Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Schromová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Er/3664/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814217804
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814217804.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: J. H. so sídlom v T., pobočka H., so sídlom E.
slovenskej XX, XXX XX H., O.: XX XXX XXX, proti povinnému: O.. Z. A., F.-T. XXX/XX, O.: XXXXXXXX,
o vymoženie istiny vo výške X XXX,XX eur s prísl., o námietkach povinného proti exekúcií, proti
predbežným trovám exekúcie a návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Námietky povinného O.. Z. A., F.-T. XXX/XX, O.: XXXXXXXX, proti exekúcií z a m i e t a .

II. Námietky povinného O.. Z. A., F.-T. XXX/XX, O.: XXXXXXXX, proti predbežným trovám exekúcie z
a m i e t a.
III. Návrh povinného O.. Z. A., F.-T. XXX/XX, O.: XXXXXXXX, na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa XX.XX.XXXX domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorými sú rozhodnutia J. H., pobočka

H. zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
XX.XX.XXXX, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX a
č. XXX-XXXXXXXXXX-G./XX, právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Predmetom exekúcie
podľa návrhu oprávneného je vymoženie istiny vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Polákovi udelené dňa
XX.XX.XXXX.

Súdny exekútor predložil súdu dňa XX.XX.XXXX námietky proti exekúcií, ktoré povinný podal na pošte
dňa XX.XX.XXXX. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa
XX.XX.XXXX. Námietky boli preto podané v zákonnej 14 dňovej lehote.
Povinný namieta oprávnenosť samotnej exekúcie, neprimeranosť výkonu exekúcie, trovy exekúcie ako
také, ich výšku a obsah zákonného poučenia uvedeného v Upovedomení o začatí exekúcie a svoje
námietky odôvodňuje nasledovne:

- dňa XX.XX.XXXX bolo v obchodnom vestníku /OV/ zverejnené uznesenie Okresného súdu Trenčín
sp. zn. XXR/X/XXXX, ktorým bola povolená reštrukturalizácia dlžníka čím zo zákona - ex lege dochádza
k zastaveniu exekúcie, pretože predmetom exekúcie sú finančné nároky oprávneného - J. poisťovne,
ktoré vznikli z oneskorenej platby sociálnej poisťovni za obdobie pred XX.XX.XXXX.
- právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky neuplatnili v reštrukturalizácií riadne a včas prihláškou, právo vymáhať

tieto nároky zaniká /v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu/.
- podľa § 120 ods. 2 ZKR, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania
sú prednostnými pohľadávkami, na ktoré nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa
nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu. Z citovaného ustanovenia § 120 podľa povinného vyplýva,
že pre určenie či ide o prednostnú pohľadávku je rozhodujúce, kedy pohľadávka vznikla /nie kedy bolo
vydané rozhodnutie/.

- exekúcia je vedená neprimerane, lebo exekútor finančné prostriedky povinného zablokoval na
viacerých účtoch- ak exekúcia ako taká je vedená nezákonne, logicky z toho podľa povinného vyplýva, že trovy
exekútorovi nemohli vzniknúť, lebo trovy exekúcie sú za konanie exekútora, ktoré je zákonné a
primerané

- poučenie obsiahnuté v upovedomení o začatí exekúcie, nezodpovedá obsahu, ktorý je uvedený v
Exekučnom poriadku.
K podaným námietkam si súd vyžiadal stanovisko oprávneného aj súdneho exekútora.
Oprávnený - J. poisťovňa sa vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Vo svojom vyjadrení uviedol, že
podľa § 240 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým

osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli
poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich
odviedli v nižšej sume, J. poisťovňa predpíše penále vo výške X,XX% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď
bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo
do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Vymáhaná pohľadávka predstavuje penále

predpísané rozhodnutiami zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, resp.
XX.XX.XXXX. Reštrukturalizačné konanie začalo dňa XX.XX.XXXX zverejnením uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. XXR/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. S poukazom na ustanovenie § 120
ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, penále ako pohľadávka vzniklo dňom právoplatnosti a vykonateľnosti

rozhodnutí, preto ide o prednostnú pohľadávku, ktorá vznikla počas reštrukturalizačného konania, do
reštrukturalizácie sa neprihlasuje a nezahŕňa sa do reštrukturalizačného plánu.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali

okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu
iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný
nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a
na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania
exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd.
Dôvody, pre ktoré môže súd považovať námietky za dôvodné sú taxatívne uvedené v citovanom
ustanovení zákona. Exekučný poriadok presne stanovuje, akými skutočnosťami môže povinný námietky
proti exekúcii odôvodniť. Jedná sa o skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu a
spočívajú - v zániku nároku; bránia vymáhateľnosti; v dôsledku iných skutočností, pre ktoré je exekúcia

neprípustná; v tom, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby označenej v exekučnom titule. Súd
na iné dôvody nemôže prihliadať. Keďže námietky boli podané v zákonom stanovenej lehote, súd sa
nimi zaoberal.
Z návrhu oprávneného, námietok povinného, vyjadrenia oprávneného a súdneho exekútora,
preštudovaním exekučného spisu, exekučných titulov - rozhodnutí J. poisťovne, pobočka H. zo dňa

XX.XX.XXXX a z Obchodného vestníka a Obchodného registra SR , súd zistil nasledovné:
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXR/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
bolo zverejnené dňa XX.XX.XXXX, bolo rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného konania voči
povinnému. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXR/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
bolo zverejnené dňa XX.XX.XXXX, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka. Reštrukturalizačné konanie

začína zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku, v tomto prípade dňa XX.XX.XXXX.
Povinný bol exekučnými titulmi - rozhodnutia J. poisťovne, pobočka H. zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX-
XXXXXXXXXX-GCXX/XX, právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, č. XXX-XXXXXXXXXX-
GCXX/XXzo dňa XX.XX.XXXX, zaviazaný uhradiť penále za neodvedené, resp. oneskorene odvedené
poistné v celkovej výške X.XXX,XX eur. Za rozhodujúce pri posúdení či vymáhaná pohľadávka je

prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. je vznik pohľadávky oprávneného
(Sociálnej poisťovne) voči povinnému ako platiteľovi poistného.
Podľa § 231 ods.1 písm. f zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný predkladať
pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny
mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom
zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie
a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie
v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnejpoisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie.
Poistné je povinný ako zamestnávateľ, povinný odviesť v sumách uvedených vo výkaze poistného,

ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov (jednotlivo
i v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Poistné, ktoré platí a
odvádza zamestnávateľ je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom
zamestnanca. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistné sa platí na účet
Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje

inak.
Podľa § 241 ods. 1 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení Fyzickým osobám a právnickým osobám
povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a
príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v
nižšejsume,Sociálnapoisťovňapredpíšepenálevovýške0,05%zdlžnejsumyzakaždýdeňomeškania
odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola

dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo
do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Neodvedením poistného a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie včas, vzniká teda sociálnej poisťovni právo na penále. Výšku penále
môže sociálna poisťovňa vypočítať až potom, ako dlžník zaplatí dlžné poistné, alebo na základe kontroly,
ako je uvedené vo vyššie citovanom ustanovení § 241. Z príloh k exekučným titulom, ktoré oprávnený

doložilsúdupripodanínávrhunavykonanieexekúcievyplýva,že penálebolotaktovypočítanépodľadní
omeškania povinného buď ku dňu, kedy zaplatil dlžné poistné, alebo ku dňu, kedy oprávnený, sociálna
poisťovňa vykonával predmetnú kontrolu. Penále teda vzniká jeho predpísaním formou rozhodnutia,
čiže dlžník platí penále až vtedy, keď mu bola jeho výška oznámená zaslaním rozhodnutia sociálnej
poisťovne a rovnako ako pri neuhradenom poistnom, aj pri penále platí, že ak do dňa právoplatnosti

rozhodnutia dlžník neuhradí penále, rozhodnutie sa stáva spôsobilým exekučným titulom, to znamená,
že oprávnený si svoj nárok môže vymáhať prostredníctvom súdneho exekútora.
V predmetnej exekúcií obidve rozhodnutia, ktorými bolo predpísané dlžné poistné boli vydané
dňa XX.XX.XXXX, teda po začatí reštrukturalizačného konania. Z uvedeného vyplýva, že ide o
prednostné pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., tzn. v reštrukturalizácii sa

neuplatňujú prihláškou a nepôsobia na ne účinky reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do
reštrukturalizačného plánu.
Na základe uvedeného súd námietky povinného zamietol ako nedôvodné.
Povinný ďalej namietal neprimeranosť exekúcie, pretože exekútor mu zablokoval viacero účtov.
Treba podotknúť, že je výslovným právom exekútora určiť spôsob vykonávania exekúcie. Exekučný

poriadok rieši len otázku, na ktoré príjmy nemôže súdny exekútor siahnuť, resp. koľko finančných
prostriedkov musí ponechať na účte povinného.
Podľa § 104 ods. 1,2 Exekučného poriadku, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky
na účte do výšky 99,58 eura a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu
miezd jeho zamestnancov na výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie

exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú
prostriedky na účte do výšky 99,58 eura len na jednom z nich. Ak má povinný zasielanú mzdu alebo
iné príjmy na účet v banke, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú ani prostriedky do výšky
sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to
od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená. Povinný na žiadosť banky oznámi výšku tejto

sumy. Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca výška
sumy, ktorú označil exekútor.
V zmysle § 111 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, pohľadávka na príspevku pri narodení dieťaťa a
pohľadávka na príspevku na pohreb podliehajú exekúcii, len ak sa navrhuje exekúcia pre pohľadávku
za poskytnuté plnenie, na ktorého úhradu sú určené tieto príspevky. Exekúcii nepodliehajú dávka v

hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu, 11a) peňažné príspevky na
kompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaposkytovanépodľaosobitnéhopredpisu,11aa)opatrenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru poskytované podľa osobitného
predpisu, 11aaa) náhradné výživné, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a štátne
sociálne dávky, ak osobitný predpis 11aab) neustanovuje inak.

Súdny exekútor je povinný tieto ustanovenia dodržiavať a pri vykonávaní exekúcie podľa nich
postupovať, pričom v zásade zvolený spôsob vykonávania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke povinný v tomto štádiu exekúcie nemôže namietať. Táto námietka je z pohľadu opodstatnenosti
exekúcie irelevantná.Povinný ďalej namietal trovy exekúcie. Nezaoberal sa a ani nenamietal výšku predbežných trov
exekúcie. Namietal len nezákonnosť trov exekúcie, ktorá podľa neho vyplývala z nezákonnosti exekúcie
ako takej a boli jej dôsledkom. Napriek tomu súd si vyžiadal vyjadrenie súdneho exekútora k predbežným

trovám exekúcie. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX uviedol, že
predbežné trovy exekúcie vo výške 263,22 eur boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov a v súlade s § 201 zák. č. 233/1995 Z.z. a pozostávajú:
- odmena 10% podľa § 5 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. vo výške 210,50 eur, náhrada hotových výdavkov
vo výške 7,55 eur /poštovné za žiadosť o udelenie poverenia a 3x príkaz na začatie exekúcie /,

spotrebný materiál 0,75 eur, telekomunikač. poplatky 0,55 eur. Ako platca DPH uplatnil si súdny exekútor
aj 20% DPH vo výške 43,87 eur. Spolu predbežné trovy exekúcie vo výške 263,22 eur. Súdny exekútor
zároveň upozornil povinného v súlade s § 201 EP, že v prípade neuhradenia vymáhanej pohľadávky s
príslušenstvom do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia, sú trovy exekúcie 642,36 eur a pozostávajú
z odmeny 20% , t.j. 420,50 eur, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času 114,80 eur a 20%
DPH vo výške 107,06 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada hotových výdavkov o daň z
pridanej hodnoty.
Podľa § 201 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení

(Exekučný poriadok), predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v
upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v
rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu
ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že
ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Účastník konania

môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti
trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám
exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Osobitným právnym predpisom v zmysle citovaného ustanovenia je vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov.

V zmysle § 4 ods. 1 cit. vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené
inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 cit. vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej
33,19 eura, najviac 33.193,92 eura.

Podľa § 5 ods. 2 cit. vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3
Exekučného poriadku, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa 1.
Podľa § 22 ods. 1,2 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné

náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora ku vzneseným námietkam a upovedomenia o začatí
exekúcie súd dospel k záveru, že súdny exekútor nepochybil pri vyúčtovaní predbežných trov exekúcie.
Pri určení odmeny vychádzal súdny exekútor zo správneho základu na jej určenie, keď základ tvorí
suma 2.101,09 eur, odmena je 10% zo základu v prípade, že povinný uhradí pohľadávku v lehote 14

dní od doručenia upovedomenia a 20% zo základu v prípade, že pohľadávka v tejto lehote uhradená
nebude. Hotové výdavky 8,85 eur súdny exekútor určil z poštovného za doručovanie žiadosti o udelenie
poverenia a doručovanie upovedomenia /zrejme nedopatrením exekútor uviedol príkazy na začatie
exekúcie/, materiálnych nákladov a poplatkov, ktoré sú primerané. Súd však pripomína, že súdny
exekútor má podať v predbežných trovách exekúcie prehľadný rozpis jednotlivých trov tak, aby mal

povinný možnosť preskúmať každý jednotlivý nárok. Zo zoznamu daňových subjektov registrovaných
pre DPH, ktorý je zverejnený na webovej stránke finančnej správy, má súd za preukázané, že súdny
exekútor je platcom DPH, preto mu prináleží aj vyššie uvedené navýšenie odmeny o uplatnenú 20%
DPH. Výška predbežných trov exekúcie, vyčíslená súdnym exekútorom je však v každom prípade
predbežná, súvisí s praxou exekútora pri zisťovaní majetkových pomerov a príjmu povinného. Skutočná

výška exekučných trov je známa až po ukončení exekučného konania a okrem iného závisí aj od
dĺžky exekučného konania, zvoleného spôsobu vykonávania exekúcie a nakoniec aj samotného postoja
povinného k plneniu si povinností z exekučného titulu.Povinný vo svojich námietkach tiež namietal, že poučenie, ktoré súdny exekútor uviedol v upovedomení
o začatí exekúcie nezodpovedá obsahu, ktorý je uvedený v Exekučnom poriadku. Povinný neuviedol v
čom konkrétne je poučenie vadné, resp. nedostatočné.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k tejto námietke uviedol, že poučenie spĺňa všetky náležitosti,
ktoré poučenie má obsahovať v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ustanovení §§ 30, 47 a 50
Exekučného poriadku.
Podľa § 30 ods. 5 a 6 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku Účastník môže uplatniť námietku
zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený.
Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok. V námietke zaujatosti musí byť
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci
námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.
Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku Exekútor poverený vykonaním exekúcie
upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o

predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do
14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50.
Podľa § 50 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku Povinný môže vzniesť u exekútora
povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku

alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa § 201 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u
exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.

Súd konštatuje, že poučenie, ktoré súdny exekútor uviedol v upovedomení o začatí exekúcie obsahuje
všetky náležitosti, ktoré má obsahovať a zároveň, že táto námietka povinného nemá žiaden vplyv na
opodstatnenosť exekúcie ako takej, t.j. či sa vedie dôvodne alebo nedôvodne, či je potrebné exekúciu
zastaviť alebo v jej výkone pokračovať.
Napokon povinný vo svojich námietkach žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu že na jej vedenie nie sú

zákonné dôvody.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa

stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce

exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu.
Podľa § 57 ods. 2 exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Vychádzajúc z obsahu návrhu na začatie exekúcie, z podania povinného a citovaných ustanovení
Exekučného poriadku, súd posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný a tento
zamietol, a to z tých istých dôvodov, ako zamietol aj námietky proti exekúcií. Exekúcia sa vedie na
podklade právoplatných, vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, teda na základe spôsobilých
exekučných titulov, pohľadávky oprávneného sú prednostnými pohľadávkami, na ktoré sa nevzťahujú

účinky reštrukturalizačného konania.Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§ 50 ods. 4, § 201 ods. 2 zákona č.
233/95 Z.z. v spojení s § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Proti výroku III. tohto rozhodnutia možno v zmysle § 58 ods. 4, 5 Exekučného poriadku podať odvolanie
v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v
troch vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny.odvolanie nie je prípustné (§ 202

ods. 2 Exekučného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.