Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 11, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/69/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608207130
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6608207130.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8,
821 08 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX P. XX,
o vymoženie pohľadávky vo výške 722,96 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 3320/08, na

odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 13Er/497/2008-19 zo dňa 27.
januára 2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a mi e t a .

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Er/497/2008-19 zo dňa 27. januára 2012 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 13Er/497/2008-19 zo dňa 27. januára 2012 vyhlásil exekúciu
vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 3320/08 za neprípustnú a
zastavil ju.

Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava,

vydaný pod sp. zn. SR 9553/07 dňa 3. januára 2008 na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, uzavretej
medzi oprávneným a povinným dňa 18. mája 2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru si zmluvné strany
dohodli rozhodcovskú doložku. Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti
oprávneného a obsah zmluvy o úvere okresný súd zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania
posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase podpísania zmluvy.

Po preskúmaní predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a zmluvných podmienok úveru, ktoré sú súčasťou
zmluvy súd zistil, že tieto obsahujú neprijateľnú podmienku, a to rozhodcovskú doložku. Okresný súd na
prebiehajúce exekučné konanie aplikoval aj smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Vtejtosúvislostipoukázalnarozsudok Európskehosúdneho

dvora vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98 a na rozsudok Cofidis,
C-473/00.

Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere.
Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná napĺňa podmienku uvedenú v písmene q) bode

1 prílohy ku smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách („smernica“) v tom, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedokriešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý
bude v konečnom dôsledku mať právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer
vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností

dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na
podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to,
aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste
jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, a to aj napriek jej formálnemu zneniu, reálne dochádza

k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Z vyššie uvedených dôvodov a v zmysle výkladu smernice v rozsudku Oceáno Grupo Editorial okresný

súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzavretia neprijateľnou
podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
účinného v čase uzavretia zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný
v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry

Európskeho súdneho dvora je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé
podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V
dôsledku toho okresný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho
vlastnostizaneodstrániteľnúprekážkubrániacuvovykonaníexekúcie.Spoukazomnauvedenéokresný

súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie

a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Všeobecný súd,
ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nemá právomoc vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci, nakoľko výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už
okresný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti.

Okresný súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný
ust. § 40 v spojení s ust. § 43 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“),
ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzujú jeho právomoc. Exekučný súd nekoná o zrušení
tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v
žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní

stráca vplyvom nahradenia opravného procesu indikovaného ust. § 40 a nasl. ZoRK revíznym procesom
exekučného súdu všetky svoje justičné práva s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý
súdny proces. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci
uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s jeho ústavným právom na súdnu ochranu a právom
na spravodlivý súdny proces, ako aj v rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho

očakávania a princípom právnej istoty. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky, ako
rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako, ako s
rozsudkom všeobecného súdu. Okresný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku
a nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade
pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať prípadné

chyby a nedostatky exekučného titulu.

V prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2, vety prvej

a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 odsekom 1 vetou prvou Ústavy Slovenskej republiky, a to
pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok.Oprávnený ďalej uviedol, že okresný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia
rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len
na návrh účastníka konania (ust. § 45 ods. 1 ZoRK). Aj v takomto prípade je však exekučný súd pri

revízii rozsudku rozhodcovského súdu limitovaný ústavne konformnou teleologickou interpretáciou ust.
§ 40 a nasl. ZoRK, ktorá mu umožňuje nájsť hranice jeho právomoci a odlíšiť sa tak od právomoci
všeobecného súdu konajúceho o zrušení rozsudku. Okresný súd pri posudzovaní rozhodcovského súdu
konal mimo rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh,
rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštantnosť súdneho konania.

Okresný súd vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej
interpretácie aplikovaných právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil jeho právo na
súdnuochranu.Okresnýsúdzaložilaodôvodnilsvojerozhodnutienanormatívnejúprave(smerniciRady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ktorá nemá v Slovenskej republike
povahu prameňa práva, a preto sa ňou nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce
závery formujúce konečné rozhodnutie. Nesúhlasil ani s tým, že okresný súd svoje rozhodnutie založil

aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie. Namietal, že okresný súd v danom
prípade rozhodol bez jeho vypočutia, že ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že okresný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov,
argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám
nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Z ustanovení § 57 ods.

2 , § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a z ust. § 45 ZoRK vyplýva, v akom rozsahu je súd príslušný
na exekúciu oprávnený vykonať preskúmanie exekučného titulu. ZoRK v ust. § 40 umožňuje možnosti
nápravy rozhodcovského rozsudku.

K tvrdeniu okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že okresný súd je

v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským
rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi, a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi.
Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka je platná. Poukázal na znenie ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a na to, že od 01. 01. 2008 podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
za neprijateľnú podmienku je považované ustanovenie zmluvy, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Účastníkom zmluvy je daná tak možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na všeobecný
súd. Keďže možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle ust. §
53 ods. 4 písm. r) O.s.p. Nesúhlasil ani s názorom, že pre spotrebiteľa je konanie rozhodcovského súdu
nevýhodné, resp. že by samo o sebe spôsobovalo akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán a už vôbec nie nerovnováhu kvalifikovanú - značnú.

Oprávnený nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere, ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky na základe
zmluvy o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej nemusela byť ako podstatná

náležitosť dohodnutá aj ročná percentuálna miera nákladov. Jeho klienti neuhrádzajú celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a
2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Poukázal na podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov
a vzhľadom na charakter jeho podnikateľskej činnosti nie je možné, aby poskytoval úvery na základe

zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jeho činnosť nepatrí do pôsobnosti tohto zákona.

Ďalej oprávnený poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Uviedol, že
povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s bodom 6
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle

ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa
dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má sankčný charakter a
dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Podľa jeho názoru dohodnutá výška
úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak poruší svoje povinnosti
vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy.K poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zasielanie upomienok, ktoré sú súčasťou exekučného
titulu oprávnený uviedol, že podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka si mohol dojednať odplatu, v jeho
prípade poplatok pozostávajúci z 1/3 dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie zmluvy o

úvere. V bode 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere, sa povinný zaviazal uhradiť mu za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia zmluvných
podmienok sumu 1,99 Eur ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Zdôraznil,
že skutočnosť, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom súd už raz posudzoval a
o nej rozhodol. Podľa jeho názoru v danom prípade nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za

neprípustnú, pretože exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného
exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Od vydania
exekučného titulu a ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne a
ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Z uvedených dôvodov považoval
napadnuté rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné a žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka okresného súdu. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť
a podľa § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Skôr, ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu, odvolací súd

sa zaoberal procesným návrhom oprávneného na prerušenie konania.

Oprávnený žiadal, aby súd prerušil predmetné exekučné konanie postupom podľa ust. § 109 ods. 1
písm. b) O.s.p. a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložil návrh na konanie o súlade ustanovenia
§ 44 ods. 2, vety prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 odsekom 1, vetou prvou Ústavy

Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok.

Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno

podať návrh na obnovu exekučného konania.

Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku zakotvuje všeobecne platnú zásadu, že exekučné
konanie nie je možné prerušiť, pokiaľ osobitný zákon expressis verbis neustanovuje inak, t.j. výnimku z
tejto zásady (takýmto osobitným zákonom je napr. zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii).

S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné
konanie nie je možné prerušiť, odvolací súd rozhodol tak, že procesný návrh oprávneného na prerušenie
konania zamietol.

Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu, ktorým vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa vo
svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 26. mája 2008 bol u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor
požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 11. júna
2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 9553/07, vydaný dňa
3. januára 2008 Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorým bola žalovanému (povinnému) uloženápovinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 722,96 Eur (21.780,-- Sk) spolu s 0,25 %
úrokom z omeškania denne zo sumy 716,99 Eur (21.600,-- Sk) od 22. júla 2007 do zaplatenia a
trovy rozhodcovského konania vo výške 215,10 Eur (6.480,-- Sk) do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, uzavretej medzi
oprávneným a povinným dňa 18. mája 2007.

V článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere č. XXXXXXX zo dňa 18. mája 2007, si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré

vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)

pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto

vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci; v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa§41ods.2,písm.d)Exekučnéhoporiadkuexekúciumožnovykonaťajnapodkladevykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Odvolací súd považoval záver okresného súdu za správny v tom, že základom pre nárok oprávneného
uplatnený v rozhodcovskom konaní je spotrebiteľská zmluva. Správny potom bol aj postup okresného
súdu, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného k 18. máju 2007) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1
sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 1 vyššie citovanej smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Vyššie citovaná smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa novelizoval Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku vyplývajúcej z článku 6
smernice platí, že smernica je záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Z rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial SA vyplýva,
žecieľčlánku6smernice(93/13EHS),ktorýodčlenskýchštátovvyžadujestanoviť,ženekalépodmienkynie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nekalej povahe takýchto podmienok.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená
vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej
medzi oprávneným a povinným dňa 18. mája 2007 a určujúca právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky pre vyslovenie záveru o jej
neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dohodnutá

rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode
spotrebiteľa predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových zmlúv
podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd. Rozhodcovská
doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z formulárovej zmluvy, ktorej je
súčasťou, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a preto povinný ako dlžník jej obsah nemohol
ovplyvniť, keďže mohol len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť. Nie je

možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd nerešpektoval prejav vôle spotrebiteľa. Spotrebiteľ si
len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení
spôsobí, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň informovanosti a jeho vyjednávaciu
silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky
a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu,

že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje nielen smernica Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených všeobecných

obchodných podmienok pre úver, tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je v rozpore nielen s
ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
v zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv,
z dôvodu ktorého okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Správne je potom aj jeho rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.