Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. júl 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011586
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114011586.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

kresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému L. T., B..:

XX.XX.XXXX pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 21. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: L. T., B..: XX.XX.XXXX P. O., O. X. O. XXX, zamestnaný ako prevádzkar hotela, netrestaný

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 22.08.2013 v čase o 06:05 hod. v Hlohovci na Námestí Sv. Michala 30 ako vodič osobného
motorového vozidla zn.: K. L., Q.: V. pri cúvaní z parkovacieho miesta sa dostatočne nevenoval vedeniu
vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, nezabezpečil si náležite poučenú osobu pri cúvaní, čím
porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 3 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v
zneníneskoršíchpredpisovapočascúvanianarazildochodkyneT.T.,B..:XX.XX.XXXX,prechádzajúcej
v tom čase cez cestu zľava doprava, ktorá spadla po náraze na zem, pričom poškodená utrpela tržnú
ranu na záhlaví, otras mozgu, prasklinu lebky, pohmoždenia mozgu, vnútrolebkové krvácanie, pričom

na následky týchto zranení dňa 27.08.2013 v nemocnici v Trnave zomrela,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona,
za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 2, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu
v trvaní 2 (dva) roky.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd L. O. T., B..: XX.XX.XXXX, O. X. W.. B. XB, XXX XX V.; N..
T.G. P., B..: XX.XX.XXXX, O. X. U. XX, XXX XX X.; Q. D., B..: XX.XX.XXXX, O. X. W. XX, XXX XX V.; P.
W., B..: XX.XX.XXXX, O. X. B.N. H.. V. XX, XXX XX V. a spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s.

so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na Okresný súd Trnava dňa 05.08.2014 obžalobu č.
4 Pv 500/13/2207-25 na obžalovaného na skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 19.04.2016, 02.06.2016 a 21.07.2016, na ktorom vykonal
dokazovanievýsluchomobžalovaného,výsluchomznalcaIng.ŠtefanaCirbusa,čítanímaoboznámením
Znaleckého posudku č. 26/2013 (MUDr. Šikuta) a č. 40/2013 (MUDr. Šidlo) v časti jeho záveru na čl.
76, 77-79, výsluchom svedkyne H. C., B..: XX.XX.XXXX, oboznámením listinných dôkazov - odpisu z

registra trestov obžalovaného, odpovede na lustráciu priestupkov obžalovaného, záznamu o dopravnej
nehode (čl. 184), výsledkov toxikologickej a chemickej analýzy - (čl. 191), evidenčnej karty vodiča (čl.
202), dokladov preukazujúcich pohrebné náklady (čl. 25-39) a dokladov týkajúcich sa nákladov na liečbu
pani T. T.W. (čl. 51-53).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučeniach podľa § 257 ods. 4, 5 a 8 Trestného poriadku po
porade so svojim obhajcom uviedol, že nechce urobiť žiadne z vyhlásení, ktoré sú uvedené v ustanovení
§ 257 ods. 1 Trestného poriadku.

Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 19.04.2016 uviedol, že k dopravnej

nehode došlo dňa 22.08.2013 krátko po šiestej hodine rannej na námestí Sv. Michala v Hlohovci, kde
bol v potravinách predtým, ako išiel do práce. Uviedol, že pri cúvaní zacítil slabý náraz, a teda zachytil
poškodenú T. T.. Hneď ako to zistil, vystúpil z vozidla a okamžite volal na číslo 112. Pred cúvaním
skontroloval spätné zrkadlá a potom sa otočil dozadu do pravej strany. Nepamätal si, či bol len otočený,
alebo či pozeral aj do spätných zrkadiel. Pri nastupovaní do vozidla pohyb nejakej osoby alebo osôb

na parkovisku nevidel.

Kľúčovým pre rozhodnutie súdu bol výsluch Ing. Štefana Cirbusa, znalca z odboru doprava cestná a
odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel

zapísaného v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR
pod číslom 910420, ktorý pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2014 uviedol, že
v prípade výpočtov možnosti zabránenia zrážke bolo zistené, že keď vodič, t.j. obžalovaný cúval tak,
ako to bolo vypočítané v znaleckom posudku a preverované pri vyšetrovacom pokuse, to znamená
nižšou rýchlosťou, bol by schopný zrážke zabrániť za podmienky, že počas cúvania sa díva do ľavého

spätného zrkadla a taktiež si kontroluje priestor cúvania vľavo, to znamená priestor, z ktorého mohol a
mal očakávať príjazd vozidiel do jednosmernej ulice. V prípade, že cúval vyššou rýchlosťou, ktorá bola
taktiež nameraná pri vyšetrovacom pokuse, vtedy nemal možnosť zrážke zabrániť ani skoršou reakciou
(čl. 272). Zároveň uviedol, že bola vypočítaná nižšia rýchlosť vozidla a s tou rýchlosťou bolo počítané
aj pri vyšetrovacom pokuse. Z tejto rýchlosti, pokiaľ vodič sledoval ľavú stranu vozidla, bol schopný

zastaviť vozidlo pred chodkyňou. Pri vyšetrovacom pokuse bola nameraná i vyššia rýchlosť vozidla pri
cúvaní, z ktorej po prepočítaní bolo zistené, že vodič z tejto rýchlosti by nebol schopný zastaviť pred
chodkyňou. V tomto prípade, by vodič ale musel do chodkyne naraziť vyššou rýchlosťou a intenzívnejšie
brzdiť, čiže táto rýchlosť bola vzatá do výpočtu iba informatívne (čl. 273). Na otázku, za akých podmienok
obžalovanýmoholzrážkezabrániťznalecodpovedal,žezrážkemoholvodičzabrániťzapredpokladu,že

pri cúvaní sledoval zadnú stranu ľavej strany vozidla a ako bolo filmovo zdokumentované, keby venoval
zvýšenú pozornosť tejto strane vozidla, bol by si všimol pohyb osoby za neidentifikovateľným vozidlom.
Po druhé by zrážke zabránil, keby pri cúvaní v súlade so zákonom o cestnej premávke pribral náležite
poučenú osobu (čl. 273). Vo vzťahu k chodkyni T. T. znalec uviedol, že chodkyňa sa pohybovala mimo
prechod pre chodcov a mala taktiež možnosť pri zvýšenej pozornosti spozorovať cúvajúce vozidlo a

mala možnosť skôr reagovať ako vodič. Znalec pritom poukázal na záver znaleckého posudku potvrdenýaj vyšetrovacím pokusom, podľa ktorého chodec prechádzajúci poza toto cúvajúce vozidlo mal taktiež
dostatok času na tom, aby zastavil a videl toto vozidlo, že cúva (čl. 273). K otázke náhlej prekážky sa
znalec vyjadril tak, že prekážka náhla je prekážka, ktorá je vodičovi vytvorená na vzdialenosť kratšiu

než môže z povolenej alebo primeranej rýchlosti s vozidlom zastaviť pokiaľ nie je niečím obmedzený
(čl. 272), pričom k otázke, či chodkyňa T. T. vytvorila resp. nevytvorila obžalovanému náhlu prekážku
uviedol,ženáhluprekážkunevytvorila,pretože1/vočibolschopnýprivčasnejreakciisvozidlomzastaviť
pred miestom zrážky z rýchlosti, ktorou sa pohyboval v čase zrážky, 2/ správnou technikou jazdy vodiča,
sledovanímľavejstranyvozidlamalmožnosťskôrreagovaťnachodkyňua3/pribratímnáležitepoučenej

osoby pri cúvaní taktiež mohol zrážke zabrániť, pričom toto sú tri faktory, ktoré vplývajú na to, že nie je
možné definovať pohyb chodkyne ako pohyb, ktorý vytvoril náhlu prekážku vodičovi (čl. 274).

Zo svedeckej výpovede svedkyne H. C. na hlavnom pojednávaní dňa 21.07.2016 vyplynulo, že táto bola
dňa 22.08.2013 v skorých ranných hodinách v potravinách a videla, ako došlo k nehode. Za nákup už
mala zaplatené, tak tento len vzala s košíka a išla sa pozrieť, čo sa stalo. Spoločne s obžalovaným dala

chodkyňu T. T. do stabilizovanej polohy a čakali na príchod záchranárov. Uviedla tiež, že náraz nebol
silný, obžalovaný išiel pomaličky a poškodená mu vošla do jazdnej dráhy. Obžalovaný bol v škodu, volal
záchranárov a poškodenej dával svoju bundu, aby jej nebola zima. Všetko sa odohralo rýchle, bola to
súhra náhod, videla ako poškodená vošla poza auto aj samotný náraz. Svedkyňa nevedela uviesť, ako
rýchlo sa chodkyňa pohybovala.

Zo znaleckého posudku č. 26/2013 a č. 40/2013 znalcov Doc. MUDr. Jozefa Šidla, CSc., MPH a MUDr.
Jána Šikutu vyplynulo, že smrť T. T.W. je v príčinnej súvislosti so zranením hlavy, ktoré táto utrpela dňa
22.08.2013 v čase okolo 06:05 hod. ako chodkyňa zrazená pri cúvaní motorového vozidla na parkovisku
Sv. Michala v Hlohovci, pričom bezprostrednou smrti menovanej bolo zlyhanie riadiacej a regulačnej

činnosti mozgu v dôsledku úrazu hlavy, ktorý táto utrpela pri dopravnej nehode - poranení pri zrážke
s osobným autom. Pitvou a mikroskopickým histologickým vyšetrením neboli zistené žiadne chorobné
zmeny, ktoré by sami o sebe viedli ku smrti T.G. T., alebo také, ktorými by sa smrť menovanej dala
vysvetliť iným, než uvedeným spôsobom (čl. 76-78).

Zo Záznamu dopravnej nehody z 24.08.2013 súd zistil, že k priebehu dopravnej nehody došlo tak,
že obžalovaný zo svojim vozidlom pri cúvaní z parkovacieho boxu narazil zadnou časťou vozidla do
chodkyne T. T., ktorá pri páde na zem utrpela zranenie hlavy a bola prevezená do nemocnice. Dychová
skúška u vodiča bola s negatívnym výsledkom (čl. 184).

Z výsledkov toxikologicko-chemickej analýzy vyplynulo, že u obžalovaného bola zistená nulová
koncentrácia etylalkoholu v krvi odobratej obžalovanému po nehode (čl. 191).

Z Evidenčnej karty vodiča súd zistil, že obžalovanému bola za porušenie povinnosti podľa § 3 ods.
2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. dňa 11.09.2012 uložená pokuta vo výške 10,- Eur. Obžalovaný v

evidenčnej karte nemá evidovaný iný priestupok ani zadržanie vodičského preukazu (čl. 202).

Z Odpisu z registra trestov obžalovaného zo dňa 21.07.2016 súd zistil, že obžalovaný doteraz nebol
súdne trestaný. Z odpovede na lustráciu v Registri priestupkov zo dňa 21.07.2016 súd zistil, že
obžalovaný má evidovaný len jeden priestupok, a to už uvedené porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 2

písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. zo dňa 11.09.2012.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k spáchaniu skutku tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku došlo, tento spáchal obžalovaný a skutok vykazuje znaky prečinu
usmrteniapodľa§149ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.h)Trestného

zákona.

Podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa prečinu usmrtenia dopustí, kto inému z
nedbanlivosti spôsobí smrť a tento čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.Podľa obžaloby sa obžalovaný pri cúvaní z parkovacieho miesta dostatočne nevenoval vedeniu vozidla,
nesledoval situáciu v cestnej premávke, nezabezpečil si náležite poučenú osobu pri cúvaní, čím porušil
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) a § 22 ods. 3 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení

ku dňu 22.08.2013 (ďalej len Zákon o cestnej premávke).

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o cestnej premávke vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla
a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 22 ods. 3 Zákona o cestnej premávke ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad,
vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeobžalovanýspáchalskutokznedbanlivosti,atoznedbanlivosti
vedomej v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona, keď vedel, že môže spôsobom uvedeným v
tomto zákone (pozn.: Trestný zákon) porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez

primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Obžalovaný svojím
konaním spôsobil smrť T. T., B..: XX.XX.XXXX, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania
v zmysle porušenia dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, ktorým je zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 22.08.2013 (Zákon o
cestnej premávke). Záver o porušení dôležitej povinnosti uloženej obžalovanému podľa zákona - v tomto

prípade podľa Zákona o cestnej premávke vyplynul zo svedeckej výpovede znalca Ing. Štefana Cirbusa,
ktorá bez akýchkoľvek pochybností potvrdila, že obžalovaný sa nedostatočne venoval vedeniu vozidla a
nesledoval situáciu v premávke a súčasne mal a mohol pri svojom cúvaní zabezpečiť náležite poučenú
osobu. Na tomto závere nič nemení ani možnosť T. T. zastaviť pred cúvajúcim vozidlom a ani to, že sa
pohybovala mimo vyznačeného priechodu pre chodcov, pretože ako znalec uviedol, táto obžalovanému

nevytvorila náhlu prekážku.

Čo sa týka výroku o treste, súd vychádzal z toho, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný a na úseku
cestnej premávky spáchal iba jeden priestupok, a to ešte pred spáchaním trestného činu. Ustanovenie
§ 149 ods. 2 Trestného zákona umožňuje uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí dvoch

až piatich rokov, pričom súd nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť, zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to
podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život a súčasne podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa ku spáchaniu trestného
činu a tento úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej

sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Súd tak aplikujúc ustanovenia § 38 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona ukladal trest odňatia slobody v
upravenej sadzbe od dvoch rokov do štyroch rokov, pričom obžalovanému uložil trest odňatia slobody

na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Rozhodnutie uložiť trest na spodnej hranici upravenej
trestnej sadzby bolo ovplyvnené tým, že obžalovaný sa pred spáchaním trestného činu trestnej činnosti
nedopúšťal, viedol riadny život a k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne oľutoval. Súd je
preto toho názoru, že takto uložený trest odňatia slobody je uložený v súlade so zásadami na ukladanie
trestov, najmä s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.Súd uložil trest odňatia slobody ako trest podmienečný a teda aplikoval ustanovenie § 49 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, podľa ktorého súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší

život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súd teda
prihliadal na doterajší život obžalovaného, ktorý bol vedený riadne a tiež na okolnosti prípadu, keď
obžalovaný okamžite po náraze z auta vystúpil a v rámci svojich možností poskytol poškodenej prvú
pomoc a privolal záchranárov. Súd je preto dôvodne toho názoru, že v prípade obžalovaného na

zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa prvej vety § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. V tomto prípade súd za primeranú
a súčasne minimálnu skúšobnú dobu považoval dobu 2 (dva) roky, a to preto, že hoci obžalovaný
spáchal trestný čin z nedbanlivosti, tento spáchal závažnejším spôsobom konania, a to tým, že porušil

dôležitú povinnosť uloženú mu ako vodičovi Zákonom o cestnej premávke. Skúšobnú dobu dva roky
preto súd považuje v tomto prípade za minimálnu na to, aby obžalovaný preukázal, že dôvera, ktorú mu
spoločnosťpreukazujevpodobepodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobodyjedôvodnáaže
sa nedopustí nielen žiadnej trestnej činnosti, ale ani priestupkov a to najmä na úseku cestnej premávky.

Na tomto mieste súd poznamenáva, že obžalovanému neukladal trest zákazu vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu nielen preto, že obžalovanému nebolo vodičské oprávnenie zadržané po
dopravnej nehode, ale najmä preto, že obžalovaný sa od spáchania trestného činu až do rozhodnutia
súdu (pozn.: teda počas doby takmer troch rokov) nedopustil žiadneho priestupku na úseku cestnej
premávky. Aj z tejto skutočnosti teda možno vyvodzovať, že obžalovaný si z dopravnej nehody zobral

ponaučenie, a teda uloženie trestu zákazu činnosti popri uloženom podmienečnom treste odňatia
slobody v prípade obžalovaného nie je nevyhnutné.

Pokiaľ ide o nároky na náhradu škody, poškodení si v prípravnom konaní tieto nároky riadne a včas
uplatnili. Splnomocnenec poškodených pán O. T. pri svojom výsluchu dňa 07.10.2013 uplatnil nárok na

náhradu škody v celkovej výške 5.650,19 Eur, a to za svoju osobu vo výške 1.922,75 Eur pozostávajúcej
z nákladov na pohreb (samotný pohreb, chladenie tela, kar, dosekanie dátumu na pomník, poďakovanie
za účasť na pohrebe v miestnom časopise, vence, tmavé tričká), nákladov na PHM a nákladov za lieky
ako aj za svoje sestry, a to za P. W. vo výške 67,44 Eur za vence a oblečenie, ďalej za T. P. vo výške
2.900,- Eur (2.680,- Eur za letenky z dovolenky, ktorú musela prerušiť a 220,- Eur za vence) a za Q. D.

za oblečenie vo výške 350,26 Eur a za vence vo výške 410,- Eur.

Ako poškodená si ďalej nárok na náhradu škody uplatnila aj zdravotná poisťovňa DÔVERA zdravotná
poisťovňa, a.s. v celkovej výške 6.249,76 Eur pozostávajúcu z nákladov na zdravotnú starostlivosť
poškodenej T. T..

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného

treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak
je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a
identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o
povinnom zmluvnom poistení) tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej
kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom poistení poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody
na zdraví a nákladov pri usmrtení.V danom prípade je obžalovaný poisteným podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení, a teda má
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodeným uplatnené preukázané nároky na náhradu škody
na zdraví a nákladov pri usmrtení. Súčasne súd poukazuje na to, že v prípade poškodených - fyzických

osôb by na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, pretože vo vzťahu k jednotlivým uplatneným
položkám ako sú napr. náklady na letenky, vence, oblečenie alebo náklady na kar by bolo potrebné
zisťovať ich primeranosť.

Vzhľadom na uvedené súd poškodených odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§

309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.