Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 8, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116205331
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116205331.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,

IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému:
C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Q., A. XXX, o zaplatenie 462,87 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr.
Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 213,92 eura s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne zo
sumy 72,02 eura od 26.2.2013 do zaplatenia, s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,25
eura od 26.3.2013 do zaplatenia, s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 37,86 eura od
26.4.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 109,95 eura zastavuje.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.2.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 462,87 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že medzi ním

a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej
bola aj pohľadávka voči žalovanému, ktorému boli právnym predchodcom žalobcu vystavené faktúry na
sumu 43,79 eura, 72,02 eura, 60,25 eura, 37,86eura a na sumu 248,95 eura, ktoré nezaplatil.

2.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

3.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trvala na písomne podanej žalobe v znení čiastočného

späťvzatia žaloby.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s
obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami a cenníkom, faktúrami
a podrobným mesačným výpisom, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusom o zmier,
späťvzatím žaloby a vyjadrením žalobcu, dodatkom k zmluve o pripojení a zistil l tento skutkový a právny
stav:

5.Medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola dňa 18.11.2011 uzatvorená Zmluva
o pripojení, Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 18.11.2011. Na základe zmluvy bol žalovanému
poskytnutý program služieb PODĽA SEBA 3 NAJ. V Dodatku k Zmluve v Tabuľke č.1 bol dohodnutázmluvná pokuta vo výške 248,95 eura. Žalovanému bolo poskytnuté telekomunikačné zariadenie Nokia
C5 - 00 MP5 za kúpnu cenu 1 eur a doba viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov. Podľa Cenníka
mobilných telefónov bola skutočná cena tohto zariadenia 139 eur. Žalobca zobral návrh späť v časti

zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 109,95 eura. Žalovanému boli vystavené nasledovné faktúry :
na sumu 43,79 eura, splatná dňa 25.1.2013, a to titulom poskytnutých hlasových a nehlasových
služieb, na sumu 72,02 eura, splatná dňa 25.2.2013 titulom poskytnutých služieb, na sumu 60,25 eura,
splatná dňa 25.3.2013 titulom poskytnutých služieb, na sumu 37,86 eura, splatná dňa 25.4.2013 titulom
poskytnutých služieb a na sumu 248,95 eura, splatná dňa 25.1.2014 titulom zmluvnej pokuty, ktoré

žalovaný nezaplatil. Pohľadávka voči žalovanému bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.11.2014 postúpená na žalobcu.

6.Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

7.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

8.Podľa § 53 ods. 3 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

9.Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.12.Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

13.Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

14.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

15.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

16.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

17.Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,

výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18.Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými

časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.
Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

19.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

20.V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za poskytnutie
telekomunikačných služieb a za zmluvnú pokutu na základe uzavretej Zmluvy o pripojení. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobu
súd považoval sčasti za podanú dôvodne a s časti nedôvodne a v časti zaplatenia sumy 213,92
eura / titulom nezaplatených vystavených faktúr za poskytnuté hlasové a nehlasové služby / vyhovel,
pretože mal za to, že právny predchodca žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení poskytol
žalovanému službu, za čo bol žalovaný povinný zaplatiť vystavené faktúry , čo neurobil a preto ho k tejto

povinnosti zaviazal súd tak ako je popísané v žalobe a vo vyššie uvedenom skutkovom stave, pričom
nárok žalobcu bol preukázaný listinnými dôkazmi - faktúrami na sumu 43,79 eura, 72,02 eura, 60,25
eura a 37,876 eura, spolu 213,92 eura. Žalobca si uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne
z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia. Počiatok
omeškania je uplatnený správne, je to deň nasledujúci po dni splatnosti faktúr, správna je požadovaná

výška úroku z omeškania s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úroku z
omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, čo bolo v tom čase 0,75 %. Vo zvyšnej
časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 109,95 eura súd konanie zastavil s poukazom na čiastočné
späťvzatie žaloby a ustanovenie § 145 ods. CSP a vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty súd
zamietol žalobu ako nedôvodnú, pretože žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej

zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda
o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 OZ/. Právny predchodca žalobcu ako
dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej

pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v
Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená Je nepochybné, že právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho
podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve,
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť

právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu
prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený
a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také

zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa
§ 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak
ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté
v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné

dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto,
že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho

strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného
dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou

za nesplnenie povinnosti. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah
zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný
aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa
efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o
následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,
teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí.

Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu
zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie
ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť
spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom
zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná

pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §
545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej
pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože

vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i
systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/. Súd sa nestotožnil s
názorom žalobcu, že by sa malo jednať o kompenzáciu škody, pretože pokiaľ ide o samotný vznik škody,
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).OZ nede?nuje pojem skutočnej škody
a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného

a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenieveci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu

mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Za škodu však nemožno
považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobca, resp. jeho právny predchodca tento
predával MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie
je následkom protiprávneho úkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi
zmluvy. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho

rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu
cenu.

21.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania, nakoľko každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.