Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415010368
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415010368.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.2.2016 v trestnej veci
obžalovaného F. R., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu V. sp. zn. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 8.12.2015
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaný
F. R., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., ul. N. XXXX/XX, t.č. ÚVV T.

j e v i n n ý , ž e

- dňa XX. 6. XXXX v ranných hodinách okolo 01.00 hod. v V. na ul. N. č. XXXX/XX po návrate
do bytu po tom, čo požil alkoholické nápoje ( najmenej 0,57 mg/l ), v kuchyni bytu, ktorý obýva spoločne
so svojou matkou, sestrou a priateľom svojej matky, vyvolal slovnú hádku so svojou matkou Y. T. R.,
ktorej začal vulgárne nadávať, vyhrážal sa jej zabitím a následne ju fyzicky napadol tak, že ju sotil do
stola, pritom jej neustále vulgárne nadával a vyhrážal sa jej a následne bez akéhokoľvek upozornenia
prešiel do obývacej miestnosti, kde skočil na tam ležiaceho C. V. a tohto svojou rukou chytil pod krk
spôsobom „kravata“ a začal ho dusiť, pri tomto sa mu slovne vyhrážal, že ho zabije, vyhodí ho z bytu,
pričom poškodený sa snažil dostať z takéhoto zovretia, čo sa mu podarilo, vzájomne sa udierali rukami

a po slovnom dohovore zo strany poškodeného C. V. ho tým istým spôsobom chytil pod krk a pri tomto
opätovne na neho vulgárne kričal vyhrážal sa, že ho zabije, pričom takto ho dusil presne nezistený čas
a s týmto prestal až na zazvonenie zvončeka v byte, v ktorom bývajú, kde následne obžalovaný F. R.
ušiel do svojej izby, čím takýmto konaním vzbudil u poškodeného C. V. dôvodnú obavu o život a zdravie
a taktiež mu spôsobil stopy po násilí - začervenanie krku a hrudníka, modrinky na hrudníku, bez nutnosti
okamžitého lekárskeho ošetrenia, a taktiež vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie u poškodenej Y.
T. R.,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie
a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v spojení s ust. § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.

z a t o mu u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2

Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desiatich) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho z a r a ď u j e na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd V. uznal obžalovaného F. R. za vinného z prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa XX. 7. XXXX
v ranných hodinách okolo 01.00 hod. v V. na ul. N. č. 1770/14 po návrate do bytu po tom, čo požil
alkoholické nápoje (najmenej 0,57 mg/l), v kuchyni bytu, ktorý obýva spoločne so svojou matkou, sestrou
a priateľom svojej matky, vyvolal slovnú hádku so svojou matkou Y. T. R., ktorej začal vulgárne nadávať,
vyhrážal sa jej zabitím a následne ju fyzicky napadol tak, že ju sotil do stola, pritom jej neustále vulgárne

nadával a vyhrážal sa jej a následne bez akéhokoľvek upozornenia prešiel do obývacej miestnosti, kde
skočil na tam ležiaceho C. V. a tohto svojou rukou chytil pod krk spôsobom „kravata“ a začal ho dusiť,
pri tomto sa mu slovne vyhrážal, že ho zabije, vyhodí ho z bytu, pričom poškodený sa snažil dostať z
takéhoto zovretia, čo sa mu podarilo, vzájomne sa udierali rukami a po slovnom dohovore zo strany
poškodeného C. V. ho tým istým spôsobom chytil pod krk a pri tomto opätovne na neho vulgárne kričal,

vyhrážal sa, že ho zabije, pričom takto ho dusil presne nezistený čas a s týmto prestal až na zazvonenie
zvončeka v byte, v ktorom bývajú, kde následne obžalovaný F. R. ušiel do svojej izby, čím takýmto
konaním vzbudil u poškodeného C. V. dôvodnú obavu o život a zdravie a taktiež mu spôsobil stopy
po násilí - začervenanie krku a hrudníka, modrinky na hrudníku, bez nutnosti okamžitého lekárskeho
ošetrenia, a taktiež vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie u poškodenej Y. T. R..

Za to mu súd podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., 38 ods.
2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov nepodmienečne.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný

navrhujúc, aby mu bol uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci dolnú hranicu trestnej sadzby.
Uložený trest považuje za neprimerane prísny. Súd prvého stupňa nedostatočne zhodnotil pri výmere
trestu doznanie, pomoc pri objasňovaní veci, úprimnú ľútosť a v neposlednom rade aj jeho snahu
po náprave a taktiež všetky okolnosti prípadu, predovšetkým však okolnosti, v akých žil, teda že sa
druh jeho matky a tiež jeho matka po celý čas snažili dosiahnuť, aby z bytu odišiel, čo vyjadrili na

hlavnom pojednávaní, že si neželajú, aby sa do bytu vrátil. Nepopiera, že v značnej miere požíval liehové
nápoje, ale ako uviedol vyššie, žil v stresovej situácii, ktorú nevyvolal. Riešil to požívaním alkoholu a
pod jeho vplyvom sa nechal vyprovokovať. Toto správanie a jeho nesprávnosť si plne uvedomil a v
budúcnosti sa ho vyvaruje. Jeho hodnotenie z väznice svedčí o jeho snahe po náprave a aj o určitom
polepšení. Po odpykaní trestu sa chce zamestnať a bývať oddelene od svojej matky. Verí, že sa mu to

za pomoci príbuzných podarí. Po odsťahovaní sa zo spoločného bytu odpadnú dôvody, ktoré viedli k
nedorozumeniam a bude sa vyhýbať matke aj jej druhovi, lebo zistil a presvedčil sa, že ich želaním je,
aby z bytu odišiel, aby sa nemuseli s ním stretávať. Na jeho nápravu postačuje preto aj trest kratšieho
trvania a pritom mu bude umožnené, aby sa mohol zamestnať a nájsť si ubytovanie. Ďalej uviedol,
že prestane piť alkoholické nápoje. Keď to bude potrebné, resp. ak mu lekári odporučia podrobiť sa

protialkoholickej liečbe, tejto sa podrobí.

Okresný prokurátor považujúc rozsudok za zákonný a opodstatnený navrhol odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť.Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, i
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil
nasledovné.

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní pochybil tým, že pri vyhlásení a vyhotovení prvopisu
rozsudku uviedol zlý dátum spáchania skutku. Z obsahu spisu nepochybne plynie, že skutok, ktorý sa

kladie obžalovanému za vinu, sa stal dňa XX.X.XXXX, a nie, ako bolo vyhlásené a uvedené v písomnom
vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa, dňa XX.X.XXXX. Odvolací súd konštatuje, že ide o chybu,
ktorá nebola v podanom odvolaní vytýkaná. Keďže chybné označeniu dátumu spáchania skutku je
chybou, ktorá by odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., odvolací súd napriek
vyhláseniuobžalovanéhopodľa§257ods.1písm.c)Tr.por.,ženepopieraspáchanieskutkuuvedeného
v obžalobe, ktoré je podľa § 257 ods. 5 Tr. por. neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné

odvolaním, považoval za vhodné a zákonné v skutkovej vete toto pochybenie napraviť, preto zrušil
rozsudok v celom rozsahu (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.). Touto opravou nedošlo k zmene totožnosti
skutku.

Ako je to už vyššie konštatované, tak obžalovaný napadol rozsudok iba v časti výroku o trestu, preto

krajský súd tento rozsudok v tejto časti ďalej preskúmaval.

Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný F. R. urobil pred súdom vyhlásenie v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal a
ďalšie dokazovanie ohľadom viny obžalovaného nevykonával.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu podľa § 34 Tr. zák..

Plynie z neho, že obžalovaný z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený nebol. Ústav na výkon

väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v T. charakterizoval správanie obžalovaného vo väzbe
ako pozitívne. Jeho správanie je slušné a disciplinované. Obžalovaný bol ďalej osemkrát priestupkovo
riešený z toho jedenkrát bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa
dopustil proti poškodenému C. V.. Z odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ
jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu V., sp. zn. 7T XX/XXX zo dňa 20.3.2015,

právoplatným toho istého dňa a to pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zákona a iné za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a troch
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov a zároveň mu bol uložený
trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu dvoch rokov.

Súd prvého stupňa zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to priznanie sa k spáchaniu trestného činu a
jeho oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť, a to predchádzajúce odsúdenie
obžalovaného (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). U obžalovaného bol teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnosti vyrovnaný.

Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody
na šesť mesiacov až tri roky. Pri ukladaní druhu a výmere trestu súd prvého stupňa vychádzal jednak z
pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, zároveň súd prihliadol aj na charakter žalovanej trestnej
činnosti. Pri rozhodovaní o treste súd prvého stupňa zohľadnil tiež, že obžalovaný sa žalovanej trestnej
činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu V., sp.

zn. 7T XX/XXXX, kde sa skutku rovnako ako aj v tejto žalovanej trestnej veci dopustil pod vplyvom
alkoholu. Preto mal súd za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačuje uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a preto
obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov nepodmienečne so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona, keďže v posledných desiatich mesiacoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody.Odvolací súd zobral do úvahy jednak tú skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil žalovaného skutku
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci Okresného súdu V., sp. zn. 7T
XX/XXXX (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Rovnako zobral na zreteľ vznesenie ďalšieho obvinenia voči

obžalovanému uznesením zo dňa XX.X.XXXX pod S.:I.-XX/VYS-KK-XXXX počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia vo vyššie uvedenej trestnej veci.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že ako poľahčujúca okolnosť malo byť zohľadnené i to, že spáchal trestný
čin vo veku blízkom mladistvým (§ 36 písm. d/ Tr. zák.), odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že

obžalovaný spáchal skutok a v tom čase už mal viac ako 21 rokov, teda na túto okolnosť nemožno bez
ďalšieho prihliadať.

Na druhej strane odvolací súd zohľadnil, že sa obžalovaný k spáchanie skutku nepoprel a urobil
vyhlásenie podľa 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. Svoje správanie oľutoval a ospravedlnil sa matke a jej
priateľovi (§ 36 písm. l/ Tr. por.).

Trestný zákon umožňuje za prečin výtržníctva podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody
od šiestich mesiacov do troch rokov. Keďže u obžalovaného bola súdom prvého stupňa správne zistená
rovnováha poľahčujúcich (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a priťažujúcich okolnosti (§ 37 písm. m/ Tr. zák.), nebolo
potrebné zákonom stanovenú trestnú sadzbu už ďalej podľa § 38 Tr. zák. upravovať.

Pri úvahách o treste znížení uloženého trestu o dva mesiace Krajský súd zohľadnil hrozbu premeny
podmienečného trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu V., sp. zn. 7T XX/XXXX, celkový spôsob
spáchania skutku, okolnosti prípadu, pomery v rodine a rodinné prostredie. Z obsahu listu E. A., krstnej
mamy obžalovaného, vyplýva, že ho pozná od narodenia a v roku 2012 ho mala pol roka v náhradnej

rodinnej starostlivosti z dôvodu problémov v jeho rodine. Polrok, ktorý u nej strávil, s ním neboli žiadne
problémy, do školy aj na prax chodil pravidelne. Pomáhal im na stavbe rodinného domu, brigádoval
- roznášal letáky. V prípade prepustenia na slobodu sú ochotní mu pomôcť s vybavovaním práce,
ubytovania, a to aj po stránke finančnej. Má za to, že práca s ubytovaním mimo mesta jeho vlastnej
rodiny bude najlepšie riešenie. Z uvedeného je zrejmé, že prostredie, v ktorom žil, nepohoda v rodinných

vzťahoch, vyústila do konania, ktorého sa dopustil. Z obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX, XX/
XXXX Y.. E. C. a Y.. N. N. vyplýva, že nezdravé rodinné prostredie sa dotklo aj jeho mladšej nevlastnej
sestry C., ktorá bola umiestnená v diagnostickom centre pre poruchy správania.

Odvolací súd ďalej prihliadal na možnosť nápravy páchateľa trestného činu. Správanie obžalovaného

vo väzbe je charakterizované ako pozitívne s tým, že je slušné a disciplinované, čím do určitej miery
preukázal polepšenie.

Použijúc zásady pre ukladanie trestov vyplývajúce z už citovaného ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. krajský súd
dospel k záveru, že trest mierne nad dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere

desať mesiacov, je trestom na nápravu obžalovaného, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie, ako aj na ochranu spoločnosti, primeraným.

Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, krajský súd ho pre
výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.