Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 2P/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414204337
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5414204337.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: P. J.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matka: C. V., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom X., O. XXX, právne zastúpená JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom
v Dolnom Kubíne, Radlinského 1714/38 a otec: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E.T. O. - J., D. XXX/
XXX, právne zastúpený JUDr. Evou Peničkovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského

1735/29, maloleté dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, v konaní o
úprave styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I.Otec I. J., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s mal. P. J., nar. XX.XX.XXXX každý párny
víkend v kalendárnom mesiaci vždy v nedeľu od 12.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky, počas
vianočných sviatkov vždy 25.12. v tom ktorom roku od 12.00 hod. do 18.00 hod., počas veľkonočných
sviatkovvkaždompárnomkalendárnomrokuvoVeľkonočnúsobotuod12.00hod.do18.00hod.akaždý
nepárny kalendárny rok vo Veľkonočný pondelok od 12.00 hod. do 18.00 hod. taktiež vždy v prítomnosti

matky. V prípade, že ku stretnutiu otca s maloletým nedôjde počas párneho víkendu v kalendárnom
mesiacivnedeľuod12.00hod.do18.00hod.zdôvoduochoreniamaloletého,jeotecoprávnenýstretnúť
sa s maloletým v náhradnom termíne, a to počas nepárneho víkendu v kalendárnom mesiaci, a to v
nedeľu od 12.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

strana 2 zo 6
2P/106/2014

IV. Matka je povinná uhradiť na výdavkový účet Okresného súdu Dolný Kubín č.ú.:
SK9181800000007000159128 trovy konania, ktoré vznikli štátu v sume 345,41 eur, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Otec je povinný uhradiť na výdavkový účet Okresného súdu Dolný Kubín č.ú.:
SK9181800000007000159128 trovy konania, ktoré vznikli štátu v sume 219,28 eur, do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 24.09.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky C. J., O.. V. o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Súd vo veci rozhodolrozsudkom dňa 24.03.2015, kedy manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, mal. P. J.Ž. na čas
po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok sú naďalej oprávnení navrhovateľka aj odporca spoločne a odporcovi uložil povinnosť

prispievať na výživu mal. P. sumou 90,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Ohľadne výroku o úprave
styku odporcu s maloletým dieťaťom a ohľadne trov konania bol rozsudok okresného súdu v tejto časti
zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoP/37/2015-343 zo dňa 31.05.2015.

2. Následne súd teda konal o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, pričom na základe matkou
predložených lekárskych správ bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, kedy znalec z odboru
psychológia, klinická psychológia detí a dospelých podal súdu posudok č. 7/2016 dňa 10.05.2016,
pričom zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že otec má navonok snahu prejavovať sa
ako človek slušný, seriózny, s morálnymi zásadami. Nedostatok náhľadu na jeho konanie je u neho
evidentný. Je presvedčený o tom, že chcel len dobro a má správne výchovné postupy. Zodpovednou

za nedorozumenia a rozchod robí bývalú manželku a oblasti, v ktorých zažíva neúspech, sa snaží
úplne vytesniť, resp. hľadať príčinu zlyhania mimo svojej osoby. Nedostatok náhľadu na svoje konanie
je determinované nekritickosťou a nedostatkom empatie. Jeho vnímanie je katathýmne - subjektívne,
výrazne emočné skresľovanie udalostí. Jeho schopnosť logicky postihovať súvislosti a kauzalitu dejov je
veľmi dobre zachovaná. V štruktúre osobnosti dominuje tendencia k sebavymedzeniu, sebapresadeniu,

s potrebou byť akceptovaný, ale pri súčasnom akceptovaní a rešpektovaní práv a požiadaviek okolia,
iných ľudí. Znalec nenašiel markery, ktoré by svedčili o duševnom ochorení. U matky v štruktúre
osobnosti dominuje tendencia k introverzii, aktuálne v prežívaní sa objavuje reaktívne depresívne a
úzkostné ladenie v súvislosti so záťažovou životnou situáciou. Napriek prežívanej záťaži je schopná
prijímať konštruktívne riešenia. Nejedná sa o poruchu osobnosti. Je s obavami, neistotou vo vzťahu k

ľuďom, je senzitívna, citlivo reaguje na potreby a požiadavky druhých. V situácii konfliktu sa nespráva
rigidne, ale je ochotná aj schopná korigovať svoje úvahy, konanie, nachádzať kompromisy. Ani u nej
znalec nenašiel markery, ktoré by svedčili o duševnom ochorení. Emočnú nezávislosť charakterizuje
jej schopnosť samostatne sa postarať o seba aj svoje dieťa, poskytovať materiálne zabezpečenie a
emocionálnu oporu. U mal. P. sa jedná o detskú osobnosť vo vývine, centrálnou figúrou jeho citového

života je matka, keďže s ňou trávi prevažnú väčšinu dňa, prítomnosť otca v prostredí u znalca dieťa plne
akceptovalo, spontánne vyhľadávalo jeho
strana 3 zo 6
2P/106/2014

prítomnosť. V pravidelných intervaloch však potrebovalo od neho odísť a pritúliť sa k matke. Správanie
dieťaťareflektujesprávaniesarodičovvočisebe.Akdieťacítinapätie,stávasautiahnuté,nekomunikuje,
naopakmôžesaprejavovaťimpulzívnymažagresívnymsprávaním.Podľazáverovznaleckéhoposudku
matka pre maloletého P.Š. predstavuje centrálnu vzťahovú osobu, je pre neho zdrojom bezpečia,
lásky a opatery a jednoznačne sa jedná o vzájomný kladný vzťah. Aj k otcovi maloletý prejavuje

kladný vzťah a pozitívne citové väzby, ale jeho dôvera k otcovi je zatiaľ viazaná na citovú podporu
zo strany matky. U mal. Tomáša v poslednom období zdrojom permanentného stresu bolo napätie a
vzájomná nedôvera medzi rodičmi, pričom dieťa si uvedomuje, že ono je príčinou konfliktov jeho rodičov,
čo má výrazne negatívny vplyv na jeho správanie. Rodičia sú schopní medzi sebou komunikovať v
minimálnej miere. Maloletý je od ranného detstva s oslabenou imunitou, čo mohlo byť jedným z faktorov

častejších ochorení. Aktuálne je vhodné, potrebné a užitočné, aby styk dieťaťa s otcom prebiehal v
prítomnosti matky. Styk otca s mal. dieťaťom v mieste bydliska otca by predstavoval pre dieťa nadlimitnú
emocionálnu a psychickú záťaž, ktorú by dieťa nedokázalo zvládať, pretože by nedokázalo zvládať takú
dlhú dobu byť odlúčené od matky. Pre dieťa je jednoznačne menšia emocionálna záťaž, pokiaľ má
možnosť stretávať sa s otcom v stabilnom prostredí domova, ako pri stretávaní sa v cudzom prostredí.

Paradoxne tým, že dieťa bolo predčasne na dlhý čas odlúčené od matky a jej láskyplného vzťahu, aj
keď k milujúcemu otcovi, predĺžila sa doba, kedy bude dieťa schopné samostatne opustiť matku a byť
s otcom. V dôsledku nerešpektovania základných potrieb dieťaťa došlo k regresu v jeho emocionálnom
vývine, odlúčenie na 18 hodín cez víkend predstavovalo neprimeranú emocionálnu záťaž a paradoxne
viedlo k nadmernému pripútaniu sa k matke - aktuálne neprimeranému jeho veku. Bude potrebovať

dostatočne dlhý čas, aby dokázal racionálne pochopiť a emocionálne spracovať neprítomnosť matky.
Postupnosťou malých krokov sa musí presvedčiť, že môže matku na určitý čas opustiť. Aktuálne
vyhovuje časový interval každý druhý víkend s predĺžením spoločne stráveného času dieťaťa s otcomz troch hodín na šesť hodín v prítomnosti matky, ale s tým, že dieťa postupne sa bude vzďaľovať z
bezprostrednej prítomnosti matky a bude s otcom.

3. Dňa 13.09.2016 súd vo veci vykonal pojednávanie, kde matka potvrdila, že t.č. sa otec stretáva s
dieťaťom v jej prítomnosti každú druhú sobotu v rozmedzí troch hodín, pričom dieťa je pokojnejšie a
nemá zo stretnutí žiadne stresy. Právna zástupkyňa otca sa vyjadrila, že stretávanie sa otca s maloletým
za prítomnosti matky je v najlepšom záujme maloletého a vzhľadom na konštatovanie znalca je rozsah
stretávania otca s maloletým 6 hodín či už v párnom alebo nepárnom kalendárnom týždni počas víkendu

dostačujúce. Vzhľadom však na neschopnosť komunikácie medzi rodičmi by bolo vyhovujúce obom
zúčastniť sa odborného poradenstva, či už na referáte poradensko-psychologických služieb alebo u
konkrétneho psychológa. Právna zástupkyňa matky uviedla, že nie je potrebné rodičom nariaďovať
povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva a to z dôvodu, že matka s otcom o dieťati komunikuje
bez problémov a informuje ho o všetkých podstatných veciach ohľadne dieťaťa. Čo sa týka frekvencie
stretávania sa otca s maloletým, tak z jej pohľadu je vhodné, aby sa otec stretával s maloletým každú

druhú nedeľu v kalendárnom mesiaci vždy od 12.00 hod. do 18.00 hod., cez vianočné sviatky každý rok
26.12. od 12.00 hod. do 18.00 hod. a cez veľkonočné sviatky každý párny kalendárny rok vo veľkonočnú
sobotu od 12.00 hod. do 18.00 hod. vždy za prítomnosti matky. Kolízny opatrovník sa taktiež priklonil k
záverom znaleckého posudku ohľadne rozšírenia stretávania sa otca s mal. dieťaťom na 6 hodín počas
či už párnych alebo nepárnych kalendárnych nedieľ. Taktiež navrhol určiť náhradné termíny

strana 4 zo 6
2P/106/2014

stretnutia sa otca s maloletým počas víkendov v prípade, ak by dieťa počas určeného termínu stretnutia
bolo choré.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia mal. P. nežijú v spoločnej domácnosti, ich
manželstvo bolo právoplatne rozvedené a v predmetnom konaní sa riešila len otázka úpravu styku otca
s maloletým dieťaťom. Podľa znaleckého posudku je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa stretávalo s
otcom každý druhý víkend v kalendárnom mesiaci vždy v nedeľu od 12.00 hod. do 18.00 hod., počas

vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov vždy jeden deň a to v prítomnosti matky.

5. Podľa § 24 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZoR),súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovanídohodyrodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliada

na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom, súd upraví styk rodičov
s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku nežiadajú upraviť.

Podľa § 25 ods. 4 ZoR, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému

rodičovi styk s mal. dieťaťom, môže súd na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

6. Podľa § 111 písm. d) Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.

Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní

maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

7. Súd vzhľadom na nízky vek a rozumové schopnosti maloletého neinformoval o prebiehajúcom
súdnom konaní a ani nezisťoval v konaní názor maloletého dieťaťa.

strana 5 zo 6

2P/106/2014

8. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

9. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o povinnosti náhrady trov konania, ktoré vznikli
štátu zaplatením odmeny a náhrady paušálnych výdavkov za vypracovanie znaleckého posudku č.
7/2016 vo výške 438,56 eur (navrhovateľku aj odporcu zaviazal zaplatiť trovy konania v tejto časti
každému v polovici) a u navrhovateľky ďalej rozhodol o povinnosti zaplatiť trovy štátu, ktoré vznikli
zaplatením svedočného C.. Ľ. P. z výdavkového účtu Okresného súdu Dolný Kubín v sume 126,13 eur,

nakoľko dôkaz výsluchom tejto svedkyne navrhla navrhovateľka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 362 ods. CSP).

Podľa § 355 CSP ods.1) proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.
Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 361 CSP ods. 1) prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo
ak do konania vstúpil.

ods.2) prokurátormôžedokonaniavstúpiťajpovydanírozhodnutiasúduprvejinštancie,akrozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 362 CSP, ods.
1) Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.
2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 61 ods. 2 CMP ak rozsudok o rozvode manželstva neobsahuje poučenie o lehote na podanie
odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať
odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods.
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

strana 6 zo 62P/106/2014

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1) CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2) CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 44 CSP rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením.
Podľa § 376 ods. 1) CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Navrhovateľka, odporca a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku práva odvolania výslovne vzdali.