Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Babinová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/239/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610205183
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8610205183.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne Y. L., bytom N. XX, XXX XX
O., právne zastúpenej Mgr. Branislavom Granecom, advokátom so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice,
proti žalovaným 1/ Antonovi N., bytom O. XX, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Karolom Glinským,
advokátom so sídlom Cintorínska 554/67, 091 01 Stropkov, 2/ U. N., bytom U. XXX/X, XXX XX O.,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Svidník č. k. 4C/175/2010-527 zo dňa 28. januára 2016, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žežalobkyňaneuniesladôkaznébremeno,ktorébypriviedloúspech
vo veci samej, teda určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou parcely č. 137 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1078 m2 zapísanej na LV č. XX kat. úz. H. v 1/2. Zobral do úvahy, že dňa 02.07.2009
neodviezol žalovaný v 1/ rade žalobkyňu do Košíc, ale túto viezla jej vnučka, zároveň v ten deň vymenil
zámok v byte v O., kde mala žalobkyňa právo doživotného bývania a odovzdal jej tento kľúč až po
troch dňoch. Počas tejto doby žalobkyňa bývala u svojej dcéry. Vzťah medzi účastníkmi konania podľa
výpovedí samotných účastníkov aj vypočutých svedkov bol v tomto čase poznačený nezrovnalosťami,
ktoré vyplynuli z požiadavky žalovaného, aby bola prepísaná polovica chaty do jeho vlastníctva, keďže
sa podieľal na investíciách do jej výstavby. Je zrejmé, že takéto správanie účastníckych strán sa
vymklo bežnému správaniu nie len občanov ale aj blízkych príbuzných, no podľa súdu prvej inštancie
podiel majú na tom obe strany. Je potrebné poukázať na to, že správanie účastníckych strán nebolo
ideálne, no bolo zároveň preukázané, že svoje správanie žalovaný v 1/ rade prehodnotil, uznal, že
sa správal neprimerane a byt žalobkyni sprístupnil. Hrubé porušenie dobrých mravov obsahuje buď
porušenieznačnejintenzityaleboichsústavnéporušenie.Zosprávyošetrujúcejlekárkypodľasúduprvej
inštancie nebolo potvrdené, že dôvodom návratu žalobkyne do Košíc bola potreba predpísania liekov,
ktoré užívala. Pre lieky si prišla až s odstupom času po návrate do O.. Bolo preukázané, že v letnom
období sa žalobkyňa prevažne zdržiavala na chate v H., a toto potvrdili vypočuté sporové strany, ale
aj vypočutí svedkovia. Vzťahy medzi príbuznými, teda majiteľkou chaty, čo je dcéra žalobkyne a sestra
žalovanéhov1/rade,boliuždlhšienarušené.Napriektomunenapĺňalicharakteristikuporušeniaznačnej
intenzity, teda hrubé porušenie dobrých mravov ani sústavného porušenia. Je pravdou, že žalovaný v
1/ rade bol priestupkovo uznaný vinným, že sa o rok po tejto udalosti hrubo choval k dcére jeho sestry
P. I. a vnučke žalobkyne. Následne polícia prešetrovala viaceré oznámenia žalobkyne, že ju v chate
H. ruší búchaním, a to viackrát za noc práve žalovaný v 1/ rade, čo sa však nepreukázalo. Samotnédokazovanie vytvorilo obraz pre súd prvej inštancie o vzťahu účastníkov, ich vzájomnom spolunažívaní,
o dôvodoch tohto správania a z toho vyplynulo, že žalobkyňa so žalovaným nekomunikuje. Ostatní
členoviarodinysavyjadrilipísomneažiadalioobjektívneposúdenievecinielenpodľatvrdenížalobkyne.
Pre dokreslenie situácie poukázal súd prvej inštancie aj na vyjadrenie sestry žalovaného v 1/ rade, ktorá
je vlastníčkou chaty, čo je potrebné chápať a ospravedlniť správanie matky, ktorá je už v pokročilom
veku a má zdravotné problémy. Z ďalších konaní vyplynulo, že prebiehal spor aj o vrátenie sumy medzi
žalovaným v 1/ rade a jeho sestrou - vlastníčkou chaty z dôvodu investícií do tejto chaty, ktoré konanie
bolo neúspešné, keďže žalovaný túto žalobu podal po 19-tich rokoch a nárok bol premlčaný. Dospel k
záveru, že dôvodom pre vrátenie daru zo strany žalobkyne nemôže byť akékoľvek nevhodné správanie
žalovaného v 1/ rade ako obdarovaného, ale musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity
alebo sústavného porušovania, ktoré však vo veci nebolo preukázané, bolo preukázané nevhodné
správanie vyvolané spormi v rodine, ktoré však nedosiahlo podľa názoru súdu prvej inštancie značnej
intenzity alebo sústavného porušovania. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanovením § 151
ods. 3 O.s.p..
3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa písomným podaním z 18.03.2015, v ktorom
uviedla, že napáda celý rozsudok súdu prvej inštancie. Po výzve súdu na doplnenie náležitostí odvolania
bolo toto doplnené nasledujúcimi dôvodmi: Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že nedošlo k hrubému porušeniu
dobrých mravov zo strany žalovaného, keďže toto porušenie konštatoval súd prvej inštancie a nebolo
sporné. Je potrebné prihliadnuť, že žalovaná má 80 rokov a výmenou zámku na byte sa nedostala
k svojim liekom, zo strany žalovaného išlo o premyslené, naplánované správanie a hrubý nátlak voči
žalobkyni. To, že mala možnosť vrátiť sa do 100 km vzdialenej obce H., resp. bývať u dcéry, čo aj využila,
nemôže byť hodnotené ako správanie, ktoré nespĺňa podmienky hrubého porušenia dobrých mravov
ale len nevhodného správania. Pre kvalifikovanie správania žalovaného v 1/ rade nie je nevyhnutné,
aby išlo o trestný čin alebo priestupok. Napriek tomu voči osobe blízkej, teda vnučke žalobkyne sa
tohto priestupku dopustil. Žalobkyňa správanie žalovaného v 1/ rade jednoznačne považuje za hrubé
porušenie dobrých mravov a je predpokladom, že voči osobe žalobkyne už vzhľadom na jej vek je
potrebné sa správať s úctou a trpezlivosťou. Plynutím tohto sporu pribúda aj fyzický vek žalobkyne a
správanie žalovaného v 1/ rade voči žalobkyni spôsobuje jej neustály tlak. Nemôže to ovplyvniť ani
neúspešné šetrenie polície o oznámeniach žalobkyne o narúšaní pokoja v chate zo strany žalovaného
v 1/ rade. Preto navrhla zmeniť súdne rozhodnutie a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalovaní v 1/ a
2/ rade sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
5. Z obsahu spisu je zrejmé, že na liste vlastníctva č. XX kat. úz. H. boli vedení ako podieloví
spoluvlastníci žalovaný v 1/ rade a U.. Y. I. rod. N. každý v podiele 1/2 k parcele č. 137 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1078 m2 titulom nadobudnutia R-I 193/91. Na tejto nehnuteľnosti stojí rekreačná
chata s. č. XX, ktorá patrí do výlučného vlastníctva U.. Y. I.. Žalobkyňa darovacou zmluvou z 13.05.1991
darovala žalovanému v 1/ rade a dcére U.. Y. I. podiel 1/2 na parcele č. 137 kat. úz. H.. Platiteľom dane
z nehnuteľnosti sú podľa výšky podielov žalovaný v 1/ rade a sestra žalovaného v 1/ rade. Žalobkyňa
má zriadené právo doživotného bývania a užívania bytu č. XX na druhom poschodí vo vchode č. XX
bytového domu s. č. XXXX v k. ú. L. na parcele č. 691/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
546 m2. Podiel žalovaného v 1/ rade bol prevedený darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod
V 228/2001 na syna žalovaného v 1/ rade, teda žalovaného v 2/ rade. Z dohody zo dňa 03.08.1994
vyplynulo, že žalobkyňa, žalovaný v 1/ rade a sestra žalovaného v 1/ rade Y. I. uzavreli dohodu, že každý
z nich vloží rovnakú sumu peňazí do výstavby chaty v H. a budú mať rovnocenné užívacie právo na
chatu a priľahlú lokalitu. Svedkom bola ďalšia dcéra žalobkyne U. N. W.. V konaní Obvodného úradu
Košice, odbor vnútornej správy, oddelenie priestupkové, vyplynulo, že dňa 04.09.2009 bola odložená
vec týkajúca sa priestupku, z ktorého si uplatňuje žalobkyňa nárok na vrátenie daru.
6. Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Zb. o civilnom sporovom poriadku (ďalej už len CSP) v
súlade s rozsahom odvolacích dôvodov § 379 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci,
vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe tohto aj dospel k správnemu právnemu záveru. Na týchto
okolnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.7. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že pri požiadavke o vrátení
daru darca musí preukázať porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného v hrubej intenzite,
resp. sústavnosti tohto porušovania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebola zo strany žalobkyne
preukázaná ani jedna z týchto zákonom stanovených požiadaviek na vrátenie daru. Nemožno súhlasiť
s odvolacími námietkami žalobkyne v tom, že konajúci súd nemá zohľadniť širšie súvislosti, ktoré
majú vplyv pre posúdenie vzťahov medzi darcom, obdarovaným aktuálne v čase, v ktorom darca
vyčíta správanie obdarovaného v rozpore s dobrými mravmi a v rámci tak vo vzťahu medzi darcom a
obdarovaným, ako aj v širšej rodine. Práve naopak, takéto komplexné hodnotenie dôkazov súdom prvej
inštancie vzhľadom na všetky zistené okolnosti veci je potrebné a nutné. Z toho dôvodu aj postup súdu
prvej inštancie považuje za správny a dôsledný.
8. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi.
Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom
porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne
správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno
hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia
dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou).
Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania
obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve
jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti).
Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska,
či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za
účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo
členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú
(darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by
bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 108/2007).
9. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP.
10. O trovách konania bude rozhodovať súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.