Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/451/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211277
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814211277.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobcu: N. R., T.. XX.XX.XXXX, H. D. M.,
O.. G. XX, proti žalovanému: Mesto Rožňava, so sídlom v Rožňave, ul. Šafárikova 29, zastúpeného
JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, ul. Šafárikova 8, o vrátenie adresy
trvalého pobytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 08.06.2015 č.k.

5C/171/2014-142 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou
sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť mu adresu trvalého pobytu D. M., O.. G. XX. Žalobcu
zaviazalnahradiťžalovanémutrovykonaniavovýške350,02eurnaúčetprávnehozástupcužalovaného

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť mu adresu trvalého
pobytu D. M.Z., O.. G. XX. Žalobu odôvodnil tým, že dodnes neexistuje doklad, na základe ktorého by
mohol žalovaný vykonať zmenu jeho adresy. Z predmetného bytu sa musel vysťahovať, pretože mu vypli
elektrinu, zapchali zámky a do bytu sa nemohol dostať. Bol preto nútený odsťahovať sa ku kamarátke.

Trval na tom, že byt je naďalej v jeho vlastníctve a nikto byt nevydražil. Dražiteľ vydražil len spoločné
priestory.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 6Er/484/2006, a to konkrétne
uznesením zo dňa 25.02.2013 o schválení príklepu zistil, že súdom bol schválený príklep udelený
vydražiteľovi AZ KAPITAL, s.r.o., Banská Bystrica, na dražbe konanej dňa XX.XX.XXXX na

nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. M., zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. XXX/XX - bytový dom, č.
s. XXXX, vchod XX, byt č. XX na 2. poschodí, za najvyššie podanie vo výške 19.520,- eur. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2013. S poukazom na zák. č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu
občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky súd prvej inštancie uzavrel,
že správne postupoval žalovaný, pokiaľ zrušil trvalý pobyt žalobcu, nakoľko žalobca nie je vlastníkom
predmetného bytu a nie je ani jeho užívateľom. Námietka žalobcu, že vydražiteľ vydražil len spoločné

priestoryneobstojí,nakoľkozvykonanejdražbyvyplynulo,ževydražiteľvydražilajbyt.Nazákladetýchto
záverov žalobu žalobcu zamietol.

4. Výrok o trovách konania oprel o ust. § 142 ods.1 O.s.p. a neúspešného žalobcu zaviazal nahradiť
úspešnému žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to odmenu za 4
úkony právnej služby po 64,53 eur, režijný paušál 4 x 8,39 eur a 20 % DPH, spolu vo výške 350,02 eur.5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, podľa jeho obsahu z dôvodov
podľa § 205 ods.2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že
jeho žalobe vyhovie. V odvolaní uviedol, že v konaní dostatočným spôsobom zdokladoval, že podľa

Geodetického a kartografického ústavu Bratislava je stále zapísaný ako vlastník bytu, ktorý dôkaz
sudkyňa neakceptovala. Tiež preukázal, že sa vedie konanie o vypratanie nebytových priestorov pod
sp. zn. 10C/236/2013 a uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 981/2006 bolo jasne konštatované,
že dražba bola vykonaná v časti C ťarchy veriteľa. Podľa jeho názoru do tohto podvodného konania
bolo zapojené aj Mesto Rožňava. Advokát priznal na pojednávaní, že pri zápise zmeny adresy boli

použité sfalšované doklady, ktoré „pán Y. vyrába na bežiacom páse“. Uviedol, že predmetný byt doposiaľ
nepredal a súd prvej inštancie neprihliadol ani na uznesenie OO PZ Rožňava z 19.07.2013, z ktorého
vyplýva zákaz vstupu do predmetného bytu. Podľa jeho názoru situácia je taká, že družstvá chcú
prostredníctvom súdu okradnúť členov družstva o osobný majetok v družstve, čomu sa venoval už aj
ústavný súd.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy
odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaný postupoval v zmysle zák. č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu
občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že ohlasovňa
záznam o trvalom pobyte zruší, okrem iného aj na návrh vlastníka, alebo všetkých spoluvlastníkov
budovy alebo jej časti, alebo nájomcu, ak je budova alebo jej časť v nájme občana, ktorý nemá k

budove alebo jej časti žiadne užívacie právo. Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní sa nezakladajú
na pravde a údajné priznanie právneho zástupcu žalovaného ohľadom vykonania zrušenia trvalého
pobytu žalobcu na základe sfalšovaných dokladov novým vlastníkov, je nepravdivé. V danej veci nemal
súd prvej inštancie inú možnosť než žalobu zamietnuť, keďže na základe vykonaného dokazovania
bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaný vykonal zmenu - zrušenie

trvalého pobytu žalobcu na základe nového vlastníka bytu a žalobca nepreukázal opak, čím neuniesol
dôkazné bremeno. Keďže žalobca nemá k predmetnému bytu žiadne užívanie právo, žalovaný vyhovel
žiadosti nového vlastníka bytu, ktorý preukázal vlastnícke právo k tomuto bytu listom vlastníctva.

7. Žalobca vo vyjadrení zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní voči rozsudku.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v
zmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)vrozsahudanom
ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je opodstatnené, aj keď z iných dôvodov ako ním uvedených.

9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dopustil
procesného pochybenia, keď si dostatočne neujasnil, čo je predmetnom konania a keď vzhľadom na
žalobný návrh navrhnutý žalobcom neskúmal, či je vecne príslušným na prejednanie danej veci, teda,
či sú splnené procesné podmienky konania.

10. Z obsahu žaloby je možné vyvodiť, že žalobca sa ňou domáha „vrátenia adresy trvalého pobytu v
evidencii občanov aj na internete“. Už z takto koncipovaného žalobného návrhu je zrejmé, že tento nie
je dostatočne jasný a určitý z hľadiska aplikácie ust. § 80 O.s.p., účinného v čase podania žaloby, ale
ani podľa § 137 CSP, účinného od 01.07.2016, nakoľko z neho nie je zrejmé, uloženia akej povinnosti

voči žalovanému sa žalobca danou žalobou domáha.

11. Za nesprávny už v tomto štádiu konania možno považovať postup súdu prvej inštancie, pokiaľ
posudzoval nárok žalobcu po právnej stránke podľa zák. č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov
Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky a vyslovil, že žalovaný správne

postupoval, pokiaľ zrušil trvalý pobyt žalobcu.

12. Podľa § 26 ods.1 zák. č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, ministerstvo
riadi výkon štátnej správy na úseku hlásení evidencie pobytu občanov a registra. Činnosť obcí,
mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a Mestských častí Mesta Košice na

úseku hlásenia evidencie pobytu občanov a registra je preneseným výkonom štátnej správy.13. Ako vyplýva z ust. 244 a nasl. O.s.p. účinného v čase podania žaloby, rozhodnutia a postup orgánov
verejnej správy preskúmavajú súdy v správnom súdnictve, pričom ako vyplýva z ust. § 246 O.s.p. v
takýchto konaniach sú zásadne vecne príslušné krajské súdy, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

14. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústavy)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá
možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a
rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Z judikatúry Ústavného
súdu SR tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v článku 46 ods. 1 ústavy
inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu
ochranu (II.ÚS SR 4/94).

16. To, ktorý zo súdnych orgánov je príslušný na poskytnutie súdnej ochrany je základom k tomu, akým
spôsobom i obsahom (akou kvalitou) dôjde k naplneniu práva na súdnu ochranu. Konanie súdu, ktoré
je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS SR 26/94,
III. ÚS SR 7/08).

17. Konaním súdu sa rozumie najmä jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom
musí vykazovať určitú kvalitu v materiálnom ponímaní a zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu.
Materiálnu (kvalitatívnu) stránku procesného postupu súdu určuje Občiansky súdny poriadok (resp. CSP
od 1.7.2016) na začiatku konania vymedzením vecnej príslušnosti súdu. Vecná príslušnosť určuje okruh

pôsobnosti medzi jednotlivými súdmi tak, že určuje, ktorý druh súdu má rozhodovať určitú vec na prvom
stupni. Konanie na prvom stupni zákon v zásade zveruje okresným súdom s výnimkou tých vecí, ktoré
na prvom stupni prejednávajú krajské súdy ( § 9 ods. 2 O.s.p.). Zákonne založená vecná príslušnosť
sa počas konania nemení, hoci by sa zmenili okolnosti, ktoré boli pôvodne rozhodujúce pri jej určení
(zásada perpetuatio fori). Zistený nedostatok vecnej príslušnosti je súd povinný riešiť postupom podľa

§ 104a O.s.p., resp. podľa § 40 CSP účinného od 1.7.2016.

18. Pokiaľ teda súd prvej inštancie skúmal postup a rozhodnutie orgánu verejnej správy napriek
nedostatku vecnej príslušnosti, dopustil sa zásadného procesného pochybenia.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok, vrátane výroku o trovách
konania podľa § 389 ods.1 písm. b/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa §
391 ods. 1 CSP.

20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím

súdom v tomto uznesení a po ujasnení si predmetu konania buď ďalej vo veci konať, alebo v prípade
zistenia, že nie je daná jeho vecná príslušnosť, postupovať v zmysle podľa § 43 CSP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C.s.p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C.s.p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C.s.p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C.s.p.)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 C.s.p.)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 C.s.p.)

Prokurátormôžepodaťdovolanie,aksakonaniezačalojehožaloboualeboakdokonaniavstúpil.(§426)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C.s.p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanieprípustnépodľa§420možnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlokvadeuvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní
nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods.
1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 C.s.p.)