Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/355/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201110
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Zlaté Moravce,
so sídlom 1. mája 2, Zlaté Moravce, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so
sídlom Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10,
Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2013/00781-2.1, O-148/2013 zo dňa
12. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra
č. k.: 138-I/12/práv. zo dňa 05. 06. 2013 a odvolanie žalobcu zamietol. Uvedeným prvostupňovým
rozhodnutím bola žalobcovi uložená peňažná pokuta vo výške 5.000,- eur podľa ust. § 19 ods. 2 písm.
b/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením inšpektora práce podľa § 12 ods. 2
písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. a v rámci uplatnenej absorpčnej zásady aj za správne delikty podľa

ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. za správne delikty špecifikované v rozhodnutí.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Namietal nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko obe rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že zistený skutkový stav, z ktorého
vychádzajú obe rozhodnutia, je v rozpore s obsahom spisov a je nedostačujúci na posúdenie veci
a tieto sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že výrok

prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 05. 06. 2013 je neurčitý a nezrozumiteľný.
Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii
deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním, pričom tento záver
má oporu priamo v ust. § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov. Uviedol, že mu bola uložená pokuta za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením inšpektora
práce a malo sa jednať o nesplnenie opatrenia odstrániť nedostatok uvedený v bode č. 11 protokolu
INA-014-20-2.2/P-A22, A23, A24, A25-12 zo dňa 19. 03. 2012 (ďalej len „protokol“), a to poškodenie

dreveného stropu - podhľadu na budove Materskej školy Slnečná ul. Zlaté Moravce. S pokutou za
nesplnenie tejto povinnosti sa nestotožňuje z dôvodu, že nebolo dostatočne a jednoznačne preukázané,
že žalobca ako zamestnávateľ neodstránil uvedený nedostatok v stanovenej lehote, nakoľko po
kontrole Inšpektorátu práce Nitra v marci 2012 boli bezodkladne odstránené nedostatky na stropepodľa požiadavky inšpektorov tak, že boli odstránené trčiace a neupevnené dosky, ktoré by mohli
ohrozovať zamestnancov. Poukázal na ust. § 32 ods. 1, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. V súvislosti
s nedostatkom uvedeným pod bodom č. 15 protokolu, v ktorom bolo konštatované zistenie, že v

kotolni materskej školy nebol k dispozícii detektor na kysličník uhoľnatý CO, uviedol, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že Mgr. M. pri kontrole nevedel nájsť uvedený detektor, nakoľko boli prázdniny
a nebola prítomná osoba, ktorá by vedela, kde sa nachádza. Z uvedeného však nemožno vyvodiť
záver, že sa predmetný detektor v kotolni vôbec nenachádzal. Nestotožnil sa ani s konštatovaním
Inšpektorátu práce Nitra, že ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 1 písm. a/ a d/

zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 167
písm.a/STN070703:1985zdôvodu,žezuvedenéhoustanovenianevyplývapovinnosťzamestnávateľa
disponovať určitým vybavením na pracovisku. Pod bodom č. 22 protokolu bolo uvedené zistenie, že
plastový rozvádzač v kotolni MsÚ nebol opatrený výrobným štítkom na viditeľnom mieste. Poukázal
na výpoveď svedka S. M., ktorý sa vyjadril tak, že v roku 2010 vykonal revíziu v plynovej kotolni a

v čase revízie tam výrobný štítok RK 2945 nebol, avšak túto skutočnosť neviedol v revíznej správe,
pričom žalobca mal za to, že zistenia z roku 2010 nie sú dostatočným preukázaním toho, že výrobný
štítok sa na plastovom rozvádzači nenachádzal ani v roku 2012. Tento nedostatok bol v rozhodnutí
Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 05. 06. 2013 právne kvalifikovaný ako porušenie povinnosti vyplývajúcej
z ust. § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 124/2006 Z. z. V súvislosti s nedostatkom uvedeným pod

bodom č. 24 protokolu ohľadom toho, že plastový rozvádzač v kotolni MsÚ nebol v plnom rozsahu
doplnený jednopólovou schémou skutočného zapojenia uviedol, že nebolo dostatočne a jednoznačne
preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ neodstránil uvedený nedostatok v stanovenej lehote, a
teda porušil povinnosť tak, ako je to konštatované v rozhodnutí Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 05.
06. 2013. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedok Mgr. M. sa vyjadril tak, že jednopólová

schéma bola uložená v projektovej dokumentácií. Ďalej sa vyjadril tak, že nejaká jednopólová schéma
tam bola, ale že táto nebola od firmy p. H., pričom z uvedeného možno vyvodiť záver, že jednopólovú
schému, ktorú p. H. robil v roku 2012, robil ako ďalšiu, ktorá bola následne umiestnená nad predmetný
rozvádzač, tak ako je uvedené vo fotodokumentácií, ktorá je obsahom spisu. Konštatoval, že pod bodom
č. 29 protokolu bol uvedený nedostatok, a to, že prestup plynového potrubia v kotolni materskej školy

uloženývchráničke,nebolplynotesneuzavretýautesnenýnehorľavouizolačnouhmotou.Zvykonaného
dokazovania vyplynulo, že svedok Mgr. M. uviedol, že prestup plynového potrubia bol zadaný ako
úloha oddeleniu výstavby, avšak presný dátum si nepamätal. Z fotodokumentácie vyplýva, že prestup
plynového potrubia bol náležite utesnený. Mal za to, že správny orgán v tejto časti výroku rozhodnutia
a príslušného odôvodnenia nevychádzal zo správneho právneho posúdenia, nakoľko príslušná STN

EN 1775:2008 uvádza, že chráničky musia byť utesnené ku konštrukcii budovy, ale neustanovuje
povinnosť, aby prestup plynového potrubia uložený v chráničke bol plynotesne uzavretý a utesnený
nehorľavou izolačnou hmotou, ako to popisuje Inšpektorát práce Nitra v rozhodnutí zo dňa 05. 06.
2013. V súvislosti s odôvodnením výšky pokuty prináležiacej k uvedeným skutkom poukázal na zákon
č. 125/2006 Z. z., z ktorého vyplýva, že inšpektorát práce pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä

na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov a opakované zistenie toho
istého nedostatku a na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky č. 22/2013, z odôvodnenia
ktorého vyplýva, že v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov v prípade správneho trestania súd
sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie
sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky

pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, čo však neznamená, že môže byť
uložená v ľubovoľnej výške. Zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí absentuje akýkoľvek náznak logiky
pri odôvodňovaní výšky pokuty. V rámci uplatnenej absorpčnej zásady bola žalobcovi uložená pokuta aj
za porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 6 ods. 1 písm. a/ a n/ zákona č. 124/2006 Z. z., pričom k
jednotlivým bodom danej časti výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 05. 06. 2013 uviedol: k bodu

1 namietal, že ani z jedného rozhodnutia (prvostupňového alebo druhostupňového) nevyplýva termín,
kedymalabyťperiodickáprehliadkavykonaná, atedasamotnéporušeniepovinnostivykonaťvurčenom
termíne kontrolnú činnosť. Žalobcovi nebolo jasné, na základe akého právneho predpisu správny
orgán rozhodoval a z ktorého konkrétneho ustanovenia právneho predpisu vyvodil porušenie uloženej
povinnosti, ktoré ani nebolo náležite dôkazovo podložené obstaraním potrebných dôkazov. K bodu 2

uviedol, že z prvostupňového, ani z druhostupňového rozhodnutia a ani z uvedených STN výslovne
nevyplýva žiadna povinnosť vykonať rozdelenie náradia a spotrebičov podľa používania. Taktiež nie
je zrejmé, kedy mali byť revízie vykonané a nebolo jednoznačne správnym orgánom preukázané,
že tieto vykonané neboli. V bode 3 správny orgán vytýka žalobcovi porušenie povinnosti tým, žeskúšky poistných ventilov a tlakomerov na tlakových zariadeniach neboli preukázateľne vykonané so
zápisom do prevádzkového denníka, pričom porušenie tejto povinnosti nebolo jednoznačne preukázané
a zároveň mal žalobca za to, že neobstojí ani odkaz na čl. 62 STN 690012:1984, ktorý uvádza, že o

výsledku skúšok a kontrol poistného zariadenia musí byť vykonaný záznam. V súvislosti s bodom 4
poukázal na ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Zdôraznil, že pri všetkých vyššie citovaných bodoch
napadnutého rozhodnutia je zjavná absencia zákonného odôvodnenia, čo robí napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľným. Žalobca namietal, že protokol z kontroly č. INA-45-28-2.2/P-F22, A22, A 24, A 25-12
zo dňa 09. 08. 2012 mu nebol vopred daný na preštudovanie a oboznámenie sa s ním, k protokolu

zaujali stanovisko kontrolóri len ústne a iba ústne oboznámili primátora mesta s jeho obsahom, t. j.
primátor mesta sa nemohol adekvátne vyjadriť k celému protokolu, nakoľko nepoznal jeho presný obsah
a vyjadril sa iba k stanovisku kontrolórov. Vzhľadom na uvedené, mal za to, že predmetná kontrola
bola vykonaná v rozpore so zákonom č. 125/2006 Z. z., a preto považuje rozhodnutie žalovaného za
nezákonné. Namietal, že konanie o uložení pokuty viedli zamestnanci správneho orgánu, ktorí mali byť
z prejednávania veci vylúčení vzhľadom na to, že pre ich pomer k veci možno mať pochybnosť o ich

predpojatosti. Uvedené sa týkalo predovšetkým zamestnankyne Inšpektorátu práce Nitra JUDr. G. Y.,
ktorá konanie č. k. 138/12/práv o uložení pokuty prejednávala a ktorá bola súčasne členkou komisie,
ktorá odporúčala začať správne konanie o uložení pokuty vo výške 15.000,- eur, pričom pokutu v tejto
výške navrhovala uložiť ešte pred vykonaním samotného zisťovania. Mal za to, že takýmto konaním,
kedysúčasnetáistáosoba(zamestnanecsprávnehoorgánu)ječlenomkomisie,ktoránavrhujeuloženie

sankcie v určitej výške, ako aj zamestnancom, ktorý vec prejednáva a rozhoduje, bol porušený zákon
č. 71/1967 Zb. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania vo výške 401,12 eur.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko ju považoval za nedôvodnú. Uviedol, že pokuta vo výške
5.000,- eur bola žalobcovi uložená za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením inšpektora práce podľa

§ 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. a v rámci uplatnenia zásady absorpcie sadzieb aj za
porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
ktoré boli zistené počas výkonu inšpekcie práce v období od 02. 03. 2012 do 19. 03. 2012 a v období
od 01. 08. 2012 do 09. 08. 2012. Konštatoval, že v súvislosti s nedostatkom uvedeným pod bodom
č. 11 protokolu zo dňa 19. 03. 2012 (v ktorom bolo uvedené zistené poškodenie

dreveného stropu - podhľadu na budove Materskej školy na Slnečnej ulici, Zlaté Moravce), dňa 20.
05. 2013 bola zástupcami zamestnávateľa vyhotovená fotodokumentácia podhľadu MŠ Slnečná a
následne Mgr. P. M. (vedúci odd. vnútornej správy a služieb občanov) podal informáciu v zápisnici,
že pri kontrole realizovanej odo dňa 06. 08. 2012 do dňa 09. 08. 2012 boli trčiace a neupevnené
dosky odstránené podľa požiadaviek inšpektorátu práce z marca 2012, pričom však zostali v podhľade

voľné miesta, ktoré boli nahradené novými doskami po tejto kontrole ukončenej dňa 09. 08. 2012.
Táto skutočnosť teda jednoznačne evokuje záver, že predmetný nedostatok ostal neodstránený aj v
čase ukončenia inšpekcie práce dňa 09. 08. 2012. K tomuto záveru dospel prvostupňový správny
orgán na základe vyjadrenia vedúceho odd. vnútornej správy a služieb občanov, ako aj s ohľadom
na fakt, že nariadenie odstránenia nedostatku znelo tak, že má byť opravený poškodený podhľad,

čo si v žiadnom prípade nemožno zamieňať s odstránením trčiacich dosiek. V auguste 2012, teda v
čase opakovanej inšpekcie práce, mal prvostupňový orgán za to, že podhľad bol naďalej poškodený
tým, že voľné miesta neboli prekryté doskami, a teda že nedostatok nebol odstránený, resp. zostal
čiastočne neodstránený. Podotkol, že po ukončení kontroly v auguste 2012 žalobca skutočne pristúpil
k splneniu tejto povinnosti, čo inšpektorátu práce potvrdil listom zo dňa 13. 11. 2012. Čo sa týka

nedostatku uvedeného pod bodom č. 15 protokolu (zistenie, že v kotolni MŠ na Slnečnej ulici v Zlatých
Moravciachnebolkdispozíciidetektornakysličníkuhoľnatý)uviedol,žezvýpovedeMgr.P.M.vyplynulo,
že detektor na kysličník uhoľnatý (CO) nebolo možné v čase opakovanej inšpekcie práce predložiť,
nakoľko ho žalobca nevedel nájsť. S poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.
z. možno konštatovať, že neprítomnosťou detektora na kysličník uhoľnatý (CO) sa poruší predpis na

jeho povinnú výbavu podľa STN 070703. V súvislosti s nedostatkom uvedeným pod bodom č. 22
protokolu (zistenie, že plastový rozvádzač v kotolni MsÚ nebol opatrený výrobným štítkom na viditeľnom
mieste) uviedol, že v roku 2010 a rovnako v roku 2012 nebol na elektrickom rozvádzači RK výrobný
štítok, ani osvedčenie a vyhlásenie o zhode od tohto rozvádzača, iba nejaká jednopólová schéma,
ktorá nekorešpondovala so schémou vyhotovenou spoločnosťou ELEKTRO - KOVO RAKOVSKÝ, Zlaté

Moravce. Výrobca rozvádzačov G. H. v zápisnici o podaní informácie potvrdil, že pred dňom 24. 09. 2012
bol oslovený revíznym technikom EZ p. M. o vyhotovenie výrobného štítku a dokladov (jednopólovej
schémy, osvedčenia rozvádzača a vyhlásenia o zhode plastového rozvádzača v plynovej kotolni v
priestoroch MsÚ Zlaté Moravce), tieto však boli vydané až dňa 24. 09. 2012, t. j. po kontrole realizovanejinšpektormi práce dňa 09. 08. 2012. Konštatoval, že výrobný štítok na uvedenom rozvádzači nebol
umiestnený a stalo sa tak až po následnej kontrole, o čom svedčí nielen fotodokumentácia, ale aj
fotokópia osvedčenia o vykonaní kusovej skúšky zo dňa 24. 09. 2012. Opierajúc sa o znenie ust.

§ 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z., v nadväznosti na STN 333210 Rozvodné zariadenia,
je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť pracovisko (konkrétne elektrický rozvádzač pre plynovú
kotolňu) výrobným štítkom. K nedostatku uvedenom pod bodom č. 24 protokolu zo dňa 19. 03. 2012
ohľadom zistenia, že plastový rozvádzač v kotolni MsÚ nebol v plnom rozsahu doplnený jednopólovou
schémou skutočného zapojenia, poznamenal, že na základe výzvy zo dňa 23. 04 .2013 bola žalobcom

zaslaná kópia jednopólovej schémy rozvádzača RK, vyhotovená spoločnosťou ELEKTRO - KOVO
RAKOVSKÝ, Zlaté Moravce. Výrobca rozvádzačov p. G. H. v zápisnici o podaní informácie uviedol,
že pred dňom 24. 09. 2012 bol oslovený revíznym technikom EZ p. S. M. o vyhotovenie výrobného
štítku a dokladov (vrátane jednopólovej schémy), tieto však boli vydané až dňa 24. 09. 2012, t. j. po
opakovanej inšpekcii práce. Podľa výpovede odborne spôsobilých osôb a s prihliadnutím na závery
inšpektorovpráceuvedenévprotokoleč.INA-014-20-2.2/P-A22,A23,A24,A25-12zodňa19.03.2012

je teda viac než zrejmé, že porušenie spočívajúce v nedoplnení plastového rozvádzača jednopólovou
schémou skutočného zapojenia bolo zo strany inšpektorátu práce spoľahlivo zistené, rovnako ako bolo
v čase ukončenia kontroly dňa 09. 08. 2012 zistené aj neodstránenie tohto nedostatku. V súvislosti s
nedostatkom uvedeným pod bodom č. 29 protokolu zo dňa 19. 03. 2012 (zistenie, že prestup plynového
potrubia v kotolni MŠ na Slnečnej ulici, uložený v chráničke, nebol plynotesne uzavretý a utesnený

nehorľavou izolačnou hmotou) konštatoval, že Mgr. P. M. v prípade vytýkaného porušenia spočívajúceho
v plynotesnom neuzavretí a neutesnení prestupu plynového potrubia v kotolni MŠ Slnečná, vypovedal,
že prestup plynového potrubia bol žalobcom zadaný ako úloh oddeleniu výstavby. Podľa uvedených
údajov v protokole od inšpektorov práce, v čase ukončenia kontroly dňa 09. 08. 2012 ostal tento
nedostatok neodstránený z predchádzajúceho protokolu č. INA-014-20-2.2/P-A 22, A 23, A 24, A 25-12

zo dňa 19. 03. 2012, t. j. plynové potrubie nebolo plynotesne uzavreté, utesnené nehorľavou izolačnou
hmotou, čo bolo vykonané až po termíne ukončenia kontroly, t. j. po 09. 08. 2012. Žalovaný mal za to,
že hoci predmetná STN EN 1775:2008 uvádza len, že „Chráničky musia byť utesnené ku konštrukcii
budovy“, ale vzhľadom na prítomnosť prevádzkovaného horľavého zemného plynu v zariadení a jeho
možný únik a zapálenie je vzhľadom na odolnosť postupu potrebné, aby tento bol vyhotovený, utesnený

nehorľavou izolačnou hmotou. Toto nariadenie inšpektorov práce vychádza z praktických skúseností
z vyšetrovania havárií plynových zariadení, a preto aj na základe týchto skúseností sú oprávnení
požadovať od kontrolovaných subjektov, aby plnili tieto opatrenia, ktoré inšpektorát práce uložil na
základe správnej inšpektorskej praxe. V súvislosti s rozporovaním ostatných zistených porušení zákona
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci poznamenal, že právnym zástupcom uvedené žalobné dôvody

plne korešpondujú s dôvodmi odvolania voči rozhodnutiu o uložení pokuty, s ktorými sa žalovaný už
raz vysporiadal v odôvodnení napadnutého aktu aplikácie práva a na ktorých trvá. Zdôraznil, že nie je
dôvod prihliadať k námietke žalobcu ohľadom údajnej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu,
najmä JUDr. G. Y., nakoľko vo veci nerozhodovala a nemala na jej vybavení priamy záujem. Žalovaný v
závere konštatoval, že tak ako z jeho strany, tak aj zo strany prvostupňového orgánu, bolo jednoznačne

preukázané, že žalobca vystupujúc v pozícii zamestnávateľa nesplnil povinnosť uloženú mu opatrením
inšpektora práce podľa ust. § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. a rovnako tak porušil aj ďalšie
povinnosti vyplývajúce mu z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 09. 2013, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že v sa v ňom
nachádza protokol o výsledku inšpekcie práce č. INA-014-20-2.2/P- A 22, A 23, A 24, A 25-12 zo dňa 19.
03. 2012, z ktorého vyplýva, že výkon inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte (Mesto Zlaté Moravce)
bol zameraný na kontrolu pracovnoprávnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, kontrolu

nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a trhový dohľad. Vykonanou kontrolou inšpektori práce
zistili nedostatky špecifikované v tomto protokole, na odstránenie ktorých správny orgán určil žalobcovi
lehotu dva mesiace a uložil mu povinnosť písomne informovať inšpektorát práce o ich odstránení.
Podaním zo dňa 04. 06. 2012 žalobca oznámil inšpektorátu práce, že odstránil všetky nedostatky zprotokolu. Z protokolu o výsledku inšpekcie práce č. INA-45-28-2.2/P-F 22, A 22, A 24, A 25-12 zo
dňa 09. 08. 2012 je zrejmé, že výkon inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte (Mesto Zlaté Moravce)
bol zameraný na kontrolu predpisov pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti

technických zariadení a predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Tento protokol prevzal primátor
mesta Zlaté Moravce dňa 09. 08. 2012 a dňa 05. 09. 2012 k nemu podal písomné stanovisko, ku ktorému
sa písomne dňa 17.09.2012 vyjadril Inšpektorát práce Nitra. Návrhom č. INA-45-28-2.2/N-F 22, A 22,
A 24, A 25-12 zo dňa 17.08.2012 sa začalo konanie o uložení pokuty v zmysle ust. § 18 zákona č.
71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. a/, b/ bod 2 zákona č.

125/2006 Z. z. pre zamestnávateľa Mesto Zlaté Moravce (žalobcu) za nedostatky v bodoch A 1 až A
6 uvedené v protokole č. INA-45-28-2.2/P-F 22, A 22, A 24, A 25-12 zo dňa 09. 08. 2012 v celkovej
výške 15.000,- eur. O začatí správneho konania o uložení pokuty bol žalobca informovaný listom zo
dňa 26. 09. 2012, v ktorom bol zároveň oboznámený s tým, že má právo sa k tomuto návrhu na pokutu
vyjadriť a predložiť, prípadne navrhnúť príslušné dôkazy, pričom toto právo využil. Podaním zo dňa 24.
10. 2012 oznámil Inšpektorát práce Nitra žalobcovi, že vo veci začatého správneho konania o uložení

pokuty vo výške 15.000,- eur nebude rozhodnuté v lehote 30 dní, z dôvodu zložitosti veci. Rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu č. k.: 138/12/práv. zo dňa 19. 11. 2012 bola žalobcovi uložená pokuta
v sume 6.000,- eur za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením inšpektora práce podľa § 12 ods. 2
písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. v protokole č. INA-014-20-2.2/P- A 22, A 23, A 24, A 25-12 zo dňa
19. 03. 2012, ktorým bolo nariadené kontrolovanému subjektu odstrániť zistené nedostatky pri výkone

inšpekciepráce. Srozhodnutímžalobcanebolspokojnýavlehotestanovenejzákonompodalodvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím č. S/2013/00781-2.1, O-7/2013 zo dňa 11. 03.
2013 tak, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19. 11. 2012 zrušil a
vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Oznámením zo dňa 14. 03. 2013 žalobca informoval
Inšpektorát práce v Nitre o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie zamestnancov správneho orgánu

(JUDr. G. Y., Ing. U. F. a PaedDr. P. Q.) z prejednávania predmetnej veci, nakoľko vzhľadom na ich
pomer k veci možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. V súvislosti s výzvou inšpektorátu práce zo
dňa 23.04.2013, žalobca predložil správnemu orgánu doklad - kópiu jednopólovej schémy rozvádzača
RK. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 20. 05. 2013 vyplýva, že p. S. M. - revízny technik EZ
podal informácie vo veci nedostatkov v časti A protokolu INA-45-28-2.2/P-F 22, A 22, A 24, A 25-12

zo dňa 09. 08. 2012. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 20. 05. 2013 vyplýva, že Mgr. P. M. -
vedúci odd. vnútornej správy a služieb občanom podal informácie vo veci nedostatkov v časti A protokolu
INA-45-28-2.2/P-F 22, A 22, A 24, A 25-12 zo dňa 09. 08. 2012 a zo zápisnice o podaní informácie zo
dňa 21. 05. 2013 mal súd za preukázané, že G. H. - majiteľ firmy ELEKTRO - KOVO Zlaté Moravce
podal informácie vo veci nedostatkov v časti A protokolu INA-45-28-2.2/P-F 22, A 22, A 24, A 25-12

zo dňa 09. 08. 2012. Tieto zápisnice boli zaslané žalobcovi, aby sa s nimi oboznámil, nakoľko boli
podkladom pre vydanie nového rozhodnutia vo veci, a to rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra č. k.: 138-
I/12/práv. zo dňa 05. 06. 2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5.000,- eur za nesplnenie
povinnosti uloženej opatrením inšpektora práce podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z.
v protokole z výkonu inšpekcie práce č. j. INA-014-20-2.2/P-A 22, A 23, A 24, A 25-12 zo dňa 19. 03.

2012, ktorým bolo nariadené kontrolovanému subjektu odstrániť zistené nedostatky pri výkone inšpekcie
práce. S rozhodnutím žalobca nebol spokojný a v lehote stanovenej zákonom podal odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 12. 09. 2013 tak, že jeho odvolanie zamietol
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keďže sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom
prvostupňového správneho orgánu.

Podľa § 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik
pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a/, d/, n/ cit. zákona, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci je povinný
a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi
predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy,
výrobnépostupy,usporiadaniepracovnýchmiestaorganizáciapráceneohrozovalibezpečnosťazdravie
zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,n) viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a
ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný
predpis neustanovuje inak,

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad
bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných
pracovných postupov, najmä kontrolovať

a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na
ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie
a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky
vyhradených technických zariadení.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, technická dokumentácia pracovných prostriedkov a pracovných

postupov, ktoré sa používajú pri práci, musí obsahovať požiadavky podľa osobitných predpisov a
požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri ich výrobe, preprave, montáži,
inštalácii, prevádzke, používaní, údržbe, oprave, rekonštrukcii a likvidácii. Technická dokumentácia
stavieb musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prípravu,
výstavbu, prestavbu a ich budúcu prevádzku. Súčasťou technickej dokumentácie je aj návod na

bezpečné používanie a údržbu a podmienky vykonávania kontrol a prehliadok.
Zamestnávateľ je povinný počas užívania stavieb a ich súčastí, pracovných priestorov, prevádzky
pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov zabezpečiť vedenie predpísanej technickej
dokumentácie tak, aby zodpovedala skutočnému stavu.
Zamestnávateľ môže užívať stavby, ich súčasti a pracovné priestory, prevádzkovať pracovné prostriedky

a používať pracovné postupy, len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pripráci,aksúdodržanépodmienky,ktorévymedzilichprojektant,konštruktér,tvorcaalebovýrobcaapo
vykonaní údržby, prehliadok, kontrol, skúšok, úradných skúšok alebo odborných prehliadok a odborných
skúšok ustanovených osobitnými predpismi alebo technickou dokumentáciou výrobcu.

Podľa § 6 vyhl. č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou
sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, sprievodnú
technickú dokumentáciu poskytovanú na používanie vyhradeného technického zariadenia zabezpečí
dodávateľ vyhradeného technického zariadenia v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami.

Obsah sprievodnej technickej dokumentácie vyhradeného technického zariadenia je uvedený v prílohe
č. 3.

Podľa§4nariadeniavládyč.391/2006Z.z.ominimálnychbezpečnostnýchazdravotnýchpožiadavkách
napracovisko,zamestnávateľjepovinnýzabezpečiť,abypracoviskopodľa§1ods.1spĺňalopožiadavky

na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v prílohách č. 1 a 2.
4.4. Dvere únikových východov sa musia otvárať smerom von.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpekcia

práce je
a) dozor nad dodržiavaním
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 39
Zákonníka práce) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a
ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, druhy
technických zariadení sa rozdeľujú podľa miery ohrozenia do skupiny A, skupiny B alebo skupiny C. V
skupine A sú technické zariadenia s vysokou mierou ohrozenia, v skupine B sú technické zariadenia s

vyššou mierou ohrozenia a v skupine C sú technické zariadenia s nižšou mierou ohrozenia. Rozdelenie
technických zariadení je uvedené v prílohe č. 1.Podľa § 6 cit. vyhlášky, sprievodnú technickú dokumentáciu poskytovanú na používanie vyhradeného
technického zariadenia zabezpečí dodávateľ vyhradeného technického zariadenia v súlade s
bezpečnostnotechnickými požiadavkami. Obsah sprievodnej technickej dokumentácie vyhradeného

technického zariadenia je uvedený v prílohe č. 3.

Podľa § 19 ods.1, 2 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpektorát
práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2
ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich
z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým
bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur,
Inšpektorát práce uloží pokutu
b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za

2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000
eur ( ods. 2).

Podľa § 19 ods. 6 cit. zákona ,inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej
preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b),
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 39 ods. 1 Zákonníka práce, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a
protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej

ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi
a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

Podľa § 5 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2, 3 zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na
výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, technická norma obsahuje

pravidlá, usmernenia, charakteristiky alebo výsledky činností, ktoré sú zamerané na dosiahnutie ich
najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti a pri všeobecnom a opakovanom použití. Technická norma
je
a) medzinárodná norma, ktorú prijala medzinárodná organizácia pre normalizáciu a ktorá je verejne
prístupná,

b) európska norma, ktorú prijala európska organizácia pre normalizáciu a ktorá je verejne prístupná,
c) slovenská technická norma, ktorá je verejne prístupná,
d) zahraničná norma, ktorú prijala zahraničná národná normalizačná organizácia a ktorá je verejne
prístupná.
Slovenská technická norma je vytvorená a schválená podľa § 6 a jej vydanie sa oznamuje vo Vestníku

Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len "vestník").
Slovenská technická norma sa označuje značkou STN. Názov slovenská technická norma a značka
STN sa nesmú použiť na označenie iných dokumentov.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny

poriadok ), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať
orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o

odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad
návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie
žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva.

Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je

zakotvená nielen v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach
(§ 32 ods. 1, § 34 ods. 3 ,§ 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán
(platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky
rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť,
aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti
(presnosť zistenia).

Pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa súd
obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný
žalobcavžalobespochybňuje,súrelevantné,najmäkvôliprameňu,zktoréhovychádzajú,alebočineboli
porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky

robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav,
ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá OSP), a preto skúmal,
či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že
oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom
právnom predpise o Správnom poriadku, na ktorý zákon č. 125/2006 Z. z. (§ 21) odkazuje.

V danom prípade súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa si zadovážil relevantné dôkazy
pre rozhodnutie, ktoré aj vyplývajú z obsahu administratívneho spisu, vo veci zistil náležite skutkový stav
v súlade s § 3 v spojení s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, vo veci rozhodol v zmysle § 46 Správneho
poriadku zákonne a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku,

keď v odôvodnení uviedol opis skutku, ktorým došlo k porušeniu právnej povinnosti, dôkazy z ktorých
vychádzal, právne zdôvodnenie použitých právnych predpisov, v zmysle ktorých rozhodol a súčasne sa
vyporiadal s námietkami žalobcu, týkajúcich sa porušenia zákonov v nadväznosti na uvedené STN v
rozhodnutí.

V danom prípade úlohou súdu bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu, v súvislosti s uložením pokuty žalobcovi za správny delikt podľa zák. č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením inšpektora práce podľa § 12 ods. 2
písm. b/ zákona o inšpekcii práce. Nie je sporné a zo spisového materiálu vyplýva, že inšpektorát práce
v dňoch od 02. 03. do 19. 03. 2012 vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa výkon inšpekcie práce so

zameraním najmä na kontrolu plnenia povinností vyplývajúcich z predpisov na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci a z ustanovení pracovnoprávnych predpisov v súlade s § 2 ods. 1 písm.
a/ bod 3. Zistené nedostatky zhrnul do protokolu zo dňa 19. 03. 2012, ktoré zrozumiteľne popísal s
poukazom na právny predpis, ktorý bol porušený v spojení so Slovenskou technickou normou, ktorá
sa vzťahuje na príslušný výrobok alebo oblasť kontroly. Nie je sporné, že žalobca v čase kontroly ako

zamestnávateľ zamestnával 174 zamestnancov a vo vyššie citovaných objektoch bolo zistených 69
nedostatkov, preto podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zák. č. 125/2006 Z. z. nariadil odstrániť zistené nedostatky
v časti I. b (v bodoch 1 až 31) a v časti III. b (v bodoch 31 a 33) do dvoch mesiacov od prevzatia protokolu.
Pri zistených nedostatkoch podľa časti I. b a v časti III. b protokolu žalobcovi bola uložená povinnosť
informovať prvostupňový správny orgán v lehote 5 dní od uplynutia lehoty na odstránenie zistených

nedostatkov.Protokolžalobcaprevzal19.03.2012.Následnevdňochod01.08.do09.08.2012vykonal
prvostupňový správny orgán kontrolu prijatého opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ako to
vyplýva z protokolu zo dňa 09. 08. 2012 a bolo zistené, že nedostatky neboli odstránené v 22 prípadoch,
a to v bodoch podľa č. 11, 15, 22, 24 a 29 protokolu z 19. 03. 2012 a boli zistené ďalšie
nedostatky v oblasti riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v oblasti elektrických zariadení,

tlakových zariadení, plynových zariadení, ktoré špecifikoval vo svojom rozhodnutí.

Žalobca v žalobe nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu (obe
rozhodnutia tvoria jeden celok) odôvodňuje tak, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právnehoposúdenia veci, zistenia skutkového stavu, z ktorého vychádzajú predmetné rozhodnutia, že je v
rozpore s obsahom spisov. Tieto zistenia sú nedostačujúce na posúdenie veci, a preto rozhodnutia sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca vytýka najmä to, že špecifikácia jednotlivých deliktov

nie je dostačujúca, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním.

V žalobe v podstate opisnou formou rozhodnutia žalovaného uvádza, že nedostatok uvedený pod:
- bod č. 11 protokolu zo dňa 19. 03. 2012 - poškodenie dreveného stropu, podhľad na budove materskej
školy Zlaté Moravce, Slnečná ulica, že tento v čase kontroly v auguste 2012 bol odstránený a nemohol

porušiť§13ods.3zák.č.124/2006Z.z.,akotouvádzažalovaný,keďžepriprvejkontrolebolonariadené
iba odstránenie trčiacich a neupravených dosiek. Tomuto tvrdeniu odporuje zistenie inšpekcie práce,
ktorý na mieste samom konštatoval, že drevený strop bol na viacerých miestach poškodený. K tejto
námietke žalobcu súd poznamenáva, že zamestnanci inšpektorátu práce v protokole zo dňa 19. 03.
2012 nariadili „opraviť poškodený podhľad“, a nie ako uvádza žalobca, že mal odstrániť iba trčiace dosky
v čase kontroly v marci 2012, čo ale nebolo vykonané a nedostatok nebol odstránený pri následnej

kontrole v auguste 2012. Tvrdenie žalobcu, že strop bol opravený, bolo naplnené až po vykonaní tejto
následnej kontroly, čo sám žalobca potvrdil listom zo dňa 13. 11. 2012, adresovaný inšpektorátu práce.
- bod č. 15 protokolu - nedostatok spočívajúci v kotolni MŠ na Slnečnej ulici v Zlatých Moravciach, a
to nebol k dispozícii detektor na kysličník uhoľnatý. Tento detektor tam nebol v čase prvej kontroly, ani
v čase opakovanej kontroly inšpekcie práce, keďže nebol predložený inšpektorom práce na vizuálnu

kontrolu, hoci žalobca ako zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovisko takýmto detektorom, čo
vyplýva aj zo STN 070703:1985 Plynové kotolne a túto normu žalovaný i prvostupňový správny orgán
vo svojich rozhodnutiach uviedol. Z článku 167 písm. a/ citovanej STN jednoznačne vyplýva, okrem
iného, že „v plynových kotolniach musí byť nasledovné vybavenie pre zaistenie bezpečnosti prevádzky
a požiarnej ochrany: detektor na kysličník uhoľnatý“. Jednoznačne aj podľa názoru súdu žalobca porušil

§ 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len BOZP),
ktorý ukladá žalobcovi ako zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť pracoviská tak, aby neohrozovali
bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu ako právny argument, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo iba to, že Mgr. M. pri kontrole nevedel predmetný detektor nájsť,
nakoľko boli prázdniny a nebola prítomná osoba, ktorá by vedela, kde sa nachádza. Žalovaný správny

orgán uviedol, že predmetný detektor v čase kontroly nebol k dispozícii, a nie tvrdenie, ako uvádza
žalobca. Zo zákona jednoznačne vyplýva, že predmetný detektor má byť k dispozícii pre prípad, že
nastane situácia, k akej má slúžiť predmetný detektor.
- bod č. 22 protokolu - nedostatok zistený, že plastový rozvádzač v kotolni MsÚ nebol opatrený
výrobným štítkom na viditeľnom mieste, ktorá povinnosť vyplýva z čl. 4.9. STN 333210:1986, teda že

„štítky musia odolávať vplyvom prostredia, pre ktoré je rozvodné zariadenie určené, korózii, oteru a
otrasom a že musia byť dobre viditeľné a čitateľné normálnej pracovnej polohe zariadenia“. Nesplnenie
tohto nedostatku v zmysle prijatého opatrenia pri prvej kontrole jednoznačne vyplýva zo zistení
prvostupňového správneho orgánu v auguste 2012 a nie je podstatné, že žalobca tento nedostatok
odstránil až po vykonaní kontroly prijatých opatrení v auguste 2012.

- bod č. 24 protokolu - nedostatok zistený, že plastový rozvádzač v. č. 2945/2012 označenie RK, v
kotolni MsÚ Zlaté Moravce nebol doplnený jednopólovou schémou skutočného zapojenia, teda žalobca
nedodržal bezpečnostnú úroveň, ktorá vyplýva z čl. 1.2. STN 333210:1986, že „každé rozvodové
zariadenie musí mať dokumentáciu, ktorá zodpovedá skutočnému stavu a pri každej zmene na zariadení
sa ihneď upraví. Forma dokumentácie sa volí tak, aby vyhovovala použitým prostriedkom pre riadenie

prevádzky i pre prácu na zariadeniach“, a teda porušil § 6 ods. 1 písm. a/, d/ zákona o BOZP. Tento
nedostatok žalovaný riadne vyargumentoval vykonaným dokazovaním, a to výsluchom p. H. dňa 24. 09.
2012, ktorý podal vyjadrenie a uviedol, že bol oslovený revíznym technikom EZ pánom M. o vyhotovenie
výrobného štítku a dokladov (vrátane jednopólovej schémy) a tieto aj vydal, avšak až po uvedenom
termíne, teda jednoznačne po opakovanej inšpekcii práce u žalobcu.

- bod č. 29 protokolu - nedostatok zistený v kotolni MŠ na Slnečnej ulici Zlaté Moravce - prestup
plynového potrubia uložených v chráničke nebol plynotesne uzavretý, utesnený nehorľavou izolačnou
hmotou. Aj v tomto bode podľa názoru súdu žalovaný pri kontrole zistil a iba skonštatoval, že ide o
nedostatok závažného charakteru (prevádzkovanie horľavého zemného plynu v zariadení a jeho možný
únik a zapálenie), teda že nebol plynotesne uzavretý v zmysle čl. 5.3.2 STN EN 1775:2008, čím aj podľa

názoru súdu došlo k porušeniu § 6 ods. 1 písm. a/, d/ zákona o BOZP. Z citovanej STN vyplýva, že
„chráničky musia byť utesnené ku konštrukcii budovy“, avšak žalovaný jednoznačne odôvodnil tento
zistený nedostatok o praktické skúsenosti z vyšetrovania havárii plynových zariadení vzhľadom na
prítomnosť prevádzkovaného horľavého zemného plynu v zariadení a jeho možný únik a zapálenie.Neobstojí preto námietka žalobcu, že takáto povinnosť nevyplýva z právneho predpisu a že neporušil
žiadnu povinnosť. Podľa názoru súdu žalobca si voľne a v rozpore so zákonom o bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci vysvetľuje s bezpečnosťou ochrany zdravia pri práci vysvetľuje zistený nedostatok a

uloženú povinností opatrením. Všetky tieto nedostatky zistené inšpekciou práce aj podľa názoru súdu
vyplývajú z nedostatočnej kontroly žalobcu ako zamestnávateľa, pokiaľ ide o dodržiavanie právnych
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany života a zdravia pri práci, keďže ide o prostredie, kde
sa pohybujú jeho zamestnanci, ale aj iné osoby, ktoré nie sú zamestnancami, napríklad deti a rodičia
materskej školy, ale do niektorých uvedených objektov majú prístup, ako napríklad umiestnenie detí v

materských škôlkach, ich rodičia a podobne.

Kontrola bola zameraná u žalobcu aj na porušenie právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm.
a/ bod tretí zákona o inšpekcii práce, pokiaľ ide o periodické prehliadky pre zariadenia v objektoch s
nebezpečenstvom výbuchu, a to regulačné stanice plynu Mesta Zlaté Moravce.

Protokol o výsledku inšpekcie práce v danej veci nie je možné považovať za súčasť rozhodnutia
správneho orgánu, avšak treba ho považovať za dôkazný prostriedok podľa § 34 ods. 1 Správneho
poriadku, ktorý v danom prípade bol jedným z dôkazov preukazujúcich skutočnosti v ňom uvedené.
Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení aj konštatuje, že vychádzal z dôkazných prostriedkov
majúcich dostatočnú dôkaznú hodnotu, najmä z protokolu a podaných vysvetlení. Vzhľadom na uvedené

teda súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v správnom
konaní v súlade s právnou úpravou Správneho poriadku, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, vydané v intenciách zrušujúceho rozhodnutia žalovaného, potvrdil.

Súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a

zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I
ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho
a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú
ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť
dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere

uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie
ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný
súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa
špecifická odpoveď.

V tomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok za nesplnenie povinnosti žalobcu
uloženej opatrením inšpektora práce podľa § 12 ods. 2 písm. b/ (nedostatky uvedené pod bodom
č. 11, 15, 22, 24, 29 protokolu I.) a za porušenie povinnosti, ktorá vyplýva z § 6 ods. 1 písm.
a/, n/ zákona o BOZP, ktoré nedostatky boli zistené u žalobcu pri následnej kontrole v auguste

2012 (nepredloženie správy z periodickej prehliadky pre zariadenia v objektoch s nebezpečenstvom
výbuchu pre regulačnú stanicu plynu Mesta Zlaté Moravce, nepredloženie rozdelenia spotrebičov
podľa používania, vrátane vykonaných revízií, ktoré by požadovanú bezpečnosť deklarovali v zmysle
príslušných STN, nepredloženie vykonania zápisov do prevádzkového denníka na skúšky poistných
ventilov a tlakomerov na tlakových zariadeniach v zmysle príslušných STN, nepredložením sprievodnej

technickej dokumentácie skutočného vyhotovenia od regulačnej stanice plynu pre plynovú kotolňu
materskej školy na ulici Štúrovej a ulici Slnečnej Zlaté Moravce). Ďalej porušenie povinnosti vyplývajúcej
z § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o BOZP (schodisko do elektrickej rozvodne materskej školy na
ulici Slnečnej nebolo na jednej strane opatrené záchytným držadlom, dvere z plynovej kotolne Mesta
Zlaté Moravce a rozvodne v materskej škole na ulici Slnečnej sa neotvárali smerom von, t. j. v

zmysle Nariadenia vlády č. 391/2006 bod 4.4, vetranie plynovej kotolni Mesta Zlaté Moravce nebolo
zabezpečené v zmysle čl. 29 STN 070703:1985, nepredloženie vykonania odbornej prehliadky a skúšky
od elektrickej inštalácie pre regulačnú stanicu plynu v materskej škole na Slnečnej ulici, Štúrovej ulici a
Centre voľného času Zlaté Moravce - osvetlenie miestnosti stolného tenisu).

Žalobca sa bráni tým, že neporušil právne predpisy, ani Slovenské technické normy, ako to uvádza
žalovaný a poukazuje na § 7 ods. 3 zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky
a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z obsahu ktorého vyplýva, že
dodržiavanie slovenskej technickej normy je dobrovoľné a nemal možnosť sa oboznámiť a zadovážiť siuvedené technické normy. Túto námietku žalobcu súd považuje za účelovú z dôvodu, že citovaný zákon
v ust. § 1 upravuje účel zákona a okrem iného postup posudzovania zhody výrobkov s technickými
požiadavkami. Jednotlivé pojmy ust. § 2 zákona vymedzuje a podľa odseku 1 písm. i/ technickými

požiadavkami na výrobok sa rozumie požadované charakteristiky výrobku obsiahnuté v technickom
predpise alebo v technickej norme, ktorými sú technické špecifikácie. Zákon technické požiadavky
vymenováva príklamdo a medzi inými je uvedená i bezpečnosť, označovanie výrobku alebo vybavenie
štítkom (§ 2 ods. 1 písm. i/ bod tretí, deviaty). Z ust. § 5 cit. zákona vyplýva, čo sa považuje za
technickú normu, že je verejne prístupná a ako sa schvaľuje. Tento proces schvaľovania je upravený

v § 6 citovaného zákona a jej vydanie sa oznamuje vo Vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu
a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Neobstojí potom tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť sa s ňou
oboznámiť, nakoľko zákon upravuje jej prístup a naviac technické normy sú dostupné v špecializovaných
predajniach. Slovenská technická norma je citovaná vo všeobecne záväzných právnych predpisoch v
taxatívne vymenovaných oblastiach, ktoré upravuje otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia (zákon
č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky) a naviac kontrola inšpekcie práce bola zameraná

u žalobcu na plnenie povinností vyplývajúcich z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci. Podľa § 39 Zákonníka práce sa za právne predpisy na zaistenie BOZP považujú aj technické
normy.

V danej veci súd poukazuje na tú skutočnosť, že inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním, okrem

iného, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia a jej výkon nepredstavuje samotné
konanie, ale je čiastkovým procesným postupom, v rámci ktorého inšpektor práce je pri výkone inšpekcie
práce oprávnený navrhnúť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/ a prijať opatrenia na odstránenie
zistených predpisov a ich príčin (§ 12 ods. 2 písm. b/ až i/). Takto postupoval aj prvostupňový správny

orgán a v auguste 2012 vykonal kontrolu na zistené nedostatky, ktoré mali byť v lehote stanovenej v
protokole odstránené. Protokol o výsledku inšpekcie práce bol riadne prerokovaný so zamestnávateľom,
v danom prípade primátorom Mesta Zlaté Moravce (§ 13 ods. 1, 2 zákona č. 125/2006 Z. z.) a z jeho
obsahu vyplýva, že kontrolovaný subjekt nemal pripomienky a zaviazal sa odstrániť nedostatky v lehote
určenej v protokole. Pri následnej kontrole v auguste 2012 inšpektori práce zistili nesplnenie bodov č.

11, 15, 22, 24, 29 z protokolu I. z 19. 03. 2012, čo riadne odôvodnili vo svojom rozhodnutí v zmysle
intencií zrušujúceho rozhodnutia v tejto veci, jednotlivé skutky presne opísali a subsumovali ich pod
príslušné ustanovenia zákona v nadväznosti na príslušnú STN. Pri tejto ďalšej kontrole boli zistené nové
nedostatky u žalobcu v súvislosti s porušením právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod
tretí zákona inšpekcii práci, a to predovšetkým právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktúry pracovného prostredia.
Tentobodcitovanéhoustanoveniazákonamájednoznačne odkaznapoznámkuč.3,t.j.§39Zákonníka
práce, v zmysle ktorého za právne a ostatné predpisy na zabezpečenie BOZP sa považujú aj technické
normy. Súd je toho názoru, že správny orgán žalovaného sa riadil týmito ustanoveniami a príslušnú
STN uviedol, či už ako kmeňovú úpravu pri zistených nedostatkoch, napríklad bod č. 15 protokolu I. -

nedodržanie čl. 167 písm. a/ STN 070703:1985, mať k dispozícii detektor na kysličník uhoľnatý CO alebo
i s poukazom na osobitnú úpravu STN u jednotlivých zistených nedostatkov, napr. porušenie povinnosti
vyplývajúcej z § 13 ods. 3 zákona o BOZP, nedodržaním bezpečnostnej úrovne podľa čl. 3 a 4 STN
331600:1996 a čl. 4, 5 STN 331610:2002 - elektrické spotrebiče, porušenia právnych predpisov podľa
§ 2 písm. 1 v treťom bode zákona o inšpekcii práce, bod č. 2 rozhodnutia žalovaného.

Z protokolu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 09. 08. 2012 vyplýva a nie je sporné, že obsah
protokolu bol prerokovaný s primátorom žalobcu za prítomnosti vedúceho oddelenia vnútornej správy
a zástupcu zamestnancov pre BOZP. Štatutárny zástupca žalobcu ku všetkým zisteným skutočnostiam
a nedostatkom, ktoré sú uvedené v protokole, súhlasil a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali tomu, že by sa mal pozmeniť obsah protokolu a neboli uvedené ani žiadne pripomienky
tak, ako to uvádza žalobca cestou právneho zástupcu v žalobe. I súd dospel k záveru, že žalovaný,
ako i prvostupňový správny orgán postupovali podľa § 13, 14 zákona č. 125/2006 Z. z., pokiaľ ide o
prerokovanie protokolu a zo zákona nevyplýva žiadne časové obmedzenie, ani limit, v ktorom sa má
prejednať protokol. Z ust. § 13 ods. 2 citovaného zákona vyplýva iba to, že jedno vyhotovenie protokolu

je potrebné odovzdať zamestnávateľovi, čo v danom prípade bolo urobené a nič nebránilo štatutárnemu
zástupcovi žalobcu, s ktorým sa protokol prejednával, aby požiadal o primeranú lehotu na oboznámenie
sa s obsahom protokolu v dlhšom časovom rozpätí. Túto námietku súd považuje preto za nedôvodnú,
ktorá nemôže privodiť priaznivejší výsledok pre žalobcu.Žalovaný sa dôsledne riadil Správnym poriadkom a pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, vychádzal zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktoré nemôže byť ľubovoľné a vykonal všetky úkony s cieľom

odstrániť zistené nedostatky. Takto postupoval aj žalovaný ako odvolací správny orgán, keď prvé
rozhodnutie v tejto veci zrušil a vec vrátil na nové konanie s vyslovením právneho názoru, ktorým sa
riadil prvostupňový správny orgán, pretože prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden
celok. Správne orgány vychádzali pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) a v
súladesprávnymipredpismicitovanýmivrozhodnutíuviedli,akývýznammajújednotlivodôkazy(zistené

nedostatky na konkrétnych pracoviskách žalobcu) pre jeho rozhodnutie a svoje zistenia aplikovali
na konkrétny skutok. Samotné dokazovanie takto predstavuje verifikačný proces, pri ktorom správny
orgán zvážil, ktorý dôkaz bol využiteľný a z hľadiska dokazovania významný. Zo spisového materiálu
a samotného protokolu vyplýva a nie je sporné, aké nedostatky boli zistené, na ktorých konkrétnych
miestach (pracoviskách) žalobcu a taktiež súd je toho názoru, že oba správne orgány jednotlivé zistenia
i právne kvalifikovali v súvislosti s porušením právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/

bod tretí zákona o inšpekcii práce. žalobca namietal, že neporušil povinnosti vyplývajúce z § 6 ods.
1 písm. a/, n/ zákona o BOZP, v spojení s bod 1. nepredložením správy o periodickej prehliadky pre
zariadenia v objektoch s nebezpečenstvom výbuchu, a to regulačnej stanice plynu Mesta Zlaté Moravce,
a to nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 4.3 a 4.4 STN EN 60079-17:2008, nakoľko
podľa jeho tvrdení nie je jasné, na základe akého právneho predpisu správny orgán rozhodol a z akého

konkrétneho ustanovenia právneho predpisu vyvodil porušenie uloženej povinnosti. Správny orgán
neuviedol presný termín, kedy mala byť periodická prehliadka vykonaná, ale interval medzi periodickými
prehliadkami. K týmto námietkam súd považuje za potrebné uviesť, že správny orgán sa vyporiadal
s nimi vo svojom rozhodnutí a chronologicky uviedol zákon, ktorý upravuje previerky, vrátane vedenia
dokumentácie a STN normu, ktorá bližšie upravuje podmienky k týmto námietkam a spojitosť zákona a

STN normy s poukazom na podané vysvetlenia jednak zamestnancov žalobcu a oslovených odborníkov
k zisteným nedostatkom, z výpovedi ktorých vyplýva, kedy boli oslovení samotným žalobcom a zo
spisového materiálu vyplýva, že to bolo v lehotách, ako uvádza žalovaný vo svojich rozhodnutiach,
teda v čase kontroly žalobca nevedel predložiť požadované doklady k zisteným nedostatkom, ani podať
vysvetlenie k zisteným nedostatkom v čase kontroly, prečo nepostupoval v zmysle zákona.

Súd je toho názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím žalovaného a
námietkami žalobcu, že neporušil žiadnu svoju povinnosť podľa ustanovení jednotlivých právnych
predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré má odraz vo výroku, ako aj s poukazom na to, že jeho

rozhodnutím nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu na jeho právach, pokiaľ sa mu ukladá pokuta v zmysle
zákona za nedostatky zistené v rámci výkonu inšpekcie práce.

Žalovaný správny orgán správne aplikoval príslušný právny predpis na zistené nedostatky, jeho obsah
i v rozhodnutí vyložil, v nadväznosti na príslušnú STN, ktorá bližšie upravuje bezpečnostnú úroveň pri

zistenom nedostatku, v nadväznosti na konkrétne porušenie zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci, vyhl. č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci s technickými zariadeniami, tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými, vrátane
nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na
pracovisko.

Pokiaľ ide o uloženú sankciu za zistené nedostatky, správny orgán postupoval v súlade s ustálenou
judikatúrouapriukladanísankciezazbiehajúcesasprávnedelikty(§19ods.1písm.b/,§19ods.2písm.
a/zák.č.125/2006Z.z.)použilzásaduabsorciesadziebaanalogicky(„analogieslegis“)uložilpokutuiba
za ten správny delikt, ktorý možno považovať za najzávažnejší, pričom kritérium závažnosti odôvodnil od

charakteru individuálneho objektu záujmu, proti ktorému delikt smeruje a ktorému je ochrana právnymi
predpismi určená, a to sadzbu podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona o inšpekcii práce za nesplnenie
povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ až i/ od 300,- eur do 100.000,- eur a určil tak
pokutu v sume 5.000,- eur.

Podľa názoru súdu, výška pokuty je vecou úvahy správneho orgánu a súd iba skúma, či toto uváženie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 OSP) a či je v súlade s pravidlami
logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.
Porušenie tejto zásady súd nezistil, keďže nedostatky zistené u žalobcu vyplývajú z protokolu, ide oniekoľko nedostatkov, rádovo až 21, ktoré odôvodňujú výšku pokuty uloženú v rozhodnutí. Je nesporné,
že zákon č. 124/2006 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť a z hľadiska objektívnej zodpovednosti sa
žalobca nemôže vyviniť zo zodpovednosti s poukazom na argument, že STN sú mu nedostupné alebo

že je od neho nemožné požadovať naplnenie zákona v nadväznosti na citované Slovenské technické
normy, ako to uvádza prvostupňový správny orgán, nakoľko podľa názoru súdu povinnosťou žalobcu ako
zamestnávateľa je neustále kontrolovať bezpečnostné podmienky na pracovisku a dodržiavať právne
predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, medzi ktoré patria aj normy upravujúce bezpečnosť
technických zariadení v nadväznosti na vyhlášku č. 508/2009 Z. z., ako i zák. č. 246/1999 Z. z. Výška

pokuty uložená podľa § 19 zák. č. 125/2006 Z. z. podľa názoru súdu je primeraná zisteným nedostatkom
a odráža mieru porušenia povinnosti žalobcu a následkov, ktoré zo zistených porušení by mohli vzniknúť.
Takto uložená pokuta spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na žalobcu ako zamestnávateľa na
dodržiavanie jeho povinností pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvedenú v žalobu v súvislosti so zamestnankyňou žalovaného (JUDr.

Y.), súd ju považuje za nedôvodnú, keďže dôvody uvádzané žalobcom nemajú oporu v zákone, pretože
žalobca nepreukázal pomer zamestnanca k veci, nakoľko zo spisového materiálu vyplýva, že táto
zamestnankyňa plnila svoje pracovné povinnosti vo vymedzenom úseku reťazca správneho konania a
nemala žiadny vplyv na rozhodovaciu činnosť prvostupňového správneho orgánu žalovaného. Žalobca
nepreukázalanivzťahekonomickejzávislostiktejtozamestnankynežalovanéhovsúvislostisukladaním

sankcie za zistené nedostatky. Podľa názoru súdu neboli preukázané dôvody na postup podľa § 9
Správneho poriadku, t. j. na vylúčenie tejto zamestnankyne z prejednávania a rozhodovania veci pred
správnym orgánom a ani dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného z tohto dôvodu.

Ztýchtodôvodovbolopotrebnérozhodnúťtak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudkuažalobupodľa§

250j ods. 1 OSP zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami
žalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo
na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).