Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/150/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206904
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115206904.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci žalobcu P. Y., A.. XX. X. XXXX, W. W. W., O. XXB, zastúpeného
JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou, Banská Bystrica, Komenského 10C, proti žalovanému A.
D. E., XXX XX S., Y. XX-XXX, B. H., o zaplatenie sumy 451,75 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. júla 2016 domáha vydania osvedčenia o
Európskom exekučnom titule podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, ktorým
sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ďalej len „Nariadenie“) rozsudku tunajšieho
súdu č. k. 10C/150/2015-53 zo dňa 26. apríla 2016, právoplatného dňa 25. mája 2016 a vykonateľného
dňa 31. mája 2016.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje na rozhodnutia, súdne zmiery a verejné listiny
o nesporných nárokoch.
Nárok sa považuje za nesporný, ak:
a) s ním dlžník výslovne súhlasil tým že ho uznal alebo tak urobil prostredníctvom zmieru, ktorý schválil
súd alebo bol uzavretý pred súdom v priebehu konania, alebo
b) dlžník voči nemu nikdy nevzniesol námietky v priebehu súdneho konania v súlade s príslušnými

procesnými požiadavkami podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu, alebo
c) dlžník sa nezúčastnil na súdnom pojednávaní alebo nebol na takom pojednávaní zastúpený potom,
ako najskôr v priebehu súdneho konania vzniesol námietky proti nároku, za predpokladu, že sa takéto
konanie dlžníka podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu rovná tichému uznaniu nároku alebo
skutočností, ktoré tvrdí veriteľ, alebo
d) dlžník ho výslovne uznal vo verejnej listine.

Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia, rozhodnutie o nespornom nároku vydané v členskom štáte bude na
základe žiadosti v ľubovoľnom čase predloženej pôvodnému súdu osvedčené ako európsky exekučný
titul, ak:
a) je rozhodnutie vykonateľné v členskom štáte pôvodu; a
b) rozhodnutie nie je v rozpore s predpismi o súdnej právomoci tak, ako sú stanovené v oddieloch 3 a

6 kapitoly II nariadenia (ES) č. 44/2001; a
c) súdne konanie v členskom štáte pôvodu spĺňa požiadavky stanovené v kapitole III, pričom je nárok
nesporný v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) alebo c); a
d) rozhodnutie bolo vydané v členskom štáte, v ktorom má dlžník bydlisko v zmysle článku 59 nariadenia
(ES) č. 44/2001 v tých prípadoch, v ktorých
- je nárok nesporný v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) alebo c); a

- sa týka zmluvy, ktorú uzavrela osoba ktorá je spotrebiteľ na účel, ktorý je možné považovať za
nepatriaci do výkonu jeho živnosti alebo profesie; a- dlžník je spotrebiteľ.

Podľa čl. 12 Nariadenia č. 805/2014 rozhodnutie o nároku, ktorý je nesporný v zmysle článku 3 ods.

1 písm. b) alebo c) môže byť osvedčené ako európsky exekučný titul iba vtedy, ak súdne konanie v
členskom štáte pôvodu splnilo procesné požiadavky stanovené v tejto kapitole.

Podľa čl. 13 Nariadenia, Doručenie s dokladom o prijatí zo strany dlžníka
1. Dokument o začatí konania alebo rovnocenný dokument môže byť doručený dlžníkovi jedným z týchto

spôsobov:
a) osobné doručenie doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré je podpísané
dlžníkom;
b) osobné doručenie doložené dokumentom podpísaným príslušnou osobou, ktorá uskutočnila
doručenie, v ktorom je uvedené, že dlžník prijal dokument alebo ho bezdôvodne odmietol prijať a dátum
doručenia;

c) doručenie poštou doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré dlžník podpísal a
odoslal naspäť;
d) doručenie elektronickými prostriedkami, ako je napríklad fax: alebo e-mail:, doložené potvrdením o
prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré podpísal a odoslal naspäť dlžník.
2. Akékoľvek predvolanie na súdne pojednávanie môže byť doručené dlžníkovi v súlade s ods. 1 alebo

ústne na predchádzajúcom súdnom pojednávaní o tom istom nároku, pričom je uvedené v zápisnici z
predošlého súdneho pojednávania.

Podľa čl. 14 Nariadenia, Doručenie bez dokladu o prijatí zo strany dlžníka
1. Dokument o začatí súdneho konania alebo rovnocenný dokument a akékoľvek predvolanie na súdne

pojednávanie môžu byť doručené dlžníkovi aj jedným z týchto spôsobov:
a) osobné doručenie na osobnú adresu dlžníka osobám, ktoré žijú v tej istej domácnosti ako dlžník alebo
sú tam zamestnané;
b) v prípade samostatne zárobkovo činného dlžníka alebo právnickej osoby osobné doručenie do
prevádzkárne dlžníka osobám, ktoré dlžník zamestnáva;

c) uloženie dokumentu do poštovej schránky dlžníka;
d) uloženie dokumentu na pošte alebo u príslušných orgánov verejnej správy a vloženie písomného
oznámenia o tomto uložení do poštovej schránky dlžníka, za predpokladu, že písomné oznámenie jasne
uvádza charakter dokumentu ako súdneho dokumentu alebo právny dôsledok oznámenia, a teda že sa
doručenie uskutočnilo a začínajú plynúť lehoty;

e) doručenie poštou bez dokladu o prijatí podľa ods. 3, ak má dlžník adresu v členskom štáte pôvodu;
f) elektronickými prostriedkami s automatickým potvrdením o doručení, za predpokladu, že dlžník vopred
výslovne súhlasil s týmto spôsobom doručovania.
2. Na účely tohto nariadenia, doručenie podľa ods. 1 je neprípustné, ak adresa dlžníka nie je s určitosťou
známa.

3. Doručenie podľa ods. 1, písm. a) až d) sa potvrdzuje prostredníctvom:
a) dokumentu podpísaného príslušnou osobou, ktorá uskutočnila doručenie, s uvedením:
i) spôsobu doručenia; a
ii) dátumu doručenia; a
iii) ak bol dokument doručený inej osobe ako dlžníkovi, mena tejto osoby a jej vzťahu k dlžníkovi,

alebo
b) potvrdenia o prijatí osobou, ktorej bol dokument doručený na účely odsekov 1 písm. a) a b).

Podľa čl. 15 Nariadenia, Doručenie zástupcom dlžníka.
Dokument je podľa článkov 13 alebo 14 možné doručiť aj zástupcovi dlžníka.

Súd v prvom rade skúmal, či ide o nesporný nárok v zmysle čl. 3 ods. 1 Nariadenia. V predmetnom
konaní nebolo možné doručiť žalovanému žalobu na známu adresu (adresu sídla žalovaného zapísanú
v obchodnom registri Estónskej republiky) v cudzine, a to ani poštou ani prostredníctvom dožiadaného
súdu Estónskej republiky. Preto súd žalobcovi uznesením č. k. 10C/150/2015-36 zo dňa 17. septembra

2015 ustanovil opatrovníka pre konanie podľa v tom čase účinného ustanovenia § 29 ods. 2 OSP. Nejde
teda o nesporný nárok podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) a d) Nariadenia, pretože s ním žalovaný v postavení
dlžníka nevyslovil výslovný súhlas ani ho výslovne neuznal. Taktiež nejde o nesporný nárok v zmysle
čl. 3 ods. 1 písm. c), pretože tento je možné uplatniť len ak sa žalovaný nezúčastnil súdneho konaniapotom, ako vzniesol proti nárok u námietky, k čomu v predmetnom konaní nedošlo. Ide však o nesporný
nárok podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia, nakoľko žalovaný voči uplatnenému nároku v priebehu
súdneho konania nevzniesol námietky.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Nariadenia súd rozhodnutie o nespornom nároku osvedčí ako európsky exekučný
titulzatamtaxatívnevymenovanýchštyrochpodmienok.Podmienkypodľapísmena),b)ad)súsplnené,
nakoľko rozhodnutie je vykonateľné v štáte pôvodu (v Slovenskej republike), rozhodnutie nie je v rozpore
s predpismi o súdnej právomoci podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012

(tzv. Nariadenie Brusel I bis), nakoľko tunajší súd bol príslušný na konanie podľa čl. 18 ods. 1 Nariadenia
Brusel I bis ako súd v mieste bydliska žalobcu, ktorý je spotrebiteľom a zároveň rozhodnutie nemuselo
byť vydané v členskom štáte, v ktorom má dlžník bydlisko, keďže dlžník (žalovaný) nie je spotrebiteľom.

V čl. 6 ods. 1 písm. c) Nariadenia je však pre prípady nárokov nesporných v zmysle článku 3 ods. 1 písm.
b) alebo c) stavená ďalšia podmienka, a to splnenie minimálnych procesných požiadaviek stanovených

v kapitole III Nariadenia (čl. 12 až 19 Nariadenia). Jednou z týchto procesných požiadaviek je dourčenie
dokumentu o začatí súdneho konania (žaloby) dlžníkovi v postavení žalovaného.

Nariadenie pozná viacero spôsobov doručenia dokumentu o začatí súdneho konania. V článku 13
Nariadenia je upravené doručenie s dokladom o prijatí zo strany dlžníka. Tento článok nie je možné

aplikovať, keďže žalovanému nebola žaloba doručená.

Článok 14 Nariadenia upravuje spôsob doručenia bez dokladu o prijatí zo strany dlžníka. Písmená
a) a b) odseku 1 uvedeného článku nie je možné aplikovať, nakoľko sa vyžaduje osobné prevzatie
osobami žijúcimi v domácnosti dlžníka alebo zamestnancov dlžníka. Taktiež nie je možné aplikovať

ustanovenie písmena e), nakoľko dlžník nemá adresu v členskom štáte pôvodu (v Slovenskej republike)
ani ustanovenie písmena f), keďže v predmetnej veci nedošlo k elektronickému doručeniu žaloby. Do
úvahy prichádza použitie ustanovení písmen c) alebo d) citovaného odseku, a to uloženie žaloby do
poštovej schránky dlžníka alebo uloženie žaloby na pošte, keďže súd doručoval žalobu žalovanému aj
poštou, pričom sa zásielka vrátila z dôvodu „nevyžiadaná“. Uvedený spôsob doručenia je však v zmysle

čl. 14 ods. 2 Nariadenia neprípustný, ak adresa dlžníka nie je s určitosťou známa. Pri pokuse o doručenie
žaloby dožiadaným súdom nebolo toto uskutočnené z dôvodu, že adresáta nebolo možné lokalizovať.
Preto nie je možné považovať adresu žalovaného za známu. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani to, že
ide o adresu žalovaného uvedenú v obchodnom registri Estónskej republiky, keďže Nariadenie nepozná
v tomto smere žiadnu výnimku. Taktiež nie je možné použiť vnútroštátnu právnu úpravu o doručovaní na

adresu sídla obchodnej spoločnosti zapísanú v obchodnom registri, keďže Nariadenie Európskej únie
má prednosť pred zákonom (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR).

Článok 15 Nariadenia upravuje ešte doručenie žaloby zástupcovi dlžníka. Tento článok sám neupravuje
o akého zástupcu ide, v bode 16 preambuly Nariadenia je však uvedené, že článok 15 by sa mal

uplatňovať na situácie, kedy dlžník nemôže na súde zastupovať sám seba, ako napríklad v prípade
právnickej osoby, a ak osobu ktorá ho má zastupovať určuje zákon, ako aj na situácie, v ktorých
dlžník splnomocnil inú osobu, predovšetkým právnika, zastupovaním v konkrétnom spornom súdnom
konaní. Pôjde teda vyslovene o zákonného zástupcu dlžníka (prípadne o osoby, ktoré sú v zmysle
zákona oprávnené konať v mene právnickej osoby), ktorý nemôže sám konať pred súdom alebo o

splnomocnenéhozástupcudlžníka.UstanoveniapreambulyNariadenianepredstavujúsamotnýzáväzný
normatívny text Nariadenia, je ich však možné použiť pre účely výkladu textu nariadenia. V danom
prípade je z bodu 16 preambuly zrejmé, aké zastúpenie má Nariadenie v čl. 15 na mysli. Procesného
opatrovníka ustanoveného rozhodnutím súdu tak nie je možné považovať za zástupcu žalovaného a
doručenie žaloby tomuto opatrovníkovi nie je účinné doručenie žaloby zástupcovi dlžníka v zmysle

Nariadenia.

Na základe uvedeného súd uzatvára, že konanie nesplnilo minimálne požiadavky dané Nariadením na
vydanie osvedčenia rozhodnutia ako európskeho exekučného titulu, keďže žaloba nebola žalovanému v
postavení dlžníka doručená spôsobom vyžadovaným Nariadením. Preto súd žiadosť žalobcu o vydanie

osvedčenia o európskom exekučnom titule rozsudku tunajšieho súdu č. k. 10C/150/2015-53 zo dňa 26.
apríla 2016 zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Banskej Bystrici prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, vedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).