Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814220786
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814220786.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci žalobcu R.., so sídlom v R., F. XXX, B.
kráľovstvo, registračné číslo XXX XX XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária T. T. s.r.o., so sídlom
v Z., P. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., V. XXX, o
zaplatenie 592,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

zo dňa 26. mája 2015, č. k. 4C/43/2015-56, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému

domáhal zaplatenia sumy 592,26 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere zo dňa 12.07.2012
uzavretej s jeho právnym predchodcom, spoločnosťou B. N. F., a.s., ktorá predstavovala istinu vo výške
225,12 eur, úrok vo výške 38,96 eur, zosplatnenú istinu vo výške 249,33 eur, poistenie vo výške 18,85
eur, upomienku II. vo výške 60 eur. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Žalobný návrh zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie bez toho, aby si bližšie zaoberal
opodstatnenosťou uplatneného nároku. Pri rozhodovaní vychádzal z tvrdenia žalobcu, že nadobudol

pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.02.2014. Za
listinný dôkaz preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu označil listinu Oznámenie o postúpení pohľadávky.
Doložil oznámenie advokátskej kancelárie T. T., s.r.o., o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2014, z
ktorého oznámenia adresovaného žalovanému vyplýva, že pohľadávky postupcu (B. N. F., a.s.) boli
postúpené na žalobcu na základe zmluvy zo dňa 12.09.2012. Za účelom odstránenia rozporu v udaných
dátumoch príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok, za účelom zistenia, či predmetom postúpenia

bola i pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy, zistenia, či údaje uvedené v oznámení zodpovedajú
skutočnostiam uvedeným v zmluve o postúpení pohľadávky a preukázania aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, súd prvej inštancie vyzval žalobcu na predloženie príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorú žalobca na výzvu súdu nedoložil. Vzhľadom na to, že žalobca uplatňuje právo zo spotrebiteľskej
zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd v rámci poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľovi
má oprávnenie skúmať i platné postúpenie pohľadávky, čo je možné len v prípade predloženia zmluvy

ako písomného právneho úkonu. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak sú v danom prípade dôvodné
pochybnosti o tom či medzi B. a žalobcom bola vôbec uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, kedy
a či na základe nej došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky a v akom rozsahu, je žalobca povinný
predložiť relevantný dôkaz preukazujúci nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky. Konštatoval, že len existujúca a platná zmluva o postúpení pohľadávok môže mať za
následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda postupovanú pohľadávku a s

ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu. Dôvodil, že žalobca ani napriek výzve súdu príslušnú
Zmluvuopostúpenípohľadávok nepredložil,pričomnaveciničnemení,žežalobcaoznámil,žeopravujechyby v písaní, a to chybne uvedený údaj v Oznámení o postúpení pohľadávky v časti dátumu zmluvy
o postúpení pohľadávky, keď správne má byť uvedený dátum postúpenia pohľadávky zmluvou zo dňa
26.02.2014. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, žalobu zamietol. Vec

právne posúdil podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí so záverom
súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. K postúpeniu pohľadávky
podľa § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy medzi veriteľom

alebo postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom
dlžníka. Ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie
postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti,
či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlžníkovi
zaplatenia postúpenej pohľadávky. Žalobca v konaní predložil jeho oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 31.10.2014, adresované žalovanému na jeho adresu trvalého bydliska. Po zaslaní oznámenia

súdu predložil podací hárok, ktorý považuje za dostatočný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že
žalovanému bolo oznámenie doručené, resp. dostalo sa do sféry jeho dispozície. Uviedol, že žalobca
pripojil k žalobe oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré oznámenie je listinným dôkazom a zároveň
aj hmotnoprávny úkonom, s ktorým sa mohol žalobca oboznámiť najneskôr dňom, kedy mu súd doručil
žalobu na začatie konania spolu s prílohami. Najneskôr dňom tohto doručenia je voči

žalovanému nesporne účinný aj hmotnoprávny úkon - oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd prvej
inštancie teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne
nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia,
kedy v žalobe tvrdil, že došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky a uniesol aj dôkazné bremeno
predložením poštového podacieho hárku, lebo pri bežnom priebehu veci je namieste logický záver, že

oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do sféry dispozície žalovaného. Žalobca preto navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu
vyhovie,eventuálnenavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnostirozhodnépreposúdenieveci,vpotrebnejmierevykonaldokazovanieapreukázanýskutkový
stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolacím súdom boli podrobne
preskúmané všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní uplatnené a v plnom rozsahu sa

stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného
titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387
ods. 2 CSP odkazuje.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa B. proti žalovanému,
uplatňovaná v tomto konaní, bola postúpená. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní namieta s tým,
že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky, ako aj podací hárok, podľa ktorého
toto oznámenie bolo žalovanému prostredníctvom pošty odoslané. Podľa neho v zmysle príslušných

ustanovení Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo
požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani
účinne dovolávať neplatnosti, či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.

7. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -

žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane
žalobcu alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď. rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).8.Odvolacísúdsúhlasísnázoromžalobcu,žeakpodľa§526ods.2Občianskehozákonníkapostúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o

postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník -
žalovaný, ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie, keďže bolo
potrebné zohľadniť, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, pri posudzovaní ktorého platí pre súd primárna
ochrana spotrebiteľa, čo vyplýva z právnej úpravy v ustanovení § 53 ods. 3 písm. b) Občianskeho
zákonníka. Táto požiadavka súdu bola navyše odôvodnená skutočnosťami zistenými z vykonaného

dokazovania, ktoré i u konajúceho súdu prvej inštancie dôvodne vyvolali pochybnosti o postúpení
pohľadávky. Konkrétne, žalobca v žalobe uvádza dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
(26.02.2014) v rozpore s dátumom uvedenom v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2014, v
ktorom sa hovorí o postúpení pohľadávky zmluvou zo dňa 12.09.2012, pričom nemožno prehliadnuť, že
pôvodný veriteľ B. vyzýva žalovaného listom zo dňa 26.02.2014 na splatenie celého úveru na jeho účet
bez toho, aby v liste poukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi a upozorňoval žalovaného

i na možnosť exekučného konania. Za tohto stavu bolo úplne namieste, že konajúci súd prvej inštancie
požadoval od žalobcu preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie predložením zmluvy o postúpení
pohľadávky. Žalobca však zostal nečinný a aj svoje odvolanie založil na polemike o tom, čo je významné
z hľadiska posudzovania ním uplatneného nároku, či iba otázka platného oznámenia, alebo otázka
platného postúpenia pohľadávok.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. V odvolacom konaní mal procesný úspech žalovaný. Trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto
odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 CSP rozhodol, že žalovaný nemá právo na

náhradu trov odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).