Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tomáš Novák
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cb/4/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240383
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112240383.15
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: PHARMOS a.s.
so sídlom Levická 11,949 01 Nitra IČO: 35 974 559 zastúpeného JUDr. Michalom Ďurišom, PhD.,
advokátom, so sídlom: Medená 5, P.O.Box 111, 810 00 Bratislava proti žalovanému: APOTHECA, s.r.o.
so sídlom Raymanova 3, 080 01 Prešov IČO: 36 508 187, zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so
sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov o zaplatenie 205.266,96 Eura s príslušenstvom a o vzájomnom
návrhu o určenie neplatnosti objednávky a kúpnej zmluvy, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 205.266,96 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 205.266,96 Eur od 01.09.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vzájomný návrh žalovaného o určenie neplatnosti objednávky a kúpnej zmluvy vylučuje na samostatné
konanie, v ktorom sa rozhodne aj o trovách tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou zo dňa 12. 1. 2012 si žalobca uplatnil priznanie nároku na zaplatenie sumy 205.266,96 Eur s
príslušenstvom, titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, v podanom odpore proti platobnému rozkazu poukázal na to, že
pohľadávku žalobcu neuznáva, nakoľko ju neeviduje a ktorá ani nie je v jeho k dispozícii. Súčasne
vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie u žalobcu.
-2- 18Cb/4/2013
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov, svedkov Q., oboznámením žaloby,
Rámcovej zmluvy, faktúry, dokladu o úhrade a zistil tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi prebiehala obchodná spolupráca, v zmysle Zmluvy o obchodnej spolupráci pre rok
2012 zo dňa 02.01.2012 v znení dodatku č. 1 , ktorá zásadným spôsobom upravila zásady spolupráce
medzi predávajúcim a kupujúcim. V článku bod 3, bod 3 zmluvy je dohoda účastníkov, že tovar je až
do úplného zaplatenia kúpnej ceny vlastníctvom predávajúceho, tzv. výhrada vlastníckeho práva.
Objednávkou zo dňa 18.6.2012 si žalovaný prostredníctvom zástupcu spoločnosti Max-Pharm s.r.o. JO.
objedal u žalobcu, ktorý je držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok
dodanie vitamínových produktov v množstve a cenách špecifikovaných v tejto objednávke. Nakoľko sa
jednalo o objednávku s neštandardne vysokou cenou, žalobca si nechal u žalovaného duplicitne potvrdiť
e-mailovou poštou skutočnosť, že je záujem o takýto tovar. Štatutárnou zástupkyňou žalovaného V. bola
táto objednávka e-mailom zo dňa 25.06.2012 a zo dňa 27.06.2012 potvrdená. Po potvrdení objednávky
bol tovar žalovanému dodaný, spolu s faktúrou č. 2139204365 na sumu 205.266,96 Eur s lehotou
splatnosti do 31.08.2012. Žalobca v predmetnom vzťahu vystupoval ako sprostredkovateľ. Jednalo sa ozabezpečenie liekov od dodávateľa pre žalovaného s tým, že kúpnu cenu tovaru prefinancoval a získal
na tom svoju províziu. Tieto skutočnosti potvrdili vo svojej výpovedí zástupcovia oboch účastníkov.
Štatutárni zástupcovia žalovaného v priebehu konania spochybnili vážnosť, ako aj slobodnú vôľu
predmetného zmluvného vzťahu, pričom vo svojich výpovediach poukázali na to, že rámci obchodnej
činnosti navštívil zástupcu spoločnosti Max-Pharm s.r.o. Ján Lukáč štatutárnu zástupkyňu žalovaného
Mgr. B. s ponukou, aby cez žalovanú spoločnosť išla objednávka vo vzťahu k žalobcovi na objednávku
predmetného tovaru s tým, že už je to predjednané u žalobcu a s tým, že tento tovar sa následne
umiestni niekde inde a vôbec ani nebude žalovanému doručený, s čím súhlasila. Keďže však došlo
k doručeniu tovaru žalovanému, spolu s faktúrou zistili, že sa to zrealizovalo inak ako to bolo pôvodne
dohodnuté. Preto kontaktovali štatutárneho zástupcu žalobcu Q. aj štatutárneho zástupcu spoločnosti
Max-Pharm s.r.o. za účelom riešenia situácie. Uskutočnilo sa niekoľko stretnutí, kde ich uistili, že tovar
bude umiestnený do Českej republiky, nakoľko žalobca má základňu a takýmto spôsobom sa vec
vysporiada. Súčasne požiadali žalobcu, aby si tovar vzal späť, tak ako to bolo od začiatku dohodnuté.
Keďže sa však tento postup nerealizoval tovar poslali na adresu žalobcu, nakoľko ako zdôraznil tento
tovar sa nikdy nemal objaviť u žalovaného a malo to prebehnúť len účtovne. Prevzatú faktúru ani
nezaradili do účtovníctva, keďže mali za to, že sa jedná o omyl pre zlyhanie systému.
V. vo svojej výpovedi ozrejmila okolnosti objednávky tovaru, keď uviedla, že začiatkom roku 2012 ju
navštívil p.. ktorého poznala s obchodnej činnosti. Sťažoval sa na zlú situáciu v ktorej sa nachádza ich
spoločnosť s tým, že by možno vedel, akým spôsobom by mu mohla pomôcť. Navrhol , aby žalovaný
objednal od žalobcu určité množstvo liekov za určitých podmienok s tým a garantoval, že bez jeho
súhlasu a jeho príkazu nikdy tento tovar nebude žalovanému dodaný a fakturovaný. Na základe tejto
skutočnosti objednala tovar u žalobcu, čo potvrdila aj e-mailom na základe uistenia p.
-3- 18Cb/4/2013 - 188
R. že sa to rieši, že on umiestni tieto lieky na základe objednávok do sieti lekárne Dr. Maxa, a že na
to potrebuje 2 mesiace.
Štatutárny zástupca žalobcu Q. vo svojej výpovedi potvrdil, že vzhľadom na výšku objednávky dva krát
žalovaného požiadali o jej potvrdenie a až na základe toho im tovar dodali. Pri urgencii uhradenia faktúry
po jej splatnosti žalovaný prvýkrát uviedol skutočnosti, týkajúce sa okolností vystavenia objednávky,
bola to však záležitosť žalovaného a sprostredkovateľskej spoločnosti, ktoré so žalobcom nemajú nič
spoločné. Pokúsil sa stretnutím so zástupcami zúčastnených strán nájsť riešenie formou distribúcie
predmetných výrobkov do Českej republiky, avšak bezúspešne. Súčasne sa vyjadril k okolnostiam
ostatného prevzatia výrobkov, keď uviedol, že medzi účastníkmi nebol uzavretá dohoda o určitom
spätnomodbere,resp.oumiestnenítovaruajehospätnéhoodberu.Žalovanývôbecnenamietalvýhradu
vlastníckeho práva, a až následne zhruba po 10 mesiacoch vrátil tovar do skladu žalobcovi v Košiciach,
ako neoznačenú zásielku. Nakoľko pracovníci žalobcu túto zásielku nevedeli identifikovať, a až zistilo
čo jej obsahom vyzvali žalovaného, aby si to zobral späť s tým, že mu bude účtované skladné. Ako v tej
súvislosti zdôraznil právny zástupca žalobcu výhrada vlastníctva je zabezpečovaní inštitút, je irelevantná
vo vzťahu k námietke žalovaného, nebráni povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, neumožňuje odstúpenie
od zmluvy, pričom v danom prípade vzhľadom na vysokú predraženú hodnotu liekov neslúži ani na
zabezpečenie a v prípade náhrady škody by neplnila túto funkciu.
Vzhľadom na sporné okolnosti obchodného vzťahu súd vypočul zástupcov spoločnosti Max-Pharm s.r.o.
Svedok T. vo svojej výpovedi vysvetlil, že p. R. zástupca spoločnosti ako subdodávateľa v tomto vzťahu,
na základe objednávky, ktorú vypísal a podpísala zástupkyňa žalovaného zabezpečili dodanie tovaru.
Pri vypisovaní objednávky do pripravenej predtlače dopísali lieky, vrátane množstva a cien a miesto
dodania. Následne zabezpečili realizáciu objednávky a týmto to bolo pre spoločnosť vybavené. Potvrdil
stretnutie so zástupcom žalobcu, ktorého cieľom bolo náhradné umiestnenie, ktoré sa však nepodarilo.
Z jeho pohľadu žalovaná spoločnosť odmietla objednávku, nič iné sa neudialo, preto im chcel pomôcť.
Predmetné ceny dodaných tovarov považuje sa reálne, zodpovedajúce bežným cenám na trhu. Ak by
mal záujem vstupovať do siete Dr.Maxa urobí to bez účasti žalovaného.Svedok A. vo svojej výpovedi uvedené skutočnosti potvrdil, teda že komunikoval s konateľkou
žalovaného p. B. kde sa prezentovali výrobky, vytlačila sa objednávka, ktorú posunul ďalej
zamestnávateľovi. Na objednávke boli dané počty kusov, jednotlivé ceny, bol to veľkoobchod bez dane.
Pani B. svojim podpisom potvrdila, že s objednávkou súhlasí. Priznal, že jeho iniciatívou bolo tieto
výrobky dodať. Ceny boli stanovené výrobcom, jednalo sa o bioprodukty, výživové produkty, ktoré nie
sú lacné, preto im zodpovedala aj cena. Aj v minulosti dodával žalovanej spoločnosti výrobky, hlavne
výživové doplnky na čo sa ich spoločnosť špecializovala. Tvrdenie V. odmietol, nakoľko do toho ani
nemohol zasahovať.
-4- 18Cb/4/2013
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.04.2014 navrhol, aby súd toto
konanie prerušil do skončenia konania vedeného pred príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní,
nakoľko podali trestné oznámenie vo veci, ktorého výsledok bude mať vplyv na závery tohto konania.
Súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
Podaním doručeným súdu dňa 22. 9. 2014 podal žalovaný vzájomný návrh o určenie platnosti
objednávky a kúpnej zmluvy s príslušenstvom proti spoločnosti Max-Pharm s.r.o. ako žalovanému v 1.
rade a žalobcovi ako žalovanému v 2. rade.
Žalovaný kúpnu cenu vo výške žalovanej istiny doposiaľ žalobcovi nezaplatil.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa
toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon
urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 30.09.2012 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
-5- 18Cb/4/2013 - 189Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný si prostredníctvom e-mailu objednal tovar u
žalobcu prostredníctvom objednávky zo dňa 18.06.2012, v ktorej bol dohodnutý druh a množstvo tovaru
ako aj jeho hodnota, čo potvrdila svojím podpisom na objednávke konateľka žalovanej spoločnosti V.
Žalobca tovar žalovanému riadne dodal a žalovaný ho riadne prevzal a nereklamoval.
Tvrdenie žalovaného, že tovar sa fyzicky nemal dodať jemu, ale mal byť distribuovaný do siete lekární Dr.
Max a neplánoval ho zaevidovať do účtovníctva nebolo v čase objednávky žalobcovi známe a žalovaný
ani v e-mailovej komunikácii takúto požiadavku nikdy nevzniesol a nebolo to potvrdené ani výpoveďami
svedkov. Ako správne poukázal žalobca aj v takom prípade by išlo iba o zmenu miesta plnenia. Žalovaný
uskutočnil objednávku vo vlastnom mene, konal priamo prostredníctvom svojej konateľky.
Pojmovými znakmi právneho úkonu v zmysle právnej teórie sú prejav vôle, zameranie prejavu vôle,
uznanie prejavu vôle právnym poriadkom, nastúpenie právnych následkov, ktoré konajúci sledoval, t.j.
najmä vznik, zmena a zánik práv a povinností.
Prejav vôle reprezentujú 2 zložky, a to vôľa a prejav. Vôľa je vnútorný psychický vzťah a nie je navonok
zrejmá sama osebe. Výrazom vôle je jej prejav. Spolu s okolnosťami, za ktorých bol jej prejav urobený,
umožňuje posúdenie skutočnej vôle subjektu.
Z povahy právneho styku vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné.
Preto občianske právo vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle s určitým
prejavom predpokladá (§35 OZ ods. 2 a 3). Individuálne sa skutočná vôľa skúma, ak to ustanovuje
zákon, alebo ak jej prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii.
Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia. Vôľu možno prejaviť akýmkoľvek spôsobom, ktorý
umožňuje poznanie jej obsahu. Výslovným prejavom vôle je aj prejav vytvorený na počítači a prenesený
jeho adresátovi, buď priamo (e-mail) alebo nepriamo (odovzdanie nosného média, na ktorom je prejav
zaznamenaný).
Pre platnosť právneho úkonu musia byť splnené jeho náležitosti. V prípade vôle musí byť jej prejav
skutočne daný, t.j. musí byť slobodná, vážna a bez omylu.
Z výpovede účastníkov, svedkov ako aj oboznámením listinných dôkazov mal súd jednoznačne
preukázané, že žalovaný v čase prejavu vôle pri vypisovaní objednávky dostatočne slobodne, vážne a
zrozumiteľne deklaroval svoju vôľu, ktorú žalobca akceptoval a po opakovanom potvrdení objednávky
aj plnil dodaním jej predmetu. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, pokiaľ dodatočne vyšli najavo okolnosti,
ktoré v čase prijatia objednávky nepoznal a ani nemal možnosť ich ovplyvniť. Zároveň tieto okolnosti ani
nezbavujú žalovaného ako kupujúceho povinnosti vyplývajúcej z uzavretej zmluvy, teda zaplatiť kúpnu
cenu riadne a včas. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno svojej obrany .
Po splnení predmetu zmluvy si žalobca vyššie špecifikovanou faktúrou uplatnil u žalovaného zaplatenie
kúpnej ceny. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu riadne a včas nesplnil. Po
vyhodnotení dokazovania preto súd žalovaného v zmysle
-6- 18Cb/4/2013
citovanýchustanoveníObchodnéhozákonníkazaviazalnazaplateniekúpnejceny,takakojetouvedené
vo výrokovej časti rozsudku.
Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania žalovanému, ktorý smeroval k vyžiadaniu písomného
stanoviska Úradu verejného zdravotníctva SR, či výživové prípravky, ktoré žalobca mal dodať
žalovanému boli dodané v súlade s platnou legislatívou ako nedôvodné, a to s poukazom na zásadu
hospodárnosti konania, ku ktorej nepochybne nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy,
ale len tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu ako aj v súvislosti so záverom ku ktorému súd
už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.Žalovaný neuhradením faktúry v lehote jej splatnosti dostal sa do omeškania so splnením peňažného
záväzku. Preto je podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 občianskeho
zákonníka povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške o 8 % vyššej než bola základná
úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( 8 + 0,75 % ). Žalovaný je
preto povinný zaplatiť žalobcovi 8,75 percentný ročný úrok z omeškania z fakturovanej sumy odo dňa
nasledujúcom po jej splatnosti až do konečného zaplatenia.
Vo vzťahu k vzájomnému návrhu súd dospel k záveru, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, nad
rámec predmetu žaloby, preto tento nárok vylúčil na samostatné konanie v zmysle ustanovenia § 112
O.sp., v ktorom sa rozhodne aj o trovách tohto konania.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Prešov. Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má
sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom
sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,
že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. -7- 18Cb/4/2013 - 190 Podľa § 251 O.s.p.,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.