Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713216360
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713216360.5

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: BANCO COFIDIS, S.A. so
sídlom Avenida 24 de Julho, N 98, oblasť Santos-o Velho, Lisabon, Portugalsko, na území Slovenskej
republikykonáprostredníctvomorganizačnejzložkyBANCOCOFIDIS,S.A.,pobočkazahraničnejbanky
so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745, právne zastúpený alianciaadvokátov ak,
s.r.o. so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771 proti žalovanému v rade 1/: W. O., A.. XX. XX.

XXXX, W. XXX XX T. Č.. XX, S. Č. W. M. H. XXXX/XX, S. S. Y. Ž.Y. Q. H. X/: B. I., A.. XX. XX. XXXX,
W. XXX XX T. Č.. XX v konaní o zaplatenie 5 897,36 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1
129,94 a úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 1 129,94 € od 11. 10. 2013 do zaplatenia a nahradiť
náklady za vypracovanie znaleckého posudku 40 € a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa nárok žalobcu zamieta.

III. Konanie v časti o zaplatenie úroku za poskytnutie úveru 12,39 % ročne zo sumy 5 897,36 € za
obdobie od 11. 10. 2013 do zaplatenia sa zastavuje.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 30. 10. 2013 žalobca uplatnil voči žalovanému v rade 1/, voči
žalovanej v rade 2/ nárok na zaplatenie dlhu, ktorý vznikol zo Zmluvy o úvere, ktorú sporové strany
uzatvorili dňa 04. 10. 2011 a to vo výške 5 897,36 €. Žalobca si voči žalovaným uplatnil aj nárok na
zaplatenie úroku odo dňa uzatvorenia zmluvy do 10. 10. 2013 vo výške 177,05 €, nárok na zaplatenie
úroku z omeškania odo dňa uzatvorenia zmluvy do 10. 10. 2013 vo výške 127,13 €, úrok za poskytnutie

úveru 12,39 % ročne z istiny 5 897,36 € odo dňa 11. 10. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,5
% ročne zo sumy 6 074,41 € od 11. 10. 2013 do zaplatenia a nárok na zaplatenie poplatku 40 € za
vypracovanie znaleckého posudku v súvislosti s odpredajom založeného motorového vozidla.

2. Žalovaný v rade 1/ sa k žalobe vyjadril svojím podaním zo dňa 27. 07. 2015, v ktorom uviedol, že
sa pridržiava vyjadrenia, ktoré súdu zaslala žalovaná v rade 2/ B. I.. Žalovaná v rade 2/ sa k žalobe

vyjadrila svojím podaním zo dňa 12. 12. 2014, v ktorom uviedla, že žalovaný nárok neuznáva, pretože
podmienky zmluvy o úvere neboli so žalovanými individuálne dohodnuté a žalovaným bola na podpis
predložená dopredu pripravená zmluva, ktorej obsah nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zástupca
žalobcu s nimi jednal spôsobom „podpíš, alebo nepodpíš“. V tejto súvislosti žalovaná v rade 2/ poukázala
na ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a na ustanovenie § 53
Občianskeho zákonníka. Žalovaná poukázala aj na obsah Smernice Rady EHS č. 13/1993, podľa ktorej

zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutá,sapovažujezanekalú,aknapriekpožiadavkedôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy
ku škode spotrebiteľa.

3. Podaním zo dňa 29. 10. 2014 žalobca návrh sčasti vzal späť ešte predtým, ako súd začal vo veci
konať, v dôsledku čoho súd uznesením č.k. 16C/42/2014 - 52 zo dňa 22. 12. 2015 konanie v časti návrhu
na zaplatenie istiny istiny vo výške 33,72 eur, v časti návrhu na zaplatenie úroku do 10.10.2013 vo výške
17,31 eur, v časti návrhu na zaplatenie úroku z omeškania do 10.10.2013 vo výške 58,38 eur, v časti
návrhu na zaplatenie úroku 12,39 % ročne zo sumy 33,72 eur od 11.10.2013 do zaplatenia, a v časti

návrhu na zaplatenie úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 51,03 eur od 11.10.2013 do zaplatenia
zastavil. Ďalším podaním žalobcu, ktoré bolo doručené dňa 01. 07. 2016 žalobca opäť vzal čiastočne
návrh späť a žiadal, aby súd konanie o zaplatenie úroku za poskytnutie úveru vo výške 12,39% ročne
z istiny 5 897,36 € od 11. 10. 2013 do zaplatenia zastavil.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, listinami založenými v spise a zistil:

Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 04. 10. 2011 Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovaným úver vo výške 6 398 € a to za účelom zakúpenia motorového vozidla MAZDA, evidenčné
číslo vozidla O.-XXXBE. Žalobca žalovanému v rade 1/ poskytol úver formou úhrady sumy 6 398 € na
účet kupujúceho, ktorou bola z časti uhradená kúpna cena motorového vozidla. Zostávajúcu časť kúpnej

ceny 3 000 €, zaplatil žalobca v rade 1/ W. O. priamo predávajúcemu. Žalovaná v rade 2/ B. I. bola
podľa spornej úverovej zmluvy spoludlžníčkou.

5. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka dlžník a spoludlžník sú zaviazaní veriteľovi spoločne a
nerozdielne. Žalovaní sa v úverovej zmluve zaviazali poskytnutý úver vrátiť 48 mesačnými splátkami

dohodnutými vo výške 245,62 €. Zaviazali sa, že spolu s istinou úveru zaplatia aj úrok za poskytnutie
úveru vo výške 12,39 % ročne z dlžnej sumy. Žalovaní sa v úverovej zmluve zaviazali zaplatiť aj
jednorazovýspracovateľskýpoplatokvovýške2288,33€,čopredstavuje35,76%zposkytnutéhoúveru.
Zaviazali sa zaplatiť aj poistné za poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej
invalidity vo výške 139,20 € a poistné za poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad nezamestnanosti

a pracovnej neschopnosti vo výške 358,08 €. Celkove sa žalovaní zaviazali zaplatiť poistné vo výške
497,28 €, čo predstavuje z poskytnutého úveru 7,7 %. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť veriteľovi za
poskytnutý úver celkove sumu 11 789,76 €. Z uvedeného záväzku zaplatiť na úver celkove sumu 11
789,76 € vyplýva, že sa zaviazali žalobcovi vrátiť poskytnutý úver 6 398 € a navyše zaplatiť sumu 5
268,06 €, čo predstavuje 84,27 % z poskytnutého úveru. Finančným plánom, ktorý spolu so žalobou

predložil žalobca, bolo preukázané, že žalovaní na úver zaplatili celkove sumu 5 268,06 €. V tejto sume
je zahrnutá aj suma 966,28 €, ako výťažok z predaja motorového vozidla. Túto skutočnosť potvrdili vo
svojej výpovedi aj žalovaní.

6. Podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa článku 6 ods. 1 citovanej smernice členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné .

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý platil v čase uzatvorenia spornej úverovej zmluvy, teda
dňa 04. 10. 2011 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 59 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Podľa § 9 ods. 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý platil v
čase uzatvorenia spornej úverovej zmluvy, teda k 04. 10. 2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať aj úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje predpísané náležitosti
uvedené v § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Sporná úverová zmluva obsahuje klamlivý (falošný) údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru 12,39
% ročne. Údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru je záväzným údajom úverovej zmluvy, pretože tento
údaj je pre rozhodovanie spotrebiteľa o tom, či úverovú zmluvu uzavrie, zásadný. Údaje o úrokových
sadzbách za poskytovanie úverov sú zverejnené na webovej stránke Ministerstva financií a Národnej
banky Slovenska. Spotrebiteľ sa na základe týchto údajov a údajov uvedených v návrhu zmluvy môže

rozhodnúť, či úverovú zmluvu uzatvorí, alebo nie.

Účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa proti neslušným a podvodným
konaniam poskytovateľov úverov. Tento zákon považuje údaj o výške úroku za obligatórny a jeho
neuvedenie sankcionuje neplatnosťou celej úverovej zmluvy. Žalobca sa očividne snažil oklamať

spotrebiteľov žalovaných a presvedčiť ich, že úrok za poskytnutie úveru zaplatia len 12,39% ročne.
Zásadným prostriedkom, ktorý žalobca zvolil na oklamanie spotrebiteľov bolo stanovenie jednorázového
spracovateľského poplatku vo výške 2 288,33 €, čo predstavuje 35,76 % z poskytnutého úveru 6 398
€. Podľa takéhoto prepočtu sa žalovaní zaviazali vrátiť úver spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo
výške 48,15 % ročne .

Spracovateľský poplatok v čase podpísania zmluvy niektorí poskytovatelia úverov od spotrebiteľov
vôbec nepožadovali. Ak takýto spracovateľský poplatok požadovali, tak jeho obvyklá cena bola približne
20 €. Požadovať za vyplnenie formulára úverovej zmluvy zaplatenie sumy 2 288,33 € je naozaj
krajne nemorálne. Dohodou o takto vysokom spracovateľskom poplatku sa žalobca snaží obchádzať

ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Podľa štatistických
údajov zverejnených na stránke Ministerstva financií a na webovej stránke Národnej banky Slovenska
banky poskytovali banky v októbri 2011 spotrebiteľské úvery na obdobie od jedného do piatich rokov vo

výške 15,40 % ročne z poskytnutej sumy úveru. Pokiaľ by suma spracovateľského poplatku 2 288,33
€ bola prepočítaná na úrok za poskytnutie úveru, záväzok veriteľa zaplatiť úrok z poskytnutého úveru
by bol v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ale aj v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
Občianskehozákonníka).Jenepochybné,žeuvedeniefalošnéhoanepravdivéhoúdajuovýškeúrokuza
poskytnutie úveru 12,39 % v úverovej zmluve, je z hľadiska ochrany práv spotrebiteľov, najmä z hľadiska

ustanovenia §9 a § 11 Zákona č. 129/2010 Zákona o spotrebiteľských úveroch voči spotrebiteľovi ďaleko
poškodzujúce, ako neuvedenie žiadneho údaju. Z týchto dôvodov súd určil, že sporná úverová zmluva
uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 04. 10. 2011 je bezúročná a bez poplatkov. Dôvodom na
takéto určenie je aj údaj o celkovej sume, ktorú sa žalovaní zaviazali zaplatiť na poskytnutý úver 11
789,76 €. To znamená, že žalobcovia sa zaviazali zaplatiť poskytnutý úver 6 398 € navýšený o sumu 5

268,06 €, čo predstavuje 84,27 % z poskytnutej sumy úveru. Čo všetko je v tejto sume zahrnuté, nie je
možné bežnými výpočtami a bez odborného posúdenia zistiť. Pre bežného spotrebiteľa je vedomosť o
tom, z akého dôvodu má na úver navyše zaplatiť sumu 5 268,06 €, zásadná.

8. Sporná úverová zmluva obsahuje aj ďalšie klamlivé a neprijateľné podmienky, najmä čo sa týka

dohody o poistení spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity a poistenia
spôsobilosti splácať úver pre prípad nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti. Za takéto poistenie,
pokiaľ by aj existovalo, žalobca žiadal od žalovaných, aby mu zaplatili poistné 497,28 €. Táto suma
poistenia predstavuje 7,7 % z poskytnutého úveru a takto navrhnuté poistenie je očividne prehnanevysoké a nemravné. Navyše žiadnu poistnú zmluvu žalovaní nemali k dispozícii (vypovedali, že o
žiadnej nevedia) a existenciu poistnej zmluvy nepreukázal ani žalobca. Zo súdnej praxe je známe, že v
obdobných prípadoch platia spotrebitelia poistné v podstatne nižšej výške. Napríklad Československá

obchodná banka v súvislosti s poskytnutím úveru uzatvára so spotrebiteľom osobitnú dohodu o poistení
pre prípad smrti, alebo vzniku invalidity a takúto zmluvu odovzdá dlžníkovi z úveru. V spore vedenom
na Okresnom súde v Martine sp. zn. 16C/69/2015 bolo zistené, že banka požadovala poistné za takéto
poistenie vo výške 0,013 % z poskytnutej sumy úveru. To znamená 592 krát menej, než v súdenej veci.

Žalovaní na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 06. 07. 2016 vypovedali, že žiadnu poistnú zmluvu
neuzatvorili. Osoba, ktorá vystupovala v mene žalobcu pri uzatváraní zmluvy, sa o žiadnom zmluvnom
poistení nezmienila. Žiadnu poistnú zmluvu žalovaní nemajú k dispozícii a teda nie je im ani jasné,
aké by mohli vzniknúť z takéhoto poistenia nároky a kde, kedy a akým spôsobom by mali tieto nároky
uplatňovať. Žalobca nepreukázal, že zmluvné podmienky, ktorých obsahom bolo poistenie, týkajúce sa
záväzkov z úverovej zmluvy, bolo medzi účastníkmi individuálne dohodnuté a preto súd určil, že táto

podmienka je nekalá a spotrebiteľa výrazným spôsobom poškodzuje.

9. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práva o povinnosti vyplývajúcej z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,

alebo na základe zákona.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva obsahuje nepravdivý (falošný) údaj o úroku
za poskytnutie úveru 12,39 %. Žalobca sa neúspešne snaží predstierať, že úver poskytuje za nízky úrok
12,39 % a to viacerými spôsobmi, ale najmä tým, že do obsahu spornej zmluvy zaviedol jednorazový
spracovateľský poplatok 2 288,33 €, čo v porovnaní s obvyklým poplatkom, ktorý predstavuje približne
20 €, je prehnane vysoká suma a jej cieľom je klamlivým spôsobom spotrebiteľa informovať a navýšiť

výnos zo spotrebiteľského úveru. Je nepochybné, že uvedenie falošného údaju o výške úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru je vo vzťahu k spotrebiteľovi poškodzujúcejšie, ako neuvedenie žiadneho údaju
o úrokovej sadzbe. Neuvedenie údaju o výške úroku za poskytnutie úveru, alebo uvedenie klamlivého
údaju má za následok na základe § 9 v spojení s § 11 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch
to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Bežným matematickým výpočtom nie je možné

vzhľadom na obsah zmluvy presnú výšku úroku za poskytnutie úveru zistiť. Zo záväzku žalovaných za
poskytnutý úver 6 398 €, zaplatiť sumu 11 789,76 €, je možné bez pochybnosti vyvodiť, že úrok za
poskytnutie úveru (cena úveru) je podstatne vyššia než obvyklá cena a výšku ceny úveru je možné
odhadnúť na sumu 50 % ročne z poskytnutej sumy, čo podstatne prevyšuje obvyklý úrok za poskytnutéúvery, ktorý bol podľa zverejnených štatistických údajov v čase poskytnutia úveru 15,40 % ročne z
poskytnutej sumy úveru. Konajúci sudca by bol prekvapený, ak by niekto posudzoval konanie žalobcu
pri uzatváraní spornej úverovej zmluvy ako počestné a slušné a vo vzťahu k spotrebiteľovi za vyvážené.

11. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že dohoda o výške úroku za poskytnutie úveru je
nejasná, neurčitá a z toho dôvodu neplatná. Keďže dohoda o úroku za poskytnutie úveru je podstatnou
náležitosťou úverovej zmluvy a táto dohoda o výške úroku je neplatná, má to za následok, že neplatná
je celá úverová zmluva. Dohoda o výške úroku za poskytnutie úveru je neplatná aj pre rozpor s

dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza sa prieči dobrým mravom, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Vzhľadom
na určenie, že sporná úverová zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a vzhľadom na
určenie, že sporná úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, súd vzájomné vzťahy
účastníkov sporových strán vyporiadal na základe ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
o bezdôvodnom obohatení. Na základe citovaného ustanovenia by žalobcovi vzniklo právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktorého výšku je možné určiť na základe sumy, ktorú žalobca preukázateľne
poskytol žalovaným v porovnaní so sumou, ktorú na úver zaplatili žalobcovia.

12. Vykonaným dokazovaním a to najmä úverovou zmluvou a finančným plánom, ktorý predložil žalobca,
ale aj výsluchom žalovaných bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 6 398 € a

žalobcovia na úver zaplatili sumu 5 268,06 € a preto sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi ešte sumu
1 129,94 €. Z týchto dôvodov súd žalovaného v rade 1/ a žalovanú v rade 1/ zaviazal, aby spoločne a
nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 1 129,94 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania 8,5 % ročne z dlžnej sumy 1

129,94 € od 11. 10. 2013 až do zaplatenia (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z.) a právo na náhradu nákladov vo výške 40 €, ktoré žalobca vynaložil na vypracovanie
znaleckého posudku, ktorý bol nevyhnutný, aby založené motorové vozidlo patriace žalobcovi v rade
1/ mohol predať.

14. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu žalobcu tak, ako bola upresnená v jeho podaní zo dňa 29. 06. 2016,
zamietol.

15. Na základe návrhu žalobcu súd konanie v časti o zaplatenie úroku za poskytnutie úveru vo výške
12,39 % zo sumy 5 897,36 € za obdobie od 11. 10. 2013 do zaplatenia zastavil, pretože žalobca návrh

v tejto časti vzal späť ešte predtým, ako súd začal vo veci konať.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo
sporových strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalovaní, ktorí mali vo veci úspech, si
právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.