na cele v roku 2006 rozprávali sa aj o ich trestnej činnosti. Z. bol
v kontakte s nejakým majorom z polície, asi menom N.. Tento ho presviedčal, že má svedčiť proti U., že
z tej vraždy, z ktorej bol pôvodne obvinený Z., už potom obvinený nebude. Sľúbil mu, že keď bude

proti obžalovanému vypovedať, do konca marca pôjde domov. Z. mu to povedal preto, že boli dohodnutí
na návšteve, ale tento policajt v dohodnutom čase neprišiel a mal z toho nervy.

Svedkyňa A.. E. M. uviedla, že od momentu ako bola navrhnutá ako svedok, mala veľmi nepríjemné
návštevy, aby si rozmyslela čo a ako bude vypovedať, pretože existujú senáty na Krajskom súde Banská

Bystrica, ktoré sú ovplyvniteľné. S P. X. mala veľmi dobrý vzťah, požičala mu peniaze, a preto chcela
vedieť, kto môže za jeho smrť, tiež poznala E. E., s ktorým sa navštevovali, požičala mu peniaze na
kauciu.

Pri rozhovoroch s E. sa dozvedela, že S. D. bol zabitý a potom D. strieľal po K. a pred touto streľbou mal

K. ujsť a skrývať sa v Prievidzi u Z.. E. sa jej priznal, že on bol ten, kto vylákal X. do Banskej Bystrice
na žiadosť K. do firmy E.. Mali tam byť E., E., K., E., Z., K.. E. a Z. mali byť niekde vonku. X. mal byť
usmrtený tak, že E. skočil na X., K. a K. mali pomáhať X. omotať, mali mu zalepiť ústa a X. potom
odpadol. Následne ho niekam previezli a K. mal X. ešte pichnúť nožom do hrude až krv striekala.
Neskôr jej aj K. opísal skutok tak, ako E. a doplnil, že on si vtedy pošpinil svoju jogingovú súpravu, že

sa prezliekal u E. a že sa bojí, že ho E. môže vydierať, lebo tam tú súpravu nechal. E. ho aj nahováral,
aby išiel svedčiť proti U. s tým, že za ním stojí ÚBOK, že tam majú ľudí, že keď ho usvedčia, dostanú
sa k jeho majetku, že ho zabetónujú.

Svedok U. K. uviedol, že K. pozná z deväťdesiatych rokov. Spoznal ho cez brata obžalovaného. V roku

2001 boli vo výkone trestu v Dubnici nad Váhom, kde mali spoločnú celu. K. vybavil pre svedka miesto
na izbe, robotu, aj stravu. Boli spolu každý deň a v rámci rozhovorov mu K. opísal ako došlo k vražde
S. H. a P. X.. U S. H. mal byť práve K. K. ten kto strieľal. O vražde X. mu povedal, že za všetkým mal
byť Z. E.. E., E. a K. mali niekde v kancelárii zvaliť na zem X. a zviazať ho. K. mu mal poviazať nohy
a niekto mu mal páskou prelepiť ústa. Vtedy, keď sa prestal hýbať mysleli si, že je mŕtvy a mali ho ísť

zakopať. Neskôr sa na tom K. veľmi bavil, pretože sa im X. prebral v aute a K. ho mal doraziť - pichnúť
nožom a až potom X. skapal.

Výsluch svedka - agenta E. súd nevykonal aj keď mu to krajský súd nariadil všeobecným konštatovaním,
že má vykonať výsluchy všetkých svedkov, ktorých navrhla tak obžaloba, ako aj obhajoba, pretože po

rozhodnutí odvolacieho súdu obžalovaný tento návrh na osobný výsluch svedka vzal späť.

Po vykonaní dokazovania súd rozhodol dvakrát rozsudkom o oslobodení obžalovaného spod obžaloby
s tým, že nebolo preukázané, že skutok spáchal.

Tieto rozsudky boli opakovane Krajským súdom Banská Bystrica zrušené a vec bola vrátená okresnému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom krajský súd najprv prikázal doplniť dokazovanie
výsluchmi svedkov bez naznačenia právneho záveru a pri druhom zrušení okresnému súdu vytkol
nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd vyhodnotil výlučnev prospech obžalovaného poukazujúc na rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov a nehodnotil ich
vo vzájomných súvislostiach s tým, že vykonané dôkazy potvrdzujú, že obžalovaný sa dopustil skutku
tak, ako bol popísaný v obžalobe.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku je súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, ktorým
ustanovením sa potom okresný súd pri hodnotení dôkazov riadil.

Tak, ako to už bolo naznačené pri vymenovaní jednotlivých dôkazov a posúdení zákonnosti pri vykonaní
prečítania výpovede obžalovaného z prípravného konania, súd dospel k záveru, že na výpoveď
obžalovaného z prípravného konania nie je možné prihliadať takým spôsobom, že by mohol konštatovať,
že zo strany obžalovaného išlo o priznanie k spáchaniu žalovaného skutku. Obžalovaný má totiž
právo správať sa takticky, môže zavádzať, klamať. Aj s prihliadnutím na obsah ďalších dôkazov, najmä
na dôkazy objektívne (výsledky znaleckého dokazovania), nie je možné mať za to, že by výpovede

obžalovaného korešpondovali s týmito dôkazmi. Navyše žiadny dôkaz nevyvrátil tvrdenie obžalovaného,
že z jeho strany išlo o taktizovanie s cieľom zistiť okruh svedkov, ktorí proti nemu vypovedajú ako utajení
svedkovia. V rozpore s „priznaním" obžalovaného z prípravného konania je v podstate jeho postoj počas
celého dokazovania, keď sa snažil dokázať, že žalovaný skutok nespáchal, ako aj jeho vyjadrenie v
prvej záverečnej reči, že sa poškodeného P. X. ani nedotkol.

Výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorú urobil na vlastnú žiadosť po druhom zrušení
oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu súd nepovažoval za takú, že by ju bolo možné hodnotiť ako
priznanie sa ku skutku. Súd je toho názoru, že zo strany obžalovaného ide opäť iba o taktizovanie s
cieľom postaviť sa do lepšieho svetla.

V konaní pred okresným súdom od podania obžaloby obžalovaný popieral spáchanie skutku a keď už
bolo zrejmé, že konanie smeruje k jeho odsúdeniu vzhľadom na jednoznačný právny záver odvolacieho
súdu o preukázaní skutku v obžalobe, obžalovaný popísal svoju účasť na žalovanom skutku, ktorý
opis je nevierohodný, pretože je v rozpore s výpoveďami svedkov a sám obžalovaný si odporuje v

tom, že mu súd pripomína jeho vyjadrenia v rámci uplatneného práva posledného slova, keď najprv
uviedol, že sa poškodeného X. nedotkol a následne, keď sa podľa jeho vlastného vyjadrenia rozhodol
vypovedať o svojej minulosti pred orgánmi činnými v trestnom konaní a priznať sa k trestnej činnosti,
ktorú mal spáchať s Z. E. a A. E. poukázal na to, že je na základe nepravdivých výpovedí svedkov viac
rokov pranierovaný, pričom títo svedkovia klamú aj na hlavnom pojednávaní a keby bol tento skutok na

poškodenom X. spáchal, tak by sa bol priznal so záverom, že X. nezabil.

Súd preto v rámci hodnotenia dôkazov neprihliadal na obsah výpovede obžalovaného z prípravného
konania, aj keď inak táto bola vykonaná zákonným spôsobom a tiež neprihliadal na obsah jeho vyjadrení
v záverečných rečiach a vo výpovedi na hlavnom pojednávaní vzhľadom na ich protirečivosť, kde sa

opäť prejavuje taktizovanie z jeho strany.

Je pravdou, že vo výpovediach svedkov existujú viaceré rozpory, a to či už vo výpovediach medzi
jednotlivými svedkami, ako aj vo výpovediach jednotlivých svedkov, ktoré robili v rôznom čase. V tomto
smere však súd poukazuje na to, že výpovede svedkov treba hodnotiť komplexne a nie vychádzať iba

z ich rozporov vo výpovediach a následne ich hodnotiť ako nevierohodné.

Svedkovia, ktorí ako páchateľa označujú práve obžalovaného, neuvádzajú jeho osobu iba ako
samostatného páchateľa, ale uvádzajú aj ďalšie osoby, ktoré sú však už mŕtve. Nie sú to však iba
ojedinelé výpovede, nakoľko o spôsobe usmrtenia poškodeného hovoria Z. E., K. K., ale aj svedok E.

a svedok N.. Okrem výpovedí svedkov na vierohodnosť ich popisu situácie na mieste činu svedčia aj
ostatné vykonané dôkazy.

Je zrejmé, že svedkovia boli prítomní pri rôznych skutkoch, niektoré nie sú možno ani t. č. objasnené,
a preto sa im niektoré detaily môžu pliesť, najmä kto bol pri ktorom skutku prítomný, kto koho a kedy

na stretnutie zavolal a pod. Podstatné pri posudzovaní hodnovernosti výpovedí svedkov je fakt, že aj
keď v podrobnostiach sa ich výpovede navzájom, resp. aj viaceré z výpovedí toho istého svedka líšia,
k základným bodom vypovedajú zhodne. Súd bez toho, aby bagatelizoval vzniknuté rozpory poukazuje
na to, že plynutie času a schopnosť zapamätania a reprodukcie prežitých skutočností sú faktory, ktorévýpoveďsvedkaovplyvňujú. Svedkoviavypovedajúvrôznychkonaniachomnožstveskutkov,priktorých
boli prítomné vždy viaceré osoby, ale nie vždy tie isté. Aj napriek konštatovaným rozporom v jednotlivých
výpovediach,svedkoviavypovedalizhodneotom,ktoaakýmspôsobomzaútočilausmrtilpoškodeného.

Prítomnosť obžalovaného U. na mieste činu potvrdzujú nielen svedkovia E. a K., ale aj svedkovia Z.
a E., navyše svedok Z. uvádza, že ak sa na miesto dostavil, muselo to byť na výslovnú žiadosť iba
obžalovaného s tým, že inej osobe by nevyhovel. Ak bol teda obžalovaný prítomný na mieste činu,
bol rozhodne riadiacou osobou celej skupiny. Skutok sa stal v jeho kancelárii, mal motív na spáchanie

skutku. Je teda viac ako nepravdepodobné, že sa skutok stal bez jeho priameho podielu na ňom.

Hoci obžalovaný vo svojej výpovedi popisuje priebeh skutku rozdielne ako svedkovia E. a K. nepopiera,
že sa na mieste činu nachádzal. Vychádzajúc z jeho výpovede, ale aj z rozporuplných výpovedí svedkov,
možno jednoznačne ustáliť, že poškodený bol do Banskej Bystrice vylákaný za účelom usmrtenia.

Záverom súd dodáva, že poškodený bol pri nakladaní do kufra auta v bezvládnom stave, nakladalo sa
s ním všetkými prítomnými osobami ako s mŕtvym - išli ho pochovať. Trochu krvi v kufri auta aj podľa
znalca nasvedčuje tomu, že poškodený už bol s najväčšou pravdepodobnosťou mŕtvy.

Je preukázané, že poškodený sa do stavu, v akom bol nakladaný do kufra auta dostal konaním

obžalovaného a ďalších osôb a aj pochovaný do provizórneho hrobu bol na pokyn obžalovaného. V
tejto súvislosti treba poukázať na výpoveď svedka Z., že obžalovaný mu prikázal robiť sprievod vozidlu,
v ktorom viezli poškodeného. Sprievod robil hlavne z toho dôvodu, že mal služobný preukaz vojaka z
povolania.

Sám poškodený bol na stretnutie zavolaný s tým, že bude usmrtený. Jasné to bolo aj jemu, čo vyplýva
z výpovede svedka A.. E., ktorému poškodený povedal, že ide na stretnutie, z ktorého sa už nevráti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k škrteniu poškodeného káblom. Vyplýva to nielen
z výpovede svedkov E. a K., ako aj svedka E., ktorému v aute pri odvážaní tela poškodeného K. opísal,

ako škrtili X. káblom. To, že svedok E. označil kábel, ktorým malo dôjsť k usmrteniu poškodeného, ktorý
kábel podľa znalca takéto následky nemohol spôsobiť nie je možné považovať za tak významný údaj,
aby došlo k prehliadnutiu obsahu ostatných svedkov, že na uškrtenie poškodeného bol použitý kábel od
počítača a nie je tak podstatné, či išlo o sieťový kábel, alebo kábel od myši, prípadne tlačiarne, alebo
iného príslušenstva.

Pokiaľ mal K. bodať do tela poškodeného a v tom smere prednesenej obhajobe, že poškodený v tom
čase ešte žil, súd udáva, že spôsob nakladania s poškodeným ostatnými osobami, ako aj skutočnosť,
že ho už išli pochovať, znamená, že ho považovali za mŕtveho. Tu je potrebné poukázať aj na vyjadrenie
znalca a výpoveď svedka E. o malom množstve krvi v aute po tom, ako mal K. do tela poškodeného

v aute bodať nožom, ktoré sa zhodujú v tom smere, že ak by poškodený ešte v čase útoku žil a
vykrvácal na základe tohto útoku menovanej osoby, v aute by bolo tej krvi oveľa viac. Súd zároveň
odkazuje na vyjadrenia znalca o tom, že aj vzhľadom na čas, počas ktorého bol naložený sáčok na hlave
poškodeného a jeho predchádzajúce škrtenie obžalovaným a ďalšími osobami je možné mať za to, že
k jeho smrti došlo udusením a v kufri auta sa nachádzalo jeho už mŕtve telo.

Odvolací súd síce naznačil možnosť úpravy skutku v tom smere, že zúčastnené osoby išli poškodeného
zakopať a ak v tom čase žil, toto ich konanie vykonané na pokyn obžalovaného stále smerovalo k
jeho usmrteniu, na druhej strane si v tejto úvahe odporoval, pretože v zrušujúcom uznesení opakovane
jednoznačne uviedol, že bol preukázaný skutok uvedený v obžalobe, ktorá ale neobsahuje tento popis

skutkového stavu a tiež v tom, že na záver skonštatoval, že stav, v akom sa poškodený nachádzal
pri nakladaní do auta bol spôsobený konaním obžalovaného uvedeným v obžalobe s dôvodným
predpokladom, že v tom čase už poškodený nežil.

Súd vzhľadom na takto rozporný záver odvolacieho súdu k úprave skutku nepristúpil, ktorý svoj záver,

že poškodený bol už v čase jeho naloženia do auta mŕtvy odôvodnil vyššie a k tomu ešte dodáva,
že znalecký posudok o príčine smrti konštatuje, že poškodený zomrel v dôsledku udusenia, pričom
mechanizmus udusenia opísali svedkovia ako naloženie sáčku na hlavu a jeho omotanie okolo krku
páskou a škrtenie káblom od počítača. Znalci vychádzali z kostrového nálezu, výpovedí svedkov, ajvýsledkov vykonanej rekonštrukcie. Znalci sa vyjadrili, že najbližšie skutočnosti bola výpoveď svedka E.
na rekonštrukcii a takýmto spôsobom mohlo dôjsť k usmrteniu poškodeného. Je pravdou, že sa nenašli
všetky kosti ani sáčok na hlave poškodeného, ale na krku poškodeného sa našla omotaná páska o šírke

18 cm. Znalec sa o tejto páske vyjadril na hlavnom pojednávaní, že išlo o kompaktný obal, vysoký 18
cm s vnútorným obvodom 47 cm.

Je potrebné konštatovať, že telo poškodeného bolo v provizórnom hrobe dlhú dobu. Je pravdou, že
okrem iných kostí sa nenašli ani jazylka, ktorú znalci cielene hľadali. Na hlavnom pojednávaní znalci

uviedli, že samotná páska bola taká vysoká, že mohla prekryť ústa aj nos. Ale nie je to možné s
určitou potvrdiť. Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že bolo v písomnom znaleckom posudku
omylom uvedené, že k uduseniu poškodeného mohlo dôjsť aj nasadením sáčku na hlavu poškodeného
a omotaním pásky okolo krku poškodeného. Toto vyjadrenie sa zdá byť nelogické. Predsa v znaleckom
posudku jasne napísali, že mechanizmus zranenia posudzujú podľa výpovedí svedkov a kostrového
nálezu, ktorého súčasťou bola aj spomenutá páska okolo krku poškodeného. V tomto smere sa nič

nezmenilo ani na hlavnom pojednávaní. Je zrejmé, že poškodený pri nájdení nemal na hlave sáčok a
žiadny zo svedkov neuviedol, čo sa so sáčkom stalo. Svedkovia síce uvádzajú, že poškodený bol pred
uložením do hrobu vyzlečený, ale neuvádzajú, čo sa stalo so sáčkom. Pri vyzliekaní mohol byť tak isto z
hlavy poškodeného odstránený. Z osôb, ktoré boli prítomné pri skutku, žijú len E., K. a obžalovaný, takže
čo sa stalo so sáčkom už ani nebude možné preukázať. Skutočnosť, že svedok E. opisuje nasadenie

sáčku na hlavu aj pri inom skutku, je irelevantná. Takýto spôsob usmrtenia mohol byť použitý aj v iných
prípadoch. V každom prípade svedkovia naložením sáčku na hlavu poškodeného vypovedajú, aj keď
niktoneuvádza,kedybolodstránený,takžeakojetoužvyššieuvedené,mohloktomudôjsťprivyzliekaní
poškodeného. Je pravdou, že jazylka nájdená nebola a chrupavka nebola zlomená. Znalec uviedol, že
pri veľkej intenzite by ku zlomeniu chrupavky škrtením kábla od počítača došlo. Ku zlomenine chrupavky

by nedošlo napr. pri škrtení strunou, resp. káblom od myši k počítaču. Zároveň znalci opísali štádiá
škrtenia. Znalec uviedol, že laik nevie posúdiť bežným pozorovaním, či už je poškodený mŕtvy, alebo len
v bezvedomí. Intenzitu škrtenia už v uvedenej dobe zistiť nemožno.

Záverom súd k celej veci dodáva, že bolo a je všeobecne známe, že obžalovaný U., E. a E. boli riadiace

osoby mafiánskej skupiny zvanej „U.". Preto možno predpokladať, že všetky akcie spolu konzultovali,
organizovali aj uskutočňovali a dávali pokyny nižším členom skupiny. Pokiaľ ide o svedka E., vykonaným
dokazovaním sa nepodarilo preukázať jeho účasť na spáchaní skutku, aj napriek tomu, že obžalovaný
vo svojej výpovedi ho uvádzal ako priameho páchateľa, ako aj napriek tomu, že tvoril jednu z vrcholných
riadiacich osôb tejto skupiny. Orgány činné v trestnom konaní však napriek tomu dôsledne nezisťovali,

prečo sa uvedenej akcie údajne nezúčastnil. Vychádzajúc z organizačnej štruktúry uvedenej mafiánskej
skupiny U., je zrejmé, že všetci prítomní, ktorí sa zúčastnili na skutku v kancelárii obžalovaného ohľadne
poškodeného X., jeho nakladaní do auta a prevoze, vykopaním hrobu a zahrabaním poškodeného do
provizórneho hrobu, museli vedieť, o čo v tomto prípade ide.

Napriek záveru súdu o preukázaní skutku uvedeného v obžalobe však musel súd pristúpiť k úpravám
tohto skutku, ktoré vyplynuli z toho, že prokuratúra do opisu skutku zaradila aj právne konštatovania o
spoločnom konaní obžalovaného a hodnotila vykonanie skutku ako obzvlášť trýznivé, ktoré závery súd
vypustil, pretože ide už o hodnotenie konania, resp. právne závery a nie skutkový opis v zmysle zákona.

Súd zároveň vypustil konštatovania obžaloby o „vylákaní poškodeného obžalovaným do priestorov jeho
firmy a opisu, že „poškodený si sadol za stôl, vyložil z vreciek na stôl svoje osobné veci a vyzliekol si
bundu", ktorý opis okolností skutku považoval za nadbytočný.

Súd opravil aj názov spoločnosti Q. s.r.o. podľa jej označenia v Obchodnom registri SR, ktorú spoločnosť

obžaloba označila vo svojom výroku ako „firmu Q.".

Taktiež súd opravil zrejmé nesprávnosti obžaloby v menách poškodených v prípade predchádzajúcich
vrážd vykonaných obžalovaným v osobách S. F. a Z. K., keď obžaloba ich označila za S. F. a Z. K..

Po právnej stránke súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako spáchanie trestného činu vraždy vo forme
spolupáchateľstvapodľa§9ods.2k§219ods.1,ods.2písm.b),písm.c)Trestnéhozákonač.140/1961
v znení zákona č. 100/1996 Z. z.Tento trestný čin spácha ten, kto iného úmyselne usmrtí obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom
a dopustí sa takéhoto konania opätovne.

Spolupáchateľ je pritom trestne zodpovedný rovnako, ako by ho spáchal sám.

To, že sa obžalovaný vraždy dopustil opakovane mal súd za preukázané oboznámením sa s rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/23/2008 z 10. 11. 2009 v spojení s uznesením Krajského
súdu Prešov sp. zn. 6To/6/2010 z 22. 9. 2010, ktorými bol uznaný vinným z trestných činov vraždy podľa

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona v bode 1/ cit. rozsudku, vraždy podľa § 219 ods. 1, ods.
2 písm. b), písm. c) Trestného zákona v bode 2/ cit. rozsudku, vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm.
c), písm. f) Trestného zákona v bode 3/ cit. rozsudku, vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
c), písm. f) Trestného zákona v bode 4/ cit. rozsudku. Išlo o vraždy poškodených A. U., A. N., S. F., Z.
K. a G. S. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Záver súdu o tom, že usmrtenie poškodeného bolo vykonané obzvlášť trýznivým spôsobom vyplýva zo
znaleckého dokazovania a vyjadrenia znalca, ktorý opísal štádiá, ktorými osoby poškodených v prípade
takto vykonaného skutku prechádzajú, teda najmä z existencie pocitu strachu zo smrti, ktorý nastupuje
bezprostredne po takomto útoku. Poškodený bol navyše spacifikovaný formou znehybnenia rúk, čím mu
bolozabránenéstrhnutievrecaztvárescieľomobnovydýchaniaadusenieosobyvtakomtolimitovanom

priestore možno označiť ako trýznivé.

Pokiaľ obžaloba konštatovala, že obžalovaný sa usmrtenia dopustil obzvlášť surovým spôsobom súd
pre takýto záver nenašiel žiadny dôkaz, pričom obžaloba tento svoj záver o obzvlášť surovom spôsobe
vykonania činu ani žiadnym spôsobom neodôvodnila.

Súd konanie obžalovaného kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku
vychádzajúc z ustanovenia § 16 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy,
ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Znenie neskoršieho zákona, keď je potrebné vychádzať z jeho celého znenia je pre obžalovaného
prísnejšie minimálne v časti umožňujúcej súdu vylúčiť možnosť podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody pri uložení výnimočného trestu.

Za trestný čin vraždy vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm.
c) Trestného zákona č. 140/1961 v znení zákona č. 100/1996 Z. z. je, resp. bol ustanovený výnimočný
trest, ktorým trestom je podľa § 29 jednak trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich
rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/23/2008 z 10. 11. 2009 v spojení s uznesením Krajského
súdu Prešov sp. zn. 6To/6/2010 z 22. 9. 2010 mal súd preukázané, že obžalovanému Z. U. bol
uložený súhrnný výnimočný trest odňatia slobody na doživotie, na výkon ktorého bol zaradený do tretej
nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne bol zrušený výrok o treste v rozsudku Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 3T/23/1999 zo dňa 28. 1. 2000 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 6To/19/2000 zo 7. 2. 2001 a výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu z rozsudku
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/23/1999 z 5. 10. 2001, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia a
opatrenia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce.

Podľa § 35 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží

mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia
z nich. Ak ustanovuje tento zákon na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže

byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný.

Ustanovenie § 35 ods. 2 Trestného zákona určuje súdu uložiť súhrnný trest podľa zásad uvedených v
odseku 1, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňavyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd
zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí
súd vysloviť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, prepadnutia majetku
alebo prepadnutia veci, ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom.

Skutok, za ktorý teraz obžalovaný stojí pred súdom spáchal 4. 10. 1997, teda ešte predtým, ako bol

vyhlásený odsudzujúci rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/23/1999 zo dňa 28. 1.
2000. Tento rozsudok však bol vo výroku o treste spolu s výrokom o upustení od uloženia súhrnného
trestu z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/23/1999 z 5. 10. 2001 zrušený rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/23/2008 z 10. 11. 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu
Prešov sp. zn. 6To/6/2010 z 22. 9. 2010, teda vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Prešov prichádzalo
do úvahy uloženie súhrnného trestu.

Podľa ustanovenia § 37 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods.
2 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 36, ak má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je
dostatočný.

Súd už vyššie konštatoval, že predmetným rozsudkom Okresného súdu Prešov bol obžalovanému
uložený výnimočný trest odňatia slobody na doživotie. Takýto trest je nutné považovať za trest v
maximálnejmožnejvýmerevzmysleustanoveníTrestnéhozákona,ideotrestbezčasovéhoohraničenia
jeho výkonu, teda trest absolútny. Aj keď ustanovenie § 35 ods. 2 Trestného zákona stanovuje, že
súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, nie je to možné použiť v

prípade uloženia výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie, ktorý trest je trestom maximálnym,
najprísnejším.

Súdpretoaplikovalustanovenie§37Trestnéhozákonaoupusteníoduloženiasúhrnnéhotrestu,pretože
v prípade obžalovaného Z.G. je možné konštatovať, že výnimočný trest odňatia slobody na doživotie

uložený skorším rozsudkom je trestom dostatočným, pričom súd nemôže jednej osobe takýto trest uložiť
opakovane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.