Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/50/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010767

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1115010767.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci proti
obžalovanej H. S. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 1 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.07.2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

H. S. U. C. G. B. H. N. C. P. Á. narodená XX.XX.XXXX P. X., trvale bytom X. - J., prechodne bytom
I.C.P. XX, X.,

sa podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 09. 12. 2015, č. k. 2 Pv
155/15-1101-12, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20,
§ 212 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 05.05.2015 v čase okolo 14.30 hodine v Bratislave, na Zámockej 38, v hoteli IBIS, spoločným
konaním s doposiaľ neustálenými spolupáchateľmi ženského a mužského pohlavia, odcudzila z

pokladnice recepcie hotela finančnú hotovosť vo výške 1.100,-Eur po tom, ako si objednali kávu, za
ktorú platili 100,-Eur bankovkou, ktorú si recepčná hotela z baru išla zameniť do pokladnice recepcie a
keď vydávala peniaze jednej z páchateliek, obžalovaná sa na rukách s dieťaťom presunula k pokladnici
recepcie, pričom spolupáchateľ mužského pohlavia bránil vo výhľade recepčnej a obžalovaná zatiaľ
z pokladnice recepcie odcudzila finančnú hotovosť vo výške 1.100,-Eur, čím poškodenej spoločnosti
Accor-Pannonnia Slovakia, s. r. o. spoločným konaním spôsobili škodu vo výške 1.100,-Eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Accor-Pannonia Slovakia, s. r. o.,
so sídlom Zámocká 38, Bratislava, IČO: 35 846 160, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 10.12.2015 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 09.12.2015, sp. zn. 2 Pv 155/15/1101-12 na obvinenú H. S. pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 1 Trestného zákona,

ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že sa cíti nevinná
zo skutku kladeného jej za vinu, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej H. S., výsluchom svedkov

P. Š., T. X.C.P., T.. Q. H., výsluchom znalca Doc. RNDr. Radoslava Beňuša, PhD. pri súčasnom prečítaní
ním vypracovaného znaleckého posudku č. 11/2015 zo dňa 07.09.2015 za podmienok upravených
v § 268 odsek 2 Trestného poriadku (nakoľko znalec sa naň odvolal), ďalej súd podľa § 263 odsek
1 Trestného poriadku (za súhlasu obžalovanej a prokurátora) prečítal zápisnicu o výsluchu svedka -
poškodenéhoN..L.J.,podľa§269Trestnéhoporiadkuprečítallistinnédôkazy,atozápisnicuorekognícii
osoby vrátane oboznámenia fotodokumentácie, zápisnicu o vydaní (odňatí) veci, vyčíslenie škody, výpis

z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, výpis z Obchodného registra spoločnosti Accor-Pannonia
Slovakia, s.r.o., odpis registra trestov obžalovanej, výsledok lustrácie v GP, výsledok lustrácie v STA,
potvrdenie o bývaní a podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku vykonal dôkaz prehratím kamerového
záznamu, ktorý bol orgánmi činnými v trestnom konaní získaný na základe výzvy na vydanie/odňatie
veci od T.. U. Š., v tom čase zástupcu poškodenej spoločnosti.

Obžalovaná H. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu popierala spáchania
skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. V rámci svojej obhajoby poukázala na to, že v deň spáchania skutku
bola na komunitnom stretnutí, ktoré sa koná každý utorok od 13.30 hod. do 14.30 hod. na Fedákovej
ulici 5 v Bratislave, kde v tom čase bývala. Pri tomto stretnutí museli byť prítomné všetky matky a podľa

vyjadrenia obžalovanej tam v uvedený deň, okrem nej a sociálnej pracovníčky T.. Q. H., bola aj T. C.,
H. R.Á. a ešte jedna pani, ktorej meno uviesť nevedela. Pre neúčasť na takomto stretnutí musel byť
vážny dôvod. Po tomto stretnutí išla asi okolo 16.00 hod. na Zlaté piesky spolu so svojou kamarátkou,
avšak na Zámockej ulici nebola. Obžalovaná sa v zmysle svojho vyjadrenia zúčastnila na všetkých
komunitných stretnutiach s výnimkou jedného, kedy sa ho kvôli svojej mame nemohla zúčastniť. Mama

bolanatomzlezdravotneatotoajoznámilasociálnejpracovníčke,pričomišloasiomesiacfebruár2015.
Skutočnosť, že vo svojej výpovedi z prípravného konania nevedela presne uviesť, kde v čase skutku
bola a na hlavnom pojednávaní uviedla presné skutočnosti vzťahujúce sa k miestu, kde sa zdržiavala v
čase skutku, obžalovaná v rámci postupu pri odstraňovaní rozporov vysvetlila tým, že pri svojej výpovedi
v prípravnom konaní sa veľmi nesústredila, bola pod nátlakom, pričom mala na polícii dieťa, a teda si

asi nevedela na všetko spomenúť.

Svedkyňa P. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v deň skutku mala v hoteli IBIS poobednú
zmenu /od 14.00 hod. do 22.00 hod./, pričom pracovné zmeny sa menia o 14,15. O 15 minút v čase
okolo 14.30 hod. prišli do hotela 3 osoby, dve ženy a jeden muž. Ženy pristúpili k barovému pultu s tým,

že chcú dve kávy, ktoré chceli zaplatiť 100-eurovou bankovkou. Po overení bankovky kolegyňou T. X.
išla rozmeniť peniaze do kasy pri recepcii, ktorá je vzdialená od baru asi jeden alebo jeden a pol metra.
Keď doniesla výdavok, začali ju tieto osoby presviedčať, že tá káva je za tú cenu drahá. Boli to tie dve
ženy, pričom pristúpil aj ten muž, ktorý dovtedy stál opodiaľ. Začali sa ku nej približovať, tlačiť sa na
ňu a zakryli jej výhľad. To využila jedna z tých žien a z kasy recepcie odcudzila 1.100,-Eur. Peniaze

boli v kase, ktorá bola predtým zamknutá, avšak keď išla rozmeniť peniaze, asi ho zabudla zamknúť.
Následne všetky tri osoby spolu odišli. Tie dve ženy sa medzi sebou rozprávali asi rómštinou, mali hnedé
vlasy a tmavšiu pleť. Pokiaľ ide o ženu, ktorá mala dieťa na rukách svedkyňa uviedla, že asi by ju už
opísať nevedela a takisto nevie určiť vek dieťaťa. Svedkyňa následne vo svojej výpovedi uviedla, že v
prípravnom konaní bolo s ňou vykonávané aj opoznávanie osoby, ktoré sa uskutočnilo takým spôsobom,

že najprv jej zatelefonoval príslušník polície, aby si dohodli stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v kaviarni
niekde na námestí SNP. Tu jej ukázal jednu jedinú fotografiu, na ktorej bola jedna osoba zobrazená od
hlavy po časť trupu. Túto osobu označila ako osobu, ktorá bola v hoteli v čase, kedy sa stal skutok. Išlo
o jednu osobu z tých dvoch žien. Toto sa udialo pár týždňov po incidente v hoteli a po tomto stretnutí
s policajtom bola o pár dní predvolaná na opoznávanie osôb, ktoré prebehlo na polícii na chodbe.

Príslušník PZ, s ktorým sa stretla v kaviarni, bol prítomný aj pri opoznávaní podľa osôb. Pri opoznávaní
podľa osôb predstúpili pred ňu štyri osoby ženského pohlavia, pričom tri z nich vedela okamžite vylúčiť,
nakoľko sa nepodobali na páchateľku. Na tú ďalšiu osobu uviedla, že sa veľmi podobá. Vtedy si pri
opoznávaní bola viac menej istá, pričom túto istotu zakladala vo vzťahu k fotografii, ktorú jej policajtukázal v kaviarni. V súvislosti s fotkou, ktorú jej policajt predložil, sa tento policajt opýtal, či to bola tá
osoba, ktorá kradla peniaze v hoteli, na čo uviedla, že áno. Svedkyňa sa tiež vyjadrila k svojím úvahám
pri opoznávaní podľa osôb, kedy výslovne uviedla, že hneď tri osoby vylúčila a predpokladala, že už

policajti tam podozrivú osobu majú k dispozícii. Táto osoba sa veľmi podobala na osobu z fotografie,
ktorá zase na osobu, ktorá mala kradnúť, resp. sa podieľať na krádeži v hoteli.

Svedkyňa T. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstate zhodne ako svedkyňa Š., a to pokiaľ ide
o príchod troch osôb (dve ženy a jeden muž) na recepciu hotela až do momentu preverenia pravosti 100

eurovej bankovky. Následne z dôvodu skončenia jej pracovnej zmeny a po tom, čo im vrátila peniaze,
z recepcie odišla a ostatné informácie mala z rozprávania svedkyne P. Š.. Svedkyňa ďalej uviedla, že v
prípravnom konaní vypovedala dva krát, a to na polícii pri Hodžovom námestí, pričom počas výsluchu
sa jej príslušník PZ pýtal, ako to prebehlo, ako aj na popis osoby. Po výsluchu jej ukázal videozáznam,
pričom dôvodom bolo asi to, že jej popis sa nezhodoval s tým, čo bolo zachytené na kamere, a to aj čo
sa týka oblečenia, ako aj opisu osoby ako takej.

Svedkyňa T.. Q. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaná v uvedenom čase bývala v ich
zariadení. V utorky mali komunity, ktoré trvali od 13,30 do 14,30 hod. Pokiaľ ide o deň 5.5.2015, nevedela
sa s istotou vyjadriť, či tam obžalovaná bola alebo chýbala, pretože prezenčné listiny nemali. Účasť na
týchto stretnutiach bola povinná, ak niektorá z mamičiek neprišla, tak im to oznámili. Obžalovaná sa

zúčastnila týchto komunít. Má vedomosť o tom, že raz odišla skôr. Takisto pokiaľ ide o ostané aktivity,
ktoré boli povinné, tak týchto sa obžalovaná zúčastňovala. Za porušenie nejakých pravidiel ich útulku ju
nepostihovali. Svedkyňa sa nevedela presne vyjadriť, v akom období alebo mesiaci mohlo dôjsť k tomu,
že obžalovaná odišla skôr, avšak odišla skôr asi iba 15 minút pred koncom ich sedenia. Dôvodom bola
skutočnosť, že jej matka potrebovala pomoc po úmrtí jej otca a obžalovaná jej pomáhala podľa svojich

možností. Či už keď potrebovala nakúpiť alebo pomôcť inak, ona si svoje veci vedela zorganizovať a
nastaviťrežimpodľatýchtookolností.Vobdobímáj-júnmaliveľmiveľapráce,akoajveľaaktivít,ktorých
sa zúčastňovala aj obžalovaná.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka N.. L. J. nevyplývajú zásadné skutočnosti vzťahujúce sa

k samotnému skutku. Svedok v podstate vypovedal o tom, ako sa o skutku dozvedel a k prezretiu
kamerových záznamov, ktoré vydali orgánom činným v trestnom konaní. Pri skutku nebol prítomný.

Zo znaleckého posudku č. 11/2015 zo dňa 07.09.2015 vypracovaného Doc. RNDr. Radoslavom
Beňušom, PhD., znalcom z odboru: Kriminalistika, odvetvie: Kriminalistická antropológia, vyplýva, že

u opísanej ženy na zázname z kamerového systému hotela IBIS v Bratislave zo dňa 05.05.2015 v
čase medzi 14:26:36 hod. až 14:30:20 hod. boli analyzované morfologické znaky tváre, tvárové a
telesné proporcie. Vzhľadom na nižšiu kvalitu záznamu z kamery nebolo možné vyhodnotiť všetky
morfologické znaky tváre a pori metrickej analýze bolo možné merať len hornú polovicu tela. Aj napriek
uvedenýmskutočnostiamznalecvznaleckomposudkukonštatuje,žebolomožnéhodnotiťaporovnávať

dostatočné množstvo znakov a na uvedenom zázname bezpečnostnej kamery sa nachádza z vysokou
pravdepodobnosťou práve obvinená H. S. (nar. 17.07.1976, trvale bytom Bratislava - Dúbravka).

Znalec Doc. RNDr. Radoslavom Beňušom, PhD. následne pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní
k záverom znaleckého posudku uviedol, že nie je možné vylúčiť, že sa tam nachádza aj iná osoba.

Vylúčenie inej osoby by bolo možné až v prípade, pokiaľ by boli evidentné alebo zachytené nejaké
špecifické znaky, alebo proporčné nezrovnalosti na zázname, resp. na porovnávacom materiáli. Pokiaľ
ide o túto konkrétnu vec znalec uviedol, že na 90% si je istý, že je tam práve osoba obžalovanej. Ďalej
dodal, že nemá vedomosť o tom, že by nastala situácia, že po stotožnení osoby v rámci znaleckého
skúmania by sa neskôr ukázalo, že nešlo o osobu, ktorá bola stotožnená. Ale by sa tomu nečudoval,

nakoľko sa hodnotia jednak skupinové znaky a jednak znaky individuálnejšie, kde v prípade, že si je viac
istý, uvádza v rámci záverov slovné spojenie „s veľmi vysokou pravdepodobnosťou“. V tomto prípade
bolo uvedené len s vysokou pravdepodobnosťou. V danej veci boli zistené skôr skupinové znaky, ktoré
z tohto dôvodu podrobil analýze viacerými metódami, ktoré mali viesť k výsledkom.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy, je potrebné v danej trestnej veci poukázať predovšetkým na zápisnicu
o rekognícii osoby s pripojenou fotodokumentáciou, ktorej obsah dokumentuje opoznanie osoby
obžalovanej zo strany svedkyne P. Š., ďalej na zápisnicu o vydaní veci, ktorá dokumentuje spôsob
zaistenia kamerového záznamu orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj na potvrdenie o bývanívystavené Centrom sociálnych služieb Náruč záchrany SENIOR&JUNIOR zo dňa 03.05.2016, ktoré
okrem iného potvrdzuje, že obžalovaná H. S. bývala v ich útulku v období od 01.05.2014 do 30.11.2015
a zúčastňovala sa komunitných stretnutí, ktoré mávajú pravidelne v utorky od 13:30 hod. do 14:30 hod.

Súčasťou spisu je aj vyčíslenie škody, výpis z Obchodného registra poškodenej spoločnosti, výpis z
Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpis registra trestov obžalovanej, výsledok lustrácie v GP a
výsledok lustrácie v STA.

Súd taktiež vykonal dôkaz prehratím kamerového záznamu zachytávajúceho samotný skutok, čas jeho
spáchania a samotných páchateľov skutku.

Súd vykonané dôkazy získané zákonným spôsobom vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to
predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok

spáchala obžalovaná.

V tomto smere považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o vine obžalo-vanej osoby
musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), kto-rých vyhodnotením nie
je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovanú osobu

priaznivejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť teda jednoznačne a bez
akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný pritom nie je povinný dokazovať žiadnu
skutočnosť, čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná
nevina. Uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch,
ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok

musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov (získaných zákonným
spôsobom), nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov
zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť
v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú
alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle zásady „in dubio pro reo (v pochybnostiach v

prospech veci obžalovaného)“ obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodiť.

V prejednávanej trestnej veci možno konštatovať, že výsledky dokazovania v prípravnom konaní v
potrebnej miere odôvodňovali postavenie obžalovanej /v tom čase obvinenej/ pred súd tak, ako to
predpokladá § 234 odsek 1 Trestného poriadku. Až na hlavnom pojednávaní z vykonaného dokazovania

vyplynuli také skutočnosti, ktoré vyvolali zásadné pochybnosti nielen o vine obžalovanej H. S., ale aj
o zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní pri získavaní dôkazov /konkrétne príslušníka
Policajného zboru, nakoľko so zreteľom na nižšie uvedené je evidentné, že prokurátor, vykonávajúci
dozorvprípravnomkonaní,omožnomnezákonnompostupepolicajtanemoholmaťvedomosťzdôvodu,
že zo samotného obsahu spisu takáto skutočnosť nevyplývala/.

V tomto smere súd poukazuje na výpoveď svedkyne P. Š., ktorá popísala okolnosti predchádzajúce
rekognícii in natura (opoznávanie osoby spomedzi viacerých osôb), ktorej priebeh mala osvedčovať
zápisnica o rekognícii zadokumentovaná v spise. Menovaná svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla
významné skutočnosti vzťahujúce sa k tomuto dôkaznému prostriedku, ktoré neboli (a logicky ani

byť nemohli) v uvedenej zápisnici zaznamenané a ktoré majú za následok znehodnotenie dôkazu
vyplývajúceho z tejto rekognície. Svedkyňa totiž vypovedala, že príslušník Policajného zboru, ktorý bol
neskôr prítomný aj pri uvedenej rekognícii, jej pred jej vykonaním zavolal, dohodol si s ňou stretnutie
v kaviarni a pri tomto stretnutí jej ukázal jednu jedinú fotku osoby obvinenej. Následne bola svedkyňa
predvolaná na vykonanie rekognície in natura. Takýto postup zo strany policajta ako orgánu činného v

trestnom konaní nielen že nemá žiadnu oporu v Trestnom poriadku, ale je v jeho príkrom rozpore, ako
taký je neprípustný a má za následok, že na vykonanú rekogníciu nie je možné prihliadať. Rekognícia
ako neopakovateľný úkon musí byť vykonávaná dôsledne tak, ako to predpokladá § 126 odsek 1,
prípadne odsek 2 Trestného poriadku (uvedená dikcia platí identicky aj vtedy, ak má opoznanie vykonať
osoba svedka). Ak má teda svedok opoznať osobu páchateľa, musí sa najprv vyzvať, aby ho opísal

a až potom sa mu musí podozrivá /obvinená/ osoba ukázať medzi niekoľkými osobami podobného
vzhľadu, pričom rekognícia na základe fotografie sa môže vykonať až vtedy, keď uvedený postup nie
je možný (R 28/1986). Je pritom potrebné dôsledne dbať na to, aby osoba, ktorá má byť spoznávaná,
nebola pred rekogníciou ukázaná stotožňujúcej osobe (R 54/1990). V predmetnej trestnej veci mal podľasvedkyne príslušník polície bez toho, aby bol dodržaný formálny postup upravený Trestným poriadkom
pri vykonávaní vyšetrovacích úkonov, ukázať svedkyni iba jednu fotku znázorňujúcu osobu obvinenej,
pričom v súvislosti s touto fotografiou sa jej policajt opýtal, či to bola tá osoba, ktorá kradla peniaze

v hoteli, v čoho dôsledku následná rekognícia podľa osôb stráca akúkoľvek výpovednú hodnotu. S
poukazom na to, že vo svojej podstate ide o nezákonné ovplyvnenie osoby svedka, súd považuje za
potrebné uviesť, že takto popísaný postup policajta by mal byť nepochybne dôvodom na jeho dôsledné
prešetrenie. Takéto spôsoby vzťahujúce sa k dokazovaniu sú totiž absolútne neakceptovateľné a v
prípade, že sa takýto preukáže, je potrebné zamedziť možnosti jeho opakovaniu, prípadne takú možnosť

čo najviac eliminovať. Bolo len zhodou okolností v danej trestnej veci, že takýto možný postup policajta
vyšiel v konaní pred súdom najavo. V tomto smere vyvstáva otázka, v koľkých iných trestných veciach
sa mohlo postupovať obdobne s dôsledkami z takéhoto postupu vyplývajúcimi.

Uvedené skutočnosti nadobúdajú na význame o to viac, že súd u danej svedkyni nezistil
žiadnu skutočnosť, ktorá by čo aj v minimálnej miere mohla vzbudiť pochybnosť o jej

dôveryhodnosti. Vychádzajúc z okolností prejednávaného prípadu a samotnej osoby svedkyne je takmer
nepredstaviteľné, aby si táto mohla okolnosti predchádzajúce rekognícii podľa osôb vymyslieť.

V kontexte vyššie uvedeného, nemožnosť akceptovať výsledky vyplávajúce z vykonanej rekognície už
len dokresľujú svedkyňou popísané úvahy, ktorými sa pri rekognícii riadila, a to, že tri z osôb, ktoré pred

ňu predstúpili okamžite vylúčila a následne označila osobu obvinenej, vychádzajúc z predpokladu, že
polícia už asi podozrivú osobu má k dispozícii. Takéto úvahy pritom môžu byť odôvodnene poznačené
práve tým, že svedkyni bola pred vykonaním rekognície ukázaná jedna fotografia, a to fotografia
obvinenej.

Rozumné pochybnosti o vine obžalovanej vyvolávajú aj ďalšie skutočnosti vyplývajúce z procesu
dokazovania. Obhajoba obžalovanej, v zmysle ktorej sa v čase spáchania skutku nachádzala na úplne
inom mieste značne vzdialenom od miesta činu, nebola relevantným spôsobom vyvrátená. Naopak,
jej obhajoba v tomto smere bola podporená potvrdením o bývaní, ktoré vystavilo Centrum sociálnych
služieb Náruč záchrany SENIOR&JUNIOR dňa 03.05.2016, ako aj výpoveďou svedkyne T.. Q. H.. Tieto

dôkazy potvrdzujú skutočnosť, že v deň a čas skutku (utorok v čase od 13:30 hod. do 14:30 hod.)
sa v uvedenom centre (útulku) pravidelne uskutočňovali komunitné stretnutia, ktorých sa zúčastňovala
aj obžalovaná. Nebolo nijakým spôsobom dokázané, že práve v deň skutku, t. j. 05.05.2015 v čase
o 14:26:38 sa obžalovaná daného stretnutia nezúčastnila. Svedkyňa T.. Q. H. uviedla, že uvedené
stretnutia boli povinné, pričom sa vedela vyjadriť iba o jednom prípade, kedy obžalovaná z takéhoto

stretnutia odišla skôr, aj to asi iba 15 minút pred koncom stretnutia a z dôvodu starostlivosti o svoju
matku. Nie je pritom zrejmé, počas ktorého z takýchto komunitných stretnutí k tomu došlo, teda či išlo
práve o stretnutie konané v deň skutku, pričom aj v prípade tejto eventuality by nebolo možné rozumne
predpokladať reálnu možnosť, aby sa obžalovaná za približne štvrťhodinu dokázala presunúť z miesta,
kde sa nachádza útulok (Dúbravka), do miesta, kde bol skutok spáchaný (hotel na Zámockej ulici). V

každom prípade ide o iba o hypotetickú možnosť, na základe ktorej nemožno založiť rozhodnutie o vine
obžalovanej.

Výrok o vine obžalovanej neumožňoval ani znalecký posudok č. 11/2015 zo dňa 07.09.2015
vypracovaný Doc. RNDr. Radoslavom Beňušom, PhD., znalcom z odboru: Kriminalistika, odvetvie:

Kriminalistická antropológia, ako ani následná výpoveď znalca uskutočnená na hlavnom pojednávaní.
Závery znaleckého posudku síce uvádzajú vysokú pravdepodobnosť, že na kamerovom zázname
zachytávajúcom osobu páchateľa, je práve obvinená H. S., pričom znalec sa vyjadril o 90 % -
nom presvedčení o tom, že ide o osobu obžalovanej, avšak ani takáto miera pravdepodobnosti a
presvedčenia znalca nemôže založiť istotu o dokazovanej skutočnosti pokiaľ ide o osobu páchateľa,

ktorá sa nevyhnutne vyžaduje pre uznanie viny a ktorá v percentuálnom vyjadrení logicky predstavuje
100 %. Nemožno pritom opomenúť ten fakt, že znalec výslovne uviedol, že by sa nečudoval, ak by sa
aj pri takto určenej pravdepodobnosti neskôr ukázalo, že nešlo o osobu, ktorá bola takto stotožnená.
Poukázal totiž na to, že v rámci skúmania sa hodnotia jednak skupinové znaky a jednak znaky
individuálnejšie,kdevprípade,žesijeviacistý,uvádzavrámcizáverovslovnéspojenie„sveľmivysokou

pravdepodobnosťou“.Vtomtoprípadebolouvedenélensvysokoupravdepodobnosťou,nakoľkovdanej
veci boli zistené skôr skupinové znaky, ktoré z tohto dôvodu podrobil analýze viacerými metódami, ktoré
mali viesť k výsledkom.Teda ani zistenia vyplývajúce zo znaleckého skúmania neboli spôsobilé odstrániť dôvodné pochybnosti
v tom smere, či páchateľom stíhaného skutku je skutočne obžalovaná H.B.na S.. K uvedenému možno
dodať už len to, že sám znalec poukázal na to, že kamerový záznam je nekvalitný.

Pre úplnosť súd záverom uvádza, že dôkaz výsluchom svedkyne T. C.C.P. navrhnutý obžalovanou,
považoval za nedôvodný (pre účely meritórneho rozhodnutia bol sumár vykonaných dôkazov
postačujúci)adôkazvýsluchompoverenéhopríslušníkaPZaosobyzúčastnenejnarekogníciinavrhnutý
zo strany prokurátora, za neprípustný a nedôvodný (orgán činný v trestnom konaní nemôže súčasne

vystupovať aj v procesnom postavení svedka), na základe čoho takto navrhnuté dôkazy podľa § 277
odsek 2 Trestného poriadku vykonať odmietol.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti a úvahy súdu, ktorými sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, súd mohol rozhodnúť iba tak, že obžalovanú spod obžaloby podľa § 285 písmeno
c/ Trestného poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Vzhľadom na oslobodzujúci výrok rozsudku súd obligatórne podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku
poškodenú spoločnosť so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ

sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súro-denci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvola-nie pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku