Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/384/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212206127
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6212206127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky T. G., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. B. XX, XXX XX P. W., proti odporcovi T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. L. XXX,
XXX XX J. L., zastúpenému JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom, so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký
Krtíš, o zaplatenie 1.030,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/235/2012 - 118, zo dňa 10. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v prvom výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke istinu vo
výške 267,- eur a v druhom výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v prvom výroku, ktorým zaviazal odporcu k zaplateniu príslušenstva, t. j. 9%
úrok z omeškania ročne zo sumy 267,- eur od 01. 07. 2010 až do zaplatenia a v treťom výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť
navrhovateľke sumu 267,- eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 267,- eur od 01. 07.
2010 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Okresný súd takto rozhodol s poukazom na ust. § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, 2, § 696 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. Mal za to, že účastníci uzavreli písomnú zmluvu o prenájme bytu dňa 05. 03.
2009, ktorá však neoznačuje presné označenie predmetu bytu. Súd mal však preukázané, že zmluva
bola uzavretá ústne, pričom účastníci potvrdili tú skutočnosť, že sa dohodli na prenájme predmetného
bytu, a že si dohodli nájomné 250,- eur, ako aj zvýšené nájomné od 01. 07. 2009 vo výške 267,-

eur mesačne. Súd priznal navrhovateľke sumu 267,- eur, ako nezaplatené nájomné za mesiac jún
2010, pričom odporca nepreukázal zaplatenie nájomného za tento mesiac. V prevyšujúcej časti súd
návrh navrhovateľky zamietol. Nebolo preukázané, že by sa účastníci dohodli na zaplatení sumy 750,-
eur, nakoľko navrhovateľka uvádzala, že sa jednalo o preddavok v súvislosti s užívaním zariadeného
bytu, pričom odporca túto skutočnosť popieral. Súd návrh zamietol aj v časti, v ktorej sa navrhovateľka
domáhala zaplatenia alikvotnej časti nedoplatku za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010, pretože
navrhovateľka nepreukázala, že by tento nedoplatok spôsobil odporca. Je totiž nesporné, že odporca

v byte býval do júna 2010, pričom po ňom bývali v byte aj ďalší nájomníci, navrhovateľka si neodpísala
stavy vodomerov, meračov tepla a podobne, na základe ktorých by preukázala, že tento nedoplatok
spôsobil odporca. Súd nepriznal navrhovateľke ani nedoplatok za smeti v čiastke 36,50 eur za rok 2010,
nakoľkonavrhovateľkanepreukázalajednaktúskutočnosť,žebyodporcamalplatiťajpoplatokzasmeti,či tento bol zahrnutý v cene za nájom bytu a okrem toho, ako uviedol odporca, nemôže sa jednať o
nedoplatok, ale ide o tú skutočnosť, že navrhovateľka ako vlastníčka bytu tento poplatok Mestu P. W.
riadne neuhradila. Súd zamietol návrh navrhovateľky aj v časti sumy 28,86 eur ako nedoplatok za plyn,

nakoľko navrhovateľka nepreukázala tú skutočnosť, že by odporca mal platiť aj nedoplatok za plyn,
resp. či tento bol taktiež zahrnutý v cene nájomného. Zároveň súd priznal v zmysle ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka navrhovateľke aj „poplatok z omeškania“ zo sumy 267,- eur vo výške 9%,
nakoľko odporca je v omeškaní s platením dlhu. Pokiaľ sa odporca domáhal započítania sumy 181,54
eur ako zostatku faktúry nad započítanú sumu 250,- eur, súd poukázal na to, že možno si započítať len

vzájomnépohľadávky,pričomfaktúra(č.l.45spisu)bolavystavenádodávateľomGyongyikeCesnaková
- TOMI team, Fiľakovo a nie odporcom. Preto potom súd túto sumu v prospech odporcu nezapočítal.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka ako aj odporca.

Navrhovateľka odvolanie odôvodňovala okrem iného tým, že odporca klame a zavádza, pretože najprv

vyhlásil, že žiadnu výzvu na úhradu nedoplatku neprevzal a následne na to vyhlásil, že ho nahnevalo,
keď mu prišla výzva na úhradu, a preto jej on potom vystavil faktúru za plastové okno. Túto faktúru jej
vystavil rok potom, čo jej okno namontoval, pričom faktúra, ktorú jej vystavil bola vystavená dodávateľom
R. S. - TOMI - team, Fiľakovo. Odporca na pojednávaniach tvrdil, že suma 250,- eur bola započítaná ako
nájomné za jeden mesiac. Tu odporca klame, pretože navrhovateľka súdu predložila všetky príjmové

pokladničné doklady o tom, ako odporca platil nájomné, a takýto príjmový pokladničný doklad neexistuje,
pretože suma 250,- eur bola odpočítaná zo sumy 750,- eur, ktorú si dohodli v zmluve, že odporca bude
užívať byt so zariadením. Odporca počas pojednávaní popieral skutočnosť, že sa dohodli na sume
750,- eur za užívanie bytu so zariadením, ale nepreukázal, že by jej túto sumu zaplatil. Do dnešného
dňa jej ju nezaplatil, hoci bola v zmluve dohodnutá a nebolo povinnosťou navrhovateľky preukazovať

túto skutočnosť iným spôsobom. Je pravdou, že od septembra 2009 do decembra 2009 mala v byte
nájomníkov, ale títo tam boli len 4 mesiace a odporca 6 mesiacov. Preto túto sumu vypočítala alikvotne
ohľadom nedoplatku na byte od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010 a myslí si, že jej právom patrí, pretože
odporca v byte býval a užíval ho. Pokiaľ sa týka nedoplatku za plyn vo výške 28,86 eur poukázala na
to, že v nájomnej zmluve sa dohodli, že všetky nedoplatky jej bude hradiť odporca, býval v byte počas

hlavného vykurovacieho obdobia, takže si navrhovateľka myslí, že aj tento nedoplatok by mal odporca
zaplatiť (čl. III. Zmluvy o nájme). Pokiaľ sa jedná o poplatok za smeti vo výške 36,50 eur, je si vedomá,
že tento nebol v nájomnej zmluve konkretizovaný a uvedený, ale žiada ho zaplatiť od odporcu z toho
dôvodu, že odporca býval v predmetnom byte. Odporca vytváral smeti, platby za ne neboli zahrnuté v
nájomnom a odporca by mal za ne zaplatiť. Navrhovateľka má za to, že súd nerozhodol správne, že

dôkazy, ktoré predložila nevyhodnotil v jej prospech, a preto žiadala odvolací súd, aby jej návrhu vyhovel.

Odporca v podanom odvolaní namietal, že súd nezobral do úvahy obranu odporcu a síce, že odporca
vymenil navrhovateľke v predmetnom byte plastové okno. Na výmene tohto okna boli riadne dohodnutý
s tým, že mu navrhovateľka potom odpustí predmetné nájomné za mesiac jún 2010, čo navrhovateľka

priznala, ako vo svojej výpovedi na pojednávaní, tak aj na obvodnom úrade v priestupkovom konaní.
Tak isto navrhovateľka priznala aj tú skutočnosť, že faktúru za výmenu okna prevzala a neuhradila ju.
V tomto prípade teda nepovažuje odporca za podstatnú skutočnosť, kto vystavoval uvedenú faktúru,
ale čo podstatné pre dané konanie je, a to skutočnosť, že k naplneniu dohody medzi navrhovateľkou
a odporcom skutočne došlo. Má za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože

neakceptoval jednoznačne preukázaný dôkaz, ktorý by bol v prospech odporcu a podstatným spôsobom
by tak zmenil rozhodnutie. Má za to, že súd rozhodol nesprávne, a preto sa domáha, aby odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne a
odporcovi priznáva právo na náhradu trov konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2
O. s. p. ako vecne správny v časti potvrdil a čiastočne zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec
v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je čiastočne správne, a to v prvom
výroku,ktorýmzaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľkeistinuvovýške267,-eur,akoajvdruhomvýroku,
ktorým vo zvyšku návrh zamietol. V tejto časti, v ktorej odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového
súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, vrátane odôvodnenia s rozhodnutím prvostupňovéhosúdu, a preto v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. a v odôvodnení sa obmedzuje len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v tejto časti. Rozhodnutie považuje
odvolací súd za správne a dostatočne odôvodnené v súlade s ust. § 157 O. s. p. V zmysle ods. 2

ust. § 219 O. s. p. preto odvolací súd toto rozhodnutie bližšie neodôvodňoval. Námietky odvolateľov
preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné. V odvolacom konaní navrhovateľka, ako ani odporca
neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie,
akéhosadomáhali. Vodvolaníodvolatelianeuviedliďalšie,resp.novéskutočnostiakotie,ktoréuvádzali
v priebehu prvostupňového konania, a s ktorými sa prvostupňový súd náležite vo svojom rozhodnutí

vysporiadal a náležite v odôvodnení rozhodnutia odôvodnil. Prvostupňový súd správne vychádzal z
toho, že zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania ústne, vzhľadom na to, že písomná zmluva o
prenájme bytu zo dňa 05. 03. 2009 neoznačovala presné označenie predmetu bytu, a preto je neplatná
(§ 686 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd nemohol vychádzať
z uvedenej neplatnej zmluvy o prenájme bytu zo dňa 05. 03. 2009 a správne vychádzal len z tých
skutočností, ktoré mal v priebehu konania účastníkmi konania za preukázané.

Okresný súd rozhodol vecne správne, keď priznal navrhovateľke sumu 267,- eur, ako nezaplatené
nájomné za mesiac jún 2010, nakoľko v priebehu konania odporca hodnoverným spôsobom súdu
nepreukázal zaplatenie nájomného za tento mesiac tak, ako to konštatuje prvostupňový súd vo svojom
rozhodnutí. V tomto smere odporca neuniesol dôkazné bremeno. Správne okresný súd poukázal aj

na tú skutočnosť, že započítať je možné len vzájomné pohľadávky, a preto obrane odporcu v tomto
smere nevyhovel, pretože faktúra, ktorej započítania sa odporca v konaní domáhal voči pohľadávke
navrhovateľky nebola vystavená odporcom, ako to vyplýva z priloženej faktúry.

Ďalšia námietka navrhovateľky týkajúca sa sumy 750,- eur nie je dôvodná, nakoľko v konaní pred

prvostupňovým súdom, ako ani pred odvolacím súdom nebolo jednoznačne preukázané, že by sa
účastníci konania dohodli na zaplatení sumy 750,- eur z titulu preddavku v súvislosti s užívaním
zariadeného bytu. Odporca túto skutočnosť v konaní popieral a navrhovateľka v tomto smere neuniesla
dôkazné bremeno. Pokiaľ navrhovateľka v tomto smere poukazovala na uzavretú písomnú zmluvu,
uvedenú zmluvu, ako je už vyššie konštatované, prvostupňový súd správne vyhodnotil ako zmluvu

neplatnú, a preto nie je možné z nej v konaní vychádzať a použiť ju ako dôkaz. Taktiež nie je dôvodná
námietka navrhovateľky ohľadom tej časti, ktorou sa domáhala alikvotnej časti nedoplatku za obdobie od
01. 01. 2010 do 31. 12. 2010. Prvostupňový súd správne uzavrel, že navrhovateľka nepreukázala, že by
tento nedoplatok spôsobil práve odporca, pretože v byte bývali v uvedenom období aj ďalší nájomníci,
a preto nie je zrejmé, kto uvedený nedoplatok navrhovateľke za uvedené obdobie spôsobil (odporca

alebo ďalší nájomníci). Navrhovateľka v tomto smere pochybila, keď pri ukončení nájmu si neodpísala
stavy vodomerov, meračov tepla atď., na základe ktorých by súdu jednoznačne preukázala, v akej výške
zodpovedá odporca za nedoplatok, poprípade, či vôbec za nedoplatok zodpovedá odporca.

Dôkazné bremeno navrhovateľka neuniesla ani v preukázaní, že odporca mal platiť aj poplatok za smeti

za obdobie keď v byte býval, a taktiež v konaní nepreukázala, že by sa boli s odporcom dohodli na
platení nedoplatku za plyn.

Vzhľadom na to, že zo strany odvolacieho súdu neboli zistené také podmienky, ktoré by odôvodňovali
zrušenie, prípadne zmenu rozsudku okresného súdu v tejto časti, preto rozsudok okresného súdu v tejto

časti ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom ohľadom priznaného príslušenstva navrhovateľke t. j.
9% úroku z omeškania ročne zo sumy 267,- eur. V tejto časti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového
súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Pri nájme bytu

nie je možné priznať úrok z omeškania tak, ako to urobil prvostupňový súd s poukazom na ust. § 517
ods.2Občianskehozákonníka.Podľakomentovanýchustanovení,prenajímateľovivprípadeomeškania
nájomcu patrí poplatok z omeškania a nie úrok z omeškania, a to nielen v prípade omeškania so
zaplatenímnájomného,aleajvprípadeomeškaniasozaplatenímúhradposkytovanýchsužívanímbytu.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z
omeškania.Pokiaľ teda prvostupňový súd priznal navrhovateľke uplatňovaný úrok z omeškania v tejto časti,
prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, a preto odvolací súd v tejto časti rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Prvostupňový súd preto ohľadom

uplatneného nároku (úroku z omeškania) opätovne vo veci rozhodne z dôvodu zachovania zásady
dvojinštančnosti súdneho konania, a to s poukazom na § 226 O. s. p.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne opätovne aj o trovách celého konania.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.