Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511227263
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1511227263.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: M.. O. N.,
narodený X.X.XXXX, bytom A., I. Z. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou LAWS, s.r.o., Bratislava,
Pútnická 170, proti odporcovi: L.. O. Y., narodený X.X.XXXX, bytom N., U. 11, zastúpený advokátom
Mgr. Ing. Vladimírom Haukvitzom , Bratislava, Lachova 11, o zaplatenie 3.937,13 eur s príslušenstvom
zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 1503/2011-15 zo dňa 5.4.2012 sa ponecháva v platnosti.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania,
ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 1.250,32 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 1503/2011-15, ktorý tunajší súd vydal dňa 5.4.2012, bol
odporca zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 3.937,13 eur s úrokom 6 % ročne z nej
od 7.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania 592,40 eur.

Odporca podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Namietol, že sa
nenaplnili podmienky, za ktorých bol navrhovateľ oprávnený zmenku použiť. Podmienky boli dojednané
v článku VI. ods. 3 zmluvy o dielo, ktorú dňa 12.7.2007 uzavrel navrhovateľ ako objednávateľ so
zhotoviteľom R.I.S.KA - realitná, informačná a sprostredkovateľská kancelária s.r.o.. On je konateľom a
spoločníkom zhotoviteľa, zmenku vystavil na žiadosť navrhovateľa pri podpise zmluvy o dielo a slúžila
na zabezpečenie záväzkov zhotoviteľa za vady diela, ktoré sa vyskytnú po dobu plynutia záručnej lehoty

a za ktoré zodpovedá zhotoviteľ. Navrhovateľ v záručnej dobe reklamoval vadu strechy, zhotoviteľ bol
pripravený vadu odstrániť, spôsob odstránenia navrhovateľ určil jednostranne, bez účasti zhotoviteľa,
stavebného dozoru a projektanta, na úsilie zhotoviteľa nereagoval a ignoroval jeho aktivitu, rozhodol sa
pre zmenu typu strechy a jej realizáciou úmyselne zmaril akúkoľvek možnosť zhotoviteľa vadu odstrániť,
z čoho je zrejmé, že navrhovateľ nemal záujem, aby vadu odstránil zhotoviteľ. Zodpovednosť zhotoviteľa
nebola preukázaná relevantným spôsobom a nárok na náhradu škody navrhovateľ v zmysle § 376
Obchodného zákonníka nemá.

Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 24/2012.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že vzhľadom na abstraktnú
povahu zmenky a jej nezávislosť od kauzálneho vzťahu, je vo všeobecnosti možné proti zmenkovému
platobnému rozkazu namietať výlučne len formálnu správnosť zmenky a jej zaplatenie a nie príčinu
zmenky. Odporca nenamietol vyplnenie zmenky, ani nespochybnil, že sa v záručnej lehote vyskytla
vada diela. Zodpovednosť zhotoviteľa za vady je objektívna, vada vznikla v dôsledku nedostatočného

odvetrania strechy, podľa projektovej dokumentácie mala mať strecha odvetraciu štrbinu, z iniciatívy
zhotoviteľa bola strecha riešená odchýlne od projektu, ale zhotoviteľ diela bol povinný postupovať
s odbornou starostlivosťou, upozorňovať na nevhodnosť vecí prevzatých od objednávateľa a nanevhodnosť jeho pokynov, preto pri vynaložení odbornej starostlivosti zhotoviteľ musel nedostatočné
odvetranie strechy zistiť. Zmenková suma sanuje len časť škody, ktorá takto vznikla. Vady strechy riadne
u zhotoviteľa reklamoval, vyzval ho, aby do 10 dní vady začal odstraňovať a upozornil ho, že inak

zrealizuje opravu sám na náklady zhotoviteľa. Zhotoviteľ mal možnosť vady odstrániť, mal prístup na
strechu, dokonca vypracoval aj rozpočet na odstránenie vady, ale na práce nenastúpil. Vzhľadom na
rozsah poškodenia bezprostredne hrozilo zrútenie strechy, preto bol nútený zabezpečiť odstránenie vád
inou osobou.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(OSP) nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom účastníkov konania, súd vypočul
všetkých účastníkmi navrhovaných svedkov a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených
v súdnom spise.
Z prvopisu zmenky, vystavenej 12.7.2007 v Bratislave, súd zistil, že sa odporca ako vystaviteľ zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi dňa 6.12.2011 v Bratislave na Štefanovičovej ul. 12, zmenkovú sumu 118.610
Sk. Zmenka bol vystavená s doložkami „bez protestu“ a „nie na rad“.

Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového
č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu navrhovateľ preukázal, že je majiteľom
zmenky, a keďže zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, má v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového
zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu a šesťpercentné úroky od splatnosti (iné nároky si
navrhovateľ neuplatnil).

Účastníci sa zhodli v tom, že zmenka bola vystavená v súvislosti so zmluvou o dielo, ktorú
12.7.2007 navrhovateľ ako objednávateľ uzavrel so zhotoviteľom R.I.S.KA - realitná, informačná a
sprostredkovateľská kancelária s.r.o. (ďalej len zhotoviteľ), ktorého konateľom je odporca. Zmluvou
o dielo sa zhotoviteľ zaviazal postaviť pre navrhovateľa dvojpodlažný rodinný dom podľa projektovej
dokumentácie spracovanej L.. H. Y., na svoje náklady a nebezpečenstvo, vrátane dodávok materiálov,

zabezpečiť riadenie koordinácie prác všetkých účastníkov - zhotoviteľov diela ako celku, vrátane plnej
zodpovednosti za ich činnosť (čl. II. zmluvy o dielo).
Podľa čl. VI. ods. 3 zmluvy o dielo bolo účelom zmenky, ktorú vystavil jediný konateľ a spoločník
zhotoviteľa na sumu 118.610 Sk, zabezpečenie záväzkov zhotoviteľa voči objednávateľovi, ktoré môžu
vzniknúť z dôvodu vád diela, ktoré sa vyskytnú po dobu plynutia záručnej lehoty a za ktoré zodpovedá

zhotoviteľ. V prípade vzniku nárokov objednávateľa voči zhotoviteľovi bol objednávateľ oprávnený v
zmenke doplniť dátum splatnosti. Zmenku sa objednávateľ zaviazal zhotoviteľovi vrátiť po uplynutí
záručnej lehoty, ak zhotoviteľ riadne a včas splní svoje povinnosti a nenastanú podmienky pre uplatnenie
zmenky.
Podľa preberacieho protokolu navrhovateľ dielo prevzal 25.9.2008. V päťročnej záručnej dobe sa

prejavili vady strechy. Navrhovateľ a jeho partnerka L.. D. C., ktorú súd vypočul ako svedkyňu, uviedli,
že vady sa začali prejavovať asi po dvoch rokoch, keď pri vetre bolo zo strechy počuť hluk a búchanie.
Prizvali zhotoviteľa, ktorý strechu zvonku skontroloval, zistil, že je uvoľnený fatrafol a vadu odstránil tak,
že na strechu položil kovové platne, ktoré mali búchaniu zabrániť. To však nepomohlo, rôzne zvuky a
búchanie pretrvávali, dokonca sa na podhľade začali objavovať mokré fľaky a stále sa zväčšovali, voda

sa v trámoch zachytávala a vytekala von. Znovu prizvali zhotoviteľa, ktorý stále trval na tom, že ide o
chybu fatrafolu, keď ale so svojim subdodávateľom fatrafol odstránili, ukázalo sa, že krokvy a trámy sú
prehnité, drevo bolo hnilobou tak zoslabené, že sa doňho podarilo vbodnúť nožnice. Zhotoviteľ nemienil
vadu odstrániť bezplatne, jeho predstava bola taká, že sa len vymení zhnité drevo za nové a projekt
opravy nepovažoval za potrebný. Vzhľadom na havarijný stav strechy boli nútení dať si vadu opraviť

inou firmou po tom, čo zhotoviteľ nenastúpil na odstraňovanie vád ani v dodatočne určenom termíne.
Na posúdenie porúch strešného plášťa si dal navrhovateľ vypracovať odborný posudok autorizovaného
architekta. Podľa posudku príčinou vzniku havarijného stavu mohlo byť narušenie parozábrany pri
stavebných prácach (neutesnenie závesu pre uchytenie CD profilov sadrokartónu). Strešný plášť bol
navrhnutý ako dvojplášťová strecha s odvetraním pomocou vetracích kanálov v najnižšej a najvyššej

výškovej úrovni strechy so zabezpečenou ochrannou mriežkou, odvetranie nebolo realizované podľa
projektu, z troch strán boli vykonané atikové múriky s vyvedením PVC fólie pod oplechovanie atiky
(vzduchotesná zábrana).
Odporca uviedol, že pri uzavretí zmluvy o dielo sa s navrhovateľom a stavebným dozorom dohodli, že
strecha nebude realizovaná podľa projektu, funkčnosť a parametre strechy sa nemenili, len sa menila

estetickástránka,trámybolinakoncochskrytédoatiky.Dvavýkresydetailustrechy,naktorésaodvoláva
odborný posudok, on nemal k dispozícii a neboli súčasťou projektovej dokumentácie k stavebnému
povoleniu, ktorá je uložená na stavebnom úrade. Navrhovateľ mu ich odovzdal až dodatočne.Zhotoviteľ v čl. IV. ods. 1 zmluvy o dielo potvrdil, že pred jej podpisom prevzal kompletnú projektovú
dokumentáciu na stavebné povolenie, preveril si ju s riadnou odbornou starostlivosťou a potvrdzuje,
že je podľa nej stavba ako celok v dohodnutom termíne vykonateľný, že dokumentácia je kompletná,

bez závad a je vhodná na to, aby dielo bolo vykonané. Podľa odseku 2 sa to nevzťahuje na
konštrukciistrechy,ktorejšpecifikáciudohodlizhotoviteľaobjednávateľosobitneodchýlneodprojektovej
dokumentácie pri podpise zmluvy a je zohľadnená v cene diela.
Odporca nepoprel, že sa v záručnej dobe vyskytla vada diela, ale tvrdil, že za vadu nezodpovedá len
zhotoviteľ, podiel viny majú aj navrhovateľ, stavebný dozor, projektant a dodávatelia strechy. Chcel preto

vyvolať stretnutie všetkých zúčastnených a určiť podiel zodpovednosti. Na jeho návrh súd ako svedkov
vypočul poddodávateľov, projektanta a konateľa firmy, ktorá pre navrhovateľa vykonávala na stavbe
stavebný dozor.
Svedok O. A. uviedol, že ako živnostník robil pre zhotoviteľa v subdodávke hrubú stavbu rodinného
domu, strechu ukončili dreveným záklopom, potom nastúpila firma, ktorá dávala fatrafol. Po dohode
zhotoviteľa s objednávateľom a stavebným dozorom bola urobená zmena strechy, atika sa vymurovala

vyššie, ale nemyslí si, že by kvôli tomu bola strecha vadná, zo svojich skúseností však vie, že kde je
drevo, fólie a geotextílie, dôjde k hnitiu, ak chýba odvetranie.
Autorom projektu rodinného domu bol L.. H. Y.. Pri výsluchu ako svedok potvrdil, že dva výkresy detailu
strechy neboli stavebnému úradu odovzdané spolu s návrhom na vydanie stavebného povolenia, ale
projekt bol navrhovateľovi dodaný v potrebnom rozsahu. Podľa svedka bola strecha projektovaná s

odvetraním, keďže odvetrať treba skoro každú strechu, nie len takú, kde sa použil fatrafol. O tom, že
bola strecha realizovaná s použitím atiky sa dozvedel až dodatočne od odporcu, doplnenie atiky podľa
svedka znefunkčnilo odvetranie strechy.
Svedok L.. A. C. je majiteľom firmy TOR, s.r.o., ktorá v subdodávke pre zhotoviteľa realizovala
hydroizoláciu na streche rodinného domu. Uviedol, že nezhotovovali celý strešný plášť, dodávali

len finálnu vrstvu PVC fólie a klampiarske práce, ostatné ako napr. krov, parozábranu, plný záklop,
odvetranie, tepelnú izoláciu a pod., robil priamo zhotoviteľ. Ich úlohou bolo položiť na drevenú
konštrukciu hydroizoláciu, k čomu projekt nepotrebovali. Keď sa po čase vyskytla vada, jeho
zamestnanci išli strechu skontrolovať, zistilo sa, že izolácie sú nepoškodené, po vykonaní sondy vyšlo
najavo, že drevený plný záklop bol miestami prehnitý. Podľa jeho názoru sa tak stalo pre chýbajúce

odvetranie, pre odvetranie sa zvykne nechať vo fasáde medzera, ktorá tu nebola a drevo bolo uložené
medzi dvomi fóliami - zospodu parozábrana a zvrchu hydroizolácia.
Funkciu stavebného dozoru na stavbe vykonávala firma Armatrade GP, s.r.o., ktorej majiteľom je O..
L. O.. Ako svedok uviedol, že zhotoviteľ, menovite odporca, pred zahájením výstavby považoval po
preštudovaníprojektovejdokumentácieniektorévecizaproblematické,onisjehonázoromsúhlasilia pri

zhotovení strechy boli oproti projektu urobené dve zmeny, prvá spočívala v tom, že sa dve krajné krokvy
z vonkajšej strany presunuli na vnútornú stranu múra a druhou bolo vyhotovenie finalizácie stredového
múru zo strany terasy tak, že sa urobil zatepľovací systém v celej výške v rovnakom zložení, naniesla sa
omietka a urobilo sa oplechovanie atiky. Svedok túto zmenu nepovažoval za príčinu vzniku vady, vadou
bolo neodvetranie strechy - vrstvy medzi fatrafolom a parozábranou, keďže odvetrávacie mriežky vo

výkresoch neboli. Nevylúčil, že dva výkresy detailu strechy k dispozícii mal, ale odvetrávacia mriežka
nie je podľa neho na výkresoch dostatočne definovaná a projekt neobsahoval všetky potrebné detaily.
Pri hodnotení otázky, či za vady strechy zodpovedá zhotoviteľ diela, súd vychádzal z ustanovení zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), keďže podľa článku X. ods. 8 zmluvy o dielo sa jej účastníci
v zmysle § 262 ObZ dohodli, že sa ich vzťah spravuje Obchodným zákonníkom.

Zmluvou o dielo sa podľa § 536 ods. 1 ObZ zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa
zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
V zmysle § 538 ObZ zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z
povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby
dielo vykonával sám.

Podľa prvej a druhej vety § 551 ods. 1 ObZ zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez
zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu
objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ
povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov

objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím
odovzdaných vecí a daných pokynov.Podľa § 551 ods. 3 ObZ zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady
diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu
objednávateľom.

Bez ohľadu na to, či dôvodom vzniku vady bol nekvalitný materiál, nekvalitná práca alebo chýbajúce
odvetranie strechy, či nekompletný projekt, dospel súd k záveru, že zodpovednosť zhotoviteľa diela za
vady strechy nie je možné vylúčiť.
O chybnom projekte strechy nie je možné uvažovať, keďže strecha bola zhotovená odchýlne od
projektovej dokumentácie (článok IV. ods. 2 zmluvy o dielo). Ak zhotoviteľ skutočne nemal k dispozícii

dva výkresy detailu strechy, ako tvrdí odporca, musel už pred začatím realizácie stavby zistiť pri
vynaložení odbornej starostlivosti, že projektová dokumentácia nie je kompletná a mal postupovať podľa
§ 551 ods. 1 ObZ. Za vadné zhotovenie strechy subdodávateľmi zhotoviteľa alebo za vadný materiál,
ktorý subdodávateľ použil, nesie v zmysle § 538 ObZ zodpovednosť zhotoviteľ. Pokiaľ bola príčinou
vady zmena realizácie strechy tým, že sa vybudovaním atiky úplne zabránilo odvetraniu strechy (čo
však odporca popiera), aj v tomto prípade je zodpovednosť zhotoviteľa namieste. Iniciátorom zmeny

bol zhotoviteľ, navrhovateľ jeho návrh schválil, ale zhotoviteľ mal vzhľadom na odborné skúsenosti a
znalosti upozorniť navrhovateľa, aby vyžiadal aspoň odborné stanovisko projektanta ku zmene.
Zhotoviteľ sa svojej zodpovednosti za vady nemôže zbaviť (ani čiastočne) poukazom na to, že stavebný
dozor veľmi prísne kontroloval postup prác a žiadne nedostatky nezistil, ani tým, že zmenu realizácie
strechy odsúhlasil. Firma, ktorá vykonávala stavebný dozor, nebola účastníkom zmluvy o dielo, za

vady diela nezodpovedá, je s navrhovateľom v samostatnom zmluvnom vzťahu a prípadné nároky
navrhovateľa na náhradu škody proti nemu nemôžu mieru zodpovednosti zhotoviteľa za vady znížiť.
Odporca popiera nárok navrhovateľa na zaplatenie zmenky aj tým, že navrhovateľ neumožnil
zhotoviteľovi vytýkané vady odstrániť, jeho snahy ignoroval, rozhodol sa pre zmenu typu strechy a jej
realizáciou úplne znemožnil, aby vady odstránil zhotoviteľ, čím v zmysle § 376 ObZ stratil nárok na

náhradu škody.
Podľa článku IX. ods. 2 zmluvy o dielo bol zhotoviteľ v prípade skrytých chýb povinný ich odstrániť do
10 dní po obdržaní reklamácie, na svoje náklady.
Zo vzájomnej korešpondencie účastníkov súd zistil, že sa stretli začiatkom marca 2011, kedy
zamestnanci subdodávateľa TOR s.r.o. vykonali sondu (odkrytie strešného plášťa), navrhovateľ

žiadal repasovanie plášťa, zhotoviteľ sa zaviazal do 18.3.2011 urobiť iskrovú skúšku na preverenie
tesnosti spojov izolačnej fólie fatrafol, vypracovať položkový rozpočet na repasovanie strechy a časový
harmonogrampráctak,abyprácenetrvaliviacnež12dníavyvolaťrokovaniesprojektantom,stavebným
dozorom a zhotoviteľom strechy s tým, že od 21.3.2011 by sa mala oprava začať. Termín nebol
dodržaný, zhotoviteľ 15.4.2011 vypracoval cenovú ponuku v sume 23.866 eur na odstránenie vád, ale

s prácami nezačal.
Keďže navrhovateľ dovtedy vady reklamoval len ústne, zaslal 26.4.2011 zhotoviteľovi písomnú
reklamáciu, v ktorej uviedol, že v marci 2011 zistil zatekanie strechy a po odkrytí strešného plášťa z
fatrafolu sa ukázalo, že je celé latovanie strechy vrátane kontralaty a vrchnej časti krokiev zhnité. Ku
hnitiu došlo preto, že na streche nebolo urobené odvetranie, chyba nastala v dôsledku zmeny realizácie

strechy oproti projektu. Projekt počítal s odvetrávacou štrbinou, vybudovaním atiky bola odvetrávacia
štrbinafaktickyzrušená,zastavaná,anebolanahradenážiadnyminýmfunkčnýmodvetraním.Vzhľadom
na rozsah poškodenia upozornil na nevyhnutnosť strechu odstrániť a nahradiť novou, ktorá bude mať
funkčné odvetranie. Zhotoviteľa vyzval, aby bezodkladne navrhol spôsob odstránenia vady a aby v
závislosti od počasia začal s odstraňovaním vád, inak bude nútený opravu realizovať prostredníctvom

iného subjektu na náklady zhotoviteľa.
Na reklamáciu reagoval písomne aj zhotoviteľ listom z 19.5.2011, v ktorom uviedol, že o skutkovom
stave strechy sa osobne presvedčil pri ohliadke - odkrytí. Strecha je nepopierateľne poškodená a
treba ju repasovať, spôsob a technické riešenie už objednávateľ navrhol, ale zhotoviteľ chcel, aby sa
všetky zúčastnené strany stretli a stanovili mieru zavinenia, tým aj finančného podielu na financovaní

odstránenia závady. Pre stretnutie navrhol týždeň od 23. do 27.5.2011 s tým, že je pripravený do 20 dní
nastúpiť na realizáciu, zatiaľ vecne overuje objednávateľom navrhnuté technicko-projektové riešenia.
Ďalším listom z 3.6.2011 zhotoviteľ informoval navrhovateľa, že sa uskutočnilo stretnutie so stavebným
dozorom a zhotoviteľom strechy, aby stanovili mieru zavinenia a zdokumentovali stav. Stavebný dozor
tvrdil, že 2 výkresy detailu strechy nemal k dispozícii a upozornil, že na zhotovení atiky sa dohodli

všetci traja, jej realizácia bola bez pripomienok zapísaná v denníku. Riešiť odvetranie podľa stavebného
dozoru opomenul zhotoviteľ strešného plášťa a celú mieru zavinenia nesie projektant, lebo výkresová
dokumentácia je chybná a nekompletná. Na záver listu zhotoviteľ upozornil, že vonkajšou ohliadkourodinného domu 3.6.2011 zistil, že strecha už je opravená jednou z možností, o ktorej ho navrhovateľ
informoval.
Zhotoviteľ a objednávateľ sa nezhodli ani na spôsobe odstránenia vád. Navrhovateľ, vzhľadom na

odborný posudok, potvrdzujúci havarijný stav a nebezpečenstvo zrútenia strechy, žiadal vyhotoviť novú
strechu. Zhotoviteľ mienil pôvodnú konštrukciu strechy zachovať, odstrániť fatrafolový plášť a drevené
debnenie, k poškodeným krokvám pridať nové krokvy, debnenie zatvoriť a zaizolovať ho fatrafolom,
výmena parozábrany a tepelnej izolácie by sa urobila tam, kde by bolo treba. Pri spôsobe opravy
strechy, ako ju mienil vykonať zhotoviteľ, je otázne, či by sa tým odstránila vada samotná, alebo len

následky, ktorými sa vada navonok prejavila.
Z listinných dôkazov vyplynulo, že zhotoviteľ síce prejavil ochotu vady odstrániť, ale primárne riešil len
to, kto opravu zaplatí. Napriek tomu, že vedel už v marci 2011, v akom stave strecha je, a prisľúbil od
21.3.2011 s opravou začať, žiadne reálne kroky nepodnikol a nespravil tak ani v dodatočnej lehote, ktorú
mu navrhovateľ poskytol. Dôkazmi, ktoré odporca predložil, bolo preukázané len to, že zhotoviteľ chcel
rokovať so všetkými zúčastnenými, ale nepreukázalo sa, že skutočne mienil vady odstrániť.

Podľa § 376 ObZ poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej
strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola
poškodená strana povinná.
Zhotoviteľ dva krát prisľúbil, že začne vady odstraňovať, dôvody, pre ktoré prísľub nedodržal, odporca
neobjasnil. Navrhovateľ zhotoviteľa upozornil na potrebu vec urýchlene riešiť s tým, že ak s prácami

nezačne ani v náhradnom termíne, ktorý určil, zabezpečí ich uskutočnenie inou firmou na náklady
zhotoviteľa. Postup navrhovateľa nie je preto možné posudzovať podľa § 376 ObZ.
Kotázkevýškyškodysúdzhodnesnavrhovateľompoukazujenakalkuláciucenyopravy,ktorúzhotoviteľ
vypracoval 15.4.2011. Suma, ktorú na základe zmenky navrhovateľ požaduje, je len časťou nákladov,
ktoré bolo potrebné na repasovanie strechy vynaložiť.

Podľa zmluvy o dielo bol navrhovateľ oprávnený zmenku uplatniť v prípade, ak sa v záručnej dobe
vyskytli vady diela, za ktoré zodpovedá zhotoviteľ. Súd považoval za preukázané, že táto podmienka
bola splnená, preto bol navrhovateľ oprávnený zmenku uplatniť.
Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov
uvedených v námietkach, tento záväzok celkom alebo sčasti zanikol, ponechal súd zmenkový platobný

rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní, ktoré nasledovalo po
vydaní zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi trovy vznikli len právnym zastúpením. Z tarifnej
hodnoty veci 3.937,13 eur je v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej
odmeny 141,09 eur za jeden úkon právnej služby. Poskytnutých bolo 7 úkonov právnej služby: písomné

vyjadrenie z 18.6.2012 k námietkam a účasť na pojednávaniach 8.10.2012, 25.2.2013, 7.5.2013,
11.6.2013, 10.9.2013 a 14.10.2013. Paušálna náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby poskytnuté
v roku 2012 prislúcha v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky po 7,63 eur a za ostatné úkony z roku 2013 po 7,81
eur. Súčet odmeny a náhrady (1.041,94 eur) sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 208,38
eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %. Náhradu trov, celkovo 1.250,32 eur, zaplatí odporca

v zmysle § 149 ods. 1 OSP navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci

sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd

odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..