Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. jún 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9C/324/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203477
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415203477.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : W. V., O..
XX.XX.XXXX, V. M., G. X, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému : Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 1.739,08 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.739,08 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.739,08 Eur od 29.11.2014 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 215,33 Eur a iných trov konania vo výške 104,- Eur, všetky na účet právneho zástupcu žalobcu

v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.05.2015 domáhal zaplatenia sumy 1.739,08
Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 1.739,08 Eur od
24.06.2014 do zaplatenia, to všetko titulom nevyplateného poistného plnenia. Žalobca v odôvodnení
žaloby uviedol, že dňa 22.06.1999 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, v zmysle
ktorej bol poistený pre prípad dožitia s poistným plnením v sume 4.019,35 Eur (121.087,- Sk).

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaného listom zo dňa 24.06.2014 a následne predžalobnou výzvou zo dňa
24.08.2014 požiadal o likvidáciu poistnej sumy, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 14.11.2014, v
ktorom mu oznámil likvidáciou poistnej udalosti a zároveň vystavil bilanciu, na základe ktorej mu vyplatil
sumu 2.280,27 Eur. To je však podľa žalobcu o 1.739,08 Eur menej, ako je uvedené v
poistnej zmluve (4.019,35 Eur). Preto si nárok na vyplatenie zostatku poistného plnenia uplatnil súdnou
cestou prostredníctvom tejto žaloby, a to spolu s úrokmi z omeškania, nakoľko žalovaný podľa žalobcu
nevyplatil poistné plnenie bezprostredne po skončení poistnej zmluvy, čím sa dostal do omeškania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.05.2016 uviedol, že poistnú zmluvu považuje za
absolútne neplatnú z dôvodu, že poistné určené v zmluve bolo od počiatku v rozpore
so zákonom o poisťovníctve. Preto žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Žalovaný písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.06.2016 ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní konanom dňa 17.06.2016 z dôvodu kolízie termínu pojednávania s iným pojednávaním,
ktoré bolo nariadené skôr, čo žalovaný považuje za objektívnu prekážku, ktorá
znemožňuje jeho účasť na nariadenom pojednávaní. Žalovaný však zároveň uviedol, aby v prípadevykonania dokazovania, prípadne predloženia akéhokoľvek stanoviska žalobcu bolo pojednávanie
odročené s tým, že bez splnenia týchto podmienok nesúhlasí s rozhodnutím súdu vo veci samej
bez kontradiktórnej realizácie spomenutých procesných oprávnení vo vzťahu k priebehu a výsledkom

pojednávania. Žalovaný žiadal, aby sa mohol k vykonaným dôkazom vyjadriť a produkovať prípadne iné
dôkazy. Obsahovo totožné ospravedlnenie žalovaný súdu predložil aj podaním zo dňa 04.05.2016 vo
vzťahu k pojednávaniu, ktoré bolo vytýčené na deň 06.05.2016.

V prípade oboch žiadostí žalovaného o odročenie pojednávania súd v súlade s ustanovením § 119

O.s.p. žalovanému na jeho elektronickú adresu oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania
nevyhovuje, nakoľko kolíziu pojednávaní nepovažuje vzhľadom na charakter a postavenie žalovaného
za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 1 O.s.p.. Súd zdôrazňuje, že
žalovaný je právnickou osobou podnikajúcou ako poisťovňa, čo predpokladá, že disponuje dostatočnými
personálnymi a odbornými kapacitami na to, aby prípadnú kolíziu pojednávania mohol riešiť iným
spôsobom, ako odročením niektorého z nich, napríklad poverením na svoje zastupovanie advokátom,

prípadneinou,odbornespôsobilouosobou.Upoisťovne,ktorávstupujedoveľkéhomnožstvazmluvných
ale aj mimozmluvných právnych vzťahov s tretími osobami je predpoklad aj väčšieho množstva súdnych
konaní, čo vytvára nároky pre žalovaného na zabezpečenie účasti na rôznych pojednávaniach súčasne,
atoprostredníctvomsplnomocnenejosoby.Inakbyžalovanýmuvádzanýdôvodospravedlnenia viedolk
absurdnému následku, že časté kolízie pojednávaní a z nich vyplývajúca potreba odročenia pojednávaní

v tomto konaní, by žalobcovi výrazne sťažila prístup k právu na rýchle a spravodlivé súdne konanie.
Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. realizoval pojednávanie v celom rozsahu procesných postupov
bez účasti žalovaného a bez odročenia pojednávaní za podmienok, ktoré súdu stanovil žalovaný (a
ktoré by v konečnom dôsledku znemožnili akékoľvek pojednávanie kedykoľvek by nastala kolízia s iným
pojednávaním).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výsluchom žalovaného, poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX, žiadosti o likvidáciu poistnej zmluvy zo dňa 24.06.2014, predžalobnej výzvy zo
dňa 24.8.2014, oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 14.11.2014, všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie, listu žalovaného zo dňa 22.06.2009, informácie o finančnom stave

poistnej zmluvy zo dňa 14.7.2000, zo dňa 15.5.2001, zo dňa 31.12.2002 k
stavu 31.12.2003, k 31.12.2004, k 31.12.2005 a k 31.12.2006, listu žalovaného zo dňa 10.08.2007,
zaslaniapoistkykuzníženiupoistnéhozodňa10.08.2007,informáciežalovanéhoadresovanejžalobcovi
o zmene obchodného mena zo dňa 04.03.2009, žiadosti žalovaného o vyplnenie a spätné zaslanie
nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky zo dňa 06.08.2014 spolu s kópiou zásielky,

predžalobnej výzvy spolu s kópiu poštovej zásielky, príjmového pokladničného dokladu č. 89/14,
písomného vyjadrenie žalovaného zo dňa 04.05.2016, protokolu NBS z dohľadu vykonaného v Prvej
česko - slovenskej poisťovni Rapid a.s. z októbra 2007, oznámenia o skončení dohľadu na mieste zo
dňa 15.02.2008, žiadosti o predĺženie termínu, odpovede zo dňa 18.03.2008, znaleckého posudku č.
4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku, notárskej zápisnice spísanej dňa 02.06.2008 notárkou

JUDr. Dagmar Lukáčiovou sp. zn. N 29/2008, žiadosti o súčinnosť a poskytnutie informácie, odpovede
zo dňa 02.12.2013, povolenia na výkon poisťovacej činnosti MF SR zo dňa 30.05.1995, protokolu o
kontrole MF SR, ostatného spisového materiálu procesného charakteru a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako poistník uzavrel so žalovaným, ako poisťovateľom dňa 22.06.1999 poistnú zmluvu č.

XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bolo životné poistenie žalobcu. V zmysle tejto
Zmluvy vznikla žalobcovi od začiatku poistenia - od 23.06.1999 povinnosť platiť žalovanému poistné
vo výške 20,08 Eur (605,- Sk) mesačne, pričom poistná doba bola dohodnutá na 15 rokov, teda
koniec poistenia nastal dňa 23.06.2014. Doba platenia poistného však bola v zmysle Zmluvy iba 10
rokov od začiatku poistenia. Z obsahu Zmluvy v časti „Životné poistenie“ - „Poistné krytie“ vyplýva, že

výška poistnej sumy pre prípad dožitia bola dohodnutá na 4.019,35 Eur (121.087,- Sk). Vo vzťahu k
zmiešanému poisteniu pre prípad smrti a dožitia (čo je prípade poistenia žalobcu) bolo v tejto Zmluve
výslovne uvedené, že „ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí poistenému poistnú
sumupreprípaddožitiaapoisteniezaniká“. SúčasťoutejtoZmluvyboliajVšeobecnépoistnépodmienky
žalovaného.

Žalobca súdu predložil informácie o stave poistnej zmluvy, ktoré mu žalovaný každoročne zasielal a z
ktorých vyplývajú poistné sumy pre prípad dožitia. Žalobca dňom 24.06.2014, teda ku dňu skončenia
poistenia, listom požiadal žalovaného o likvidáciou poistnej zmluvy. Žalovaný zaslal žalobcovi dňa06.08.2014 žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového listu na výplatu poistného plnenia a
poistky. Žalobca listom zo dňa 15.10.2014 vyzval žalovaného na vyplatenie celej poistnej sumy zo
Zmluvy pri dožití, ktorá mala podľa žalobcu predstavovať 4.019,35 Eur. Žalovaný dňa 14.11.2014

oznámil žalobcovi likvidáciu poistnej udalosti, ktorou bolo dožitie sa žalobcu konca poistnej doby s tým,
že k výplate pre žalobcu po odpočítaní daní a administratívnych poplatkov určil sumu 2.208,27 Eur.
Vyplatenie tejto sumy vo svojej výpovedi potvrdil aj samotný žalobca.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.05.2016 uviedol, že Zmluve chýba jej podstatná

náležitosť, a tou je poistné, čo podľa žalovaného spôsobuje, že táto poistná zmluva je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Žalovaný uviedol, že zákon platný v čase uzavretia Zmluvy
kládol na žalobcu viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobca nevzal do úvahy. Podľa zákona o
poisťovníctve platného v čase uzavretia Zmluvy malo byť poistné stanovené tak, aby kalkulácie a sadzby
poistného v štátnom schvaľovacom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do
poistnej Zmluvy musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V

protokole z roku 2007, ktorý žalovaný súdu predložil, Národná banka Slovenska konštatovala, že poistné
uvedené v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore so zákonom, čo podľa žalovaného znamená, že
Zmluvajeabsolútneneplatnáakocelok.Žalovanýzdôraznil,žeNárodnábankaSlovenskaskonštatovala
nesprávnosť výpočtu poistného, hoci jej právny predchodca - Ministerstvo financií SR rozhodnutím z
roku 1995 spôsob výpočtu poistného schválil a takto schválené poistné tvorilo súčasť Zmluvy žalobcu,

ako jej podstatnú náležitosť. Podľa žalovaného, absolútnu neplatnosť Zmluvy nemôže zhojiť žiadne z
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 17.06.2016 uviedol, že poistnú zmluvu uzavrel
prostredníctvom sprostredkovateľa a v súlade s jej ustanoveniami každý mesiac uhrádzal dohodnuté

poistné prostredníctvom trvalého príkazu zo svojho účtu v banke. Toto realizoval 10 rokov, do roku 2009,
pričom ďalších päť rokov bolo podľa neho blokačné obdobie, kedy už neplatil poistku, ale nemohol
žiadať o likvidáciou poistného. Žalobca zdôraznil, že predtým, než mu mal vzniknúť nárok na výplatu
peňazí, sa telefonicky obrátil na žalovaného, ktorý mu prostredníctvom svojich pracovníkov oznámil,
že o výplatu poistného môže požiadať najskôr v deň, kedy sa táto poistná zmluva končí, čo aj urobil

a písomnú žiadosť o likvidáciou poistnej zmluvy zo dňa 24.06.2014, ktorú zaslal žalovanému, zároveň
predložil súdu. Pretože po podaní tejto žiadosti sa nič nedialo, a to ani po jeho osobnej návšteve v sídle
žalovaného, zaslal žalovanému písomnú predžalobnú výzvu. Potom mu prišiel od žalovaného dotazník,
ktorý vyplnil a následne mu došlo od žalovaného oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, ktoré súdu
predložil. Žalobca zdôraznil, že mu nikdy žalovaný neoznámil zlý výpočet poistného v poistnej zmluve

a o tomto názore žalovaného, ktorý prezentoval vo svojom písomnom vyjadrení sa prvý krát dozvedel
až v priebehu tohto súdneho konania. Podľa jeho názoru, ak je v zmluve uvedená suma poistného, tak
je povinnosťou poisťovne túto sumu vyplatiť a poisťovňa si nemôže túto sumu znižovať o žiadne dane
alebo poplatky. Aj z oznámení žalovaného o poistnom stave Zmluvy, ktoré súdu predložil podľa neho
vyplýva, že jeho suma poistného pre prípad dožitia by mala byť ešte väčšia, ako je uvedená v Zmluve,

a to aj vzhľadom na výnosy, ktoré žalovaný dosahoval a ktorých výšku mu pravidelne oznamoval.

Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení

poistenia.

Podľa§790písm.b)Občianskehozákonníkapoistiťmožnonajmäfyzickúosobupreprípadjejtelesného
poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne

prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude

zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil

vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 816 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená

dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že žalovaný, ako poisťovňa
a žalobca, ako poistník, uzavreli dňa 22.06.1999 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,

ktorej predmetom bolo v zmysle § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka poistenie žalobcu pre prípad
smrti alebo pre prípad dožitia. Súd z obsahu tejto poistnej zmluvy zistil, že má všetky náležitosti tohto
zmluvného typu v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka. Uvedená poistná zmluva bola dohodnutá na
15 rokov so začiatkom poistenia 23.06.1999 a koncom poistenia 23.06.2014. Žalobcovi v súlade s touto
poistnom zmluvnou vznikla povinnosť platiť poistné vo výške 20,08 Eur (605,- Sk) mesačne po dobu

10 rokov od začiatku poistenia. V zmysle tejto poistnej zmluvy vzniklo žalobcovi právo na poistné pre
prípad dožitia vo výške 4.019,35 Eur (121.087,- Sk). Z výpovede žalobcu vyplýva, že žalobca poistné
v súlade so Zmluvou, ako aj v zmysle § 795 ods. 1 a § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka pravidelne
žalovanému platil, čo napokon žalovaný ani v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybňoval.
Žalovaný z uvedenej poistnej zmluvy poskytol žalobcovi čiastočné plnenie, čo potvrdzuje splnenie

všetkých formálnych podmienok na likvidáciou poistenia. Žalobca zároveň potvrdil, že mu bolo vyplatené
poistné plnenie vo výške 2.280,27 Eur tak, ako je to uvedené v oznámení o likvidácii poistnej udalosti
žalovaného zo dňa 14.11.2014.

Spornou teda zostala časť nevyplateného poistného plnenia vo výške 1.739,08 Eur, ktorá predstavuje

istinu žalovanej pohľadávky. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v zmysle Zmluvy nastala poistná
udalosť tým, že žalobca sa dožil konca poistného obdobia (24.06.2014). Žalobcovi tak v zmysle
ustanovení poistnej zmluvy ako aj v zmysle § 797 a § 816 Občianskeho zákonníka vzniklo
právo na vyplatenie poistného plnenia vo výške uvedenej v poistnej zmluve, pričom žalobca si toto právouplatnil žiadosťou o likvidáciou poistnej zmluvy zo dňa 24.06.2014 adresovanej žalovanému, teda riadne
a včas. Je nepochybné, že poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy v zmysle §
788 Občianskeho zákonníka a žalobcom predložená poistná zmluva túto náležitosť obsahuje.

Vo vzťahu k správnosti výpočtu poistného súd uvádza, že poistná zmluva vytvárajúca právny rámec
vzťahu medzi poisťovateľom a poistníkom je po obsahovej stránke v plnom rozsahu vytváraná
poisťovateľom (žalovaným). To, že práve poisťovateľ je tým subjektom, ktorý definuje jednotlivé
parametre poistnej zmluvy je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá je determinovaná ekonomicky a

matematicky pomerne náročným spôsobom výpočtu parametrov poistného, čo vyplýva aj zo zákona
o poisťovníctve, ktorý presne definuje postavenie poisťovne pri ponuke poistných produktov. Je na
žalobcovi, ako poistníkovi, či parametre poistnej zmluvy nastavené poisťovateľom
na základe zložitých matematických výpočtov bude akceptovať a poistnú zmluvu uzavrie, ale nie. Je
preto nepochybné, že výšku poistného v poistnej zmluve pri tomto type životného poistenia na základe
matematicko - ekonomických kritérií nastavil práve žalovaný. Nie je možné, aby žalobca, ako osoba s

bežným vzdelaním mohol akýmkoľvek spôsobom v čase uzavretia poistnej zmluvy alebo v
priebehu jej plnenia zistiť nedostatky pri výpočte poistného, na ktoré poukázal dohľad Národnej banky
Slovenska.Parametre,zktorýchstanovenievýškypoistnéhovychádza,niesúbežnedostupnoualaikovi
zrozumiteľnou informáciou, ale predstavujú vysoko odbornú kategóriu. Preto sa žalovaný mýli, ak vo
svojom vyjadrení poukazuje na povinnosť žalobcu poznať a vziať do úvahy všetky špecifické požiadavky

na tvorbu výšky poistného stanovené vtedy platným zákonom o poisťovníctve a na toto upozorniť
pracovníka žalovaného pri uzatváraní zmluvy. Naopak, tieto špecifiká musí nevyhnutne zohľadňovať
žalovaný, ktorý je profesionálom a ako taký je tvorcom zmluvných podmienok, od ktorých žalobca ako
spotrebiteľ v dobrej viere očakáva, že budú formulované profesionálne a v súlade s poctivým prístupom
k podnikaniu na poistnom trhu. Za tejto situácie nemôže byť nesprávny výpočet poistného, za ktorý

zodpovedá žalovaný na ujmu žalobcovi, ktorý do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval v dobrej
viere a v rovnakom stave dobre viery si svoje povinnosti z poistnej zmluvy plnil po dobu 10 rokov. V
kontexte argumentácie žalovaného vyvstáva súdu otázka, prečo žalovaný po audite vykonanom NBS
neinformoval žalobcu o tejto skutočnosti a naďalej prijímal od žalobcu poistné, hoci vedel o nesprávnosti
poistného a, ako tvrdí, zmluva bola absolútne neplatná. Práve tento výkon práv a povinností zo strany

žalovaného súd hodnotí ako rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom práve dobré mravy sú základom tohto poistného vzťahu.

Aj v kontexte vyššie uvedeného súd považuje argumentáciu žalovaného, ktorú uviedol vo svojom
písomnom vyjadrení za účelovú. O jej účelovosti svedčí aj skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobcovi

časť poistného plnenia, hoci sám žalovaný v tomto súdnom konaní tvrdí, že poistná zmluva je absolútne
neplatná právne nezhojiteľným spôsobom. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery, ku ktorým v
skutkovo obdobnej právnej veci dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.
2Cdo/229/2013 zo dňa 30.09.2014 v ktorom sa uvádza: „že pokiaľ by aj bolo preukázané, že štátny
orgán, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou

kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik
nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku.
Nie je však dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla
do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho
následku práve poistencom.“ Preto, ak žalovaný argumentuje nesúladným konaním rôznych štátnych

orgánom pri schvaľovaní kritérií výšky poistného pre daný poistný produkt, táto okolnosť zakladá právo
žalovaného na náhradu škody voči štátu, ktorý prostredníctvom svojich štátnych orgánov vykonáva
dohľad nad podnikaním poisťovní, ale uvedená okolnosť nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu
žalobcovi, ktorý do poistného vzťahu so žalovaným vstupoval v dobrej viere.

Súd na základe vyššie uvedeného právneho posúdenia veci dospel k záveru, že poistná zmluva, ktorú
uzavreli účastníci konania je platná a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi poistné plnenie
vyplývajúce zo zmluvy v celom rozsahu, teda vrátane sumy 1.739,08 Eur, ktorá mu z dohodnutého
poistného plnenia pre prípad dožitia vo výške 4.019,35 Eur doposiaľ nebola vyplatená. Súd uvedený
záver opiera aj o tú, dokazovaním zistenú skutočnosť, že žalobca splnil všetky zákonné a zmluvné

podmienky na výplatu poistného plnenia. Preto súd považuje žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovanej istine
za dôvodnú, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.739,08 Eur.Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ

skončil vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Nevykonanie šetrenia bez
zbytočného odkladu, najneskôr do 1 mesiaca potom, čo sa poistiteľ dozvedel o poistnej udalosti, má
v zmysle druhej vety tohto ustanovenia vzťah len k poskytnutiu primeraného preddavku, nie však aj k
splatnosti poistného plnenia. Z oznámenia žalovaného o likvidácii poistenej udalosti zo dňa 14.11.2014
vyplýva, že žalovaný skončil vyšetrovanie poistnej udalosti dňa 14.11.2014 (teda nie bezodkladne), kedy

vyhotovil bilanciu poistného plnenia. Zákonom predpokladaná splatnosť poistného plnenia tak nastala
do 15 dní od tohto vyšetrenia, teda do 28.11.2014. Nasledujúceho dňa, teda 29.11.2014 sa žalovaný
dostal do omeškania s peňažným plnením, ktoré mal v zmysle tohto rozsudku žalobcovi poskytnúť. Preto
súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške

8,05 % ročne zo sumy 1.739,08 Eur od 29.11.2014 do poskytnutia riadneho plnenia. Súd v prevyšujúcej
časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie úrokov z omeškania nad priznaný nárok, v kontexte nároku
uplatneného v petite žaloby, žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú

náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Pretože žalobca si uplatnil nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý má charakter opakujúceho

sa plnenia na neurčitú dobu, súd z hľadiska potreby posúdenia úspechu v tomto konaní kapitalizoval
tieto nároky ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku (17.06.2016), kedy sa judikovaním určitého právneho
vzťahu medzi účastníkmi stabilizovala aj výška tohto nároku.

Úspech žalobcu je reprezentovaný priznanou istinou vo výške 1.739,08 Eur ako aj kapitalizovaným

úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.739,08 Eur od 29.11.2014 do 17.06.2016,
čo predstavuje sumu 217,47 Eur. Úspech žalobcu tak v peňažnom vyjadrení predstavuje spolu sumu
1.956,55 Eur (1.739,08 Eur + 217,47 Eur).

Neúspech žalobcu reprezentovaný zamietavým výrokom rozsudku predstavuje úrok z omeškania vo

výške 8,25 % ročne zo sumy 1.739,08 Eur od 24.06.2014 do 29.11.2014, čo predstavuje sumu 62,49
Eur a úrok z omeškania vo výške 0,20 % ročne (rozdiel medzi uplatneným úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne a priznaným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne) zo sumy 1.739,08 Eur
od 29.11.2014 do 17.06.2016, čo predstavuje sumu 5,40 Eur. Neúspech žalobcu v peňažnom vyjadrení
predstavuje spolu sumu 67,89 Eur (62,49 Eur + 5,40 Eur).

Vychádzajúc z hodnoty všetkých nárokov uplatnených žalobcom v tejto žalobe predstavujúcich spolu
sumu 2.024,44 Eur (úspech žalobcu vo výške 1.956,55 Eur + neúspech žalobcu vo výške 67,89 Eur),
tak úspech žalobcu predstavuje v percentuálnom vyjadrení 96,56 % a neúspech 3,35 %. Na základeuvedeného dospel súd k záveru, že neúspech žalobcu je iba nepatrný, a preto v zmysle § 142 ods. 3
O.s.p. priznal žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.

Preto súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 104,- Eur, ktoré predstavujú iné
trovy konania. Ďalej súd v súlade s vyúčtovaním trov právneho zastúpenia uvedeným v žalobe priznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to na základe
vyúčtovania uplatneného v žalobe. Preto súd v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“) priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej
služby (príprava a prevzatie zastupovania, podanie žaloby) po 81,33 Eur, vychádzajúc z tarifnej hodnoty
sporu vo výške 1.739,08 Eur. Ďalej mu súd priznal režijný paušál 2 x 8,39 Eur (za
úkony právnej služby vykonané v roku 2015), čo spolu s tarifnou odmenou predstavuje sumu 179,44
Eur. Nakoľko právny zástupca žalobcu je platcom dane z pridanej hodnoty, súd tarifnú odmenu a režijný

paušál zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty, a teda trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 215,33
Eur. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v treťom odseku výrokovej časti tohto rozsudku a v zmysle §
149 ods. 1 O.s.p. uložil žalovanému povinnosť nahradiť všetky trovy konania na účet právneho zástupcu
žalobcu.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia nemohol vychádzať
z vyúčtovania týchto trov, ktoré súdu doručil právny zástupca žalobcu elektronickým podaním dňa
24.05.2016, pretože uvedené vyúčtovanie nebolo v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. doručené
súdu v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.