Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/10/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510213041
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1510213041.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: Dr. J.

S., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom v Q. republike, O. H-XXXX, W. u. 3, zastúpený obchodnou
spoločnosťou MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Zámocké schody 2/A, proti odporcovi: Y.
B., narodený XX.X.XXXX, bytom v O., E. chodník XX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou Kovár a
partneri, s.r.o., Bratislava, Vajnorská 8/A, o zaplatenie 21.000 eur s príslušenstvom a odmenou 70 eur
zo zmeniek, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 227/2010-23 zo dňa 17.1.2012 sa ponecháva v platnosti.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré

nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 2.613,78 eur, z čoho 1.813,78 eur
sú trovy právneho zastúpenia a 800 eur iné trovy konania.
Rozhodnutie o náhrade trov štátu si súd vyhradzuje na osobitné uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 227/2010-23, ktorý tunajší súd vydal dňa 17.1.2012, bol
odporca zaviazaný, aby zaplatil navrhovateľovi zmenkovú sumu 21.000 eur s úrokom 6 % ročne z nej
od 2.10.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 70 eur a náhradu trov konania 2.161,70 eur.
Odporca podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. V námietkach
uviedol, že navrhovateľ svoj nárok odvodzuje z dvoch zmeniek, v ktorých je on označený ako vystaviteľ,

vzmenkesosumou20.000eur jeprijehomeneuvedenéinébydliskonežvnávrhu,akeďženavrhovateľ
nepredložil žiaden relevantný dôkaz stotožňujúci ho s osobou vystaviteľa, nie je z tejto zmenky pasívne
legitimovaný a pre tento neodstrániteľný nedostatok podmienky konania malo byť konanie zastavené.
V druhej zmenke na sumu 1.000 eur je ako miesto platenia uvedená neexistujúca adresa (O., V. XX-A),
vzhľadom na čo zmenka neobsahuje jednu z esenciálnych náležitostí a je neplatná. Ďalej namietol, že s
navrhovateľom nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu, nikdy mu nič nedlžil, nebol teda dôvod, pre ktorý
by mal zmenky vystaviť a existenciu svojho zmenkového záväzku popiera. Za neoprávnenú považoval

aj požiadavku navrhovateľa na zmenkový úrok od splatnosti zmeniek, lebo mu originál zmeniek doteraz
nebol predložený na platenie a minimálne do doručenia zmenkového platobného rozkazu nemohol byť
v omeškaní. Nakoniec namietol, že podpis na zmenkách nie je jeho podpisom, nie je si vedomý, že by
zmenky podpísal, ide o podpis napodobený alebo sfalšovaný, a keďže na zmenkách tým chýba podpis
vystaviteľa, sú obe neplatné.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 10/2012.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že nesúlad adries

odporcu v návrhu a na zmenke nie je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, pre ktorý by
mohol súd konanie zastaviť, danosť pasívnej legitimácie je predmetom dokazovania v súdnom konaní
a nie otázkou procesnou. Pasívna legitimácia odporcu je daná tým, že zmenku vystavil, označenie
bydliska nie je nevyhnutnou náležitosťou vlastnej zmenky, preto ani prípadná nesprávnosť adresynespôsobuje neplatnosť zmenky a nie dôvodom, pre ktorý by odporca nebol zo zmenky pasívne
legitimovaný. Za neopodstatnenú považoval aj námietku neplatnosti druhej zmenky pre absenciu miesta
platenia, platobné miesto je na zmenke výslovne uvedené a vyjadrené je dostatočne určito. K námietke

chýbajúcej kauzality poukázal na abstraktný charakter zmenky, pre ktorý sa hospodárska kauza
vzniku zmenkovej obligácie pri uplatňovaní práv zo zmenky nepovažuje za určujúcu, majiteľ zmenky
nárok preukazuje len zmenkovou listinou, takáto námietka by mohla byť relevantnou len v spojení s
tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky. Upozornil aj na to, že odporca namieta
jednak absolútnu neplatnosť zmenky a jednak vzniesol kauzálne námietky, čo je podľa konzistentnej

judikatúry neprípustné, takéto námietky sa považujú za námietku popierajúcu existenciu uplatňovanej
zmenky.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(OSP) nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise a na preukázanie pravosti podpisu odporcu na zmenkách nariadil súd
znalecké dokazovanie.

Navrhovateľ predložil v prvopise dve zmenky. Prvá zmenka bola vystavená v Bratislave dňa 14.6.2005
a vystaviteľ sa ňou zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dňa 1.10.2009 sumu 20.000 eur v O., V. XX/A. Ako
vystaviteľ je označený Y. B., S. XX, O. a pripojený je autografný podpis. Druhá zmenka bola vystavená
v Bratislave dňa 4.12.2008 a vystaviteľ sa ňou zaviazal zaplatiť 1.10.2009 navrhovateľovi sumu 1.000
eur v O., V. XX-A. Ako vystaviteľ je označený Y. B., E. chodník XX/X, XXX XX Bratislava a pripojený

je autografný podpis.
K námietke neplatnosti zmeniek pre absenciu esenciálnych náležitostí súd poukazuje na ustanovenie
čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon), podľa ktorého
vlastná zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, údaj

zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa.
Len taká listina, v ktorej niektorá náležitosť chýba, nie je v zmysle čl. I. § 76 ods. 1 zmenkového zákona
platná ako vlastná zmenka (s výhradou prípadov uvedených v odsekoch 2 až 4 tohto ustanovenia).
Z pohľadu formálnej platnosti zmenky je preto rozhodujúce, či listina obsahuje všetky nevyhnutné

náležitosti a ak ich obsahuje, nie je významné, či sú tieto údaje správne alebo pravdivé.
Zmenkový zákon v niektorých ustanoveniach určuje, kedy sa nesprávne údaje na zmenke považujú za
nenapísané (napr. v čl. I. je tomu tak v §§ 5, 12 a 16, ktoré v zmysle § 77 ods. 1 a 2 platia aj pre vlastné
zmenky, resp. v § 9 výlučne len pre cudzie zmenky) a len na tieto sa hľadí, ako by na zmenke neboli
uvedené. Preto ak sa na líci vlastnej (neavalovanej) zmenky nachádza aspoň jeden autografný podpis

a je na nej výslovne uvedené aj miesto platenia, nie je možné tvrdiť, že je zmenka neplatná pre absenciu
niektorej z týchto podstatných náležitosti.
Obe zmenky, ktoré navrhovateľ súdu predložil, obsahujú všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zmenkového zákona.
Vlastná zmenka, opatrená podpisom vystaviteľa, je formálne platná aj vtedy, ak podpis nie je pravý.

Z ustanovenia čl. I. § 7 zmenkového zákona vyplýva, že nepravé podpisy nespôsobujú neplatnosť
zmenky, ale osobu, ktorej menom bola zmenka podpísaná, takáto zmenka nezaväzuje.
Odporca namietol, že podpis na zmenkách nie je jeho podpisom a podpisy označil za napodobnené
alebo sfalšované. Na preukázanie pravosti podpisov na zmenkách preto súd pribral do konania znalca
z odboru písmoznalectvo a znaleckým úkonom poveril Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v

Žiline. Podľa záverov znaleckého posudku č. 211/2013 zo dňa 2.9.2013 sú podpisy na oboch zmenkách
pravými podpismi odporcu. Znalec mal k dispozícii celkovo 25 nesporne pravých originálov podpisu
odporcu a k tomuto záveru dospel ich porovnaním s originálmi oboch zmeniek, pri použití kombinácie
analytickej, porovnávacej a v rámci nich čiastočne aj grafometrickej metódy skúmania podpisov. Sporné
podpisyznalecoznačilzavýsledokautentického pisárskehoprejavustým,žepisateľomobochpodpisov

je tá istá osoba, t.j. odporca. Pri analýze podpisov nezistil žiadne znaky nasvedčujúce technickému
falšovaniu, ani stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní .
Závery znaleckého posudku odporca nespochybnil, aj keď naďalej trval na tom, že zmenky nepodpísal.
Iné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia však vykonať nežiadal, a keďže sa súd so závermi
znaleckého posudku stotožnil, hodnotil námietku, popierajúcu pravosť podpisu na zmenkách, ako

nedôvodnú.
Proti zmenke vystavenej 14.6.2005 na sumu 20.000 eur odporca namietol svoju pasívnu legitimáciu z
dôvodu, že adresa na zmenke sa nezhoduje s adresou uvedenou v návrhu a navrhovateľ nepredložil
dôkazy, ktoré by ho s vystaviteľom zmenky stotožnili. Tento nesúlad označil za nedostatok podmienkykonania, pre ktorý malo byť konanie podľa prvej vety § 104 ods. 1 OSP zastavené. Súd zhodne s
navrhovateľompoukazujenato,ženedostatokpasívnejvecnejlegitimácieniejedôvodomnazastavenie
konania, môže byť len dôvodom na zamietnutie návrhu (v tomto prípade by bol dôvodom na zrušenie

zmenkového platobného rozkazu).
V námietkach odporca netvrdil a v konaní ani nepreukázal, že ku dňu 14.6.2005 nemal bydlisko na S. ul.
XX v O. a že z tohto dôvodu ho preto nie je možné považovať za vystaviteľa zmenky. Zmena bydliska
po vystavení zmenky nemá na zmenkový záväzok žiaden vplyv. Stotožnenie odporcu s vystaviteľom
zmenky vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania.

Ďalej odporca namietal, že miesto splatnosti, ktoré je uvedené na zmenke zo 4.12.2008 na sumu 1.000
eur, neexistuje. Ako dôkaz predložil e-mailové oznámenie zamestnanca miestneho úradu Q. časti O. -
S. B., podľa ktorého v kat. úz. S. B. adresa XX-A neexistuje, jediná adresa, ktorú evidujú, je V. XX/A
so súpisným číslom XXXX.
Formálnu prísnosť, ktorá je pre zmenky typická, nie je možné chápať tak, že pre akúkoľvek nepresnosť
v zápisoch na zmenke sa zmenka stáva neplatnou. Platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov

na zmenke, z hľadiska spôsobu ich vyjadrenia, sa aj v prípade zmenky posudzuje podľa § 37 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, takže za neplatné je možné považovať len tie údaje, ktoré nie sú
určité a zrozumiteľné alebo boli vyjadrené spôsobom, pre ktorý sa plnenie zo zmenky stalo nemožné.
Ak je na zmenke ako miesto splatnosti uvedené neexistujúce miesto, z ktorého dôvodu nie je možné
zmenku riadne predložiť na platenie, stáva sa zmenka pre nemožnosť plnenia neplatná. Pre označenie

miesta, kde má byť platené, je ale postačujúce uviesť na zmenke obec (mesto), keďže adresa pre
prezentáciu vyplýva z čl. I. § 87 ods. 1 zmenkového zákona. V tomto prípade je miestom platenia O., V.
XX-A, a napriek tomu, že miestny úrad eviduje orientačné číslo vchodu ako XX/A, je tento údaj natoľko
určitý a zrozumiteľný, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, kde mala byť zmenka predložená na
platenie.

Za nedôvodnú súd považuje aj námietku popierajúcu právo navrhovateľa požadovať úrok 6 % zo
zmenkovej sumy od splatnosti zmeniek. Námietku odporca odôvodnil tým, že mu pri splatnosti nebol
originál zmeniek predložený na platenie.
Zmenkový úrok 6 % odo dňa splatnosti môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1, bod 2. zmenkového zákona
majiteľ postihom žiadať od dlžníka nie ako úrok z omeškania, ale ako zákonný úrok. Povinnosť úrok

platiť preto nevzniká v závislosti od toho, či bola zmenka predložená na platenie, ale len od skutočnosti,
že sa zmenka stala splatnou a nebola zaplatená.
Odporca je priamym zmenkovým dlžníkom, preto navrhovateľ nemal povinnosť urobiť protest pre
neplatenie, aj keď zmenky neboli vystavené s doložkou „bez protestu“. Situáciu, kedy majiteľ nemá
protestačnú povinnosť, t. j. chýba osvedčenie o tom, kedy bola zmenka predložená na platenie, rieši

zmenkový zákon v ustanovení druhej vety čl. I. § 46 ods. 2, v ktorom ukladá povinnosť preukázať
nedodržanie lehôt tomu, kto sa toho proti majiteľovi domáha.
Ako opodstatnenú nebolo možné hodnotiť ani námietku popierajúcu existenciu zmenkového záväzku
pre chýbajúci dôvod vystavenia zmeniek. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a
povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované len samotnou zmenkovou listinou. Vystavením

zmeniek sa odporca stal zmenkovým dlžníkom bez ohľadu na to, či bol s navrhovateľom v
mimozmenkovom záväzkovom vzťahu, alebo mu niečo dlžil. Popretie existencie záväzku zo zmenky by
mohlo byť dôvodné jedine v prípade, ak by sa preukázalo, že odporca zmenky nepodpísal alebo ho
podpis nezaväzuje.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených

v námietkach tento nesporný záväzok odporcu celkom alebo sčasti zanikol, preto súd ponechal
zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
Odporca pre prípad, ak by súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti, žiadal povoliť zaplatenie
dlhu v splátkach po 100 eur. Žiadosti súd nemohol vyhovieť, keďže v rozsudku, ktorým rozhoduje o
námietkach, môže v zmysle druhej vety § 175 ods. 4 OSP vysloviť len to, či zmenkový platobný rozkaz

ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Zmenkový platobný rozkaz teda súd
nemôže zmeniť, a to ani v lehote na plnenie, ktorá je určená v § 175 ods. 1 OSP. Preto neprichádza
do úvahy ani povolenie splátok.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní
zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi trovy vznikli zložením preddavku 800 eur na znalečné

a 1.813,78 eur právnym zastúpením. Trovy právneho zastúpenia advokát vyčíslil za 5 úkonov právnej
služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia v roku 2012, vyjadrenie z 27.4.2012 k námietkam a
účasť na pojednávaniach 7.5.2012, 11.9.2012 a 28.1.2014.Zo súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ udelil právnemu zástupcovi splnomocnenie na zastupovanie
v konaní dňa 8.2.2010, ku žiadnej zmene v právnom zastúpení nedošlo, a keďže náhrada trov za
prevzatie a prípravu právneho zastúpenia už bola navrhovateľovi priznaná v zmenkovom platobnom

rozkaze, ktorý súd ponechal v platnosti aj vo výroku o trovách konania, nie je možné odporcu na ich
náhradu znovu zaviazať.
Z tarifnej hodnoty veci 21.000 eur je v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 370,14 eur. V tejto výške patrí odmena za 4 úkony.
Paušálna náhrada výdavkov prislúcha podľa § 16 ods. 3 vyhlášky po 7,63 eur za tri úkony právnej

služby, ktoré boli poskytnuté v roku 2012 a vo výške 8,04 eur za úkon z roku 2014. Súčet odmeny a
paušálnej náhrady výdavkov, spolu 1.511,49 eur, sa zvyšuje o sumu 302,29 eur, zodpovedajúcu dani
z pridanej hodnoty 20 %.
Náhradu trov odporca zaplatí v zmysle § 149 ods. 1 OSP navrhovateľovi k rukám jeho právneho
zástupcu, ktorý žiadal trovy právneho zastúpenia poukázať na účet č. 4012389576/7500.
Súd zo štátnych rozpočtových prostriedkov zaplatil znalečné 654,45 eur, nekryté preddavkom. Štát má

podľa výsledkov konania proti odporcovi právo na náhradu týchto trov (§ 148 ods. 1 OSP). Odporcovi
bolo priznané oslobodenie od poplatkov, z podnetu navrhovateľa súd skúma, či dôvody oslobodenia
pretrvávajú, preto o náhrade trov štátu bude rozhodnuté až po posúdení, či nie je namieste odporcovi
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov odňať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z..