Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230144
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114230144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s.,

Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného spoločnosťou PERSPECTA
Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: S. W., R..
XX.X.XXXX, D. W. X, XXX XX N., o zaplatenie 146,41 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 98,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 5,56 Eur od 26.12.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 11,90 Eur od 26.1.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
11,90 Eur od 26.2.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11,90 Eur od

26.3.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 53,85 Eur od 26.4.2012 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3,50 Eur od 25.2.2012 do zaplatenia,
a nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu časť trov konania pozostávajúcich z časti
súdneho poplatku za návrh vo výške 5,61 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 20,11 Eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 18.11.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu

sumu 146,41 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm a náhradou
trov konania.

Žalobuodôvodniltým,žespoločnosťSlovakTelekom,a.s.(ďalejaj„právnypredchodcažalobcu“)uzavrel
so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 22.11.2011
zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Relax
60+ (120) a dňa 22.11.2011 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy

na využívané služby v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom
žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry do
dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to, že si žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil
zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca poukázal
na faktúru so splatnosťou 25.12.2011 na sumu 5,56 Eur, na faktúru so splatnosťou 25.1.2012 na
sumu 11,90 Eur, na faktúru so splatnosťou 25.2.2012 na sumu 11,90 Eur, na faktúru so splatnosťou
25.3.2012 na sumu 11,90 Eur, na faktúru so splatnosťou 25.4.2012 na sumu 53,85 Eur na faktúru so

splatnosťou 25.5.2012 na sumu 3,50 Eur a na faktúru so splatnosťou 25.3.2013 na sumu 47,80 Eur.
Ďalej žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou
zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 22.11.2013, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu,
a na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekom k oznámeniu o postúpení pohľadávky vočižalovanému. Uviedol, že podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval,
preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Keďže žalovaný zmluvu na program služieb Relax 60+ (120)
porušil tým, že faktúry nezaplatil, resp. nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol

deaktivovaný, vznikol mu na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 114 ods.
3 O.s.p uložil a žalobu s prílohami mu doručil ešte dňa 24.3.2015. Súdny poplatok za návrh žalobca
zaplatil 29.4.2015.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,

ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor

rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a to oboznámením návrhu, zmluvy
o pripojení, dodatku k zmluve o pripojení, oznámením o postúpení pohľadávky a faktúrami spoločnosti

Slovak Telekom, a.s. adresovanými žalovanému, a na základe zhodných (resp. nespochybnených)
tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Dňa 22.11.2011 uzavreli Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník písomnú zmluvu o
pripojení, na základe ktorej si žalovaný objednal v tejto zmluve špecifikované služby podniku, a zaviazal

sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov k zmluve, všeobecných
podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“) a
osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Cena za
poskytované služby bola stanovená odkazom na cenník služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej

len „cenník“). Konkrétne všeobecné podmienky a ani cenu žalobca netvrdil, a cenník a ani všeobecné
podmienky súdu ani nepredložil.

Dňa 22.11.2011 uzavreli zmluvné strany k tejto zmluve aj dodatok, predmetom ktorého bol záväzok
podniku poskytovať účastníkovi program služieb RELAX 60 za zľavnený mesačný paušálny poplatok

11,90 Eur odo dňa uzavretia tohto dodatku až do uplynutia doby viazanosti. V dodatku je v tabuľke č. 1
uvedené: doba viazanosti 24 mesiacov, minimálny program služieb RELAX 60, zmluvná pokuta 47,80
Eur.

V bode 1. písm. b) dodatku je ďalej uvedené, že predmetom tohto dodatku je záväzok účastníka riadne

a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v
súlade so zmluvou.V bode 4. dodatku je uvedené, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b)
alebobode3tohtododatku(pozn.súdu:pojednávajúcomozáväzkuúčastníka,ženepožiadaovypojenie
SIM karty z prevádzky a že sa všeobecne nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie,

na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo
vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka) alebo v čl. 3 bod
3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku
zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Pojem „vypojenie SIM karty zo strany podniku“

nie je predloženom dodatku a ani v zmluve nijako vymedzený.

Z nespochybnených tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu
cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrou so splatnosťou 25.12.2011 na sumu 5,56 Eur, faktúrou
so splatnosťou 25.1.2012 na sumu 11,90 Eur, faktúrou so splatnosťou 25.2.2012 na sumu 11,90
Eur, faktúrou so splatnosťou 25.3.2012 na sumu 11,90 Eur, faktúrou so splatnosťou 25.4.2012 na

sumu 53,85 Eur a faktúrou so splatnosťou 25.5.2012 na sumu 3,50 Eur. Následne faktúrou zo dňa
8.2.2013 s vyznačeným dátumom dodania služby 7.2.2013 a so splatnosťou 25.2.2013 vyúčtoval právny
predchodca žalobcu žalovanému bez ďalšieho aj zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur. Z listu právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 29.11.2013 označeného ako oznámenie o postúpení pohľadávky vyplýva,
že právny predchodca žalobcu následne pohľadávky z týchto faktúr postúpil na žalobcu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 ZoEK podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby,
miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí,
že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. d) bod 2. ZoEK podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť

poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej
vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej
vo všeobecných podmienkach.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov z
omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že právny predchodca žalobcu

na základe zmluvy o pripojení umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby za čo mal nárok
na úhradu ich ceny, a keďže právny predchodca žalobcu tieto pohľadávky v zmysle ust. § 524 OZ
postúpil na žalobcu a žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých služieb vo výške 98,61 Eur na základe faktúr
nezaplatil a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako
dôvodný a žalovanému uložil povinnosť na ich úhradu spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania. Úroky z

omeškania boli uplatnené v súlade so zákonom z dlžných súm vo výške o osem percentuálnych bodov
vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
so splatnosťou tej ktorej faktúry, a preto ich súd v tomto rozsahu z dlžných súm za poskytnuté služby
žalobcovi priznal tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

V časti uplatnenej zmluvnej pokuty však súd považoval žalobu za nedôvodnú. Súd pripomína, že
dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne
(aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých
skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich
s dostatočne konkrétnym vymedzeným porušenia určitej zmluvnej povinnosti), má súd o nároku na

zaplatenie zmluvnej pokuty rozhodnúť.

Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je pritom zrejmé, že nie každé porušenie
akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu. Ustanovenie § 544 ods. 1
OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je celkom presné a určité
označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Medzi nevyhnutné
predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka potom
patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením presného a
jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení konkrétnej,

dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3. porušenie tejto
zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky) zrejmá
hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú pokutu
musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne, a
súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej

bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna
forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za
následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto
zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca
však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil.

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §
157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za
potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil
všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali

uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne
zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní
negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené
k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilnéhosporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností
v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. V danom prípade však ani z týchto
príloh nevyplývajú všetky dôvody uplatneného nároku. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv.

„Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění
advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz ). Celá
žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu
bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom
základe má súd rozhodnúť.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec

netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh

rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť

žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

V prejednávanom prípade žalobca uplatnenie zmluvnej pokuty v žalobe vymedzil iba tým, že „keďže
žalovaný zmluvu na program služieb Relax 60+ (120) porušil tým, že faktúry

nezaplatil. resp. nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol mu
na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.“, a všeobecným poukazom na pripojenú faktúru.

Takéto vymedzenie uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu je však nielen že neprimerane všeobecné
a nekonkrétne, keď nevymedzuje a neidentifikuje celkom presne a určito konkrétne písomné dojednanie

záväzkuzaplatiťzmluvnúpokutuajehonaplnenie,alenapokon(nadrámeckonkrétnychtvrdenížalobcu)
v tomto znení nezodpovedá ani žiadnemu v prílohách predložených súdu písomne vymedzenému
dojednaniu povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, a neumožňuje tak v tejto časti vyhovieť
žalobe už pre neunesenie bremena tvrdenia. Predpokladom nároku na zmluvnú pokutu podľa bodu 4.
dodatku totiž bolo porušenie povinnosti „v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo

stranypodniku“,tedazrejmeúplnézrušenieresp.odstúpenieodzmluvyopripojeníastýmspojenéúplné
ukončenie (vypojenie) poskytovania služieb, a nie len žalobcom tvrdená „deaktivácia“ (žalovaného).
Uvedené, pri nedostatku vymedzenia pojmu „vypojenie SIM karty zo strany podniku", najmä ak právny
predchodca žalobcu (okrem možnosti odstúpenia od zmluvy o pripojení podľa § 43 ods. 5 ZoEK, ktorej
realizácia nebola tvrdená) mal právo podľa § 42 ods. 1 písm. d) ZoEK (z dôvodov nezaplatenia ceny za

službu) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby (a aj to iba po predchádzajúcom
náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, ktoré žalobca tiež netvrdil),
treba vykladať v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Pre žalobcom tvrdenú situáciu (deaktiváciu)
teda podľa predložených príloh zmluvná pokuta dojednaná nebola.

V tejto súvislosti pritom súd pripomína, že zmluvná pokuta pre nesplnenie zmluvnej povinnosti nemôže
byťpodmienenáďalšímfakultatívnymúkonomdruhejzmluvnejstrany.„Pokiaľjevznikpovinnostizaplatiť
zmluvnú pokutu podľa zmluvy kumulatívne viazaný ako na porušenie zmluvnej povinnosti jednej zo
zmluvných strán, tak na následné odstúpenie od zmluvy druhou zmluvnou stranou, potom nárok na
zmluvnú pokutu nevznikne, lebo môže vzniknúť až po zániku záväzku v dôsledku odstúpenia od

zmluvy.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33 Cdo 4025/2011, Výběr NS 15/2012, mutatis mutandis 33
Cdo 1857/2008, Výběr NS 823/2009, dostupné na www.nsoud.cz ).Len pre úplnosť, po oboznámení s predloženými prílohami (nad rámec návrhu, keďže žalobca žiadne iné
porušenie zmluvnej povinnosti s konkrétnym vymedzením písomného záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu,
ktoré by malo byť predmetom tohto posudzovania, netvrdil) súd uvádza, že dojednanie zmluvnej pokuty

v dodatku, ktorá sa v ňom spomína na viacerých jeho miestach opakovane bez vymedzenia (vylúčenia)
možnostijejviacnásobnéhouplatňovania,aktoréjekoncipovanéneprehľadne,nedostatočnekonkrétne,
veľmi široko a v podstate zrejme napokon na porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, je neurčité, a
z toho dôvodu tiež v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ neplatné.

Okrem toho takéto dojednanie zmluvnej pokuty bez zrejmého vymedzenia hodnoty a významu
zabezpečovanej zmluvnej povinnosti sa tiež javí ako ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku, a neplatné tak aj ako neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s
ust. § 53 ods. 5 OZ.

Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie konkrétnej povinnosti odberateľa
služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na
všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia musí vždy zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti
a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá
porušením povinnosti vznikne, resp. reálne hrozí.

V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k.
4C/163/2011-28 zo dňa 7.12.2011, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o
pripojení uzavretom medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným, podľa ktorej „V prípade
porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1

písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok
alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo
strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1“, je ako
neprijateľná podmienka neplatná.

Zo všetkých týchto dôvodov preto súd žalobu nad rámec ceny za poskytnuté služby spolu s úrokmi z
omeškania v prevyšujúcej časti odôvodnenej poukazom na zmluvnú pokutu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní.
Žalobca bol v konaní o svojom návrhu na zaplatenie 146,41 Eur úspešný v časti vo výške 98,61 Eur,

čo predstavuje 67% úspešnosť, žalovaný bol v konaní úspešný vo zvyšku vo výške 47,80 Eur, čo
predstavuje 33% úspešnosť, takže žalobca má potom podľa pomeru úspechu nárok na náhradu trov
konania o svojom návrhu v rozsahu rozdielu 34 %, t.j. 34 % zo zaplateného súdneho poplatku za návrh
vo výške 16,50 Eur, teda vo výške 5,61 Eur, a 34 % z trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 Eur za
2 úkony právnej služby po 16,60 Eur vrátane režijného paušálu uplatneného vo výške 2 x 8,04 Eur a

20% DPH, teda vo výške 20,11 Eur.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.