Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/54/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111229754
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Lučivjanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7111229754.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: P. S. G. V. P. U. Q. B. S., proti žalovaným: v 1. rade A. S.,
K.. XX.X.XXXX, O. Ť. Y. XX, S., B. X. Y. O. P., K.. XX.X.XXXX, O. Ť. Y. XX, S., zastúpené X.. A. V., O.
G. X, S. , v konaní o návrhu žalobcu na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX
z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na obnovu konania doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
13.10.2011 žiadal súd, aby povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
XXC/XXX/XXXX.

Návrh na obnovu konania odôvodnil okrem iného tými skutočnosťami, že rozsudkom Okresného súdu
Košice I sp.zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 24.11.2006 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod č.
XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.2.2009 v právnej veci vedenej Okresného súdu Košice I, pod sp.zn.
XXC/XXX/XXXX žalobcovi bola uložená povinnosť uhradiť žalovaným sumu 20.000,- Sk spolu so 17,6%
úrokom z omeškania od 15.04.2000 do zaplatenia a nahradiť trovy vo výške 18.826,- Sk a za znalecký

posudok7.925,-Sk.Návrhnaobnovukonaniapodávaakoúčastník,ktorýnapádaprávoplatnýrozsudok,
nakoľko sú tu skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré boli súdom ignorované a z veľkej časti pre
stálu časovú tieseň súdu ako účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní pre konanie
súdu. Taktiež nemohol vykonať dôkazy v pôvodnom konaní, ktoré mohli privodiť pre neho priaznivé
rozhodnutie vo veci, ktorá sa nikdy nestala, a ktorú súd prijal ako žalobu. Správne a spravodlivé
rozhodnutie, ktoré je nepochybne stále existujúcou požiadavkou práva a tiež cieľom civilného procesu,

predsa nemôže byť pravde vzdialené tak, ako rozsudok Okresného súdu Košice I. Žiadne bezdôvodné
obohatenie neexistovalo voči žalovaným, naopak, riadne a včas plnil záväzky. Počas pojednávaní
nedokázalsúdpresvedčiťvzásadnýchotázkachato:svojvoľnázmenaresp.prispôsobeniepetitužaloby
súdom k žalobcom, súd neodhalil špekuláciu žalovaných, t.j. účelovú, vypočítavú, prospechársku žalobu
spočívajúcu v nemožnosti predaja jednej tej istej časti nehnuteľnosti dvakrát, súdom nerešpektovanie
O.s.p. v § 138 a zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v časti oslobodenia od súdnych poplatkov

žalobcu ako organizácie, pocit skrivodlivosti a zaujatosti súdu voči nemu. Všetky nižšie uvedené
skutočnosti t.j. uplatnenie predkladaných skutočností a dôkazov existovali už v pôvodnom konaní, čiže
nevznikli až po jeho právoplatnom skončení, len neboli súdom vôbec akceptované, teda sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní (§ 233 O.s.p.). Návrh na obnovu konania, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, podáva aj podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p., zdôvodnené tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má vadu (klamstvo), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) pre „závratnú rýchlosť“
a neochotu súdu zistenia skutočnosti a argumentácii, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalované v 1. a 2. rade v žalobe zo dňa 9.7.2003 podávajú
„Žalobu na začatie konania a vydanie bezdôvodného obohatenia“, kde v časti VIII navrhujú, aby mu súd
svojim rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť im 20.000,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 15.4.2000
do zaplatenia, prípadne mu uložil povinnosť vydať záhradu o výmere 5m2 z parcely č. 4761/3. V každom
prípade sa nikdy nebránil v prípade pravdy okamžite vrátiť 5m2 pozemku. Vydanie bezdôvodného

obohatenia sa ale vytratilo, hoci od začiatku to po eventuálnom znovu premeraní parcely a prípadnom
zistení omylu jednoznačne akceptoval. Za procesnú chybu prvostupňového súdu jednoznačne pokladá,
že žaloba na začatie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia bola vôbec prijatá, trvala 6 rokov a
sa končí rozsudkom o celkovom zaplatení 2.609,11 EUR (78.602,05 Sk) pre organizáciu humanitného
charakteru. Podľa jeho názoru prvostupňový súd od začiatku nezvládol účelový a špekulatívny postup
žalovaných ako „žalobcov“, hoci bol veľmi jasný a priehľadný. Budova organizácie DK zo severnej

časti zjavne chátrala, nebol k nej prístup z parcely žalobkýň č. 4761/1. Ak sociálne zariadenie sa
musel rozhodovať o nutnej náprave chátrania a zároveň o prípadnom rozšírení stavby, eventuálne
o samostatnom dome pre ťažko postihnutého jedinca na odkúpenej parcele č. XXXX/X, prípade o
rekreačnom využití pre klientov a o nadstavbe budovy, nakoľko zo strany silne zamákalo na početných
miestach. Ale nemali prístup k budove zo severnej strany. Preto požiadal žalobcov o možnosť prístupu z

parcely č. XXXX/X počas rekonštrukcie. Žalované jednoznačne nesúhlasili s prístupom cez ich záhradu
a navrhli odkúpenie ako jediné riešenie. Znalecký odhad a posudok ocenil „budúcu“ parcelu (Č.. XXXX/
X) na 93.904,- Sk oddelenú z parcely žalovaných č. XXXX/X, s čím by ešte súhlasil. Došlo k návrhu
ceny za pozemok 1m2/4.000,- Sk zo strany žalovaných (snáď aj stavu úžerníctva a zneužitia situácie
pre nutné riešenie jeho problémov a zámerov). Považoval to spočiatku za „žart“ za záhradu, ktorú okrem

neho by nikto iný nekúpil, ani nemohol kúpiť pre neexistujúci vstup do záhrady a bez jej praktickej
upotrebiteľnosti pre neho. Nakoniec správna rada pre naplnenie zámerov DK rozhodla o dohode kúpy.
Geometrický č. XXX-XX/XXXX zo dňa 4.2.2000 na parcelu XXX/X o výmere 105m2 určil jej rozmer, cena
bola dohodnutá na 105 m2 x 4000,- Sk spolu 420.000,- Sk. Parcela č. XXXX/X vo výmere 105 m2 teda
vznikla z pôvodnej parcely č. XXX/X. Časť pôvodnej parcely č. XXXX/X sa oddelila do parcely č. XXXX/X

vovýmere105m2, naviazanánabudovuDK,zktorej užrazzaplatil6m2 zaprienikbudovyprivýstavbe
(1995). K vyplateniu tejto časti „prienikovej parcely“ došlo z dôvodu naozaj nechceného prieniku stavby
na parcelu č. XXXX/X, keď z pôvodnej budovy robil prístavbu pokračovaním v jej pôvodnej línii (1995),
ktorá bola zrejme krivo osadená a tak sa zašlo do pozemku žalovaných v rozsahu podľa žalovaných
cca 6 m2 (na základe neskôr stanoveného súdnoznaleckého posudku podľa súradníc č. X/XXXX, len 3

m2). Podľa žalovaných to bolo v šírke 0,5 m po dĺžke 12 metrov, t.j. spolu 6 m2 a v zmysle preukázanej
zmluvy zaplatil rodine S. do konca septembra 1995 čiastku 30.000,- Sk a pri kolaudácii ešte 30.000,-
Sk ako náhradu za pozemok a súčasne „akési“ odškodné, a ešte 17,6% úroky. Teda za 6 m2 - cca
68.000,- Sk. Žalobu žalované predložili po 3 rokoch od realizácie kúpno-predajnej zmluvy s návrhom
na vyplatenie peňazí za 5 m2, úrok 17,6% od roku realizácie kúpy t.j. od roku 2000, alebo vrátenie

časti pozemku (5 m2). Žalované boli asi presvedčené, že neexistujú doklady o Dohode k zmluve o
odpredaji pozemku zo dňa 30.8.1995, ktoré uvádzajú už raz vyplatenie časti pozemku parcely č. XXXX/
X v rozmere 6 m2, neskôr (r. 2000) z nej vytvorenú č. XXXX/X. Petit návrhu obnovy konania vyplýva
zo skutočnosti, že v roku 1995 zaplatil za 6 m2 z parcely č. XXXX/X, z ktorej bola pri nanútenom
predaji vstupu do severnej časti budovy odčlenená a stanovená geometrom parcela č. XXXX/X o rozlohe

105 m2. Čiže z parcely č. XXXX/X už zaplatil v dôsledku prieniku finančnú čiastku za 6 m2 600.000,-
Sk. Parcela č. XXXX/X má rozmer 105 m2, ale aj s časťou budovy DK po prieniku, za ktorý sme už
zaplatili nemalú úžernícku čiastku. Pri kúpno-predajnej zmluve v roku 2000 bol vystavený geometrický
plác č. XXX-XX/XXX na oddelenie parcely č. XXXX/X, ktoré obe strany akceptovali a bol základom
celého prevodu. Nikdy sa nezaviazal, že náležitosti ohľadne na katastri usporiadania, lebo nebol v tom

čase žiadny dôvod, zápis i geometrický plán obdržali zmluvné strany, bola zaplatená druhá čiastka
dohodnutej sumy a prakticky sme sa riadne vyrovnali. Kúpou pozemku parcely č. XXXX/X odčlenenej
od parcely č. XXXX/X a následným zápisom do katastra sa oficiálne legalizoval nechcený prienik na
pozemok z r. 1995 do majetku organizácie. Parcela č. XXXX/X má 105 m2, z ktorej prebral 100 m2,
nakoľko 6 m2 už zaplatil žalovaným. O tom, že pôvodná výmera parcely č. XXXX/X, druh kultúry záhrada

bola 105 m2, nie je spor. Spor je o tom, akú v skutočnosti výmeru prevzali od žalovaných 100 m2.
Dodatkom ku kúpno-predajnej zmluve zo dňa 6. mája 2000 na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa
17.2.2000. Predsa 6 m2 (znalecký 3 m2) z výmery parcely č. XXXX/X už mu patrilo . Preto trvali na
tom, že preberie „len 100 m2 z parcely č. XXXX/X o rozmere 105 m2, o čom spísali dohodu a následnepreviedli odčlenenie a oplotenie 100 m2. Rodina S., by nikdy nesúhlasila s podpísaním Dodatku ku
kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 6. mája 2000, však je tu polícia, súdy a iné inštitúcie ochrany občanom s
okamžitým zásahom proti násiliu. Obzvlášť, keď priame zameranie súčasnej skutočne prevzatej parcely

so žalovanou (p. S.) spoločne zamerali 2.5.2006, centimeter po centimetri a na základne vzájomnej
dohodyazdôvodovozrejmeniasikonaniapripredaji“6m2,vznikol„Dodatokkukúpno-predajnejzmluve
zo dňa 6. mája 2000“ o prevzatí len 100 m2. Samotné meranie a dodatok bol podpísaný súhlasne oboma
stranami, a nie ako neskôr právny zástupca uvádza „po takmer fyzickom nátlaku“. Zo 105 m2 základy
už zaplatil 6 m2 v roku 1995. V roku 2000 mu ju rodina S. znovu chcela predať pod iným číslom parcely

v rozsahu 105 m2. To je základ špekulácie a klamstva. Žiadny zákon neumožňuje predaj tej istej veci,
či nehnuteľnosti dvakrát a to ešte tomu istému kupcovi (Obchod. zák. ). Parcela č. XXXX/X má teda
rozmere 105 m2, ale aj s časťou budovy po prieniku, za ktorý už zaplatil nemajú úžernícku čiastku.
Súd neodhalil absurdnosť žaloby, špekuláciu žalobkýň, vypočítavú prospechársku žalobu, spočívajúcu
v chcení predaja jednej a tej istej časti nehnuteľnosti dvakrát. Súd mu nikdy nedovolil jasne a zreteľne
túto skutočnosti vysvetliť predovšetkým z dôvodu „krátkosti času“. Napríklad pri predvolaní znalca k

vypočutiu, ktoré inicioval ako organizácia, žalované ako prvé a na pokyn súdu mu dali 19 otázok a on 3
s tým, že súd je už v časovej tiesni. Popis situácie v písomnej odvolacej forme súd už nebral do úvahy.
Vo svojej zanietenosti voči nemu súd zrušil a rozsudok súdu, v ktorom neskôr Krajský súd rozhodol o
zrušení tohto uznesenia. V znaleckom posudku je jasne a zreteľne uvedené, že došlo k prieniku budovy
P. S. na uvedenú parcelu. Súdny znalec určuje výmeru parcely, č. XXXX/X, druh kultúry záhrada o

výmere 105 m2 v katastrálnom území Košice - W. Q. zapísanej na LV č. XX XXX, s tým , že prienik
stavby P. S. na č. XX do parcely č. XXXX/X má v grafickom zobrazení kontrolného merania (príloha
č. 3 SZ) plochu 3 m2. Ako dôkaz o prospechárskej žalobe uvádza aj požiadavku o neuveriteľných
20.000,- Sk spolu so 17,6% úrokom z omeškania od 15.4.2000 do zaplatenia a nahradiť trovy vo výške
185.826,- Sk. Žiadne úroky, neboli nikdy predmetom kúpno-predajnej zmluvy a výška, o ktoré požiadali

žalované so súdnym požehnaním je niečo neuveriteľné aj na Wall Street. Súd im to priznal. Vidiac
chamtivosť zo strany žalovaných, požiadal súd o zrušenie kúpno-predajnej zmluvy z roku 2000 s tým,
že parcelu vráti..., prakticky bola nanútená žalovanými, po prevedenej rekonštrukcii nepotrebné a čo je
najdôležitejšie, či najsmutnejšie, stala sa predmetom úžerníctva. P. S. G. V. P. U. Q. B. S. po podaní
žaloby žalovanými pri týchto vzťahoch sa rozhodlo zrušiť v roku 2003 kúpno-predajnú zmluvu, a chcelo

vrátiť záhradu žalovaným. Je skutočnosťou, že keby žalované medzi uplynulými 3 rokmi od kúpy po
žalobu, (2000-2003) prišli a požiadali o riešenie, prípad by sme si určite už dávno vydiskutovali, ozrejmili
a riešili aj mimosúdnou cestou. Však organizácia pri plnení svojich zámerov a humanitných cieľov
postupnezapozemky,ktorépreinéhobynebolivôbecpredajné,vyplatilospoluatvrdoanekompromisne
požadovaným a s tzv. odškodným cca 1 milión korún. Boli to dohody, tak to síce s ťažkým srdcom, ale

museli akceptovať nutnosť rozšírenia rekonštrukcie pri rozvoji rehabilitačného centra pre deti a mládež s
ťažkým zdravotným postihnutím. Tým poukazuje na súvislosti s predmetnou „žalobou“, neokrôchanosť
stálych finančných požiadaviek voči nemu, vrátane tejto žaloby a jej už nehorázne doposiaľ vyčíslených
finančných nákladov. K súdom nerešpektovanie O.s.p. v § 138 a zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v časti oslobodenia od súdnych poplatkov našej organizácie uvádza, že ako nezisková

organizácia, občianske združenie rodičov a ich detí a príslušníkov rodín so zdravotným postihnutím t.j.
humanitárneho zameranie, od začiatku predložil súdu upovedomenie a Stanovy o činnosti organizácie
poskytujúcej sociálne služby (zabezpečenie) a zdravotnú starostlivosť pre osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím (t.č. ju poskytujem pre 286 ťažko zdravotne postihnuté deti, mládež a dospelých). Súd sa k
oslobodeniuodsúdnychpoplatkovnevyjadrilavrozsudkukoslobodeniuodsúdnychpoplatkov nenašiel

vyjadrenie len súdne poplatky a úroky. Na pocit skrivodlivosti a zaujatosti súdu uvádza, že napríklad pri
predvolaní súdom k dokladovaní neprítomnosti na 2. konaní v dôsledku zahraničnej cesty na kongrese
v Mexiku, v pracovni príslušného súdu narazil na družný rozhovor JUDr. V., advokátky žalovaných so
súdom. Už vtedy bol nabádaný inými právnikmi, aby podal protest, ale ako organizácia nikdy neveril,
že takáto žaloba vôbec sa dá „vyhrať“ zo strany žalovaných. Pocit skrivodlivosti a zaujatosti súdu voči

nemu sa nevytratil ani po súdnych pojednávaniach, keď žalobkyniam bol daný veľký časový priestor,
a jemu bola vždy zdôrazňovaná krátkosť času a odobrané slovo k prezentácii argumentov. Okresný
súd Košice I v odôvodnení rozsudku uvádza celú radu nepresnosti a informácii, ktoré bez overenia
tvrdenia žalovaných prebral, ktoré neoveril. Nezaoberal sa ním predloženými faktami a argumentmi
podľadoplneniajehovyjadreniazodňa26.4.2005akzmeneadoplneniuvyjadreniazodňa10.10.2006a

11.11.2006 spolu s predloženými dôkazovými materiálmi. Ním predložené podstatné informácie vyhlásil
za nesúvisiace so sporom. Prvé konanie dovolil zmariť pre banalitu, druhé konanie neskončil vyhlásením
rozsudku len preto, že rozhodne trval na vypočutí súdneho znalca a tretie záverečné konanie bolo
prinajmenšom zvláštne tým, že sa konalo s hodinovým meškaním a vyhlásením súdu hneď na začiatku,že „nemáme čas“ - porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania. O tom svedčil už po krátkej dobe
(15 minút) aj písomne pripravený a prečítaný rozsudok, čiže pojednávanie už bolo zbytočné a nemohlo
žiadnym spôsobom ovplyvniť vopred určené stanovisko súdu. Okresný súd Košice I vyhlásil riadne,

legálne uzavretý dokument „Dodatok ku kúpno-predajnej zmluve zo dňa 6. 5. 2000 ako neplatný a
uznal vyjadrenie žalovaných o akomsi psychickom a dokonca takmer fyzickom charaktere nátlaku, ktorý
prehlásili po 5 rokoch pred súdom bez akéhokoľvek predchádzajúceho oznámenia polícii či mám. Súd
túto alternatívu prijal ako samozrejmosť... V odvolaní zo dňa 9. 1. 2007 proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č. k. 20C/200/2003 zo dňa 24. 11. 2006 jasne uviedol skutočnosti, ktoré sa dotýkajú

jednak aj nečinnosti súdu až porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami. V časti ku
Krajskému súdu v Košiciach trvá na skutočnosti, že odvolacie konanie súdu bez oznámenia a jeho
účasti, kde mal konkrétne právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (6
rokov konania - namietanie postupu z dôvodu jeho nečinnosti) a v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (Ústava SR, prvý oddiel VU čl. 12, keď nikomu nesmie byť
spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody) je neprípustné. Pritom

na odvolacom súde boli prítomné úspešné žalované a advokát, nakoľko súd im priznáva náhradu trov aj
za účasť na pojednávaní (112,44 EUR). To pokladá už za prisilné porušenie uplatnení základných práva
postupu súdu. Bolo porušené ustanovenie O.s.p., že pojednávanie je verejné...(§118) keď po začatí
pojednávania účastníci prednesú, alebo doplnenia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca
oznámi výsledky prípravy pojednávania. Právo na súdnu a inú právnu ochranu VII. oddiel čl. 46 (3).

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. To že hroziaca exekúcia mu zabráni
poskytovať a zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov, to už súd, žalované,
advokátku, exekútora, nikoho nezaujímalo a nezaujíma. Ak nezisková organizácia nemá žiadne voľné
finančné prostriedky nakoľko zdravotnú starostlivosť hradia zdravotné poisťovne a z ich mesačnej

úhrady sú hradené tak akurát mzdy zamestnancov. Sociálna starostlivosť je hradená štátom a slúžia
taktiež na mzdy a nevyhnutnú dennú prevádzku zariadenia s presne stanovenou výškou, čiže bezo
zvyšku sú vyplácané ako prevádzkové a mzdové náklady. Okrem toho štátne financie sú vyňaté z
exekučných titulov. To len žalované si myslia, že v zariadení je „banka“, tak prečo si z nej neukradnúť.

Žalované v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.1.2012 žiadali súd, aby návrh na
obnovu konania zamietol. Ďalej v podaní uviedli, že návrh zo dňa 8. 10. 2011 na povolenie obnovy
konania, adresovaný na nepríslušnom Najvyššom súde SR, v ktorom účastníci konania sú uvedení
opačne, je značne nepriehľadný a nekonkrétny a fakticky z neho vôbec nevyplývajú dôvody na jeho
podanie. Žalobca sám priznáva, že všetky skutočnosti a dôkazy existovali už v pôvodnom konaní, čiže

nevznikli až po jeho právoplatnom skončení, len neboli súdom vôbec akceptované, a teda sa nemohli
vykonať. Nie je pravdou, že by prvostupňový súd jeho požiadavky neakceptoval. Žaloba bola podaná
dňa 9.7.2003 a rozsudok vyhlásený 24. 11. 2006, t.j. viac ako po troch rokoch. Mal teda dostatok
priestoru na to, aby súdu predložil všetky dôkazy. Konajúci sudca mu vyšiel v ústrety - napr. keď bez
toho, aby si pýtal od neho súhlas, povolil mu premietať v pojednávacej miestnosti. Žalobca v tejto dobe

stihol podať protinávrh na zrušenie kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 18. 2. 2000 a vrátiť kúpnu cenu
400.000,- Sk, ale tunajší Okresný súd Košice I tento protinávrh nepripustil uznesením č. XXC/XXX/
XXXX zo dňa 16. 3. 2004. Okrem toho konateľ žalobcu Prof. Q.. Q. S., V.. podal aj návrh na ochranu
osobnosti, v ktorom ich nepravdivo a hrubo osočil, ale nakoniec návrh zobral späť a súd konanie zastavil.
V pôvodnom konaní prvostupňový súd ustanovil žalobcovi na ochranu jeho práv a záujmov JUDr. X. X.

- advokáta, ale žalobca túto možnosť nevyužil, a na právnom zastupovaní netrval. Pokiaľ žalobca svoj
návrh opiera aj o ust. § -u 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, tak toto ustanovenie sa vzťahuje
na odvolanie proti rozhodnutiu súdu a túto možnosť aj využil, keď proti rozsudku prvostupňového súdu
podal dňa 10. 1. 2007 odvolanie na 14.-tich stranách. Aj keď odvolací súd listom č. XCo/XX/XXXX-XXX
bez dátumu oznámil, že rozsudok bude verejne vyhlásený dňa 12. 2. 2009 bez nariadenia pojednávania,

tak žalobca pokiaľ mal nejaké dôkazy, ktoré skôr bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť, mohol sa
na pojednávanie dostaviť, čo však neučinil. Odvolací súd však všetky skutočnosti uvádzané v odvolaní
nezohľadnil a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zrušil rozsudok iba v časti vo výroku o
vyhlásení dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 6. 5. 2000 za neplatný, ale nie preto, že by bol predmetný
dodatok platný, ale preto, že žalobou nebolo žiadané o vyslovenie neplatnosti dodatku, t.j. prvostupňový

súd prekročil návrh účastníka konania. Treba poukázať na to, že žalobca najprv od nich odkúpil kúpnou
zmluvou zo dňa 13.7.1994 pozemok o rozlohe 405 m2 na parcela č. XXXX/X za 486.000,- Sk, potom
kúpnou zmluvou zo dňa 17.2.2000 pozemok o rozlohe 105 m2 na parcele č. XXXX/X za 420.000,- Sk.
Je teda evidentné, že sa nejedná o predaj toho istého pozemku dvakrát. Pokiaľ ide o dodatok zo dňa6.5.2000 ku kúpnej zmluve zo dňa 17.2.2000, v ktorom sa rozloha pozemku opravila zo 105 m2 na
100 m2 a kúpna cena z 420.000,- Sk na 400.000,- Sk, žalobca ich oklamal zavádzajúcim postupom.
Podpisy na dodatku nie sú overené notárom. Keď im bola doručená v roku 2003 výzva Daňového

úradu na zaplatenie dane zo sumy 420.000,- Sk (a nie 400.000,- Sk), obrátili sa na Správu katastra
Košice I, ku ktorej pripojili aj kópiu geometrického plánu, ktorú im dal žalobca pri podpisovaní dodatku
a žiadali vec prešetriť. Z listu Správy katastra Košice I medzi iným jednoznačne vyplýva, že kópia
geometrického plánu bez pečiatok je zrejme iba pracovná kópia vyhotovená pred overením (pripojená k
návrhu žalobcu - je zrejmé, že vpravo dole chýba pečiatka a podpis overenia, a bol prešetrený výpočet

parcely č. XXXX/X zo súradníc a je presne 105,3 m2, pričom v kúpnej zmluve je uvedených 105 m2,
a pri prevode nehnuteľností sa nemôže brať zreteľ na prípadné dodatky, ktoré by boli vyhotovené po
povolení vkladu do katastra nehnuteľností a dodatok ku kúpnej zmluve nemôže byť ani samostatnou
listinou spôsobilou na vklad, vklad bol povolený 22.3.2000. Žalobca bol vyzvaný listom zo dňa 30. 5.
2003 na dobrovoľné plnenie, ale jeho odpoveď zo dňa 8. 6. 2003 bola zamietavá (obidva doklady sú
pripojené k žalobe zo dňa 9. 7. 2003). Pred podaním žaloby si vyžiadali výpis z katastra nehnuteľností, z

ktorého jednoznačne vyplýva, že na parcele č. XXXX/X ide o pozemok o rozlohe 105 m2. Pokiaľ žalobca
ďalej uvádza, že skutočne došlo k prieniku stavby na ich pozemok a že za to im zaplatil 68.000,- Sk, k
tomu udávajú, že plnil iba čiastočne a boli nútené svoj nárok vymáhať žalobou o zaplatenie 30.000,- Sk
s prísl.. Žalobca potom zvyšok istiny uhradil a súd ho uznesením č. XXC/XXX/XX-X zo dňa 22.4.1998
zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania a trov konania. Jedná sa však o úplne inú vec, nespadajúcu

do konania pod č. XXC/XXX/XXXX. Čo je najdôležitejšie , v pôvodnom konaní bolo súdom nariadené
znalecké dokazovanie. Na premeranie rozlohy pozemku sa žalobca nedostavil, hoci bol riadne o termíne
upovedomený. Podľa výpovede súdneho znalca H.. Q. Z., V.. na pojednávaní žalobca si ho osobitne
pozval a žiadal ho opätovne pozemok premerať, čomu vyhovel. Či ich právna zástupkyňa dala znalcovi
19 otázok, to sa dá zistiť zo zápisnice z pojednávania a on iba 3, predsa nič mu nebránilo v tom, aby

ich položil dvojnásobok. Rozhodujúca je skutočnosť, že v posudku v časti III. ZÁVER znalec vyslovil,
že na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, grafických, písomných a číselných podkladov a
kontrolného merania konštatuje, že parcela č. XXXX/X vedená na LV č. XXXXX v kat. území Košice
- W. Q. ako záhrada má výmeru 105 m2. Z uvedeného vyplýva, že žalobca jednak nevyužil možnosť
klásť znalcovi viac otázok najmä nenavrhol prípadné kontrolné znalecké dokazovanie, t.j. argumenty

súdneho znalca ho presvedčili. Z týchto dôvodov rozhodol prvostupňový i odvolací súd v ich prospech.
Pokiaľ žalobca napáda súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia a úroky z omeškania, uplatnili si iba
to, čo im zákon dovoľuje, t.j. zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v platnom znení, vyhláška o
odmenách komerčných právnikov č. 591/2002 Z.z. v platnom znení, vyhláška o odmene advokátov č.
655/2004 Z.z. v platnom znení a nariadenie vlády č. 87/95 Z.z. v platnom znení v čase podania žaloby

dňa 9. 7. 2003, keď podľa § -u 3 výška úrokov z omeškania bola dvojnásobok diskontnej sadzby určenou
Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu - diskontná
sadzba v tom čase činila 8,8%. Prvostupňový súd teda správne rozhodol aj o trovách konania vrátane
trov právneho zastúpenia a úrokov z omeškania, a keby prípadne pochybil, odvolací súd by to napravil,
na čo však nevzhliadol dôvody a priznal aj trovy odvolacieho konania. Pre úplnosť veci udávajú, že

žalobca svoju povinnosť na základe citovaných rozsudkov dobrovoľne nesplnil, a preto dňa 30. 4. 2009
bol podaný návrh na výkon exekúcie ( u súdneho exekútora Q.. H.. W. O., neskôr X.. X. O. a t.j. X.. J. O.).
Proti upovedomeniu o začatí exekúcie č. A. XXX/XX-XX zo dňa 15.6.2009 žalobca podal námietky, ktoré
súd uznesením zamietol. Vzhľadom na to, že sa neskôr vyskytli problémy s názvom žalobcu, požiadali
Ministerstvo vnútra SR o prešetrenie a vysvetlenie veci. Z odpovede jednoznačne vyplýva, že žalobca

iba zmenil svoj názor zo W. P. S. G. V. P. U. Q. W. W. W. Ť. Y. XX B. S.Š. K. P. S. G. V. P. U. Q. B. S. s tým
istým sídlom Ť.U. Y. B. S. a že W. P. S. G. V. P. U. Q.A. W. nezaniklo. Vzhľadom na to, že Exekútorský
úrad bez ich vedomia požiadal súd o zastavenie exekúcie ešte vo februári r. 2011, požiadali súd o
opravu poverenia na výkon exekúcie a uviesť v ňom názov žalobcu (povinného ) P. S. G. V. P. U. Q. B.
S.H. W. W. Ť. Y. XX B. S.. Súd dal odpoveď listom zo dňa 9. 9. 2011, v ktorom oznámil, že sa stotožňuje s

ich názorom a vykoná úkon, aby exekúcia mohla pokračovať. Aj príslušný Exekútorský úrad zobral svoj
návrh na zastavenie exekúcie späť a požiadal o prevedenie opravy poverenia. Súd požiadavke vyhovel
a tak súdny exekútor X.. J. O. vydala dňa 23. 9. 2011 pod č. A. XXX/XX-XX upovedomenie o začatí
exekúcie, v ktorom bol uvedený názov žalobcu (povinného) P. S. G. V. P. U. Q. B. S., Ť. Y. XX, XXXXX
S., H.: XXXXXXXX. Proti tomuto upovedomeniu žalobca (povinný) podal opäť námietky dňa 30.9.2011,

ku ktorým na výzvu súdu podali svoje vyjadrenie dňa 10.10.2011. Aj z tohto spisu súd môže zistiť, že
aj v exekučnom konaní použil žalobca na svoju obranu tie isté skutočnosti, ktoré uvádzal v pôvodnom
konaní, čo je v rozpore so zákonom a konštatovalo aj súd, keď námietky proti prvému upovedomeniu
zamietol. Dňa 21. 12. 2011 im bolo doručené uznesenie súdu zo dňa 14. 11. 2011, ktorým návrh žalobcu(povinného) na odklad exekúcie nepovolil. Proti tomuto uzneseniu odvolenie nie je prípustné a teda je
právoplatnédňomjehodoručeniaúčastníkom.Záverompoukazujúnato,ženikdyžalobcovinevnucovali
kúpu ich pozemkov - práve naopak, práve on ich o to naliehavo prosil. Ide o oblasť takmer v centre

Košíc, teda o oblasť lukratívnu a v čase predaja pozemkov išli značne pod ich trhovú cenu. Zbytočným
preťahovaním súdneho i exekučného konania žalobca si z vlastnej viny zvyšuje náklady za trovy konania
a úroky z omeškania. V návrhu žalobcu ani pri vynaložení najväčšieho úsilia nenašli skutočnosti a
dôkazy, ktoré bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť v pôvodnom konaní, a tak podľa ich názoru nie
sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania vo veci č. XXC/XXX/XXXX v spojení skonaním č.

XCo/XX/XXXX a to podľa ust. § 228 ods. 1 , písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, ale ani podľa písm.
b/ citovaného ustanovenia, nakoľko v žalobe neuviedol žiadne také konkrétne skutočnosti a dôkazy,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, a ktoré by prípadne mohli privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Následne na to nie je splnená ani podmienka podľa § 233 Občianskeho súdneho
poriadku na nariadenie odkladu vykonateľnosti vo veci. Odporkyne ešte z opatrnosti poukazujú na ust.
§ 230 Občianskeho súdneho poriadku, t.j., že návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch

mesiacov od toho času, keď ten, kto navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho
mohol uplatniť. Keďže ako bolo už vyššie uvedené, žalobca nepreukázal podmienky na obnovu konania,
nemožno posúdiť, či bola táto lehota dodržaná.

Žalobca v podaní zo dňa 19.1.2012 sa vyjadril k stanovisku žalovaných v 1. a 2. rade. Uviedol, že obnovu

konania požiadal Najvyšší súd SR z titulu pravdy princípu a presvedčenia, že súd ho priamo poškodil
v zásadnom význame tým, že svojvoľne prispôsobil petit žaloby v prospech žalobcov, súd neodhalil
špekuláciu žalovaných t.j. účelovú, vypočítavú, prospechársku spočívajúcu v nemožnosti predaja jednej
taj istej časti nehnuteľnosti dvakrát, súdom nerešpektovanie Občianskeho súdneho poriadku v § 138
a zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v časti oslobodenia od súdnych poplatkov našej

organizácie Exekučného poriadku, pocit skrivodlivosti a zaujatosti súdu voči nemu prejavujúci sa
hlavne priznaním finančných sankcií formou neuveriteľných úrokov a nariadenými exekúciami z prípadu,
ktorý sa dal vybaviť akceptáciou petitu žaloby vrátením pozemku po preukázaní tzv. „obohatenia“.
Návrh obsahuje konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli vzaté do úvahy, podložené príslušnými
zákonmi. Vyjadrenie žalovaných cielene obchádza fakty a skutočnosti, že Okresný súd Košice I sa nikdy

nevyjadril k zásadným faktom svojvoľného zmeneného petitu žaloby - vrátenia pozemku. Nahradil ho
nepochopiteľne finančnými sankciami. Žalované v doplnení petitu žalobného návrhu na začatie konania
o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 29.9.2003 navrhujú rozsudok v dvoj alternatívach a to o
zaplatení 20.000,- Sk a v druhej alternatíve žalovaný je povinný vydať žalobkyni záhradu o výmere
5 m2 z parcely č. XXXX/X S. S. W., nevyjadril sa k exekučným rozhodnutiam aj po preukázaní, že

exekúcia nie je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Exekúcia
postihuje veci a práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie a nepodliehajú exekúcii. Exekúcia priamo
zabráni poskytovať a zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov. Ako nezisková
organizácia nedisponuje žiadnymi voľnými finančnými prostriedkami, ktorými by pokryl chamtivosť
žalobkýň, nakoľko zdravotnú starostlivosť hradia zdravotné poisťovne a z ich mesačnej úhrady sú

hradené tak akurát mzdy zamestnancov. Sociálna starostlivosť je hradená štátom a slúžia taktiež na
mzdy a nevyhnutnú dennú prevádzku zariadenia s presne stanovenou výškou, čiže bez zvyšku sú
vyplácané ako prevádzkové a mzdové náklady. Okrem toho štátne financie sú vyňaté z exekučných
titulov, súd okrem finančnej náhrady za dvakrát predaný pozemok prisúdil na priamu žiadosť žalovaných
17,6% úrok z omeškania od 15.4.2000 až do zaplatenia, hoci nemusel a žaloba bola podaná v roku

2003, nevyjadril sa k dôvodnému podozreniu špekulácie žalobkýň v predaji predaného pozemku, ktorý
jednoznačne preukázal. P. S. G. V. P. U. Q. B. S. vznikol na základe rozhodnutia rodičov detí a mládeže
s ťažkým zdravotným postihnutím (1993). Roky zabezpečuje svoje denné služby pre t.č. 262 ťažkých
zdravotných postihnutí. Mimochodom výstavba zariadenia bola žalovanými písomne odsúhlasená pred
udelením stavebného konania, bez podmienok. V roku 1994 v riadnom územnom a stavebnom konaní

bolo udelené stavebné povolenie. Výstavba sa začala v auguste 1994. Už 16. 5. 1995 žalované listom
oznamujú, že porušuje viaceré ustanovenia v stavebnom povolení, a že skutočná stavba nie je v súlade
s projektom. Zároveň, že ubral z pozemku a podávajú žalobu v zmysle Občianskeho zákonníka. Za
naozaj neúmyselné ubratie pozemku, keď len pokračoval v línii pôvodného stavu domu na hranici
pozemkov pribudovaním, t.j. pôvodný dom bol „krivo“ sadený čo sa až neskôr zistilo, v rozsahu 12 m

dĺžky podľa žalovaných 6 m2 zaplatili 68.000,- Sk (1996), ktoré riešil dohodou, pre jej nadhodnotenie
aj súdom. A túto zaplatenú časť z pozemku na parcele č. XXXX/X o rozlohe 105m2 neskôr zas musel
kúpiť, hoci sme spoločne prebrali len 100 m2. V roku 1995 odkúpil od žalovaných parcelu č. XXXX/X o
výmere 405 m2 za 486.000,- Sk, dotýkajúcu sa priamo nášho zariadenia na severnej strane. Bolo tocielené a riadne zmluvne dohodnuté, vytvárajúce priestor pre aktivity. Ale musel od strany S. v zmysle
požiadavky vymurovať dvojmetrový plot, aby podľa vlastného vyjadrenia sa nemuseli celý život dívať na
mrzákov. Neskôr pri vzniku zariadenia žalovaná v 1. rade veľmi aktívne šírila reči nielen v okolí, ale asi

všetkým ktorých poznala, že tam bude „bordel“. Potom ako videla, že projekt má pozitívne hodnotenie
zo strany vážených osobností odborníkov a nielen ich, médií a podobne pýtala 1.000.000,- Sk ako
odškodnenie za výstavbu, pretože vraj prezident p. Q.. S. nám dal 25.000.000,-Sk a ona si to zaslúži.
Zariadenie sa otváralo 22. 8. 1996 za prítomnosti cca stovky vzácnych ľudí, včítane dvoch ministrov
vlády, vtedajšieho primátora p. W. a podobne. Na konci roka 1996 sme zriadil plánovanú „výdajňu“

kompenzačných pomôcok, aby imobilní klienti nemuseli „behať po Slovensku“ na ich zabezpečenie.
Za krátky čas bol nielen na úrade oznámený, ale čelil jej krikom po ulici o podvodoch, a že bez jej
súhlasu „otvoril obchod“. Krátko potom dňa 14. 1. 1997 napísala redaktorka jedného denníka list, v
ktorom uvádza, „Rodina S. vládne v klube, v jeho duši (S.) je iba nenávisť a zlo. Celá stavba tohto klubu
je postavená na podvode. S tým Vás však nebudem zaťažovať, to bude mať dohru v krátkom čase na
súde. Žalované podali na súd žalobu pre „Bezdôvodné obohatenie“ o 5 m2 záhrady (2003), ktorú v celku

t.j. pôvodne ako 105 m2 záhradu odkúpil, a neskôr z technických dôvodov a po vzájomnom odsúhlasení,
spoločnommeraní,prebrali100m2eštevmájiroku2000azaplatilza100m2.Ponávštevežalovanejv1.
rade a jej neokrôchanej žiadosti o ďalšie doplácanie jej daňovej povinnosti (800,- SK), sa to z morálneho
princípu zamietlo, čo sa stalo zámienkou po troch rokoch pre súdne konanie. Sú zastúpené komerčnou
právničkou, na to majú právo, ona im asi dala podnet a „rozum“ v spore, ale kde zobrali právo znovu

osočovania, keď právnička len na základe vyjadrení žalovaných v žalobe sa k osobe štatutára vyjadruje,
že sa vyhrážal, úmyselne zavádzal, dokonca „takmer fyzicky“ donútil ich k podpísaniu dodatku ku kúpno-
predajnej zmluve. Obe parcely, ktoré odkúpil (č. XXXX/X za 486.000,- Sk a č. XXXX/X za 400.000,-
Sk) sú využiteľné len pre naše zariadenie, nemali vlastný vstup a prístup, takže ich „lukratívnosť“ je
ohraničená len pre nás, ináč bol nepredajný. Nikto iný o ne nemal a nemohol mať záujem.

Žalované v 1. a 2. rade opakovane podaním zo dňa 20.3.2012 poukázali na to, že vyjadrenie žalobcu,
ako všetky jeho podania je opäť od veci, nejasné a nezrozumiteľné s množstvom tvrdení, ktoré sa na
predmetnú vec vôbec nevzťahujú a je plné neprávd a invektív. Petit žaloby v predchádzajúcom konaní
bol v poriadku a v tejto súvislosti poukazujú na to, že povinný nikdy nebol ochotný či mimosúdne alebo

počas trvania konania, resp. po jeho právoplatnom skončení dobrovoľne splniť svoju povinnosť. Nie je
pravdou, že by bol chcel vrátiť časť pozemku a ani to už nebolo možné. Poukazujú na to, že v danom
prípade sa nejednalo o predaj tej istej časti nehnuteľnosti dvakrát. Podľa ich názoru pokiaľ ide o súdne
poplatky, v predchádzajúcom konaní prvostupňový i odvolací súd postupovali správne v zmysle zákona
č. 71/1992 Zb. v platnom znení, nakoľko žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od ich platenia.

Ďalej poukazujú aj na to, že žalobca (povinný) vo februári tohto roku požiadal súdnu exekútorku o
splátkový kalendár s tým, že vymáhanú pohľadávku bude splácať mesačne po 100,- EUR. Žalované
(oprávnené ) - najmä žalovaná v 1. rade s tým, nemohla súhlasiť a to z dôvodu, že celé konanie sa ťahá
od roku 2003, t.j. takmer 9 rokov. V apríli tohto roku bude mať 85 rokov, a chcela by sa splnenia svojho
oprávneného nároku dožiť. Poznamenáva, že keby žalobca (povinný) bol od právoplatnosti exekučného

titulu, t.j. od 3.4.2009 si mesačne sporil 100,- EUR bol by mal za tri roky už sumu 3.000,- EUR. Preto
jeho žiadosť o splátkový kalendár považujú za úmyselné naťahovanie času, čo oznámili exekútorskému
úradu, a ten následne to oznámil žalobcovi (povinnému). V tejto súvislosti poukazujú na to, že ak žalobca
(povinný) požiadal o splátkový kalendár, tým fakticky uznal ich súdom právoplatne priznaný nárok
na zaplatenie 663,88 EUR s prísl. A teda jeho návrh na povolenie obnovy konania je prinajmenšom

diskutabilný.

Súd sa oboznámil s obsahom súdnych spisov vedených na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
XXC/XXX/XXXX a pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX, podaniami účastníkov konania, a nariadil vo veci
pojednávanie,naktoromvypočulúčastníkovkonania,adospelkzáveru,ženávrhužalobcunapovolenie

obnovy konania nemôže vyhovieť.

Podľa ust. § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť
návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody

účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa ust. § 228 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku návrhom na obnovu konania môže účastník
napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku
1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný

platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie
rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný
včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha ( ust.

§ 228 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa ust. § 229 Občianskeho súdneho poriadku obnova nie je prípustná proti rozsudkom

a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;

b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.

Podľa ust. § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania treba podať v lehote
troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od

toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa ust. § 230 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku
možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),

e) § 228 ods. 1 písm. e).

Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné ( ust. § 230 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku).

Podľa ust. § 232 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý
o veci rozhodoval v prvom stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom
stupni.

Podľa ust. § 233 Občianskeho súdneho poriadku ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania

vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Podľa ust. § 234 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania súd uznesením buď
zamietne alebo obnovu konania povolí.Podľa ust. § 234 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto,
že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme

oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.

Podľa ust. § 234 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku povolením obnovy konania odkladá sa
vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 24. 11.2006 vydaným pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX vo veci žalobkýň A.
S. U. O. P. proti žalovanému W. P. S. G. V. P. U. Q. W. W. W. Ť. Y. Č.. XX, S. v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia rozhodol, že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyniam sumu 20.000 Sk spolu
so 17,6% úrokom z omeškania odo dňa 15.4.2000 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania vo výške
17.826,- Sk. Zároveň zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť štátu doplatok za znalecký posudok vo
zvyšnej časti v sume 7.925,- Sk na účet Okresného súdu Košice I do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku a vyhlásil dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 6.5.2000 za neplatný.

Okresný súd Košice I opravným uznesením zo dňa 16.1.2007 opravil I. výrok rozsudku tak, že správne
má znieť “ ..... a nahradiť trovy konania vo výške 18.826,- Sk“ .

Na základe podaného odvolania žalovaného dňa 10.1.2007 Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo
dňa 12.2.2009 vydaným pod č.k. XCo/XX/XXXX/XXX rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobkyniam 20.000 Sk s prísl. a vo výrokoch o trovách konania. Krajský súd zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 6.5.2000 za neplatný a

zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyniam trovy odvolacieho konania v sume 112,44 EUR
na účet ich právnej zástupkyne do troch dní od doručenia rozsudku.

Rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 24.11.2006 vydaný pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.2.2009, ktorý bol vydaný v odvolacom konaní

vedenom pod sp.zn. XCo/XX/XXXX sa stal právoplatným okrem III. výroku ( vyhlásenie dodatku ku
kúpnej zmluve zo dňa 6.5.2000 za neplatný) dňa 8.4.2009 a nadobudol vykonateľnosť dňa 15.4.2009.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd poukazuje na nezameniteľnosť a záväznosť
rozhodnutia Okresného súdu Košice I zo dňa 24.11.2006 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

10.1.2007,ktorénadobudliprávoplatnosťastalisavykonateľnými,čopredstavujejednuzozárukprávnej
istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou
podania odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne
opravné prostriedky, medzi ktoré patrí obnova konania z taxatívne uvedených dôvodov ustanovených
v § 228 Občianskeho súdneho poriadku. Subjektívne musí žalobca v konaní preukázať, že bez svojej

viny nemohol použiť v pôvodnom konaní skutočnosti, rozhodnutia dôkazy. Nemohol ich použiť preto,
že o existencii skutočností alebo dôkazov nevedel alebo ich nemohol označiť. K týmto dôvodom
nemožno zahrnúť prípady, keď žalobca síce tieto skutočnosti a dôkazy označil, ale súd nepovažoval
za potrebné dokazovanie v navrhovanom smere vykonávať ( ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku). Druhou kumulatívne splnenou podmienkou je, že tieto skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy sú

spôsobilé privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ďalším dôvodom obnovy konania je,
že sú dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie. V danom prípade ide o objektívnu nemožnosť. Účastník konania si riadne splnil svoju
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označil dôkaz, ktorý aj v konaní navrhol vykonať,
avšak z dôvodov objektívnej povahy takýto dôkaz nebolo možné v pôvodnom konaní vykonať. Ide o

napr. prípady dôkaznej núdze, keď účastník konania nemohol zistiť mená a adresy svedkov, došlo k
strate alebo zničeniu listiny.

Na tomto mieste je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že obnova konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, a návrh na obnovu konania musí legitimovaný účastník podať v presne určenej lehote,

ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva. Ide o kombináciu dvoch lehôt - subjektívnej,
t.j. takej ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania,
resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť a objektívnej lehoty,
ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehotaplynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment uplatnenia návrhu na
obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že skutočnosti a žalobcom označené dôkazy nie sú

spôsobilé privodiť obnovu konania, najmä z dôvodu, že ich žalobca poznal a uplatnil v pôvodnom
konaní, jednak na prvom stupni, a opakovanie v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa. Žalobca v návrhu na obnovu konania, resp. v ďalších svojich vyjadreniach, neoznačil skutočnosti
a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť, a tiež ktoré mu neboli známe v pôvodnom konaní.
Žalobca tiež nenavrhol v konaní ani vykonanie dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní

a privodili by mu tak priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z dôvodu nedostatkov zákonných podmienok pre
obnovu konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania
súd zamietol.
Pokiaľ sa žalobca domáha povolenia obnovy konania aj z dôvodov ust. § 205 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, tak tieto dôvody sa vzťahujú len na odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, a nevzťahujú sa na prípad obnovy konania. Ak ďalej žalobca v konaní o

povolení obnovy konania namieta skutočnosť, že súdy nerešpektovali ustanovenie § 138 Občianskeho
súdneho poriadku a zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
tak táto skutočnosť taktiež nemôže byť predmetom preskúmavania v konaní o povolení obnovy.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak žalované
v 1. a 2. rade v priebehu súdneho konania nepodali návrh na priznanie náhrady trov konania, a preto
súd rozhodol tak, že ich náhradu žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal.

Žalobca nebol v konaní úspešný, a z tohto dôvodu mu ani nevzniklo právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).