Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115211199
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115211199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpený JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporcovi:
Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, G., o zaplatenie XXX,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 107,25 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
od 2.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.04.2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia 502,- eur, úroku z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 502,00 eur od 6.7.2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo
výške 82,50 eur a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, dňa 27.7.2012 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom zmluvu o úvere č.
320121736načiastku500,-eur,zaodplatuvovýške190eur.Dlžníksacelkovúčiastku690,-eurzaviazal
uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, prvé tri splátky vo výške 2,50 eur a ostatných 10 mesačných

splátok vo výške 68,25 eur so splatnosťou prvej splátky 10 dní od podpisu zmluvy, ostatných splátok so
splatnosťou do 30 dní po platnosti predchádzajúcej splátky s dohodou, že v prípade omeškania troch
mesiacov so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z
omeškania. Prevzatie peňazí potvrdil podpisom na zmluve.
Odporcauhradil188,00eur,poslednáúhradabolavovýške30eurdňa21.5.2014.Nakoľkoneplnilriadne
a včas, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.
V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 26.6.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa

stal splatným 5.4.2013. Po tomto dátume odporca uhradil sumu 110,- eur, celkovo uhradil 502,- eur..
Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky, na základe ktorých mu vznikol
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 16,50 eur ako nárok vo výške 3,30% istiny za každý
mesiac omeškania x 5 mesiacov, ktorú si uplatňuje do výšky podľa § 3a ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z..

Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa však nedostavil navrhovateľ, ktorý prostredníctvom
právneho zástupcu svoju neúčasť ospravedlnil, nedostavil sa odporca, ktorý mal predvolanie vykázané

náhradným spôsobom, nakoľko zásielku v odbernej lehote neprevzal. Nakoľko súd nezistil dôvody pre
odročenia pojednávania, vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere

č. 27.7.2012 na základe ktorej navrhovateľ v zastúpení Boženou Surmovou sa zaviazal poskytnúť
odporcovi úver vo výške 500 eur za odplatu 160 eur s celkovou čiastkou na úhradu 690 eur s úhradou
úveru v 13 mesačných splátkach a to prvé tri splátky 2,50 eur a 10 splátok vo výške 68,25 eur so
splatnosťou prvej splátky 10 deň po uzavretí zmluvy a následne so splatnosťou splátok 30 deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN z úverov bola vo výške 46,52 eur, RPMN z úverov

vo vzťahu vo výške 67,70 eur.
Odporca bol vyzvaný na splnenie záväzkov výzvou zo dňa 6.2.2013.
Súd zároveň z obsahu listiny - zápis z návštevy klienta, zástupca odporcu - agent, uviedol, že odporca
nespláca záväzky z dôvodu fin. problémov a zrážok zo mzdy.
Listom navrhovateľa zo dňa 26.6.2013 bol uplatnený nárok na zosplatnenie záväzku s výzvou na úhradu
502 eur a zmluvnou pokutou s tým, že záväzok mal byť zosplatnený ku dňu 5.4.2013.

Navrhovateľ v podaní uviedol, že odporca celkovo od 27.7.2012 do 21.1.2014 uhradil sumu 188 eur na
úhradu nárokov zo zmluvy o úvere a ďalej uhradil sumu 204,75 eur na základe zmluvy o poskytovaní
domáceho servisu.

Súd zároveň zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o domácom servise na základe ktorej
sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi konzultačné a nadštandardné služby v starostlivosti o
klienta najmä v preberaní zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok, vedenie a kontrolu
splátkového kalendára, upozornenie na termíny splátky a následné následky nesplácania. Celková
výška odplaty bola uvedené vo výške 204,75 eur a splatná v troch mesačných splátkach vo výške 68,25

eur.

Podľa obsahu týždňovej správy VFA agenta navrhovateľa G. N. na základe zmluvy s odporcom
320121736 za týždeň 31/2012 ku dňu 1.8.2012 zistil výber čiastky 68,25 eur na domáci servis, 2,50 eur
na úver dňa 27.7.2012, evidenciu vyplatenej hotovosti 190 eur a odplatu za domáci servis 204,75 eur

spolu 194,75 eur. Podľa obsahu týždenného plánu výberov súd zistil výber 68,25 eur na domáci servis,
4,75 eur na úver dňa 19.8.2012, ďalší výber dňa 18.9.2012 v sume 68,25 eur na domáci servis, 2,50
eur na úver, výber dňa 16.10.2013 v sume 68,25 eur, 40 eur dňa 23.9.2013, 40 eur dňa 25.10.2013,
30 eur dňa 21.5.2014.
Súd oboznámil ponukový list na úver Kešovka s ponukou výhody domáceho servisu poskytovaného

finančnými agentmi, podpísaný odporcom 27.7.2012.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 500 ods. 1 Obch. zák. dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov
v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ
poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

Podľa § 500 ods. 2 Obch. zák. ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú
výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.

Podľa § 501 Obch. zák. veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v

súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Ak podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 4 písm. t/ a v/, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie,

Súd podrobil prieskumu zmluvu spotrebiteľskom úvere č. č. 320121736 zo dňa 27.7.2012, na ktorú
aplikoval ust. zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom k dátumu uzavretia zmluvy, zákon č. 250/2007 Z.z.
ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd zistil, že v zmluve o úvere nie je obsiahnutá zákonom stanovená podstatná náležitosť podľa §
9 ods. 2 písm. k zák. č. 129/2010 Z.z. a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pretože v zmluve je

len ustanovenie o tom, že úver je splatný v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eura a v
pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur, pričom prvá splátka je splatná
10 deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30 deň po
platnosti predchádzajúcej splátky a uvedený doporučený termín úhrady 25 dňa v mesiaci.

Teda zmluva nevymedzuje presnú a nezameniteľnú splatnosť splátok tak ako to vyžaduje zákonodarca
s uvedením termínov splátok a s ich členením na istinu, úrok a poplatky. Uvedené členenie súd považuje
za podstatné najmä z dôvodu, že dlžník má právo splatiť úver aj pred dobou splatnosti a z výpočtu
splátok mu musí byť zrejmé, akú časť istiny, úrokov a poplatkov splatil a aký záväzok mu zostáva.
Pokiaľ vzhľadom na stanovenie poplatkov zahrňujúcich aj zmluvný úrok nedochádzalo k amortizácii

istiny, musela zmluva podľa § 9 ods. 2 písm. m/ zák. č. 129/2010 Z.z. obsahovať súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú
správu k zákonu podľa ktorej „Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ
musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný

plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere). “
Podľa názoru súdu, rovnako určením doporučeného termínu úhrady 25 deň v mesiaci bol vystavený
dlžník omylu, nakoľko podľa názoru súdu, prvá splátka mala byť splatná 6.8.2012 a nasledujúce splátky
5.9.2012, 5.10.2012 a násl., čo vôbec nevyjadrovalo splatnosť splátok, najmä keď mali byť vyberané s

nadštandardnou starostlivosťou na základe osobitného prístupu podľa zmluvy o domácom servise za
odplatu rovnajúcu sa výške troch splátok.
Splátky navyše boli sumárom splátok úveru a odplaty, teda ani matematickým výpočtom nemožno
určiť jednotlivé zložky splátok. Takýto postup je v rozpore so zákonom ako aj s rozsudkom Okresnéhosúdu Žilina č.k. 14C/86/2012-49 zo dňa 2.10.2012, ktorým vyhlásil zmluvnú podmienku, podľa ktorej
v sume poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby
poskytnutia úveru za neprijateľnú, teda veriteľ sa mal zdržať uplatňovania nárokov z tejto podmienky

a mal výslovne uplatniť v súdom konaní len jednotlivé presne vymedzené nároky, však bez zjavného
dôvodu súdne rozhodnutie nerešpektoval. Je úplne irelevantné, že neprijateľná zmluvná podmienka
bola vyhlásená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko konkrétne povinnosti aj po prijatí zákona
129/2010 Z.z. - rozčlenenie splátok, uvedenie ich splatnosť a pod. zostali zachované, dokonca boli
sprísnené. Dôvod pre obsolétnosť vyslovenej neprijateľnej zmluvnej podmienky je možné vysloviť len

vtedy, ak by totožná či obdobná zákonná úprava absentovala alebo výslovne takýto postu umožňovala!
(porovnaj § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ a ust. § 9
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“.

Pokiaľ sa týka ust. § 9 ods. 2 písm. j zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého zmluva musí obsahovať ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, súd je názoru, že táto náležitosť musí byť
uvedená v texte samotnej zmluvy a nie je dostačujúce uvedenie tejto náležitosti napr. vo všeobecných
podmienkach a to bez ohľadu, či je na samostatných listinách alebo na rube zmluvy, či je alebo nie je
dlžníkom podpísaná.
Nepochybne všeobecné obchodné podmienky tvoria súčasť zmluvy. Jednoznačne však nemajú za

cieľ a nemôžu upravovať základné náležitosti zmluvy, pretože sú stanovené veriteľom vopred, pred
uzavretím právneho úkonu a zo strany dlžníka sú nemenné, nemôže zasahovať do ich obsahu. Zároveň
aj podľa názvu - obchodné podmienky je zrejmé, že tieto obsahujú všeobecné časti a to niektoré
osobitne rozvedené ustanovenia zmluvy, postupy a pod., za ktorých môže byť poskytnutý úver, postup
pri aplikácii zákonných a zmluvných ustanovení a pod.. Z obsahu zákona č. 129/2010 Z.z. je zrejmé,

že veriteľ musí vypočítať v deň uzavretia zmluvy RPMN a túto zverejniť zmluve. Tento základný údaj
slúži pre orientáciu výhodnosti dlžníka, preto musí byť uvedená v samotnom obsahu s ostatnými
základnými náležitosťami zmluvy tak, aby údaj bol prehľadný a spolu s uvedením údaja o priemernej
RPMN mohol poskytovať prehľad o výhodnosti či nevýhodnosti pôžičky. V tomto prípade je v časti
pri splátkach uvedená síce priemerná RPMN, avšak nie je uvedená skutočná RPMN, ktorá priemernú

RPMN výrazne prekračuje. Teda dlžník - spotrebiteľ môže byť uvedený do omylu s tým, že vpísanú
priemernú RPMN môže považovať sa základnú sadzbu a bez náležitej, až neobvyklej pozornosti,
vyhľadania základných ustanovení zmluvy v obchodných podmienkach, nemôže porovnať výhodnosť
úveru. Súd pritom poukazuje na celkovú prax, kde všetky bankové a nebankové subjekty (absolútne
prevažná väčšina) uvádza túto náležitosť pri výške úrokovej sadzby, splátkach a pod.. Veriteľ vždy musí

postupovať voči dlžníkom transparentne a čestne, najmä ak ponúka úvery klientom za pomerne vysoký
úrok a poplatky, ktorým neposkytnú úver banky (prípadne si nevedia vybaviť úver v banke) a teda jedná
sa o veľmi finančne a sociálne citlivé osoby. Účelom aplikácie zákona nemá byť len formálne splnenie
litery zákona, ale skutočné informovanie o všetkých rizikách a podmienkach. Preto zaradenie podstatnej
náležitosti zmluvy, ktorá má byť určená v čase uzavretia právneho úkonu do obchodných podmienok

pripravených a určených pred uzavretím zmluvy, súd považuje za minimálne za prekvapivé zmluvné
dojednanie v rozpore so zákonom.

Súd preto je názoru, že úver je potrebné považovať podľa § 11 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. za
bezúročný a bez poplatkov.

Výšku poskytnutých prostriedkov mal súd v konaní preukázanú z týždennej správy z 1.8.2012, podľa
ktorej bola odporcovi poskytnutá čiastka 500 eur v hotovosti.

V bode 26 rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6

smernice93/13,ktorýčlenskýmštátomukladázabezpečiť,abynekalépodmienkyneboliprespotrebiteľa
záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto
podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta
prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa protiuplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné
pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu

predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť,
len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu.

Úlohu súdu však nemožno obmedzil len na formálne skúmanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale
v rámci ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými obchodnými podmienkami či nekalými obchodnými

praktikami musí poskytovať spotrebiteľovi ochranu aj pri vzájomne súvisiacich a podmienených
zmluvách. Ak navrhovateľ má za to, že takáto ochrana presahuje právomoc súdu poskytovať
spotrebiteľovi ochranu, môže navrhnúť iniciovať konanie o prejudiciálnej otázke, najmä ak svoj postoj
riadne dôvodní nie len vo vzťahu k svojim očakávaniam ale aj vo vzťahu k celkovej úprave EÚ.

Súd o svojej právomoci nemá pochybnosti, pričom poukazuje aj na základný článok Smernice

Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS čl. 22 podľa ktorého by členské štáty by mali mať naďalej možnosť
zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré zakazujú veriteľom žiadať od spotrebiteľa, aby
si v súvislosti so zmluvou o úvere otvoril bankový účet alebo uzavrel dohodu o ďalšej doplnkovej
službe, alebo aby hradil výdavky alebo poplatky za takéto bankové účty alebo ďalšie doplnkové služby.

V členských štátoch, v ktorých sú takéto kombinované ponuky povolené, by spotrebitelia mali byť
pred uzavretím zmluvy o úvere informovaní o akýchkoľvek doplnkových službách, ktoré sú povinné na
získanie úveru vo všeobecnosti alebo za ponúkaných podmienok. Náklady na tieto doplnkové služby by
sa mali zahrnúť do celkových nákladov spojených s úverom alebo ak sa výška týchto nákladov nedá
stanoviť vopred, spotrebiteľom by sa mali pred uzavretím zmluvy poskytnúť primerané informácie o

ich existencii. Predpokladá sa, že veriteľ musí mať informácie o nákladoch na doplnkové služby, ktoré
spotrebiteľovi ponúka sám alebo v mene tretej osoby, s výnimkou prípadov, keď ich cena závisí od
osobitnej charakteristiky alebo situácie spotrebiteľa.

Súd sa preto prejudiciálne zaoberal záväznosťou a platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“, nakoľko

takáto zmluva súvisí práve so zmluvou o úvere, keďže na základe nej práve dlžník platí poplatky, ktoré
by neplatil, pokiaľ by neuzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Samotné uzavretie zmluvy o domácom
servise bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považuje za nemožné.
Zmluva o domácom servise je ponúkaná súbežne so zmluvou o úvere o čom svedčí aj uvedenie
poplatkov za „domáci servis“ v samotnom tlačive spoločne s evidenciou úhrad zo zmluvy o úvere a v

evidencii výplat agenta.
Predmetom servisu na základe zmluvy má byť „služba“ veriteľa voči dlžníkovi vo forme poskytovania
konzultačných a nadštandardných služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru
na základe s ňou uzavieranej úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní
peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára,

upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania (čl. I.).
Za túto službu sa podľa zmluvy odporca zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odmenu v prípade ZoDS
prevyšujúci odplatu uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere a to aj s pripočítaním úroku. Odplata
mala byť uhrádzaná v troch splátkach v prepočte rovnajúcim sa splátkam zo zmluvy o úvere v poradní
4. až 13. splátka. Pre prípad nesplnenia uvedeného záväzku podľa čl. II zmluvy o domácom servise bol

navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 10 % z odmeny,
splatnú v okamihu, keď sa klient dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Podľa čl.
III. zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán,
splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom
domáceho servisu.

Z obsahu zmluvy o domácom servise, ďalej len ZoDS, je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s
úverovou zmluvou, na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov z ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy.
Teda podľa názoru súdu ide o závislú zmluvu na príslušnej úverovej zmluve. Uvedená skutočnosť je
zvýraznenáajtým,že„cenaslužby“dosahujesúčetvýškytrochmesačnýchsplátokdohodnutýchvdanej
úverovej zmluve, ktoré podľa zmluvy o úvere sú pri úvere splácané len symbolickej sume, pričom splátky

ZoDS sú splatné v termíne splatnosti prvých troch znížených splátok zmluvy o úvere.

V skutočnosti je možné polemizovať o tom, či mohol alebo nemohol dlžník odmietnuť uzavrieť takúto
zmluvu, najmä ak reálna situácia, sociálne pomery či tieseň ho donútila prijať ponúkaný úver. V podstatereálnosť možnosti odmietnutia takejto služby záleží od postoja obchodného zástupcu, ktorý si podpis
takejto zmluvy môže vyhradiť a to najmä preto, že z takéhoto plnenia mu plynú výhody vo forme odmeny
- odplaty. Právne táto služba nie je povinná, avšak za celú svoju činnosť súd nezistil ani jediného dlžníka,

ktorý by si takúto službu zvolil vedome, dobrovoľne, minimálne mal vedomosť o takejto službe. Naviac
podľa názoru súdu, musí práve veriteľ preukázať, že dlžník mal nie len formálne ale aj reálne právo
odmietnuť uzavrieť doplnkovú zmluvu a že uzavretím takejto zmluvy nie je podmienené poskytnutie
úveru či poskytnutie úveru za rovnakých podmienok. V tomto rozsahu dôkazné bremeno zaťažuje
veriteľa a veriteľ - navrhovateľ takúto skutočnosť nepreukázal.

Súd je názoru, že predmetná zmluva o domácom servise nepriniesla pre dlžníka viac práv a výhod, ako
by mal, pokiaľ by zmluvu neuzavrel. Ak doplnková zmluva neprináša pre dlžníka viac výhod, prípadne
výhody nezodpovedajú reálne odplate za službu, prípadne odplata je za služby, ktoré aj bez uzavretia
zmluvymusíveriteľposkytnúť,samotnéponúkanietakejtoslužbupredstavujenekalúobchodnúpraktiku,
ktorej je veriteľ povinný zdržať sa voči spotrebiteľovi. Ponúkané služby nikdy nemôžu zodpovedať

odplate, aby ich ponúka a plní veriteľ či ich poskytovať aj bez osobitne uzavretej zmluvy ale dokonca je
povinný ich ponúkať v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľanázorusúdu,akbyobchodnýzástupcazodpovednepristupovalkprávamdlžníka,takbymuanipri
základnej starostlivosti nemal uzavretie takejto zmluvy dlžníkovi ponúknuť, pretože je pre dlžníka zjavne

nevýhodná a ponúkanie takejto zmluvy, a to aj dobrovoľné predstavuje nekalú obchodnú taktiku zo
stranyveriteľa.Aksaobchodnépraktikyzameriavajúnaurčitúskupinuspotrebiteľov,priemernýčlentejto
skupiny predstavuje referenčné kritérium a zmluva sa posudzuje voči takejto osobe, teda oprávnenosť
alebo nekalosť obchodnej praktiky sa potom posúdi na základe tohto referenčného kritéria.

Je pravda, že veriteľ nemusí prijímať cez obchodného zástupcu splátky a môže odkázať dlžníka
na úhradu bezhotovostným prevodom alebo vkladom na účet. Prípadná odplata za takúto úhradu
však môže pokrývať najviac náklady a nie byť zdrojom zisku. V tomto prípade by veriteľ svojou
činnosťou zasahoval do činnosti podľa zákona o bankách poskytovaním bankových služieb. Naviac
podľa ustanovení zmluvy, upozorňovaním na termíny a preberaním hotovosti činnosť obchodného

zástupcu skôr pripomína činnosť pri vymáhaní pohľadávok ako činnosť v mene zastúpeného dlžníka.
Pri osobnom upozorňovaní a kontrole „obchodného zástupcu“ je pri skupine klientov veriteľa väčší
predpokladúhradyakoten,žebudúpravidelnevykonávaťbezhotovostnúúhradusplátok,keďpoväčšine
ani nemajú bankový účet, prípadne ho majú blokovaný, je im z dôvodu viacerých exekúcii zakázané
nakladať s majetkom a pod..

Taktiež podľa zákona č. 250/2007 Z.z. ako aj zák. č. 129/2010 Z.z. ako aj podľa povinností finančného
agenta - sprostredkovateľa, väčšinu povinností uvedených v zmluve je povinný vykonávať veriteľ priamo
či prostredníctvom zástupcu alebo agenta, napr. starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe
s ňou uzavieranej úverovej zmluvy je povinný vykonať v predúverových rokovaniach a povinnosti pri

poskytovaní úverov. Ak je určitý zástupca oprávnený preberať úhradu, tak nesmie odmietnuť prevzatie
hotovostnej úhrady. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru
ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozornenia na termín splátky a
na prípadné následky nesplácania s upozorneniami v zmluve a predzmluvných formulároch. Vedenie a
kontrola splátkového kalendára je zas činnosť vyslovene v záujme veriteľa, nakoľko nevydával žiadne

doklady o úhradách, účtovné doklady, dlžníkovi ale nahrádzal to takýmto spôsobom (fakticky obchádzal
zákon).

Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak všetky záznamy mali byť vedené v „kartičke Splátkový
kalendár“ (prijaté úhrady) je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať „obchodný zástupca“, tento podľa

interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu používal na úhradu svojich provízií a vyplatenie
nových úverov. Jednoznačne údaje do „kartičky“ si nebol oprávnený vpisovať sám dlžník, teda ani
v tomto prípadne nešlo o žiadnu nadštandardnú činnosť v prospech klienta ale plnenie základných
povinností veriteľa.

Súd upozorňuje aj na skutočnosť, že ak postupne bolo zákonodarcom zakázané účtovanie poplatkov za
vedenieúverovéhoúčtu,nakoľkosútakétočinnostiviacvprospechveriteľaakodlžníka,takjednoznačne
činnosti vymedzené v predmete zmluvy o domácom servise sú viac v prospech veriteľa ako dlžníka avýhoda poskytnutá dlžníkovi (ak vôbec reálne nejaká jestvuje), je v značnom nepomere k odplate vo
výške troch splátok úver.

Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod.,
naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné služby využívané na nútené vyberanie splátok,
zastrašovanie a presadzovanie záujmov veriteľa. Súd ani v iných konaniach nedokázal zistil skutočný
rozdiel a výhodu klienta, ktorému je poskytovaný domáci servis od klienta, ktorému takýto domáci
servis poskytovaný nebol najmä v takom rozsahu, aby bola dôvodná odplata vo výške cca 1/3 úveru,

resp. odplata prekračujúca výšku odplaty a úroku z úveru. Navyše finančný agent navrhovateľa konal
jednoznačne v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého sa veriteľovi alebo
finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je
obchádzanie ustanovení tohto zákona; pričom vymedzením takejto služby bola zvýšená odplata spojené
s poskytnutím úveru.

Súd preto takúto zmluvu považoval za vyslovene účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu
úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon, minimálne poskytnutím neprimeranej protislužby za odplatu
zabezpečiť si ďalšie plnenie od spotrebiteľa za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa, teda obsahovo sa rovnajúcej neprimeranej podmienku (§ 53 ods. 4 písm.
t/ a v/ Občianskeho zákonníka). Na uvedenom názore súdu nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že

v niektorých prípadoch súdy považovali zmluvu za osobitný právny úkon, obdobne ako aj prípadné
názory Slovenskej obchodnej inšpekcie. Súd preto zmluvu o domácom servise považoval za zmluvu
spojenú so zmluvou o spotrebiteľskom úvere - závislú zmluvu, doplnkovú zmluvu, ktorá bola uzavretá
za neprimerane nevýhodných podmienok pre spotrebiteľa, naviac za zmluvu viazanú na poskytnutie
spotrebiteľského úveru a ako takú ju považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39

Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nemožnosť súdu dožadovať sa a zisťovať takého skutočnosti v
občianskom súdnom konaní, prvostupňový súd konštatuje, že bez zistenia celkového rozsahu práv a
povinností pri poskytnutí spotrebiteľského úveru by bola poskytnutá ochrana spotrebiteľskému vzťahu

len formálna.

Nakoľko navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 500,- eur, úver považoval súd za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a zistil, že dlžník uhradil 188,- eur na úhradu úveru a
204,75 eur na úhradu zmluvy o domácom servise, zaviazal odporcu na zaplatenie zostatku 107,25 eur

ako rozdielu medzi poskytnutými prostriedkami bez úrokov a poplatkov a úhradami. Súd zároveň úhradu
na „domáci servis“ započítal a zohľadnil ako celkovú úhradu záväzkov dlžníka voči veriteľovi, nakoľko
sa jednalo o závislú zmluvu, ktorá bola v rozpore s dobrými mravmi dosiahnutá na základe nekalých
praktík len za účelom obchádzania maximálnej výšky odplaty.
Pri rozhodovaní o priznaní úrokov z omeškania súd vzhľadom na absenciu členenia splátok na istinu,

úroky a poplatky rozhodol tak, že dlžník sa dostal do omeškania konečnou splatnosťou úveru, pretože
musel mať vedomosť, že najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru mali uhradiť svoje záväzky a teda
minimálne vrátiť požičanú istinu. Preto súd stanovil deň omeškania nasledujúci deň po splatnosti úveru -
poslednej splátky, teda 370-ty deň od jeho poskytnutia. O výške úrokov z omeškania súd rozhodol podľa
§ 517 ods. 2 a § 3 nar. vl.č. 87/1993 Z.z. ku dňu vzniku omeškania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 3 OSP, nakoľko si však v prevažnom rozsahu
úspešný odporca trovy konania neuplatnili a súd nezistil vznik trov konania na ich jeho strane a nárok
na náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).