Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sd/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200167
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200167.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci

navrhovateľa Y. Y., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX Y. Z., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 01. februára 2016 č. XXX XXX XXXX 0.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 01.02.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 65 a § 274
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 21 a § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa

z 22.12.2015 o starobný dôchodok k 20.12.2015.
Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že citovala ustanovenie § 65 ods. 1, § 274 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z., ako aj ustanovenie § 21 ods. 1, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Odporkyňa
v odôvodnení rozhodnutia zároveň uviedla, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-
OSZ-33.247-19/2013-VZ z 26.11.2013 vyplýva, že navrhovateľ vykonal v období od 01.10.1980 do
29.09.1982 základnú vojenskú službu zaradenú do prvej kategórii funkcii. Od 15.03.1983 do 31.12.1998
službu príslušníka PZ. Z uvedených skutočností vyplýva, že v I. kategórii funkcii vykonal navrhovateľ

službu 17 rokov a 295 dní. Zároveň odporkyňa poukázala na to, že zamestnaním v I. pracovnej kategórii
uvedeným v § 14 ods. 2 písm. b) až h) je aj služba vojakov z povolania zaradená do I. kategórie
funkcii. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórii funkcii, ktoré je postavené na roveň
zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb.
navrhovateľ nezískal najmenej 20 rokov nárok na starobný dôchodok mu od 20.12.2015 nevznikol.
Zároveň odporkyňa citovala ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj ustanovenie § 174
ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je,

že zamestnanie I. pracovnej kategórie, alebo služba I. alebo II. kategórie funkcii trvali k 31.12.1999.
Nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov navrhovateľovi nevznikol z dôvodu, že nespĺňa ani podmienky nároku na starobný
dôchodok uvedené v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko služba
zaradená do I. kategórie funkcii netrvala k 31.12.1999.
Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov dosiahnutím veku 62 rokov, t. j. 20.12.2019. Z uvedeného dôvodu nevznikol

navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok od 20.12.2015 a preto žiadosť o starobný dôchodok z
22.12.2015 zamietla odporkyňa z dôvodov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.Včas podaným návrhom na preskúmanie rozhodnutia vo veci priznania starobného dôchodku sa
navrhovateľ domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie
konanie. Poukázal v návrhu na preskúmanie predovšetkým na doklady, ktoré priložil k podanej žiadosti o

priznanie starobného dôchodku a uviedol, že na základe žiadosti spísanej na pobočke žiadal o priznanie
starobného dôchodku pri dosiahnutí veku 56 rokov. V roku 2013 mu pracovníčka Sociálnej poisťovne
v Kežmarku tvrdila, že všetky doklady týkajúce sa zamestnancov Ministerstva vnútra SR si poisťovňa
vyžiada sama od Ministerstva vnútra SR, preto pri dožití 58 roku veku dňa 22.12.2015 bol na Sociálnej
poisťovni v Poprade, kde s ním bola spísaná žiadosť o starobný dôchodok. Argumentoval ďalej v návrhu

tým, že po skončení pracovného pomeru obdržal potvrdenie od KRPZ v Prešove zo dňa 31.12.1998
o započítaní rokov a náhrad ku dňu skončenia pracovného pomeru v štátnej službe, ktorý trval od
15.03.1983 do 31.12.1998, pričom započítaná bola doba 25 rokov a 120 dní. Navrhovateľ tvrdí, že od
roku 2012 pri dožití veku 55 rokov mal právny nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988
Zb., pretože doba trvania pracovného pomeru bola k 31.12.1998 25 rokov a 120 dní. Argumentuje
ďalej tým, že bol zamestnancom Federálneho Ministerstva vnútra SR, útvar PS 9600 Praha a pracoval

vo vysokohorskom prostredí na hraničnom priechode, teda v I. kategórii pre všetky štáty sveta a na
územíinéhoštátu.ĎalejpoukazujenavrhovateľnarozhodnutieMinisterstvavnútraSR,orgánsociálneho
zabezpečenia Bratislava z 08.02.1999, v ktorom sa uvádza, že personálnym rozkazom riaditeľa odboru
Hraničnej a cudzineckej polície KRPZ Prešov zo dňa 23.11.1998 pod č. 693 bol uvoľnený zo služobného
pomeru k 31.12.1998 a služobný pomer trval 25 skončených rokov. Z uvedeného a podľa dokladov

navrhovateľ je toho názoru, že podmienku na priznanie starobného dôchodku podľa § 21 zákona č.
100/1988 Zb. splnil, nakoľko v policajnom zbore mal započítaných 25 rokov a 120 dní, z toho v I. kategórii
17 rokov a 295 dní.
ní. 17 rokov a 295 ch 25 rokov a 120 na č. 100/1988 Zb. splnil, nakoľko v policajnom 1.robný dôchodok
podľa zákona č. 100/1988 Ďalej navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že výsluhový príspevok vzhľadom

na iný spôsob jeho výpočtu nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona
č. 328/2002 Z.z. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce
zo zaradenia v I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. V súlade s týmto ustanovením
potom odporkyňa rozhodla v rozpore uvedeným ustanovením zákona, pričom argumentovala tým, že
sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím nepriznala mu starobný dôchodok z dôvodu, že nespĺňa

ani podmienky nároku na starobný dôchodok uvedené v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko
služba bola zaradená do I. kategórii funkcii, netrvala do 31.12.1999. Navrhovateľ argumentoval tým,
že v čase ukončenia jeho pracovného pomeru bol účinný zákon č. 376/1997 Z.z., ktorý v ustanovení §
174 ods. 2 obsahuje slová k 31.12.1998. Služobný pomer nakoľko ukončil k 31.12.1998 splnil podľa
neho podmienku uvedenú v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Ďalej argumentuje tým, že od

21.12.1999 nadobudol účinnosť zákon č. 355/1999 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb.,
pričom v ustanovení § 174 ods. 2 sa slová k 31.12.1998 nahrádzajú slovami k 31.12.1999. Navrhovateľ
argumentujetým,žeakonárokunastarobnýdôchodokpodľa§174neboloprávoplatnerozhodnutépred
dňomnadobudnutiatohtozákonaonárokunastarobnýdôchodoksarozhodnepodľapredpisovúčinných
do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda podľa zákona č. 355/1999 Z.z. Podľa navrhovateľa

túto časť zákona 355/1999 Z.z. sociálna poisťovňa opomenula.
Výklad § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sociálna poisťovňa si mylne vykladá, kde sa nepíše v
podmienkach, že kategórie funkcii trvali do 31.12.1999, ale k 31.12.1999, tak ako to uvádza navrhovateľ
v návrhu. Týmto diskriminuje sociálna poisťovňa tých občanov, ktorí ukončili pracovný pomer pred rokom
1999, ale odpracovali rovnaký počet rokov v I. a II. pracovnej kategórii, ako občania, ktorí ukončili

pracovný pomer 31.12.1999.
V závere návrhu na preskúmanie poukazuje navrhovateľ na to, že v civilnom zamestnaní má
odpracovaných ďalších viac ako 20 rokov, čím spĺňa podmienky na priznanie starobného dôchodku
podľa platného zákona o sociálnom poistení a preto žiadal, aby mu bol priznaný starobný dôchodok
spätne ku dňu 20.12.2012, teda ku dosiahnutiu veku 55 rokov podľa zákona č. 100/1988 Zb. Zároveň

žiadal sociálnu poisťovňu, aby posudzovala jeho nárok na starobný dôchodok podľa zákona platného v
čase, keď ukončil služobný pomer v policajnom zbore. Poukázal na rozhodnutie NS SR 9So/138/2011
zo dňa 22.08.2012, podľa ktorého mala sociálna poisťovňa postupovať.

K podanému návrhu na preskúmanie sa písomným stanoviskom zo dňa 26.04.2016 vyjadrila odporkyňa,

pričom vo vyjadrení zotrvala na dôvodoch, ktoré uviedla v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa
01.02.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 a navrhla súdu rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Prítomný poverený zástupca sociálnej poisťovne zotrval na písomnom stanovisku sociálnej poisťovne z
26.04.2016 a s poukazom na dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ aj na pojednávaní, pričom sa stotožnil sosvojim návrhom na preskúmanie a vyjadrením zo dňa 26.04.2016 na pojednávaní a poverený zástupca
argumentoval tým, že v rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré viedli sociálnu poisťovňu k
zamietnutiu žiadosti o priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi.

V súlade so Správnym súdnym poriadkom zákonom č. 162/2015 Z.z. účinným od 01.07.2016 s
poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 citovaného zákona konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.
začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd
teda pokračoval v konaní o preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ktorého návrh na preskúmanie bol

podaný ešte pred účinnosťou citovaného zákona podľa príslušných ustanovení O.s.p., ktoré platili do
30.06.2016.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie
a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, preto rozhodnutie zo dňa

01.02.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Z obsahu dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľ svojou žiadosťou zo dňa 22.12.2015 žiadal priznať
starobný dôchodok k 21.12.2015.
Ako prílohu k žiadosti navrhovateľ doložil sociálnej poisťovni Personálny rozkaz zo dňa 23.11.1998 č.

693, ktorým dňom 31.12.1998 uvoľnil riaditeľ odboru Hraničnej a cudzineckej polície KR PZ podľa §
191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. kapitána Y. z Oddelenia cudzineckej PZ Poprad OHCP služobného
úradu Krajského riaditeľstva PZ Prešov. Ďalšia príloha je rozhodnutie Ministerstva vnútra SR orgán
sociálneho zabezpečenia z 08.02.1999 č. P:SPC-33.247/6-99, ktorým podľa § 210 ods. 1 a § 211 ods. 1
písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. bol priznaný navrhovateľovi výsluhový príspevok vo výške 21.350,-Sk. Z

oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke z Ministerstva vnútra SR sekcia personálnych
a sociálnych činností a sociálny úrad, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 26.11.2013 je preukázané,
že na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 17 rokov a
295 dní, pritom do I. a II. kategórie funkcii bola získaná doba služobného pomeru zaradená do I. a II.
kategórie funkcii bola získaná od 01.10.1980 do 29.09.1980 základná vojenská služba, od 15.03.1983

do 31.12.1998 výkon služobného pomeru PZ.

Z vyššie uvedených skutočností vyplývajú skutkové okolnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi konania
sporné, tzn. tak potvrdenie Ministerstva vnútra SR o priznaní výsluhového dôchodku, ako aj započítanie
rokov. Rovnako nebolo v predmetnom konaní sporné ani to, že dňa 22.12.2015 žiadal navrhovateľ o

priznanie starobného dôchodku od 22.12.2015.

Z administratívneho spisu odporkyne je však bezpochyby preukázané, čo navrhovateľ v konaní napokon
ani nenamieta, že služobný pomer navrhovateľ a ako to vyplýva z potvrdenia z 26.11.2013 Ministerstva
vnútra SR v I. kategórii vykonával službu 17 rokov 295 dní.

Súčasťou žiadosti o priznanie starobného dôchodku je aj osobný list dôchodkového poistenia obsahujúci
rozsah a obdobia dôchodkového poistenia s vymeriavacími základmi rozhodujúceho obdobia a počtom
dní rozhodujúceho obdobia. Z uvedeného osobného listu mal súd preukázané, že súčet počtu dní
obdobia dôchodkového poistenia u navrhovateľa ku dňu podania žiadosti predstavoval 14 287 dní

dôchodkového poistenia t. j. 39 rokov a 52 dní.

Ako vyplýva jednoznačne z uvedených dokladov, ktoré tvoria súčasť žiadosti navrhovateľa, služobný
pomer u navrhovateľa v PZ SR bol ukončený ku dňu 31.12.1998.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie
spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný dôchodok.

Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona, je potrebné zohľadniť nielen zvýhodnenú pracovnú kategóriu vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale považovať I. a II. kategóriu funkcii za pracovnú kategóriu
a zachovať z nej nároky na prípadné zníženie dôchodkového veku, čo s prihliadnutím na ustanovenia §
14 ods. 4 a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je nutné vykonať.

Ako vyplýva z § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov v tomto ustanovení sa upravuje, že občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I.
pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcii má po 31.12.1999 nárok na starobný
dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.

a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podmienkou
vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo
službaI.aleboII.kategóriefunkciítrvalik31.decembru1999;zazamestnaniesanatietoúčelypovažujúi

náhradnédobyadobyuvedenév§5ods.1av§6ods.1nariadeniavládyČeskoslovenskejsocialistickej
republiky č. 117/1988 Zb.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie

sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129 ) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok
na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto
prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Zamestnaním v I. pracovnej kategórie uvedeným v § 14 ods. 2 písm. b) až h) je aj služba vojakov z
povolania zaradená do I. kategórie funkcii. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórii
funkcii, v ktorej je postavené na roveň zamestnania v I. pracovnej kategórie v uvedenom § 14 ods. 2
písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., navrhovateľ nezískal najmenej 20 rokov, pretože získal len 6

500 dní, t. j. 17 rokov a 295 dní, nárok na starobný dôchodok mu od 20.12.2015 nevznikol ani podľa
ustanovenia § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.Ako vyplýva z uvedených ustanovení zákona č. 100/1988 Zb., ako aj príslušných ustanovení zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na starobný dôchodok ku dňu 20.12.2015 tak, ako žiadal
navrhovateľ vo svojej žiadosti mu v žiadnom prípade nevznikol.

Z vykonaného dokazovania sociálnej poisťovne vyplýva, že výkon služby navrhovateľ skončil
31.12.1998. Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania I.
a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023 medzi uvedené nároky však patrí aj zníženie
dôchodkového veku na 58 rokov, ak poistenec získal aspoň 16 rokov v službe I. kategórii funkcii, ale

len za predpokladu, že splnil aj ďalšiu zákonnú podmienku a to služba v I. kategórii funkcii trvala k
31.12.1999. Uvedený právny názor je konštatovaný a prijatý v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
pod č. 5/2011 a ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 53/2011.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol, pretože má sociálna poisťovňa
posudzovať jeho nárok podľa zákona účinného v čase, kedy dovršil 58 rokov, resp. 55, tak tento názor

navrhovateľa je mylný, pretože pokiaľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórii funkcii získal 17 rokov
a 295 dní, ale jeho služobný pomer v polícii PZ skončil k 31.12.1998 nie k 31.12.1999 nesplnil tak
navrhovateľ podmienky na priznanie starobného dôchodku vo veku 58 rokov.

Súd je toho názoru, že žiadna právna úprava zákona č. 100/1988 Zb., avšak ani zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení neumožňuje, aby bol posudzovaný vznik nároku na starobný dôchodok v znení
zákona účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru žiadateľa o starobný dôchodok a to ani pri
jednotlivých zaradeniach do I. kategórie, ktoré sa posudzovali na účely zníženia dôchodkového veku.

Z týchto dôvodov preto aj súd je toho názoru, že navrhovateľ nesplnil podmienku nároku na starobný

dôchodok podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v spojení s ustanovením § 174
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože ku dňu dovršenia 58 roku veku neboli
naplnené podmienky týchto citovaných ustanovení zákona a preto podľa názoru súdu správne a
zákonne rozhodovala odporkyňa, keď jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku preskúmavaným
rozhodnutím z 01.02.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 zamietla. Aj súd je totožného názoru ako uviedla

odporkyňa, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne v súlade s ustanovením § 65 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dosiahnutím 62 roku veku, t. j. 28.12.2019, kedy
navrhovateľ má nárok na prepočítanie výšky starobného dôchodku s poukazom na priznaný výsluhový
dôchodok, ktorý mu bol priznaný v roku 1998.

Z týchto dôvodov preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne z
01.02.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 ako vecne správne a zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §
250l ods. 2 O.s.p. a z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa aj pri úspechu nárok

na náhradu trov konania zo zákona nemá, rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.