Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414204337
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414204337.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: C. J., rod. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X., miestna časť O. XXX, zastúpená JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom O. XXXX/XX,
K.T.,protiodporcovi:I.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XXX/XXX,E.O.,miestnačasťJ.,zastúpenýJUDr.
Evou Peničkovou, advokátkou so sídlom O. XXXX/XX, K. T., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, za účasti kolízneho opatrovníka: Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, so sídlom Námestie Slobody 1, Dolný Kubín, v konaní o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2P/106/2014-283 zo dňa 24. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku IV. o úprave styku odporcu s mal. P. J., nar. XX.XX.XXXX, v časti
výroku VI. o zamietnutí protinávrhu odporcu a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v
rozsahu zrušenia v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

Rozsudku okresného súdu v ostatných výrokoch odvolaním nenapadnutých sa krajský súd n e d o
t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 24.03.2015, č.k. 2P/106/2014-283 manželstvo navrhovateľky a odporcu
rozviedol (výrok I.), mal. P. J., nar. XX.XX.XXXX (ďalej už len „mal. P.“) bol na čas po rozvode zverený do
osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že mal. P. sú naďalej oprávnení zastupovať a spravovať jeho

majetok navrhovateľka a odporca spoločne (výrok II.), odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na
výživu mal. P. sumou 90,00 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode (výrok III.).
Výrokom IV. bol upravený styk odporcu s mal. P. tak, že otec je oprávnený sa stretávať s dieťaťom každý
párny kalendárny týždeň vždy v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod.
do 17.00 hod., ďalej vždy dňa 25.12. v tom-ktorom roku od 10.00 hod. do 17.00 hod., tiež dňa 26.12. v
tom-ktorom roku od 10.00 hod. do 17.00 hod., ďalej počas Veľkonočných sviatkov každý párny

kalendárny rok vo Veľkonočnú sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a vo Veľkonočnú nedeľu od 10.00
hod. do 17.00 hod. s tým, že si mal. P. prevezme pred bydliskom navrhovateľky a v stanovenom čase
ho pred bydliskom navrhovateľke odovzdá a tiež s tým, že prvé 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku
o rozvode sa stretnutia odporcu s mal. P. uskutočnia za prítomnosti navrhovateľky. Navrhovateľke
bola ďalej uložená povinnosť pravidelne, 1-krát za kalendárny mesiac informovať odporcu o mal. P.
vrátane jeho zdravotného stavu, a to formou e-mailu, prípadne písomne, a to vždy k poslednému dňu

kalendárneho mesiaca (výrok V.). Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky a protinávrh odporcu zamietol
(VI.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VII.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka návrhom podaným dňa 24.09.2014 žiadala, aby
súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil pomery k mal. P. na čas po rozvode. Na podklade
vykonaného dokazovania vyhodnotil, že manželstvo navrhovateľky a odporcu neplní svoj spoločenský
účel, nakoľko manželia spolu dlhšiu dobu nežijú (viac ako 1 rok), navrhovateľka stratila voči odporcovi

dôveru a nepociťuje k nemu lásku. Okresný súd v tomto smere konštatoval, že rozhodnutie o rozvode
prakticky len deklaruje stav, v ktorom sa ocitol vzájomný vzťah manželov.Jediné dieťa pochádzajúce z manželstva zveril súd na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
navrhovateľke, keď vychádzal zo zhodných stanovísk rodičov, ku ktorým sa priklonil i kolízny opatrovník.
V súvislosti so zverením mal. P. do osobnej starostlivosti matke otca zaviazal k plneniu vyživovacej

povinnosti vo výške 90,00 Eur mesačne vychádzajúc z hľadísk uvedených v ust. § 62 a § 75 ods. 1
Zákona o rodine.
Vo vzťahu k výroku o úprave styku v odôvodnení rozsudku uviedol ako rozhodol a tiež uviedol, že pri
rozhodovaní o úprave styku vzal do úvahy skutočnosť, že mal. P. je ešte dieťaťom v útlom veku, kedy zle
znáša odlúčenie od matky, čo sa prejavuje plačom a radikálnou zmenou v jeho správaní. Tiež prihliadol

na zdravotný stav mal. P..
Pokiaľ navrhovateľka žiadala doplniť dokazovanie psychologickým vyšetrením odporcu, okresný súd
tento návrh zamietol, nakoľko z predloženej lekárskej správy MUDr. P. zo dňa 04.02.2015 mal
preukázané, že odporca bol síce od roku 2007 opakovane hospitalizovaný z dôvodu diagnostikovaného
Cushingovho syndrómu, no v marci 2008 sa podrobil operačnému výkonu, po ktorom bola u odporcu
potvrdená remisia ochorenia. Odporca po operácii už nepotrebuje žiadnu medikamentóznu alebo inú

liečbu, z čoho možno vyvodiť, že odporca v súčasnosti netrpí žiadnou vážnou chorobou, ktorá by mu
bránila v starostlivosti o mal. P..
Okresný súd v závere odôvodnenia rozsudku uviedol, že navrhovateľke uložil i povinnosť pravidelne
informovať odporcu o mal. P. vrátane jeho zdravotného stavu. Nad rozsah takto uloženej povinnosti
protinávrh odporcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p..

Proti rozsudku, konkrétne proti výrokom IV. a VI. podal odvolanie odporca z dôvodov uvedených v §
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..
V dôvodoch odvolania namietal najmä skutočnosť, že okresný súd napadnutým rozsudkom zúžil úpravu
jeho styku s mal. P. oproti predchádzajúcemu rozsudku vydanému v konaní sp. zn. 2P/42/2014 a len

na základe subjektívnych a konšpiračných teórií navrhovateľky. Jej argumentácia ohľadom dôvodov
obmedzenia úpravy styku odporcu so synom je nestála a účelovo menená. Dôkazom toho je tvrdenie
navrhovateľky o jeho alkoholizme, ktorú skutočnosť prezentuje ako trvalú a dlhodobú, pričom tento
argument nepoužila v konaní sp. zn. 2P/42/2014 ani v návrhu na rozvod manželstva. Navrhovateľkou
vykreslený obraz odporcu evokuje, že tento je alkoholikom spolu s jeho príbuzenstvom, spisový materiál

však neobsahuje ani jeden dôkaz nestranného subjektu, ktorý by poukázal na problém alkoholizmu v
rodine odporcu. Poznamenal, že od januára 2004 je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, kde
denne musí viesť motorové vozidlo. Pri popisovanom životnom štýle by zrejme nemohol vykonávať
svoje pracovné zaradenie. Sledovanie odporcu platenou službou súkromného detektíva nebolo možné
hodnotiť ako objektívny a nestranný dôkaz. Naviac závery detektíva nepreukázali trvalé nadmerné

požívanie alkoholických nápojov odporcom. Tiež nie je pravdou, že odporca pri návšteve mal. P. v mieste
jeho trvalého bydliska vyvolával hádky a rozbroje. Naopak, všetku svoju pozornosť sa snažil venovať
mal. P., pričom nikdy nemal možnosť byť s ním sám. O tom, že vytvoril dostatočne vhodné prostredie
pre mal. P., svedčí i čestné vyhlásenie Mgr. C. X. a jej mamy X. X.. O jeho riadnej starostlivosti mal. P.
svedčí i čestné prehlásenie X. J. a jej manžela I. J.. Svedecké výpovede matky a otca navrhovateľky

hodnotil ako nedôstojné osočovanie jeho osoby. Navrhovateľka vytvorila vykonštruovanú teóriu o tom,
že je vážne chorý. Z lekárskej správy MUDr. P. však vyplýva, že od marca 2008, kedy sa podrobil
operačnému výkonu, nepotrebuje žiadnu medikamentóznu liečbu. Z lekárskej správy tiež vyplýva, že
chorobu - Cushingov syndróm prekonal už v roku 2008. Je paradoxné, že kým iní otcovia bojujú o
striedavú starostlivosť svojich detí, on v prejednávanej veci bojuje o 2 víkendy v mesiaci. Ani tieto však

nie sú zárukou, že mal. P. vôbec uvidí. S prihliadnutím na časté onemocnenia dieťaťa prichádza o
súdom stanovenú možnosť stretnúť sa so synom, keďže náhradné termíny mu navrhovateľka nikdy
neposkytla.Pokiaľnavrhovateľkapoukazovalanasprávaniesadieťaťa(zvracanie),totovyplývaopäťlen
zčestnýchprehlásenísvedkovnavrhovateľky.Jevšakzarážajúce,žepodobnéstavymal.P.neprejavuje,
pokiaľ je v jeho prítomnosti. V súvislosti so zdravotným stavom mal. P. požiadal o vypracovanie

odborného vyjadrenia MUDr. O. D.. Podľa záverov tohto odborného vyjadrenia cesta autom v trvaní cca
2 hodiny nemôže za bežných okolností spôsobiť zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa. I navrhovateľkou
vyžiadaná správa od lekárky MUDr. C. M. potvrdzuje, že dieťa pre optimálny psychický a fyzický vývoj
potrebuje harmonické prostredie. Odmietavý postoj navrhovateľky k odporcovi nenapomáha zlepšeniu
zdravotného stavu dieťaťa. Nemá výhrady voči tomu, aby navrhovateľka bola prítomná počas stretnutia

s dieťaťom, jej antipatia k nemu však neblaho vplýva na vzťah otca so synom. Od poslednej úpravy
styku s mal. P. uplynulo 11 mesiacov, počas ktorého obdobia sa stretával so synom bez prítomnosti
navrhovateľky u svojich príbuzných v Zázrivej. Pre svojho syna vytvoril vhodné podmienky na trávenie
času s ním, kedy sa mu intenzívne venoval (venuje) a plní si povinnosti v súvislosti s celodennouopaterou.Mal.P.ukladánaspánokpočasdňa,kŕmihoaprebaľuje,pretojemožnépredpokladať,žemal.
P. zvládne odlúčenie od matky aj počas noci. V závere odvolania poukázal na skutočnosť, že okresný
súd v napadnutom výroku o úprave styku opomenul upraviť jeho stretávanie sa s mal. P. v nepárnom

roku počas Veľkonočných sviatkov.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že zo strany okresného súdu boli vykonané
objektívne dôkazy a tieto dôkazy preukazujú a potvrdzujú skutočný stav. Vykonané dokazovanie bolo
dostatočné, pričom okresný súd sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, a to v súlade s ust. § 132 a

nasl. O.s.p.. Poprela, že by nejakým spôsobom pracovala na očierňovaní odporcu. S odporcom žila v
spoločnom rodinnom dome po dobu 2 rokov a teda vie posúdiť vzťahy a pomery, ktoré boli v rodine
odporcu. Pokiaľ využila platené služby detektíva, tieto sú vo všeobecnosti dostupné a mala právo ich
využiť. Čestné prehlásenia, na ktoré sa odvoláva odporca (čestné prehlásenie Mgr. B. Y. a Mgr. K. Y.)
nepovažuje za celkom objektívne. Nie je pravdou tvrdenie odporcu, že by mu doposiaľ nebolo umožnené
byť s mal. P. osamote. Pokiaľ sa stretáva s dieťaťom v domácnosti rodiny X., toto riešenie si zvolil sám.

Tvrdenie Mgr. C. X., že odporca sa vie o dieťa postarať aj v chorobe, nie je pravdivé, nakoľko odporca
sa o mal. P. počas choroby nikdy nestaral. Skutočnosť, že mal. P. je chorľavý, nie je zapríčinené ňou a je
aj v záujme odporcu, aby pochopil, že v čase liečebného režimu nie je možné realizovať styk s dieťaťom
podľa dohody. Všetky tvrdenia odporcu, že bráni otcovi stretávať sa s mal. P., sú účelové a snažia sa
ju znemožniť ako matku dieťaťa. Sama potvrdila rodičovskú dohodu a teda dala priestor na realizáciu

stretávania sa odporcu s mal. P.. Zásadne nesúhlasila s tým, aby odporca mal náhradné termíny na úkor
jej víkendov. Pridržiavala sa svojich podaní, v ktorých okrem iného uvádzala aj svoj názor na ochorenie
odporcu ako i citáciu z odborných článkov vo vzťahu ku chorobe Cushingov syndróm. Nesúhlasila s
návrhom odporcu, aby mal. P. prespával u neho. Tento nesúhlas opierala najmä o nízky vek dieťaťa
a jeho silné puto k nej. Zastávala názor, že pre tak malé dieťa nie je vhodné, aby trávilo veľa času v

aute počas cesty k odporcovi. Dlhá cesta, ktorá trvá približne 2,5 hodiny je pre dieťa únavná a zbytočne
by ho zaťažovala. Tvrdenie odporcu, že ona svojím postojom ohrozuje zdravotný stav dieťaťa, sa jej
bytostne dotýka a zároveň ju uráža. Sám odporca nebol schopný ju informovať o stave dieťaťa, keď napr.
10.08.2014 vrátil vtedy 15-mesačné dieťa matke s hnačkami a v horúčke. Keď sa domáhala informácií,
odporca sa jej len smial. Na základe týchto skutočností navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutých

častiach potvrdiť a odvolanie odporcu ako nedôvodné zamietnuť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok okresného súdu navrhuje v celom
rozsahu potvrdiť, nakoľko nie sú mu známe žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na ich pôvodné
stanovisko.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), v napadnutom výroku o úprave styku

odporcu s mal. P. a v časti výroku, ktorým bol protinávrh odporcu zamietnutý, podľa § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie z nasledovných dôvodov:

Nedostatok náležitého odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd SR opakovane
(napr. I.ÚS 226/03, II.ÚS 261/06, III.ÚS 74/08) vyslovil, že za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu vo vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje
§ 157 ods. 2 O.s.p.. Výkladom citovaného ustanovenia možno dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj prípad,
keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, resp. prípad, keď
sa konštatujú len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali

byť tieto zistenia vyvodené. Odôvodnenie písomného vyhotovenia súdneho rozhodnutia teda musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetkyskutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyššie uvedené požiadavky na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch nespĺňa.

Z písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že výrok IV. o úprave styku odporcu s
mal. P. je odôvodnený na str. 12 ods. 4, v ktorom okresný súd v podstate len opisuje znenie výroku,
ktoré dopĺňa už len jednou vetou (konštatovaním), že pri rozhodovaní o úprave styku vzal do úvahy
skutočnosť, že mal. P. je dieťaťom v útlom veku, kedy zle znáša odlúčenie od matky, čo sa prejavuje
plačom a radikálnou zmenou v jeho správaní a že prihliadol na zdravotný stav dieťaťa. Ktoré dôkazy

vykonané v konaní majú uvedené skutočnosti potvrdzovať, okresný súd v odôvodnení rozsudku bližšie
neuviedol ani ich bližšie nevyhodnocoval.
Úplne nepreskúmateľné je odôvodnenie rozsudku okresného súdu vo vzťahu k tej časti výroku VI.,
ktorým bol zamietnutý protinávrh odporcu. Zo str. 14 písomného vyhotovenia rozsudku sa odvolaciemu
súdunedalovyvodiť,čopredstavujezvyšnáčasťprotinávrhuodporcu,ktorejsazamietajúcivýroktýka(či
bolazamietnutáčasťnárokuodporcuvovzťahukvýrokuIV.oúpravestykualebočasťnárokuodporcuvo

vzťahu k výroku V. o povinnosti navrhovateľky informovať odporcu o mal. P.). Okresný súd v odôvodnení
rozsudku bližšie ani nešpecifikuje, čo mal vlastne predstavovať protinávrh (vzájomný návrh) odporcu. Ak
mal na mysli vyjadrenie odporcu k návrhu na rozvod (v ktorom vyjadrení predostrel iný spôsob a rozsah
úpravy styku s dieťaťom), podľa odvolacieho súdu nejde o vzájomný návrh v zmysle ust. § 97 O.s.p..
To platí zvlášť za situácie, keď konanie o úprave styku rodiča s dieťaťom je súčasťou konania o úprave

práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, ktoré konanie možno začať i bez návrhu.
Pokiaľ ide o skutkové zistenia vo vzťahu k rozhodnutiu o úprave styku odporcu s mal. P., odvolací súd
ich vyhodnotil ako nedostatočné. V tomto smere absentuje podrobné prešetrenie pomerov, aké sú u
odporcu (otca dieťaťa); odvolací súd dospel tiež k záveru o potrebe výsluchu MUDr. S. (vo vzťahu k
zdravotnému stavu mal. P.) i MUDr. P. (vo vzťahu k zdravotnému stavu odporcu).

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia rozsudok okresného súdu vo výroku IV. o úprave
styku odporcu s mal. P. a v časti výroku VI., ktorým bol protinávrh odporcu vo zvyšku zamietnutý,
zrušil, zároveň zrušil i od týchto výrokov závislý výrok o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ostatných výrokov rozsudku okresného súdu, ktoré neboli napadnuté odvolaním, sa krajský súd
nedotkol.

Okresný súd v ďalšom konaní doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere. V prípade, že po

doplnení dokazovania budú naďalej pochybnosti o citových väzbách medzi rodičmi a mal. P., okresný
súd zváži, či na zistenie citových väzieb medzi rodičmi navzájom a tiež medzi rodičmi a mal. P. nebude
potrebné zadovážiť znalecký posudok z príslušného odboru. Okresný súd si v ďalšom konaní ozrejmí i
skutočnosť, ktoré prejavy odporcu prednesené v doterajšom konaní majú predstavovať jeho vzájomný
návrh a či na tieto prejavy možno aplikovať ust. § 97 O.s.p.. Nové rozhodnutie zároveň odôvodní podľa

kritérií uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.