Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/350/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714207706
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714207706.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného O., s.r.o., so sídlom K., O. XX, T.: XX
XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Q. s.r.o., so sídlom K., O. XX,

proti povinnému B. I., bytom L. P., M. XXX/X, o vymoženie príslušenstva, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02. októbra 2015, č.k. 4Er/604/2014-59 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 v spojení s §
103, § 159 ods. 3, § 251 ods. 4 O.s.p. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov exekučného
konania vo výške 21,72 eur na účet súdneho exekútora JUDr. P. C., do troch dní od právoplatnosti

tohto uznesenia. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného podal súdny exekútor
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie žiadal
vymôcť od povinného úrok z omeškania vo výške 684,74 eur, trovy rozhodcovského konanie vo výške
137,56 eur a trovy exekučného konania. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 1025/07 zo dňa 26.02.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

26.03.2007 a vykonateľnosť dňa 29.03.2007. Zo súdneho manažmentu súd prvej inštancie zistil, že na
tamojšom súde sa viedlo konanie pod spis. zn. 3Er/454/2007, ktorý spis sa v súčasnej dobe nachádza na
Najvyššom súde SR. V predmetnom konaní oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného
titulu, teda rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 1025/07 zo dňa 26.2.2007, už
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 393,02 Eur s príslušenstvom, teda

aj trov konania a trov. V uvedenej exekučnej veci tunajší súd uznesením č.k. 3Er/454/2007-53 zo dňa
11.10.2012 zastavil exekúciu, z dôvodu, že predložený exekučný titul trpí vadami vyplývajúcimi z toho,
že bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a teda na jeho podklade nie je možné viesť
exekúciu. Toto uznesenie potvrdil odvolací súd uznesením č.k. 6CoE/8/2013-70 zo dňa 26.02.2013.
Je nepochybné, že obe konania (toto konanie a konanie tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/454/2007) boli
vedené medzi totožnými účastníkmi. V oboch sa tiež posudzovala spôsobilosť exekučného titulu. V

už skončenom konaní sp. zn. 3Er/454/2007 tamojší súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok, je ako exekučný titul nespôsobilý, nakoľko bol vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy. Po tom, ako sa rozhodnutie o zastavení konania stalo právoplatným, nemôže
už tunajší súd opätovne rozhodovať o tom, či je exekučný titul spôsobilý byť podkladom pre vedenie
exekúcie alebo nie, pretože je tu nepochybne prekážka už rozhodnutej veci. Z uvedených dôvodov
súd exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Podľa §

196 Exekučného poriadku Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnotypodľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty. V danom prípade však má súd za preukázané, že súdny exekútor s oprávneným
dňa 14.03.2015 spísal do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, začo mu podľa ustanovenia § 21a

citovanej vyhlášky patrí odmena vo výške 16,60 eur. Súd taktiež považoval za opodstatnenú exekútorom
uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 1,50 eur titulom poštovného za doručenie žiadosti o
udelenie poverenia ktoré náklady mu v súvislosti s exekučným konaním vznikli, a ktoré aj skutočne
vynaložil. Keďže je exekútor registrovaným platiteľom DPH patrí mu aj DPH zo sumy 18,10 eur, a to 3,62
eur. Vzhľadom na hore uvedené súd priznal podľa § 196 Exekučného poriadku v spojení s § 21a a § 22

vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi trovy
exekučného konania v celkovej výške 21,72 eur a na ich náhradu v súlade § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.
v spojení s § 251 ods. 4 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného, nakoľko v danom prípade došlo
k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia z dôvodu, že predložené rozhodnutie nebolo spôsobilým
exekučným titulom, čím zavinil zastavenie exekučného konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Vpredmetnejvecivšaksúdprvéhostupňa
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým

uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval
ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní
nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z. z., aplikovať zásadu rei iudicatae. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom

predmete "vec", o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje
len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda
zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len
proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku
rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne

neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie
prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3.Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť z týchto dôvodov:

5.Po podaní odvolania oprávneného došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,
ktorýokreminéhozrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok/O.s.p./,podľaktoréhosúdprvej

inštancie posudzoval splnenie podmienok konania v danej exekučnej veci /teda aj existenciu prekážky
veci rozhodnutej/. Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd posudzoval splnenie podmienok konania
v zmysle napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, pretože konanie v tejto exekučnej veci začalo za jeho platnosti a účinnosti a preto musia byť
splnené podmienky konania stanovené právnym predpisom v čase jeho začatia.

6. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. P.,
PhD. dňa 20.05.2014 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie úrokov z omeškania
vo výške 684,74 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.

zn. SR 1025/07 zo dňa 26.02.2007. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné
konanie, keďže v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí sp.
zn. 3Er/454/2007-53 zo dňa 11.10.2012 uviedol, že je rozporné so zákonom. Toto uznesenie v spojenís potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu - Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoE/8/2013-70 zo
dňa 26.02.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2013. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že za
týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa

§ 104 ods. 1 O.s.p.

7. Z obsahu uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 3Er/454/2007-53 zo dňa 11.10.2012, ktoré je
súčasťou exekučného spisu, vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 1025/07 zo dňa 26.02.2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej
pre vymoženie 393,02 eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvej inštancie zastavil
prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
dojednaná medzi účastníkmi, na ktorej založil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť rozhodcovský
súd, ktorý vydal exekučný titul, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy a preto
neplatná. Toto rozhodnutie, v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu - Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. 6CoE/8/2013-70 zo dňa 26.02.2013, ktoré je rovnako súčasťou exekučného spisu,
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2013.

8. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

9. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

10.Podľa§104ods.1O.s.p.,akideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

11. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

12. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho /
iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy/. V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci /
podmienky konania/. V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

13. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky

rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci
už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3.
a o tej istej veci.

14. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné

podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového /nachádzacieho/ konania. Na
to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia
§ 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný
poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné

aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.15. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho /ale aj exekučného/ konania, ktorý
jepredmetomkonania,spoluspríslušenstvomtohtonároku.Vexekučnomkonaníjepredmetomkonania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia /exekučného titulu/, a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými

účastníkmi v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. Toto
predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvej inštancie sp. zn.
3Er/454/2007-53 zo dňa 11.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu - Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 6CoE/8/2013-70 zo dňa 26.02.2013, ktorým rozhodnutím exekučný súd exekúciu
zastavil z dôvodu, že vyhodnotil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil

svoju právomoc na konanie a rozhodnutie z neplatnej rozhodcovskej doložky, teda ide o nespôsobilý
exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenie
exekúcie v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 3Er/454/2007, nemôže byť nijako

konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo
medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého
exekučného titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej
veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní
nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).