Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 2, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/176/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914202901
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914202901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 792 752 zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 47 233 516 proti odporkyni H.
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z., J.Kráľa č.
7 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, J. Kráľa č. 7 Banská Bystrica
o zaplatenie 493,84 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo
výške 20,80 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu titulom uzavretej úverovej zmluvy, ktorú uzavrela s navrhovateľom dňa 22. 04. 2010.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že žiada návrh navrhovateľa zamietnuť, pripája sa k vyjadreniu

vedľajšieho účastníka a taktiež vznáša námietku premlčania nároku navrhovateľa. Ďalej uviedla, že
uzavrela zmluvu s navrhovateľom, vedela, že v zmluve sú vysoké úroky, ale potrebovala peniaze.
Vedľajší účastník na strane odporkyne žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť v plnom rozsahu. Poukázal
jednaknato,žezmluvaoúvereneobsahujezákonnénáležitosti,apretosaúverpovažujezabezúročnýa
bezpoplatkovaďalejpoukázalnato,žezmluvaobsahujeneprijateľnépodmienkyvsúvislostisúrokovou
sadzbou. Zmluvu o úvere považoval za absolútne neplatný právny úkon, a preto vzniesol námietku
premlčania nároku navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, úverovou zmluvou zo dňa 22. 04. 2010,
oznámením o zosplatnení zo dňa 04. 03. 2012, kartou klienta, zmluvnými dojednaniami, vyjadrením
vedľajšieho účastníka zo dňa 19.01.2015 a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporkyňauzavrelasnavrhovateľomúverovúzmluvuvzmysle §497anasl.Obch.zákonníkadňa22.
04. 2010, v zmysle ktorej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver, ktorý v zmluve je špecifikovaný
ako poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 720,00 eur. Splatnosť úveru, počet splátok/splatnosť - deň v
mesiaci 36/20. Mesačná splátka 40,88 eur. Zmluvná odmena 751,68 eur predstavuje celkové náklady

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. RPMN za úver 64,38 %. Ročná úroková sadzba 70,03
%. Priemerná RPMN za úver 48,68 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 414,07 eur. Zmluvná odmena
za poskytnutie revolvingu 569,05 eur. Predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 56,11 %.
Ročná úroková sadzba revolvingu 68,45 %.Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá
v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím
charakterom spotrebiteľskú.

Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže na
jednej strane ju uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech

spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993.
Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho
dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy
spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde
buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvyzmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformuaokremvšeobecnýchnáležitostípodľa
občianskeho zákonníka musí obsahovať zákonné náležitosti.
Podľa § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak nemá písomnú

formu a neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písmeno a až k, r, y.
V zmysle článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách za nekalú zmluvnú podmienku sa považuje v zmysle písm. e) požiadavka na spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu ako kompenzáciu.
V prvom rade je treba poukázať na to, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť v
zmysle § 9 ods. 2 písmeno f zákona 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, a to termín

konečnej splatnosti, a v danom prípade sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s
poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 citovaného zákona.
V druhom rade zmluvu o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporkyňou, súd považuje za úver bez
úrokov a bez poplatkov aj z toho dôvodu, že nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže
nie je vôbec jasné, aká je výška úveru, ktorý bol poskytnutý, keďže je uvedená jednak poskytnutá čiastka

úveru vo výške 720,00 eur so zmluvnou odmenou 751,68 eur a zároveň je poskytnutý revolving 414,07
eur so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu 569,05 eur, nie je teda zrejmé, aká bola dohoda
o výške poskytnutého úveru, či išlo o dva samostatné úvery, úver vo výške 720,00 eur s dohodnutou
splatnosťou 36-tich splátok s mesačnou splátkou 40,88 eur a ďalší úver revolving vo výške 414,07 eur,
či prípadne revolving vo výške 414,07 eur bol dohodnutý v rámci poskytnutého úveru 720,00 eur. Tieto

pochybnosti ešte znásobuje tá skutočnosť, že navrhovateľ predložil kartu klienta, z ktorej vyplýva, že
na účet odporkyne bolo zaslaných 613,08 eur, čo je suma, ktorá nekorešponduje ani s jedným z údajov
uvedených v zmluve, a to ani s dohodnutou výškou úveru, ani s dohodnutou výškou revolvingu. Z toho
dôvodu možno konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola platne dohodnutá písomnou
formou, keďže na účet odporkyne bola zaslaná suma, ktorá nebola dohodnutá v písomne uzavretej

zmluve, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 Zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy musí mať písomnú
formu.
Dôvodom, ktorý spôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere, je neurčitosť a nejasnosť zmluvy
o úvere, keďže nie je vôbec jasné, aká bola dohoda o výške úveru vzhľadom na nejasné zmluvné

podmienky a rôzny výklad zmluvy s poukazom na množstvo údajov, ktoré sú uvedené v zmluve,
ktoré skutočnosti spôsobujú neplatnosť právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1
Obč. zákonníka, keďže právny úkon nebol urobený určite a je teda neplatný. Zo zmluvy nie je vôbec
jasné aká bola dohoda o výške úveru alebo o výške revolvingu, či malo ísť o dva samostatné úvery,alebo o úvery, ktoré mali byť vzájomne podmienené, kde tieto nezrovnalosti podporuje aj to, že na
účet odporkyne bola poukázaná úplne iná suma, a teda nie je vôbec jasné aké sú podmienky pre
poskytnutie úveru a v akej výške bola dohoda o úvere. V prípade neplatnosti zmluvy s poukazom na

ustanovenie§457Obč.zákonníkajekaždýzúčastníkovpovinnývrátiťdruhémuvšetko,čopodľazmluvy
dostal. Takto navrhovateľ má právo len na vrátenie toho, čo poskytol odporkyni, po odpočítaní platieb
odporkyne. Navrhovateľ poskytol odporkyni celkovo podľa karty klienta 613,08 eur, kde do splatnosti
úveru odporkyňa uhradila podľa karty klienta 977,84 eur, a teda odporkyni nesvedčí žiadna povinnosť
vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie. Návrhu navrhovateľa by nebolo možné vyhovieť ani za

predpokladu, že by súd posudzoval úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže navrhovateľ by mal právo
len na vrátenie čistého úveru vo výške poskytnutých finančných prostriedkov, kde po odpočítaní platieb
by mu nevzniklo žiadne právo na zaplatenie ani časti úveru, keďže odporkyňa uhradila viac ako od
navrhovateľa dostala.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, ktorá spôsobuje taktiež neplatnosť úverovej
zmluvy, a to údaje o RPMN, ktorý je uvedený pri úvere vo výške 64,38 % a pri revolvingu 56,11 %

a o úrokoch, ktoré boli dohodnuté pri úvere vo výške 70,03 % a revolvingu 68,45 %, čo vyjadruje
ročné náklady odporkyne na poskytnutý úver, čo predstavuje v ročnom vyjadrení takmer 3 poskytnutého
úveru, ktorá skutočnosť predstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a tento úver ako právny úkon je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi s
poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka. Aj z tohto dôvodu navrhovateľ by mal právo len na

vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia.
Vedľajší účastník na strane odporkyne, ako aj odporkyňa samotná na pojednávaní vzniesli námietku
premlčania nároku navrhovateľa. V prípade neplatnosti právneho úkonu, kde navrhovateľ má právo len
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa toto právo v zmysle § 107 ods. 1, 2 Obč. zákonníka premlčuje
v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote a objektívnej trojročnej premlčacej lehote. Splatnosť úveru

v danom prípade nastala na základe oznámenia o zosplatnení zo dňa 04. 03. 2012 v lehote 15 dní od
doručenia oznámenia. Navrhovateľ na výzvu súdu doklad o doručení oznámenia o zosplatnení úveru
odporkyni nepredložil. V danom prípade však ide o neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o úvere s
poukazom na ustanovenie § 37 a 39 Obč. zákonníka, teda ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
teda právny úkon je neplatný od počiatku. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného

právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť
už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď
sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa
oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu. V danom prípade
finančné prostriedky odporkyni boli vyplatené 22. 04. 2010, kedy sa navrhovateľ dozvedel, kto získal

bezdôvodné obohatenie a v akej výške a návrh na súd bol podaný 10. 03. 2014, teda po uplynutí,
tak subjektívnej dvojročnej ako aj objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, kde vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník, ako aj odporkyňa nebolo možné premlčané právo
navrhovateľovi priznať s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 Obč. zákonníka aj v prípade keby
navrhovateľovi svedčalo nejaké právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ ide o okolnosť či samotný vedľajší účastník môže vzniesť námietku premlčania súd uvádza,
že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník a koná sám za seba ( §
93 ods. 4 O.s.p.). V rámci realizácie svojich práv v konaní môže vedľajší účastník na obranu proti
návrhu vzniesť aj námietku premlčania (rozsudok NS ČR 21Cdo/2313/2004 zo dňa 07. 07. 2005 a
25Cdo/539/2008 zo dňa 19. 02. 2009). Napriek tej skutočnosti, že by aj hlavný účastník nepodal

námietku premlčania tento rozpor sám o sebe by neznamenal, že na námietku premlčania vznesenú
vedľajším účastníkom nemôže súd prihliadnuť po zvážení všetkých okolností s prihliadnutím hlavne na
to, že ide o spotrebiteľskú vec a vznesenie námietky premlčania je v záujme hlavného účastníka. V
takýchto prípadoch zohľadní súd úkon aj vedľajšieho účastníka, aj keď odporuje úkonu spotrebiteľa ( §
93 ods. 4 O.s.p.), je neakceptovateľné aby súd bol nástrojom na priznávanie plnení z neprijateľných

zmluvných podmienok, nekalých obchodných praktík voči neinformovaným spotrebiteľom (uznesenie
súdnehodvoraEurópskejúnieC76/10POHOTOVOSŤbod50atiež rozsudoksúdnehodvoraEurópskej
únie C429/05 bod 61 a bod 26 vo veci Oceano Grupo). V zmysle týchto rozsudkov súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť ak je na spotrebiteľovi aby sám poukázal na

nekalý charakter z týchto podmienok. V danom prípade však vzniesla námietku premlčania aj samotná
odporkyňa.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.Keďže odporkyňa, ktorá mala úspech v konaní, si trovy konania neuplatnila, súd jej právo na náhradu
trov konania nepriznal.
Zároveň súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania s poukazom na

ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., keďže vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, ktorý mal v
konaní úspech má právo na náhradu trov konania, keďže vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva
ako účastník samotný mimo práva disponovania s konaním, má právo aj na zastupovanie advokátom.
Vedľajší účastník si vyúčtoval trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci po 33,20 eur (prevzatie veci, vyjadrenie) a 2 x režijný paušál po 8,39 eur, spolu vo výške 83,18

eur. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na 1-inu týchto trov vo výške 20,80 eur vychádzajúc z
účelnosti trov vedľajšieho účastníka, keďže vedľajší účastník na ten istý pojednávací deň zastupoval
hlavných účastníkov - odporcov vo ôsmich obdobných veciach, kde podal vo veci totožné vyjadrenia,
len s obmenou číselných údajov, keďže išlo o podobné úverové vzťahy toho istého navrhovateľa a z
tohto dôvodu súd krátil vedľajšiemu účastníkovi uplatnené trovy konania na 1/4 -inu, s prihliadnutím
aj na to , že vedľajší účastník vstúpil do konaní hromadne bez predchádzajúcej znalosti veci a bez

predchádzajúceho súhlasu a vedomosti hlavného účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.