Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/470/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213106
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213106.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo

dňa 24. 03. 2015, č. k.: 6C/209/2012-73, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
Navrhovateľov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. O tom, či je a ktorý sudca Okresného súdu Rimavská

Sobota vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava
proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
vyriešil Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený. Dôvod na prerušenie konania nebol podľa
názoru okresného súdu daný ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

Navrhovateľ návrh na prerušenie konania odôvodnil podaním ústavnej sťažnosti pre porušenie

základného práva na súdnu ochranu, keď podľa jeho názoru krajský súd nesprávne rozhodol o
nevylúčení sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednania danej veci, a preto je potrebné
vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o tejto sťažnosti. Prvostupňový súd konštatoval, že o námietke
zaujatosti bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorým bolo rozhodnuté, že zákonná
sudkyňa v tejto veci vylúčená nebola. Pretože o námietke bolo zákonným spôsobom
rozhodnuté, súd nevidel dôvod pre prerušenie konania. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. 03. 2013, sp. zn.: 3 Cdo/102/2013.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a/, b/, c/ a f/ O. s. p. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s.
p.), prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Namietal, že súd vo svojom rozhodnutí nekonkretizuje, prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že
neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a musí byť
zrušené.Dôvod na prerušenie konania navrhovateľ súdu preukázal. Súdu doručil elektronicky na zverejnenú
e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou.
Navrhovateľ už v žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému

bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu
tak aj preto, že rozhodovanie krajského súdu je v rozpore s rozhodovacou praxou iných krajských
súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva Štrasburgu. Pretože

podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej bude výsledkom zrušenie
rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo. Pomer zákonného
sudcu k veci ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom,
že je sudcom vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená
žalobcovi škoda. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné
rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporcom podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu
o tom, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie sú z prejednávania a rozhodovania veci
vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté

do základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j.
práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý
súdnyproceszaručenéhočlánkom6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd, t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ zaslal návrh e-mailom zo dňa 19. 03. 2015 s predmetom „Návrh
na zrušenie pojednávania“, pričom pripojil návrh na zrušenie pojednávania. a ústavnú sťažnosť.

Závery prvostupňového súdu sú správne. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nikde neuvádzal,

že navrhovateľ návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami. Námietka v tomto smere je
nedôvodná. Okresný súd mal k dispozícii všetky listiny predkladané navrhovateľom spolu s návrhom
na prerušenie konania. Nebolo však preukázané vedenie takého konania, ktoré by podľa názoru
súdu rozhodujúceho o návrhu na prerušenie konania mohlo podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
ovplyvniťrozhodnutiesúduonáhradeškodyanemajetkovejujmy.Knámietkamnavrhovateľa,ženapriek

rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu nadriadeného, o tom, či je a ktorý sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, musí okresný súd prerušiť konanie vo veci samej
do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici, dal prvostupňový súd dostačujúcu odpoveď. Odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo/727/2011, v

ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a
rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci mala byť žalobcovi
spôsobená škoda. Nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia
nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania, pretože tieto v
rozhodnutí stručne, zrozumiteľne uviedol.

Aj keď to explicitne prvostupňový súd neuviedol, nebol dôvod ani na obligatórne prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p., pretože v čase rozhodovania prvostupňového súdu neprebiehalo
žiadne také konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený prvostupňový
súd riešiť.

O námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
zo dňa 10. októbra 2012, č. k.: 24NcC/417/2012, ktorým zákonnú sudkyňu JUDr. Adrianu Dulovičovú
nevylúčil z prejednávania tejto veci.Otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom
inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd

v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa článku
46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 06. 02. 2013, I. ÚS
92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam

Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného
súdu z prejednávania a rozhodovania veci na návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Zároveň odvolací súd dodáva, že o ústavných sťažnostiach navrhovateľa rozhodol Ústavný súd SR
v stovkách (tisíckach) rozhodnutí, ktorými sťažnosti navrhovateľa odmietol, pričom zaujal principiálne

názory napr. napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013,
sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013,
sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013,
preto okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa §
109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca

význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.