Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sp/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200600
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200600.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: W. O., R. XX, R., zastúpená advokátom JUDr.

Jozefom Nyúlom, z advokátskej kancelárie JUDr. Nyúl & Partners so sídlom kpt. Jaroša 4, Levice, proti
odporcovi: Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor, Dopravná 14, Levice, za účasti: 1/ Slovenský
pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, Bratislava, o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu Č. r.
8/2014, OU/LV/PLO/P2014/00078 zo dňa 01. 04. 2014, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD.,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu Č. r. 8/2014, OU/LV/PLO/P2014/00078 zo dňa
01. 04. 2014.

Krajský súd nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Správny orgán v zmysle § 3 ods. 2, písm. b/ zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príslušný podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej ako zák. č. 503/2003 Z.
z.) a v súlade s § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolaním
napadnutým rozhodnutím nepriznal oprávnenej osobe W. O., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom

R., R. XX právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom po R. V. v kat. úz. U. J. a nepriznal ani právo na
náhradu, pretože nesplnila podmienku v zmysle § 1 a § 2 zák. č. 503/2003 Z. z. Správny orgán dôvodil
tým, že navrhovateľka si dňa 11. 11. 2004 uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom ako
oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. Právo na navrátenie vlastníctva si uplatnila po
bývalom vlastníkovi R. V. podľa § 5 ods. 1 v zastúpení Ing. D. I., bytom R., F. XX na základe plnej moci.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že o nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté dňa 08. 07. 2005

rozhodnutím č. 47/2005, ktoré bolo napadnuté protestom prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre zn.
Kd 3006/06-5 zo dňa 27. 03. 2006 z dôvodu, že správny orgán nezisťoval vlastníctvo k nehnuteľnostiam
v čase prechodu na štát, nakoľko R. V. zomrel 21. 12. 1944, čo je v zmysle zákona pred rozhodným
obdobím a nebolo spoľahlivo zistené, kto bol vlastníkom nehnuteľností ku dňu 01. 03. 1945, kedy mali
nehnuteľnosti prejsť v zmysle zák. č. 104/1945 Sb. na štát. Ďalším dôvodom bola okrem iného absencia
dokladu o prechode vlastníctva na štát. v správnom konaní sa nachádzal rodný list žiadateľky, kde bol
označený ako otec R. G. a podľa rozsudku OS Levice č. k. 8P 205/2004-17 zo dňa 08. 10. 2004 nie

je W. O. - žiadateľka identifikovaná ani podľa dátumu narodenia. Správny orgán nemal k dispozícii
potvrdenie o poslednom trvalom pobyte pôvodného vlastníka R. V., ani osvedčenie o štátnom občianstve
navrhovateľky. Protestu prokurátora správny orgán vyhovel a rozhodnutím č. 62/2006-Š zo dňa 03. 05.
2006 rozhodnutie ObPÚ č. 47/2005 zrušil. Voči uvedenému rozhodnutiu sa odvolala W. O.. Odvolacísprávny orgán Krajský pozemkový úrad v Nitre po oboznámení sa so spisovým materiálom a protestom
prokurátora odvolanie žiadateľky rozhodnutím č. 2006/00065 zo dňa 26. 06. 2006 zamietol. V novom
správnomkonanísprávnyorgán dospelkzáveru,žežiadateľkaW.O.jeoprávnenouosobouajejnároku

vyhovel, podľa § 2 ods. 2, písm. c/ zákona ju uznal za oprávnenú osobu. Mal za to, že je potomkom R.
V. a dospel k záveru, že nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia vo vzťahu k žiadateľke
prešli na štát bez právneho dôvodu podľa § 3 ods. 1, písm. o/ zákona. Okresná prokuratúra pod sp. zn.
Pd 32/2007-7 zo dňa 04. 05. 2007 podala proti rozhodnutiu č. 103/2006 protest prokurátora, ktorým ho
navrhla ako nezákonné zrušiť z dôvodov, že otázku, kto sa stal vlastníkom nehnuteľností po smrti R. V.

nie je možné riešiť podľa zák. č. 40/1964 Zb., pretože pri dedení sa použije právo platné v deň smrti
poručiteľa. Preto sa v tomto prípade mali použiť ustanovenia Všeobecného občianskeho zákonníka
vyhláseného dňa 01. 06. 1811 platného v čase smrti R. V.. Podľa záverov okresného prokurátora je
pravdepodobné, že štát získal nehnuteľnosti podľa nar. 104/1945 Sb. a z tohto dôvodu je reštitučný titul
uvedený v rozhodnutí v rozpore so zabezpečenými dôkazmi. Správny orgán nevyzval navrhovateľku
alebo inú osobu, aby predložila listinu preukazujúcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a reštitučný

titul ako aj potvrdenia o trvalom pobyte W. O.. Následne správny orgán rozhodnutím č. 43/2007 zo
dňa 05. 06. 2007 vyhovel protestu prokurátora a svoje rozhodnutie č. 103/2006 zo dňa 22. 08. 2006
zrušil. Navrhovateľka dňa 19. 06. 2007 podala odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Odvolací správny
orgán rozhodnutím č. 2007/00292-Ga zo dňa 01. 08. 2007 rozhodnutie č. 43/2007 zo dňa 05. 06.
2007 potvrdil a odvolanie zamietol. Navrhovateľka v tejto súvislosti podala žalobu na súd, ktorú Krajský

súd v Nitre v konaní č. 28S/46/2007-48 zo dňa 20. 11. 2007 zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.
zn. 1Sžo 37/2008 zo dňa 16. 10. 2008 rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny potvrdil.
Dňa 15. 06. 2009 navrhovateľka cestou svojho zástupcu Ing. D. I. podala na správny orgán Žiadosť o
pokračovanie v konaní reštitučného nároku po R. V.. Správny orgán neskôr požiadal príslušné archívy o
vyhľadanie dokumentov a vyzval navrhovateľku o doplnenie návrhu o predloženie dokladov potrebných

k posúdeniu nároku vo veci samej. Z tohto dôvodu dňa 19. 03. 2010 navrhovateľka požiadala o
predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania.

Vychádzajúc z protestov prokurátora v rozhodnutí krajského pozemkového úradu a rozhodnutí súdov
vydaných v tejto veci bolo povinnosťou správneho orgánu ustáliť, kto si uplatnil nárok na majetok,

kedy došlo k prechodu majetku na štát a na základe akého právneho titulu došlo k prechodu tohto
majetku na štát. V tejto súvislosti bolo preukázateľné, že majetok tak, ako si ho uplatnila navrhovateľka,
nemohol prejsť na štát podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., nakoľko vlastník zapísaný v majetkovej
podstate R. V. zomrel dňa 21. 12. 1944 a teda pred účinnosťou tohto nariadenia. Správny orgán
skonštatoval, že v rozhodnom období, t. j. v čase od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990, nemohlo byť

ani vydané administratívne rozhodnutie o skonfiškovaní takejto osoby, ktorá v čase účinnosti tohto
nariadenia nežila. Po preskúmaní podkladov a doložených dokladov týkajúcich sa zisťovania, kto bol
teda vlastníkom predmetných nehnuteľností v čase ich prechodu na štát, správny orgán skonštatoval,
že pokiaľ navrhovateľka je dcérou R. V., a o tejto skutočnosti vedela pred podaním návrhu, mala si
svoje právo uplatniť podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. ako pôvodný vlastník, nakoľko podľa

predloženého rodného listu sa narodila dňa 01. 08. 1945 a teda pred rozhodným obdobím "bola"
už pôvodnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré prešli v rozhodnom období na štát. Ďalej
správny orgán citoval dikciu § 2 ods. 1 a § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. Správny orgán v uvedenej
súvislosti skonštatoval skutočnosti potrebné k vydaniu rozhodnutia č. 38/2011 dňa 10. 05. 2011, proti
ktorému podala oprávnená osoba odvolanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 19Sp/29/2011-28

zo dňa 23. 08. 2011 rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s právnym
názorom, ktorým bol správny orgán viazaný. Úlohou správneho orgánu tak bolo vyžiadať z Matričného
úradu Obce Hokovce rodný list žiadateľky. Obec Hokovce - Matričný úrad dňa 30. 07. 2013 doručil
správnemu orgánu rodný list W. O., kde ako otec je zapísaný R. G.. Predmetný rodný list obsahuje
dodatočné záznamy a to zo dňa 13. 12. 2006 "Tu zapísaný otec nie je otcom tu zapísaného dieťaťa.

Podľa právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Leviciach zo dňa 08. 10. 2004, č. 8P/205/2004-17
otcom dieťaťa je R. V., 72 ročný, zomrelý 21. 12. 1944 v Horných Semerovciah, naposledy bytom U.
J." a ďalší záznam zo dňa 02. 07. 2007 "Tento dodatočný zápis sa zrušuje na základe upozornenia
prokurátora Okresnej prokuratúry v Leviciach č. Pd 57/2007-6 zo dňa 16. 06. 2007". Z Okresného
súdu Levice na žiadosť správneho orgánu došla dňa 12. 11. 2013 odpoveď ohľadne súdneho konania

vo veci pod sp. zn. 8P/205/2004-17 v znení, že žiadne konanie v súvislosti s určením otcovstva sa
nevedie. Zároveň v prílohe bolo priložené oznámenie okresného súdu pre Krajskú prokuratúru v Nitre
pod č. Kd 187/12, čím okresný súd oznamuje krajskej prokuratúre stav v danej veci a možnosť začatia
konania o ustanovenie opatrovníka nebohému R. V.. Na žiadosť správneho orgánu Okresný súd Levicelistom zo dňa 31. 10. 2012 vo svojom oznámení uviedol, že sa v súčasnosti nevedie konanie
vo veci povolenia obnovy konania sp. zn. 8P/180/2004. Nakoľko v čase rozhodovania o odvolaní proti
rozhodnutiu č. 38/2011, P 2011/00117 R. G. žil, zomrel až 14. 07. 2012, na žiadosť správneho orgánu

mu bolo predložené uznesenie Okresného súdu v Bratislave II., v ktorom bolo rozhodnuté v dedičskej
veci po poručiteľovi tak, že poručiteľ zomrel ako rozvedený a mal dve deti I. G., bytom T., J. XXX/XX a A.
G., bytom P., B. XXXX/XX. Navrhovateľka W. O. do zoznamu zákonných dedičov zahrnutá nie je. Taktiež
navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu doplnila do spisového materiálu overenú fotokópiu
rozhodnutia Krajského súdu v Komárne zn. Cka 106/47-7 zo dňa 12. 04. 1948 o rozvode manželstva a

čestné vyhlásenie R. G. zo dňa 04. 04. 2008, že nie je otcom navrhovateľky.

Rozsudok Okresného súdu Levice, ktorým sa navrhovateľka preukázala, že je oprávnenou osobou po
R. V., č. k. 8P/205/2004-17 zo dňa 08. 10. 2004 podľa oznámenia Krajskej prokuratúry Nitra zn.
Kd 213/11-34 bol dosiahnutý na základe trestného činu sudkyne, preto jednoznačne nemôže byť v
správnom konaní použitý ako dôkaz (§ 3 ods. 1, § 32 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, 4, 5 Správneho poriadku),

rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 3To/67/2010-1468 zo dňa 12. 05. 2011 uznal Krajský súd v Nitre
obžalovanú JUDr. Evu Koczánovú vinnou a konštatoval, že spáchala trestný čin zneužitia právomoci
verejného činiteľa aj v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/205/2004-17, ktorým Okresný súd v Leviciach
určil, že nebohý R. V., zomrelý 21. 12. 1944 je otcom W. O.. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
1Tdo 52/2011 zo dňa 23. 11. 2011 odmietol dovolanie obvinenej JUDr. Evy Koczánovej. Z uvedeného

jednoznačne vyplýva, že rozsudok Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 8P/205/2004-17 zo dňa 08. 10.
2004 o určení otcovstva bol dosiahnutý trestným činom a z tohto dôvodu navrhovateľka nepreukázala
svoj nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z., pretože podľa
predložených podkladov R. V. nie je otcom W. O..

Navrhovateľka zastúpená advokátom podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, v ktorom namietala nezákonnosť rozhodnutia. Poukázala na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, v ktorom správny orgán ustálil, že nehnuteľnosti v kat. úz. U. J. tvoriace predmet
reštitučného nároku, v čase ich odňatia neboli vlastníctvom pôvodného vlastníka R. V., ktorý zomrel
dňa 21. 12. 1944 a že nehnuteľnosti na štát prešli ku dňu 01. 03. 1945 na základe nariadenia SNR č.

104/1945 Sb. Formálne bol síce R. V. aj do obnovenej pozemkovej knihy zapísaný ako vlastník, zápis
zo dňa 15. 01. 1949 pod č. d. 154/1949 však jednoznačne svedčí o tom, že zápis sa vykonal na
základe rekonštrukcie pôvodnej pozemkovej knihy. Keďže išlo o rekonštrukciu pozemkovej knihy, zápisy
sa vykonali podľa stavu, aký bol známy v čase zničenia pôvodnej pozemkovej knihy počas udalostí
II. svetovej vojny. Navrhovateľka je jedinou právnou nástupkyňou pôvodného vlastníka R. V.. Stalo

sa to na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v Leviciach pod č. k. 8P/205/2004-17 zo
dňa 08. 10. 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 15. 10. 2004. Na základe tohto rozsudku v
rodnom liste navrhovateľky ako otec bol zapísaný R. V.. Neskôr bol tento stav zmenený na základe
protestu prokurátora. Skutočnosť je však taká, že existujú matrikou vydané rodné listy, ktoré označujú
rozdielne osoby za otca navrhovateľky. Skutkový stav v tomto smere nebol správnym orgánom

dostatočne zistený. Na ústnom pojednávaní dňa 21. 03. 2014 právny zástupca navrhovateľky
navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním celého správneho spisu od Matriky v Hokovciach ohľadom
zápisu otca v rodnom liste navrhovateľky. Tento dôkaz konajúci správny orgán nevykonal, hoci v
závere uvedenej zápisnice uviedol, že po zadovážení uvedených listín určí nový termín pojednávania.
Dôležitý dôkaz, ktorý mal byť vykonaný aj podľa právneho názoru Krajského súdu v Nitre v zrušujúcom

uznesení pod č. k. 19Sp/29/2011-28 zo dňa 23. 08. 2011 takto vykonaný nebol a skutkový stav
v tejto veci nebol dostatočne zistený. Po R. V. dedičské konanie neprebehlo. Bolo preto potrebné
skúmať, či navrhovateľka bola v čase smrti menovaného jeho dedičkou a či mohla ku dňu smrti
menovaného nehnuteľnosti tvoriace predmet reštitučného nároku zdediť. V tejto súvislosti správny
orgán v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že majetok tak, ako navrhovateľka uplatnila, v rozhodnom

období nemohol prejsť na štát na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., nakoľko vlastník zapísaný
v majetkovej podstate R. V. zomrel dňa 21. 12. 1944 a teda pred účinnosťou tohto nariadenia. Ďalej
správny orgán konštatuje, že pokiaľ je navrhovateľka dcérou R. V., bola oprávnená ako vlastníčka
nehnuteľností nárok uplatniť vo svojom mene. Tieto zistenia správneho orgánu sú správne a sú
preukázané doteraz zisteným skutkovým stavom. Čo sa týka právneho titulu odňatia nehnuteľností

odvolateľka uviedla, že na pozemnoknižnom výpise ako aj na iných pripojených listinách je uvedené, že
nehnuteľnosti prešli na štát na základe konfiškácie podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. Konfiškačné
rozhodnutie však súčasť spisu netvorí, nakoľko ani v archíve sa nenachádza. Konfiškácia na R. V. sa
však vzťahovať nemohla, nakoľko v čase vydania uvedeného nariadenia už nežil. Navrhovateľke akojehozákonnejdedičkevšaknehnuteľnýmajetokkonfiškovanýnebolaktejtokonfiškáciiunejanizákonný
dôvodneboldaný,lebonavrhovateľkasanarodilaponadobudnutíúčinnostiuvedenéhonariadeniaSNR.
Nehnuteľnosti takto na základe konfiškácie podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. na štát prešli bez

právneho dôvodu, ktorá skutočnosť je právnym titulom reštitučného nároku podľa § 3 ods. 1, písm. o/
zák. č. 503/2003 Z. z.

Navrhovateľka v čase odňatia majetku štátom bola vlastníčkou nehnuteľnosti z titulu dedenia tak,
ako sa to uvádza v odvolaní. Štát svojim nezákonným postupom takto majetok odňal priamo jej.

Je takto oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. Listinami totiž preukázala,
že spĺňa všetky zákonné podmienky podľa tohto ustanovenia: je občiankou SR, má trvalý pobyt
na území SR, jej vlastníctvo tvoriace nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období na štát spôsobom
uvedeným v § 3 ods. 1, písm. o/ zákona. Ďalej poznamenala, že jediným právnym dôvodom
zamietnutia uplatneného reštitučného nároku zo strany navrhovateľky tak, ako to vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je to, že nepreukázala svoj nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom

v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z., pretože podľa predložených podkladov R. V. nie je otcom W.
O.. Týmto konštatovaním správneho orgánu nesúhlasila. Tvrdila, že skúmanie podmienok postavenia
oprávnenej osoby je skutkovou otázkou, ktorú v rámci dokazovania je potrebné, aby správny orgán
prešetril, lebo je to priamo povinnosť tohto orgánu podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku. Poukázala
v tomto smere na znenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný

zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Opätovne musela konštatovať, že procesný postup správneho orgánu vo veci zamietnutia nároku je
zrejme ovplyvnený opakujúcimi sa protestmi, listinami a nátlakom prokurátora a takto vyúsťuje do
hrubého porušenia základných pravidiel konania zakotvených v ust. § 3 Správneho poriadku. Tento
postup zrejme pramení z obavy podávania ďalších protestov zo strany prokurátora v tomto konaní, čo

však v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na taký výklad zákona, ktorý je v rozpore so zásadami
fungovania demokratického právneho štátu. Takýto postup správneho orgánu je v rozpore s ústavným
právom občana domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na príslušnom orgáne
Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Navrhovateľka postavenie oprávnenej osoby opiera o
právoplatný rozsudok Okresného súdu v Leviciach pod č. k. 8P 205/2004-17 zo dňa 08. 10. 2004.

Tento rozsudok určil, že jej otcom je R. V.. Je pravdou, že sudkyňa konajúca v tejto veci bola právoplatne
odsúdená, samo toto odsúdenie však nezrušuje právne účinky uvedeného právoplatného rozsudku.
Zrušiť tento rozsudok nie je ani v právomoci prokurátora. Zrušenie rozsudku prichádza do úvahy iba
zákonom predvídaným procesným postupom. Prokurátor na takýto postup - obnovu konania dal síce
podnet, ale Okresný súd v Leviciach tento podnet neakceptoval. Podľa potvrdenia Okresného súdu

v Leviciach na tomto súde žiadne konanie vo veci obnovy konania vedeného na tomto súde pod sp.
zn. 8P 205/2004 neprebieha. Podľa § 159 ods. 2 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre
účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. V
citovanom ustanovení ide o úpravu materiálnej stránky súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti
a nezmeniteľnosti právoplatného výroku súdneho rozhodnutia. Na základe uvedeného ustanovenia

zákona správny orgán nemôže ignorovať existujúci právoplatný rozsudok Okresného súdu v Leviciach,
týkajúci sa osobného stavu navrhovateľky. V demokratickom a právnom štáte je to neprípustný stav
a znamená právnu anarchiu. To isté platí vo vzťahu k matrike ako správneho orgánu. V ďalšom
odôvodneníodvolaniapoukázalanazrušujúcirozsudokKrajskéhosúduvNitre,ktorýmsúdžiadaldoplniť
dokazovanie aj vyžiadaním dedičského spisu po zomrelom R. G.. Do správneho spisu bolo založené

uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 38D 520/2012-28 zo dňa 29. 11. 2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 29. 11. 2012 týkajúci sa prejednania dedičstva po menovanom. Okresný súd v tomto
konaní rešpektoval rozsudok Okresného súdu v Leviciach vo veci pod sp. zn. 8P 205/2004 a podľa
tohto rozsudku neuznal navrhovateľku za dedičku po poručiteľovi. Takýto postup súdu bol správny
a zákonný. O to viac je zarážajúce, že správne orgány takýto rozsudok nerešpektujú a tým hrubo

porušujú všeobecne záväzný právny predpis - zákon. Takéto ich konanie nemôže ospravedlniť ani
tlak zo strany prokurátora. Ten totiž od zistenia trestnej činnosti sudkyne v tejto veci doteraz nebol
schopný podľa neho nezákonné rozhodnutie napraviť postupom podľa § 228 a nasl. OSP. Nie je možné
opomenúť ani skutočnosť, že sám R. G. dňa 04. 04. 2008 v písomnom vyhlásení uviedol, že nie je
otcom navrhovateľky. Písomné vyhlásenie tvorí súčasť správneho spisu. Taktiež je dôležité samotné

vyjadrenie R. G. v konaní vedenom na Okresnom súde v Komárne vo veci rozvodu manželstva pod
sp. zn. Cka 106/47. V odôvodnení rozsudku tohto súdu zo dňa 20. 02. 1948 sa uvádza, že R. G.
sa vyjadril tak, že dieťa W. (navrhovateľka) nepochádza od neho. Dokonca už v tomto konaní za
prítomnosti svedkov R. G. podpísal prehlásenie, podľa ktorého "dieťa W. nepochádza od žalobníka".Svoje otcovstvo jasne a jednoznačne poprel. Konajúci správny orgán preto nemal právny dôvod
konštatovať, že R. V. nie je otcom navrhovateľky a tým spochybniť jej postavenie ako oprávnenej
osoby. Odvolateľka preto navrhla, aby súd rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu nezákonnosti zrušil

a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Navrhovateľka si súčasne uplatnila
náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastupovania.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky na pojednávaní súdu trval na zrušení odvolaním napadnutého
rozhodnutia v podstate z troch dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že správny orgán nepriznal oprávnenej

osobe reštitučný nárok a konštatoval, že navrhovateľka nie je oprávnenou osobou, lebo rozsudok
Okresného súdu v Leviciach bol vydaný sudkyňou v súvislosti so spáchaním trestného činu.
Právny zástupca navrhovateľky tvrdil, že právoplatný rozsudok o osobnom stave navrhovateľky treba
rešpektovať a to s poukazom aj na § 159 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s osobným
stavom oprávnenej osoby poukázal na konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava,
kde v dedičskom konaní súd nekonal s navrhovateľkou ako oprávnenou osobou po nebohom R.

G.. Práve tento súd rešpektoval tú skutočnosť, že nebohý nebol otcom navrhovateľky. Ako druhý
dôvod uviedol, že správny orgán nerešpektoval právoplatný rozsudok Okresného súdu Levice. Boli
pokusy tento rozsudok naprávať, ale Okresný súd Levice nápravné prostriedky nerešpektoval. Mal
tým na mysli návrh prokurátora na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Levice, ktoré sa
nepovolilo. Akotretídôvoduviedol,ževsprávnomkonaníbolizabezpečenéviacerédôkazyokreminého

aj rozvodový rozsudok matky oprávnenej osoby so R. G.. Ako aj rozsudok, z ktorého vyplýva, že tento
nebol otcom navrhovateľky. Právny zástupca navrhovateľky bol toho názoru, že procesné pochybenia
Okresného súdu Levice nemôžu založiť automaticky neprávoplatnosť rozsudku a preto správny orgán
musí rešpektovať tento právoplatný rozsudok. V neposlednom rade poukázal na správne konanie, ktoré
prebehlo u odporcu. Pred vydaním rozhodnutia boli nariadené dve ústne pojednávania, na ktorých

ako splnomocnený zástupca oprávnenej osoby predložil dva návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré
ale neboli realizované. Z uvedeného dôvodu trval na zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia, na
vrátení veci správnemu orgánu na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov konania, ktoré súdu písomne
vyčísli.

Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľky vyjadril písomne a splnomocnená zástupkyňa sa
vyjadrila ústne na pojednávaní súdu. S poukazom na odôvodnenie rozhodnutia trvala na zákonnosti
vydaného rozhodnutia a žiadala ho ako vecne správne potvrdiť.

K predmetu konania sa vyjadril aj Slovenský pozemkový fond Bratislava, ktorý sa stotožnil s napadnutým

rozhodnutím. Predvolaný účastník konania sa na súdne pojednávanie nedostavil. Svoju neúčasť
neospravedlnil, preto súd konal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP. Konštatoval, že
navrhovateľka nepreukázala, že je oprávnenou osobou podľa zák. č. 503/2003 Z. z. po R. V., nakoľko
rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 8P 205/2004, z ktorého vychádzala uvedená skutočnosť,
bola dosiahnutá na základe trestného činu konajúcej sudkyne a nemôže byť v konaní použitý ako

dôkaz. Nad rámec uvedených skutočností, ktoré bez ďalšieho spôsobujú zamietnutie reštitučného
nároku, navrhovateľka ďalej nepreukázala, kedy a akým spôsobom došlo ku konfiškácii dotknutých
nehnuteľností a kto bol v čase ich konfiškácie ich vlastníkom.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako súd vecne a miestne príslušný, podľa ustanovenia

§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 OSP, ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu
nemožno vyhovieť.

V predmetnej právnej veci bolo nepochybne za preukázané už v skoršom súdnom konaní tak, ako to
vyplýva aj z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 19Sp/29/2011-28 zo dňa 23. 08. 2011, že správne

konanie sa u odporcu začalo na základe "Uplatnenia nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle zák.
č. 503/2003 Z. z. - § 5 ods. 1" doručeného Obvodnému pozemkovému úradu v Leviciach dňa 11. 11.
2004. Žiadateľka W. O. si predmetným návrhom uplatnila v zmysle § 2 ods. 2 zákona právny nárok
podľa zák. č. 503/2003 Z. z. po pôvodnom vlastníkovi - otcovi R. V., ktorý zomrel dňa 21. 12. 1944. Svoj
neúplný návrh v priebehu správneho konania doplnila. Správny orgán o jej nároku rozhodoval viacerými

rozhodnutiami. Dňa 08. 07. 2005 rozhodnutím Č. r. 47/2005, P 2005/00183 ju uznal za oprávnenú
osobu podľa § 2 ods. 2, písm. c/ zákona, čím splnila zákonné podmienky podľa § 3 ods. 2 zákona na
priznanie práva na náhradu za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu v zmysle Nariadenia SNR č.
104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarovako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov pôvodného vlastníka ako
osoby maďarskej národnosti a bol použitý pre účely pozemkovej reformy. Rozhodnutie bolo napadnuté
protestom prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre zn. Kd 3006/06-5 zo dňa 27. 03. 2006 z dôvodu,

že správny orgán nezisťoval vlastníctvo k nehnuteľnostiam v čase prechodu na štát, nakoľko R. V.
zomrel 21. 12. 1944, čo je v zmysle zákona pred rozhodným obdobím a nebolo spoľahlivo zistené,
kto bol vlastníkom nehnuteľností ku dňu 01. 03. 1945, kedy mali nehnuteľnosti prejsť v zmysle zák.
č. 104/1945 Sb. na štát. K uvedenej právnej otázke sa následne vyjadrili vo svojich rozhodnutiach aj
Krajský pozemkový úrad v Nitre v rozhodnutí č. 2006/0065 zo dňa 26. 06. 2006, Krajský súd v Nitre a

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo
vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.

Podľa § 2 ods. 1 zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť
oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na je území a ktorej
pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do januára 1990
spôsobom uvedeným v ust. § 3.

Podľa § 2 ods. 2 zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do
vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ust. § 3, zomrela pred uplynutím
lehoty uvedenej v ust. § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými
osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v poradí a/ - e/ zákona.

V prejednávanej právnej veci bolo vydaných už niekoľko rozhodnutí a to z dôvodu, že po priznaní
vlastníckeho práva oprávnenej osoby k nehnuteľnostiam, ku ktorým si uplatnila reštitučný nárok podľa
zák. č. 503/2003 Z. z., a to rozhodnutím Č. r. 47/2005 P 2005/00183 zo dňa 08. 07. 2005, kedy správny
orgán konštatoval, že oprávnená osoba splnila podľa § 2 ods. 2, písm. c/ a § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003

Z. z. podmienky priznania práva na náhradu za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu v zmysle
Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov
pôvodného vlastníka ako osoby maďarskej národnosti a bol použitý na účely pozemkovej reformy
(pozemky sa nachádzali v kat. úz. Horné Semerovce a boli bližšie špecifikované vo výrokovej časti

rozhodnutia). Pred vydaním tohto rozhodnutia sa viedlo na Okresnom súde v Leviciach konanie o
návrhu W. O. pod sp. zn. 8P 205/2004-17. V tomto súdnom konaní okresný súd rozhodol o osobnom
stave navrhovateľky tak, že určil, že neb. R. V., zomr. dňa 21. 12. 1944 je otcom W. O.. Rozsudok
súdu o určení otcovstva nadobudol právoplatnosť dňa 15. 10. 2004.

Následne dňa 04. 05. 2007 Okresná prokuratúra Levice podala pod č. Pd 32/2007-7 protest prokurátora
proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Leviciach Č. r. 103/2006, 2006/00477 zo dňa 22.
08. 2006, ktorým navrhla napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a to v lehote do 30 dní odo
dňa doručenia protestu. Okresná prokuratúra v podanom proteste prokurátora tvrdila, že Obvodný
pozemkový úrad v Leviciach porušil uvedeným rozhodnutím zákon a to v ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1,

písm. o/, ods. 2 a § 6 ods. 2 Reštitučného zákona, v ust. § 3 ods. 1 , 3, 4, § 32 ods. 1, § 37 ods. 1 a §
46 Správneho poriadku. Dôvodila tým, že ako pôvodný vlastník nehnuteľností, ku ktorým si uplatnila W.
O. nárok na vrátenie podľa doplnenia podania je v napádanom rozhodnutí uvedený R. V.. Z rozsudku
Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 8P/205/2004-17 zo dňa 08. 10. 2004 a z návrhu účastníka konania
zo dňa 25. 10. 2004 bolo zistené, že R. V. zomrel dňa 21. 12. 1944. Rozhodným obdobím podľa

§ 2 ods. 1 zákona je obdobie od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990. Z uvedeného je zrejmé, že R. V.
zomrel ešte pred rozhodným obdobím. Z administratívneho spisu nebolo možné zistiť, kto bol vlastník
nehnuteľností ku dňu 01. 03. 1945, keď mali nehnuteľnosti prejsť do vlastníctva štátu. V odôvodnení
rozhodnutia sa uvádza, že de jure bola vlastníčkou nehnuteľností dcéra R. V. a to W. O., nakoľko bola,
je a bude dcérou R. V., po smrti ktorého neprebehlo dedičské konanie a podľa príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka je zákonnou dedičkou v I. skupine dedičov. Okresná prokuratúra tvrdila, že
právny názor správneho orgánu prezentovaný v odôvodnení rozhodnutia je v rozpore so zákonom.
Otázku, kto sa stal vlastníkom nehnuteľností po smrti R. V. nie je možné riešiť podľa zák. č. 40/1964
Zb., nakoľko podľa § 859 ods. 1 tohto zákona pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa,pokiaľ ďalej nie je uvedené inak. Aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy podľa zák. č. 141/1950 Zb.
Občiansky zákonník a to podľa § 565 ods. 1 tohto zákona pri dedení sa použije právo platné v deň
smrti poručiteľa. V tejto súvislosti bolo potrebné poukázať na nesporný fakt vyplývajúci z rozsudku

Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 8P 205/2004 zo dňa 08. 10. 2004, že otcovstvo R. V. k W. O. bolo
určené až dňa 15. 10. 2004, kedy nadobudol právoplatnosť tento rozsudok.

Na základe protestu prokurátora Obvodný pozemkový úrad v Leviciach rozhodnutím Č. r. 43/2007, P
2007/00202 zo dňa 05. 06. 2007 protestu prokurátora vyhovel a zrušil rozhodnutie č. 103/2006 zo dňa

22. 08. 2006. Následne prebehli ďalšie konania tak na Krajskej prokuratúre Nitra ako aj na bývalom
Obvodnom pozemkovom úrade v Leviciach ako aj na Krajskom pozemkovom úrade v Nitre, v ktorých sa
riešila otázka uplatneného právneho nároku navrhovateľky podľa zák. č. 503/2003 Z. z. Tieto konania
prebehli tak ako je uvedené vyššie aj na Krajskom súde v Nitre v konaní sp. zn. 28S 46/2007 a na
Najvyššom súde SR sp. zn. 1Sžo 37/2008. Posledné súdne konanie prebehlo na Krajskom súde v
Nitre pod sp. zn. 19Sp/29/2011. Krajský súd rozsudkom č. k. 19Sp/29/2011-28 zo dňa 23. 08. 2011

zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu v Leviciach Č. r.
38/2011, P 2011/00117 zo dňa 10. 05. 2011 podľa § 250j ods. 2, písm. e/ OSP a vec vrátil odporcovi na
ďalšie konanie. Týmto rozsudkom súd okrem iného uložil správnemu orgánu povinnosť okrem iného
v rámci doplnenia dokazovania vyžiadať z matričného úradu Obce Hokovce kópiu pôvodného rodného
listu žiadateľky, aby bolo zistené, či bol R. G. zapísaný do jej rodného listu ako otec, zadovážiť spis

dedičského konania po nebohom, aby správny orgán zistil, kedy menovaný zomrel a či žiadateľka W. O.
patrila do okruhu dedičov po nebohom a či nadobudla podiel na dedičstve. Ďalej bolo úlohou správneho
orgánu si vyžiadať správu od Okresného súdu Levice vo veci sp. zn. 8P 205/2004 t. j. zistiť, či prebieha
obnova súdneho konania z dôvodu, že proti konajúcej sudkyni prebiehalo trestné konanie.

Správny orgán t. j. odporca riadiac sa právnym názorom Krajského súdu v Nitre vysloveným v rozsudku
č. k. 19Sp/29/2011-28 zo dňa 23. 08. 2011 doplnil vo veci dokazovanie a dňa 01. 04. 2014 vydal
rozhodnutie č. 8/2014, P 2014/00078, ktoré sa na základe navrhovateľkou podaného odvolania stalo
predmetom súdneho prieskumu podľa tretej hlavy piatej časti OSP.

Odporca doplnením dokazovania zistil, že R. G. zomrel dňa 14. 07. 2012 ako rozvedený a mal
dve deti I. G., bytom T., J. XXX/XX a A. G., bytom P., B. XXXX/XX. W. O. t. j. navrhovateľka do
zoznamu zákonných dedičov zahrnutá nie je. Dokazovanie v pokračovaní správneho konania doplnila
aj samotná navrhovateľka , ktorá cestou svojho právneho zástupcu doplnila do spisového materiálu
overenú fotokópiu rozhodnutia Okresného súdu v Komárne zn. Cka 106/47-7 zo dňa 12. 04. 1948 o

rozvode manželstva a o čestné vyhlásenie R. G. zo dňa 04. 04. 2008, že nie je otcom navrhovateľky.
Odporca opakovane vyhodnotil vykonané dokazovanie a vo veci rozhodol tak, že oprávnenej osobe
nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom po V. V. v kat. úz. U. J. a nepriznal jej ani právo
na náhradu, pretože nesplnila podmienky uvedené v § 1 a 2 zák. č. 503/2003 Z. z.

Napriek odvolacím dôvodom vzneseným v podanom opravnom prostriedku proti preskúmavanému
rozhodnutiu krajský súd konštatoval, že rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné. V predmete
konania bolo nepochybne preukázané, že rozsudok Okresného súdu v Leviciach č. k. 8P 205/2004-17
zo dňa 08. 10. 2004, ktorým Okresný súd Levice určil, že R. V. je otcom navrhovateľky, bol dosiahnutý
trestným činom sudkyne, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 3To/67/2010-1468 zo

dňa 12. 05. 2011 uznaná vinnou zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa,
okrem iného aj pre rozsudok č. k. 8P/205/2004-17 zo dňa 08. 10. 2004. Z dôvodu, že rozsudok o
určení otcovstva bol dosiahnutý trestným činom sudkyne, oprávnená osoba nesplnila zákonný nárok na
navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zák. č. 503/2003 Z. z.

V predmetnej právnej veci bolo navrhovateľkou zastúpenou právnym zástupcom nepochybne za
preukázané, že manželstvo matky navrhovateľky a R. G. bolo rozvedené na Okresnom súde v Komárne
v konaní sp. zn. Cka 106/47. Z doplneného dokazovania v intenciách rozsudku Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 19Sp/29/2011 bolo zistené, že R. G. zomrel dňa 14. 07. 2012 a že v dedičskom konaní po
poručiteľovi, ktorý bol rozvedený patrili do okruhu dedičov len dve deti a to I. G. a A. G.. Navrhovateľka

W. O. do zoznamu zákonných dedičov nepatrila. Ďalej nebolo sporné, že R. G. dňa 04. 04. 2008
vyhlásil, že nie je otcom navrhovateľky. Súdne konanie o zapretie otcovstva však nikdy neprebehlo. Na
základe takto predložených nepriamych dôkazov a za situácie, že rozsudok Okresného súdu Levice
sp. zn. 8P 205/2004 bol dosiahnutý trestným činom sudkyne za zneužitie právomoci verejného činiteľaaj v uvedenom súdnom konaní, nebolo možné zákonne konštatovať, že oprávnená osoba je dcérou
nebohého pôvodného vlastníka R. V..

Okrem vyššie uvedeného v predmetnej právnej veci neboli splnené zákonné podmienky na navrátenie
vlastníctva k pozemkom a to z dôvodu, že nebohý pôvodný vlastník zomrel dňa 21. 12. 1944, t. j. pred
rozhodným obdobím a z vykonaného dokazovania nebol preukázaný prechod vlastníctva nehnuteľností
na štát spôsobom uvedeným v § 3 zák. č. 503/2003 Z. z. Z uvedeného vyplynula aj tá skutočnosť,
že majetok R. V. nebol skonfiškovaný, pretože neexistuje ani konfiškačné rozhodnutie a ani nemohol

byť, keďže zomrel pred dňom 01. 03. 1945 a z listín predložených správnemu orgánu vyplýva, že jeho
majetok prešiel na štát na základe pozemkovej reformy v roku 1949 a následne bol rozdelený na
základe prídelových listín.

Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Nitre opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie
odporcu číslo Č. r. 8/2014, OU/LV/PLO/P2014/00078 zo dňa 01. 04. 2014 podľa § 250q ods. 2 OSP

ako vecne správne potvrdil

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že podľa výsledku
konania úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, lebo v súvislosti s predmetným
rozhodnutím súdu mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu podľa § 250s OSP nemožno podať odvolanie.