Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/104/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410206899
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8410206899.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného AKKA servis, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04
Bratislava, IČO 44948042, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., proti povinnému L. P., nar.
X.X.XXXX, G. XXX, C. C. G., pre vymoženie 2.798,78 EUR s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Kežmarku č.k. 2Er/1194/10-10 zo dňa 11.11.2011 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňažiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.HanaCíbulkovásosídlom
v Bratislave, Opletalova 96 pod EX 1691/10 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal dňa 25.10.2010 ( súd nesprávne uviedol
22010 ) na exekútorsky úrad exekútorky JUDr. Hany Cibulkovej so sídlom v Bratislave, Opletalova 96
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške
priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Najvyšší
rozhodcovský súd a.s. sp. zn. : NRS 447/2010 zo dňa 16.9.2010 (exekučný titul; § 41 ods. 2 písm.
d/ EP). K návrhu a exekučnému titulu oprávnený priložil fotokópiu zmluvy o revolvingovom úvere č.

70144503 zo dňa 12.5.2008 s príslušnými Všeobecnými obchodnými podmienkami ako neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Podaním zo dňa 10.11.2010 exekútorka požiadala exekučný súd o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi oprávneným a

povinným (na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch), v
ktorej ako zistil exekučný súd, absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN).
Tento údaj má za ciel chrániť spotrebiteľa, pretože odplata je často zložito formulovaná tak, že spotrebiteľ
skutočnú cenu úveru nevie zistiť. Preto práve RPMN mu umožňuje v jednom číselnom vyjadrení mať
všetky úroky a poplatky. Ak tento údaj dodávateľ v zmluve neuvedie vystavuje sa preňho nepriaznivým
následkom, že úver bude bezúročný a bez poplatkov.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné
exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie

na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter,
pričom môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnusprávnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.
Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (z.č. 244/2002 Z. z.),
ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk

uvedených v tomto ustanovení, a to aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 z.č. 244/2002 Z.z. preto
možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku,
musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v
rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) z.č. 244/2002 Z.z.
a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce
svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku
vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu s § 45 z.č. 244/2002 je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku však súd musí zamietnuť návrh na udelenie
poverenia, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze
konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
uvedené v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, a v prípade, že ich zistí, žiadosť na udelenie poverenia

zamietnuť.

Exekučný titul v tejto veci tvorí rozsudok stáleho rozhodcovského súdu, podľa ktorého povinnému bola
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2.798,78 € spolu s 0,08 % úrokom z omeškania denne

(t. j. 29,2 % ročne, čo je v rozpore s § 517 ods. 2 OZ) zo sumy 2.864,78 € od 16.4.2010 do 30.4.2010, zo
sumy 2.831,78 € od 16.5.2010 do 25.5.2010, zo sumy 2.798,78 € od 16.6.2010 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania v sume 165,53 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Stály rozhodcovský súd skutočnosť chýbajúcej RPMN v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 4 ods.

2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nezohľadnil, pretože ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a napriek tomu
boli poplatky a úroky dohodnuté, plnenie zo zmluvy týkajúce sa týchto poplatkov a úrokov je plnením
právom nedovoleným.

Tým, že je rozhodnutie rozhodcovského súdu nevykonateľné ohľadne istiny je nevykonateľné aj ohľadne
úrokov z omeškania, ktoré sú príslušenstvom tejto pohľadávky (istiny).

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie
je nesprávne, nakoľko súd nesprávne právne posúdil prejednávanú veci, nedostatočne zistil skutkový
stav, pričom súčasne konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní predmetnej veci
zákonom zverená. Exekučný súd nie je z hľadiska preskúmania exekučného titulu po materiálnej
stránke oprávnený posudzovať právny vzťah, ktorý bol základom pre nárok priznaný v exekučnom titule.

V exekučnom konaní súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu.
Oprávnený poukázal na znenie ust.§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že exekučný súd skúma
najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitostí, či v návrhu je priložený exekučný titul
opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a
povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne, či na nich neprešlo právo alebo povinnosť

z exekučného titulu a tiež či sú splnené podmienky podľa § 103 O. s. p., za ktorých súd môže konať.
Splnenie podmienok zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí mať povahu
zjavného nedostatku týchto listín. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na nález ÚS SR ÚS 5/2005
uverejnený pod číslom 18/20. Zároveň citoval článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Slovenská republika prijala v roku 2002 zákon č. 244

o rozhodcovskom konaní, prostredníctvom ktorého sa pridala ku skupine európskych krajín riešiacich
spory aj alternatívnym spôsobom. Tento zákon de facto reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktoré
upravuje článok 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a inú právnu ochranu a Dohovor o ľudských
právach a základných slobodách článku 6 ako právo na spravodlivé a primerané prejednanie záležitostípred nezávislým a nestranným súdom. Oprávnený ďalej poukázal na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní s tým, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je podľa
stabilnejjudikatúryÚstavnéhosúduajnútenývýkonsúdnychainýchrozhodnutívrátanesúdnejexekúcie
podľa Exekučného poriadku. Základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa
súdnej ochrany, ale aj túto v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu dostať.

Povinný uzatvoril so spoločnosťou COFIDIS, a.s., ako veriteľom dňa 15.05.2008 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 70144503. Vzhľadom k tomu, že povinný si neplnil svoje záväzky z predmetnej
zmluvy riadne a včas, spoločnosť COFIDIS, a.s. listom zo dňa 14.01.2009 odstúpila od zmluvy a
poistenia.

Dňa 16.09.2009 bola pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 70144503 postúpená

na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok spoločnosťou COFIDIS, a.s., so sídlom: Suché
mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337 na oprávneného. Postúpenie pohľadávky bolo zo
strany postupcu písomne oznámené povinnému, o čom svedčí doručenka o prevzatí zásielky zo dňa
23.09.2009.

Oprávnený dňa 16.09.2009 písomne oznámil povinnému postúpenie pohľadávky a vyzval povinného na
zaplatenie dlžnej sumy. Dňa 05.10.2009 oprávnený opätovne zaslal povinnému list v ktorom sa pokúsil
vec riešiť mimosúdnou cestou.

Oprávnený poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že povinný bol v omeškaní so splácaním svojich

záväzkov od konca roku 2008, oprávnený na základe žiadosti povinného, uzatvoril s povinným dňa
01.02.2010 Dohodu a splátkach a Uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda"). Povinný v Dohode uznal čo
do dôvodu a výšky dlh v celkovej výške 2.897,77 EUR. Oprávnený a povinný sa v predmetnej Dohode
dohodli, že povinný svoj dlh bude uhrádzať mesačnými splátkami vo výšky 33 EUR vždy k 15. dňu v
mesiaci počnúc mesiacom marec.

Povinný súhlasil, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky stráca výhodu splátok
a celý dlh, prípadne jeho neuhradená časť sa stáva splatnou k prvému dňu omeškania. Rovnako si
bol povinný vedomý, že v prípade omeškania s úhradou splátky si oprávnený bude účtovať úrok za
omeškanie vo výške 0,08% denne z dlžnej sumy.

Povinnýkudňupodaniažalobyuhradilnaúčetoprávnenéhosumuvcelkovejvýške99EURatosplátkou
zo dňa 02.03.2010 vo výške 33 EUR, dňa 30.04.2010 vo výške 33 EUR a dňa 25.05.2010 vo výške 33
EUR. Žiadnu ďalšiu splátku už povinný neuhradil.

Zmluvné strany sa v Dohode dohodli aj tom, že záväzok dlžníka vzniknutý zo zmluvy o revolvingovom
úvere sa nahrádza záväzkom podľa článku I. ods. 1 Dohody a dlžník je povinný plniť tento nový záväzok.
Dovolím si poukázať na ustanovenie § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmysle ktorého
ak niekto uznaná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh
v čase uznania trval. Uznanie dlhu posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom,

nakoľko dlžník nezávisle od pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku dáva prísľub na splnenie dlhu
bez toho, aby sa súčasne urobila novácia. Z tohto potom vyplýva, že veriteľ môže uplatniť svoj nárok
buď na základe pôvodného záväzkového vzťahu, alebo na základe nového záväzku. Ak však uznanie
dlhu má charakter návrhu na dohodu (nováciu) podľa § 570 OZ, dochádza v prípade jeho akceptácie
veriteľom k zániku pôvodného záväzku.

Súčasťou Dohody bola aj rozhodcovská doložka, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že všetky
spory vzniknuté z Dohody budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Najvyšším
rozhodcovským súdom a.s. pričom nie je dotknuté právom navrhovateľ predložiť spor na rozhodnutie
príslušnému súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany súhlasia.

Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie na základe predložených dôkazov a dospel k záveru, že
nárok uplatnený oprávneným je dôvodný a povinného zaviazal na zaplatenie istiny spolu s prísl. a
trovami konania. Súd sa oboznámil nielen s Dohodu o uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach aleaj Zmluvou o revolvingovom úvere č. 70144503 spolu s jej prílohami, ktoré predstavujú Všeobecné
obchodné podmienky a formulár o spotrebiteľských úveroch, v ktorom je uvedená ročná percentuálna
miera nákladov vo výške 29%.

Povinný sa k výzve na žalobnú odpoveď rozhodcovskému súdu nevyjadril. Vzhľadom na skutočnosť,
že oprávnený sa pokúšal mnohokrát urovnať spor mimosúdnou cestou, uzatvoril s povinným splátkový
kalendár a povinný v priebehu súdneho sporu uznal svoj dlh voči oprávnenému. Oprávnený má za to,
že Okresný súd Kežmarok odopiera oprávnenému hrubým spôsobom prístup k právu.

Súd prvého stupňa sa nijakým spôsobom nezaoberal skutočnosťou, že medzi oprávneným a povinným
došlo k uzavretiu Dohody o uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach, na základe ktorej došlo k novácia
záväzku. Rovnako oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že nijakým spôsobom oprávneného nevyzval
na predloženie dohody, prípadne na predloženie iných rozhodujúcich dôkazov.

Oprávnený ďalej poukázal na čl. III ods. 4 Dohody o splátkach a Uznaní záväzku, v ktorom sa účastníci
dohodli, že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy, alebo ktoré
súvisia s touto zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na náhradu škody,
nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, sa
budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní vedenom jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO: 44 246 480, so sídlom v Bratislave,
zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4542/B (ďalej len
„rozhodcovský súd"), a to v súlade s ustanovením zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov a v súlade s vnútornými predpismi uvedeného rozhodcovského súdu.

Rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Touto doložkou
niejedotknutéprávonavrhovateľapredložiťspornarozhodnutiepríslušnémusúduSlovenskejrepubliky,
s čím zmluvné strany súhlasia.

Z vyššie uvedeného znenia je ale zrejmé, že oprávnený si dohodol s povinným znenie rozhodcovskej
doložkyvsúladesust.§53OZ,obsiahnutývovete,žetoutodoložkouniejerinfknntéprávonavrhovateľa
predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany súhlasia.

Uvedenou možnosťou povinného obrátiť sa na všeobecný súd bola dodržaná zákonná povinnosť

v zmysle ust. 53 OZ a nebola tým spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami
dodávateľa a spotrebiteľa (oprávneného a povinného), tak ako to tvrdí v uznesení exekučný súd. Z
uvedeného vyplýva, že povinný mal možnosť podať žalobu na príslušný všeobecný súd.

Na základe vyššie uvedeného oprávnený má za to, že rozhodcovská doložka, ktorá je pre povinného

nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť sa vždy pred podaným žaloby proti oprávnenému rozhodnúť, či ju
podá na všeobecnom súde alebo rozhodcovskom súde), nebude dotktnutá ustanovením § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka a je v plnom rozsahu platná.

Rozhodcovská doložka, ktorá dáva aspoň povinnému možnosť sa vždy pred podaním žaloby proti

oprávnenému rozhodnúť či ju podá na všeobecnom súde alebo rozhodcovskom súde, nebude preto v
rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo takáto rozhodcovská doložka bude buď: rovnovážna
- pokiaľ dá vyššie uvedenú možnosť rozhodnúť sa každej zo zmluvných strán, alebo nerovnovážna v
prospech povinného t.j. dáva možnosť rozhodnúť sa iba povinnému. Ale v oboch prípadoch nemôže ísť
o rozpor s § 53 ods. 1 O Občianskeho zákonníka, pretože ten zakazuje len také rozhodcovské doložky,

ktoré sú nerovnovážne v prospech spotrebiteľa.

Je zrejmé, že po začatí konania na príslušnom rozhodcovskom súde, nie je možné si zvoliť na
rozhodovanie sporu všeobecný súd, ale v zmysle Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s. bol povinný vyzvaný na vyjadrenie sa k
žalobnej odpovedi a vo vyjadrení k žalobnej odpovedi uznal svoj dlh a nijakým spôsobom v čase sporu
nenamietal uplatnené právo.Oprávnený ďalej poukázal na znenie ust. § 53 ods. 4 OZ písm. r).

Dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní,

preto mám za to, že rozhodcovský súd mal právomoc v predmetnej veci rozhodovať.

Oprávnený ďalej analyzoval postoj smernice k rozhodcovským doložkám v spotrebiteľských zmluvách.
V tejto súvislosti poukázal na písm. q) prílohy 1 smernice, pričom z jej znenia je jednoznačné,

že nemá za cieľ zakázať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách amblock ale zakazuje
len také ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi výlučne v
rozhodcovskomkonaníneupravenomprávnymipredpismi.Vzhľadomnacitovanéustanoveniesmernice
je preto nesprávne, na jeho podklade vyhlásiť za neplatnú každú rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej
zmluve. Smernica ukladá členským štátom povinnosť prijať také právne predpisy, podľa ktorých bude
neplatnálentakározhodcovskádoložka,ktoránútižalovaťdodávateľavýlučnenarozhodcovskomsúde.

Ak teda bude spotrebiteľská zmluva obsahovať takú rozhodcovskú doložku, ktorá dá spotrebiteľovi
možnosťsarozhodnúť,čipodážalobuprotidodávateľovinavšeobecnomsúdealebonarozhodcovskom
súde, takáto rozhodcovská doložka nebude v rozpore s písm. q) prílohy 11 Smernice, a ani s § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorého znenie je so smernicou veľmi podobné.

Oprávnený ďalej poukázal na kauzu Eco Swiss China Time Ltd v. Benetton International VN (Case
C-126/97) v bode 35 odôvodnenia konštatoval, že preskúmanie rozhodcovských nálezov musí byť v
záujme efektivity rozhodcovského konania ako ekvivalentného alternatívneho riešenia sporov limitované
a možnosť zrušenia rozhodcovského nálezu by malo existovať len vo výnimočných prípadoch.

Na záver oprávnený uviedol, že ak by zákonodarca mal v úmysle úplne zakázať rozhodcovské doložky,
musel by tento úmysel aj jasne legislatívne vyjadriť. V prípade takého úmyslu by § 53 ods. 4 písm.
r) musel znieť približne takto: „podľa ktorých sa spory medzi zmluvnými stranami musia riešiť v
rozhodcovskom konaní." Z takého znenia by bolo jednoznačné, že v spotrebiteľských zmluvách sú
zakázané akékoľvek rozhodcovské doložky, a v podstate by to znamenalo, že spory zo spotrebiteľských

zmlúv by patrili do výlučnej právomoci všeobecných súdov a príslušné právne predpisy by museli jasne
vyjadrovať, že tento druh sporov nemôže byť riešený v rozhodcovskom konaní.

Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/63/2010.

Samotný vzťah OSP a EP je vymedzený v § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné
konanie podľa EP použijú ustanovenia predchádzajúcich častí OSP ak EP neustanovuje inak. Je teda
nepochybné, že celý systém civilného konania ako aj subsystém exekučného konania je ovládaný

tými istými zásadami, ktoré sú platné pre každé občianske súdne konanie. Konanie pred súdom, teda
občianske súdne konanie sa okrem osobitne upravených prípadov začína na návrh. Návrh sa podáva
na súde. Exekučné konane sa tak isto začína na návrh, ktorý sa však podáva u súdneho exekútora.

Súdny exekútor nie je štátnym orgánom, preto súd skúma procesné podmienky exekučného konania až
potom, čo súdny exekútor požiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie súd v exekučnom konaní vlastne iba rozhodne o tom, že sú splnené podmienky
exekučného konania, ktoré sú okrem všeobecných podmienok konania, pre exekučné konanie bližšie
špecifikované v ust. § 44 ods. 2 EP. Treba zdôrazniť, že tento osobitný prístup, ktorý ukladá súdu

vydať poverenie na vykonanie exekúcie, ak sú splnené podmienky exekučného konania, sú v tomto
prípade zodpovedajúce formálnemu právu. Súd teda v tomto štádiu nesmie preskúmavať či právoplatný
exekučný titul je tým exekučným titulom, ktorý je správny podľa hmotného práva alebo na základe iných
ustanovení a predpisov, ktoré sa skúmajú v priebehu exekúcie, môže byť exekúcia vykonaná. Treba
zdôrazniť, že tu ide o pochopenie podstatného rozdielu úpravy možnosti viesť exekúciu a možnosti

vykonať exekúciu.

Ak súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia skúma samotnú materiálnu opodstatnenosť procesné
platného exekučného titulu, odopiera navrhovateľovi exekučného konania prístup k právu tak, ako byvo všeobecnom občianskom konaní zastavil súd konanie preto, že ide o návrh, ktorý zrejme nie je
uplatňovaný na základe zákona.

Oprávnený navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že je potrebné uznesenie potvrdiť,
lebo je vo výroku vecne správne ( § 219 ods. 1 O. s. p. ).

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola opodstatnená.

Súd prvého stupňa správne citoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučný
súd oprávnený preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V prípade, ak zistí nesúlad týchto listín, je súd povinný žiadosť o udelenie
poverenia zamietnuť.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti
za škodu (....).

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Prvostupňový súd správne posúdil predmetný vzniknutý zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľský.

Exekučný titul tvorí rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd a.s.
sp. zn. : NRS 447/2010 zo dňa 16.9.2010. K návrhu a exekučnému titulu oprávnený priložil fotokópiuzmluvy o revolvingovom úvere č. 70144503 zo dňa 12.5.2008 s príslušnými Všeobecnými obchodnými
podmienkamiakoneoddeliteľnousúčasťouzmluvy.Podľauvedenéhorozsudkubolapovinnémuuložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2.798,78 € spolu s 0,08 % úrokom z omeškania denne zo sumy

2.864,78 € od 16.4.2010 do 30.4.2010, zo sumy 2.831,78 € od 16.5.2010 do 25.5.2010, zo sumy
2.798,78 € od 16.6.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 165,53 € a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého

stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola opodstatnená.

Súd prvého stupňa správne citoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučný
súd oprávnený preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V prípade, ak zistí nesúlad týchto listín, je súd povinný žiadosť o udelenie
poverenia zamietnuť.

Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola opodstatnená.
Súd prvého stupňa správne citoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučný
súd oprávnený preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V prípade, ak zistí nesúlad týchto listín, je súd povinný žiadosť o udelenie
poverenia zamietnuť.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti
za škodu (....).

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom

sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Prvostupňový súd správne posúdil predmetný vzniknutý zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľský.Napokon, treba vidieť, že samotné procesné podmienky exekúcie sú relatívne skromné - na to,
aby sa exekučné konanie začalo a bolo v ňom možné pokračovať postačí, aby (popri účastníkoch
konania, právomoci a príslušnosti súdu) existoval spôsobilý návrh na vykonanie exekúcie, ku ktorému

je pripojená listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je to exekučný titul. Všetky ďalšie podmienky vykonania
a postupu exekúcie (existencia a vykonateľnosť exekučného titulu, splnenie vzájomného záväzku alebo
podmienky, prechod alebo prevod pohľadávky a pod.) sú hmotnoprávnymi podmienkami exekúcie, teda
podmienkami, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol poveriť exekútora vykonávaním exekúcie a
aby exekúcia bola hmotnoprávne prípustná. Je zrejmé, že vzhľadom na trvanie exekúcie môže počas jej

výkonu dôjsť k zmene hmotnoprávnych podmienok a exekúcia, ktorá na začiatku bola dôvodná, sa stane
nedôvodnou (napr. dodatočné zrušenie exekučného titulu -§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku).

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia
preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba
rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu

vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe
tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže
ísť o ustanovenia paušálne vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia
ustanovujúce tzv. exekučné imunity a pod. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú
povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok

priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.

Takýmto ustanovením je aj ust. § 45 ZoRK, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu.
Z ust. § 45 ZoRK preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe

rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda
nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ust. § 40 písm. a) alebo
b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto
jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.

Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZoRK
je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania
prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené
v ust. § 45 ZoRK. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť

povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré
môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZoRK).

Súd prvého stupňa konštatuje, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je nevykonateľné ohľadom istiny,je
nevykonateľné aj ohľadne úrokov z omeškania, ktoré sú príslušenstvom tejto pohľadávky. Zároveň

konštatuje, že v spotrebiteľskej zmluve chýba RPNM v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa ust.§ 213 ods. 2 O. s. p., ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade boli síce použité správne ustanovenia zákona a
mala byť predmetom prieskumu rozhodcovská doložka, o ktorej oprávnený tvrdí, že ju riadne dohodol s
povinným. V danom prípade však nebolo potrebné vyzývať oprávneného, aby sa k danej otázke vyjadril,

pretože tento tak sám učinil a otázkou rozhodcovskej doložky sa riadne v svojom odvolaní zaoberal.
Uviedol, že dohodol s povinným znenie rozhodcovskej doložky v súlade s ust. § 53 Občianskeho
zákonníka obsiahnutý vo vete, že touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor
na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky s čím zmluvné strany súhlasia. Uvedenou
možnosťou povinného obrátiť sa na všeobecný súd mala byť dodržaná zákonná povinnosť v zmysle

ust. § 53 Občianskeho zákonníka a nebola tým spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a
povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa tak, ako to tvrdí v uznesení exekučný súd. Povinný mal
možnosť podať žalobu na príslušný všeobecný súd. Oprávnený tvrdí, že rozhodcovská doložka, ktorá
je pre povinného nevýhradná, t. j. dáva mu možnosť sa vždy pred podaním žaloby proti oprávnenémurozhodnúť, či ju podá na všeobecnom súde alebo rozhodcovskom súde, nebude dotknutá ust. § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a je v plnom rozsahu platná.

Tak, ako to vyplýva z obsahu spisu, ale i z obsahu odvolania VII. ods. 1 na základe článku III. ods.
4 Dohody o splátkach a Uznaní záväzku, v ktorom sa účastníci dohodli, že všetky spory, vzniknuté
z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy, alebo ktoré súvisia s touto zmluvou, vrátane
všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného
obohatenia, sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom

konaní vedenom jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší
rozhodcovský súd a.s., IČO: 44 246 480, so sídlom v Bratislave, zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4542/B (ďalej len „rozhodcovský súd"), a to v súlade
s ustanovením zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a v
súlade s vnútornými predpismi uvedeného rozhodcovského súdu.

Rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Touto doložkou
niejedotknutéprávonavrhovateľapredložiťspornarozhodnutiepríslušnémusúduSlovenskejrepubliky,
s čím zmluvné strany súhlasia.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom oprávneného, podľa ktorého rozhodcovská doložka

nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z
predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní, teda pred rozhodcovským orgánom. Správnosť
z tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do ust.§ 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka od 01.01.2008.

Odvolací súd už v niekoľkých svojich rozhodnutiach judikoval, že zmluvná podmienka, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.

Odvolací súd k tomu uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a
z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť.

Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o
rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom
(porov, rozsudky Mostaza Claro C-168/05, Océano Grupo Editorial SA C-240/98-C-244/98).

K ďalším odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že exekučný súd napriek explicitnej

zákonnej úprave poskytuje ochranu spotrebiteľovi ex offo. Exekučná súdna kontrola nie je o podporovaní
nečinnosti spotrebiteľov, ale o zamedzení nekalosti dodávateľov. A v tomto smere treba aj uviesť
prečo. Je to v záujme vyššej kvality života bežných ľudí. Isteže sa pri súdnej kontrole stane, že
súd neakceptuje rozhodcovskú doložku pri spotrebiteľovi, ktorý sa omeškal s plnením záväzku. No
treba počítať s množstvom priemerných spotrebiteľov, ktorí vo svetle spomínanej judikatúry nedokážu

vyhodnotiť zmluvné podmienky. Tu nejde o bezbrehú ochranu spotrebiteľa, ale o splnenie si záväzku
z medzinárodnej Zmluvy o fungovaní Európskej únie (čl. 169, čl. 7 ústavy). Odvolací súd by nemal
dôvododmietnuťexekúciuzaloženúnazmluvnýchdojednaniach,ktorénespôsobujúhrubúnerovnováhu
naviac v neprospech slabšej zmluvnej strany. Odvolací súd je presvedčený, že tak ako banky, aj
nebankovéinštitúciemajúnatoprostriedky,abyvysvetlilispotrebiteľovivážnedôsledkyrozhodcovského

konania, poukázali na rozdiel a nechali sa mu za primeraných okolností rozhodnúť (porov. § 90 ods. 3
zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách).Odvolacie námietky sú neadekvátne skutkovému a právnemu stavu veci. Občianske súdne konanie má
svojezásadyanemôžepredstavovaťlenakýsinástrojnavymáhanieplneníbezrešpektovaniaprincípov,
ktoré sú v súlade s hodnotovým poriadkom uznávaným väčšinou v spoločnosti (uznesenie ústavného

súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/201-19). Na tom nič nemení ani skutočnosť, že oprávnený na základe
žiadosti povinného uzatvoril s povinným dňa 01.02.2010 Dohodou o splátkach a Uznaní záväzku (ďalej
len „Dohoda"). Povinný v Dohode uznal čo do dôvodu a výšky dlh v celkovej výške 2.897,77 EUR.
Oprávnený a povinný sa v predmetnej Dohode dohodli, že povinný svoj dlh bude uhrádzať mesačnými
splátkami vo výšky 33 EUR vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc mesiacom marec. Ani to, že povinný ku

dňu podania žaloby uhradil na účet oprávneného sumu v celkovej výške 99 EUR a to splátkou zo dňa
02.03.2010 vo výške 33 EUR, dňa 30.04.2010 vo výške 33 EUR a dňa 25.05.2010 vo výške 33 EUR.
Žiadnu ďalšiu splátku už povinný neuhradil.

Odvolací súd má za to, že postupom exekučného súdu tak prvostupňového, ako i odvolacieho nedošlo
k odňatiu možnosti oprávneného konať pred súdom ani k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny

proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými
je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ani v tejto časti odvolanie oprávneného nebolo
opodstatnené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.