Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200275
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a

členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: F.
M., P., XXX XX Q., právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 864 421,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. Augusta č.
8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17046-2/2014-BA zo dňa
27.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanejč. 17046-2/2014-BA zo dňa 27.1.2014 zrušuje
podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu AK Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
trovy právneho zastúpenia vo výške 513,87 eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.2.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 17046-2/2014-BA zo dňa 27.1.2014.

V žalobe uviedol, že dňa 27.1.2014 žalovaná, ako druhostupňový správny orgán podľa ustanovenia
§ 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

na základe odvolania žalobcu preskúmala podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. prvostupňové
rozhodnutie vydané dňa 2.12.2013 Sociálnou poisťovňou pobočka Galanta č. 34263-10/2012-GA, a
rozhodla tak, že žalobcom podané odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové
rozhodnutie pobočky.

Žalobca v žalobe tvrdí, že prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta príslušná
narozhodovaniepodľaustanovenia§178ods.1písm.a)tretiehoboduzákonač.461/2003Z.z.rozhodla

o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, že žalobca má podľa § 99
zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby
z povolania zistenej dňa 22.8.1986 v sume 400 eur určenej podľa vyhlášky ministerstiev zdravotníctva
a spravodlivosti, štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o
odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.

PodľanázoružalobcuSociálnapoisťovňa,pobočkaGalantaprirozhodovaníonárokužalobcunavýplatu

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca tvrdí, že z pohľadu nárokov na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa žalobca
nachádza v pozícii, ktorú je potrebné dôsledne rozlíšiť a následne priznať výšku náhrady, ktorázodpovedá nároku v zmysle zákona. Choroba z povolania bola u žalobcu zistená dňa 22.8.1986.
Posledné zhoršenie následkov v súvislosti s touto chorobou z povolania vzniklo u žalobcu v roku 2013,
teda za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z.. Hodnotenie následkov bolo vykonané novým posudkom o

odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia Fakultnej nemocnice akademika L.Dérera,
klinika pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave dňa 17.9.2013.

Vzhľadom na uvedené i napriek tomu, že choroba z povolania bola u žalobcu zistená v roku 1986, je pri
výpočte náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia potrebné postupovať podľa zákona č. 461/2003

Z.z. a zákona č. 437/2004 Z.z. a to v súvislosti s následkami, ktoré sú v príčinnej súvislosti s chorobou
z povolania a ktoré boli v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu zistené až v roku 2013. Žalobca tvrdí,
že uvedený právny názor je aj v súlade s rozhodnutím NS SR 4 sžo 23/2008 zo dňa 28.4.2009. Ďalej
žalobca v tomto prípade poukazuje aj na judikatúru Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/2516/2012.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada Krajský súd v Bratislave, aby obe

preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

II.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.3.2014 uviedla, že podľa jej názoru s priloženej dokumentácie

vyplýva, že postup Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta pri priznaní nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcovi bol správny a to v súlade s ustanovením § 4,6,7 vyhlášky. Žalobcovi
bola odškodnená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená v sume 400 eur vypočítaná
ako súčin 200 bod a sumy 60 Sk za jeden bod.

Žalovaná poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého na bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vťahujú doterajšie predpisy. V žalobe žalobca poukazuje na
rozhodnutie NS SR 4 sžo 23/2008 zo dňa 28.4.2009, ktorý nie je podľa názoru žalovanej na daný

stav možné aplikovať, nakoľko vyjadrený názor NS SR, že § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.,
podľa ktorého sa na poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené úrazom alebo poškodením zdravia pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona alebo bolo spôsobené chorobou z povolania zistenej pred týmto
dňom vzťahujú doterajšie predpisy len na hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa
sadzieb stanovených v prílohe vyhlášky č. 32/1965 Zb. a nie aj na výšku náhrady.

Výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je upravená v § 7 vyhlášky.
Znamená to podľa názoru žalovanej, že podľa tohto právneho názoru NS SR vyjadreného v rozhodnutí
sa nemôže použiť ustanovenie § 7 vyhlášky, ktoré upravuje výšku náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Znamená to tiež, že neprichádzajú do úvahy ani súdne konania o

mimoriadnom zvýšení náhrady podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Žalovaná uvádza iné rozhodnutia NS SR, ktoré nevylučujú uplatňovanie § 7 vyhlášky v nadväznosti na
§ 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., napríklad ide rozhodnutie 2 cdo 97/2009, 4 cdo 112/2007 zo dňa
26.5.2010, rozhodnutie 4 cdo 124/2009 zo dňa 28.9.2010, rozhodnutie 9 so 143/2009 zo dňa 26.5.2010.

Podľa názoru žalovanej zo znenia § 11 ods. 1 zákona 437/2004 nevyplýva ani zo systematického
usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom č. 437/2004
Z.z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška č. 32/1965 Zb. okrem
výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ by to tak bolo, potom

by podľa žalovanej sa malo logicky aplikovať zákon č. 437/2004 Z.z. aj na zásady hodnotenia bolesti a
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby.

Žalovaná tvrdí, že zo znenia § 11 ods. 1 citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že na bolesť a na
sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené

pred 1.8.2004 a ak ide o chorobu z povolanie, ktorej z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto
dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu. Z tohto znenia nevyplýva žiadna výnimka a
niet dôvodu, prečo by malo byť aplikované tak, že sa nevťahuje len na výšku náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia z hľadiska použitia hodnoty jedného bodu na určenie sumy tejto náhrady.Práve naopak, ak by zákonodarca predpokladal, že sa toto ustanovenie nevzťahuje na niektorú z náhrad
upravených v zákone č. 437/2004 Z.z., potom by takéto negatívne vymedzenie malo byť v tomto zákone
jednoznačne uvedené.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav žalovaná navrhuje, aby krajský súd v Bratislave
žalobu zamietol.

III.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
citovaného ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým

sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 17046-2/2014-
BA zo dňa 27.1.2014, ktorým Sociálna poisťovňa - ústredie podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - pobočka Galanta č. 34263-10/2012-

GA zo dňa 2.12.2013 vo veci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 400 eur v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 22.8.1986 zamietla a potvrdila rozhodnutie
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - pobočka Galanta.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia dňa 28.11.2013. O žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa - pobočka Galanta
tak, že žalobcovi podľa § 99 zákona č. 461/2003 priznala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 22.8.1986 v sume 400 eur. Sociálna poisťovňa
- pobočka Galanta pri posudzovaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu
vychádzala z oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 11.10.2011 spísané zodpovedným zamestnávateľom

DUSLO, a.s. Šaľa, z hlásenia choroby z povolania zo dňa 22.8.1986 a z lekárskeho posudku o
bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného posudzujúcim lekárom L., zo dňa
17.9.2013.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva právny názor, že žalovaná posúdila nárok na

odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s ustanovením § 4 ods. 1 vyhlášky,
podľa§7ods.7citovanejvyhláškyakonštatovala,žesťaženiespoločenskéhouplatneniasaodškodňuje
jednorázovo na základe počtu bodov, ktorými bolo ohodnotené v lekárskom posudku vystavenom
ošetrujúcim lekárom poškodenie žalobcu. podľa § 7 vyhlášky je hodnota jedného bodu 60 Sk, t.j. 2 eurá.
Podľaods.2citovanéhoustanoveniacelkovávýškaodškodneniazabolesťazasťaženiespoločenského

uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk, t.j. 7966,54 eur, z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk, t.j. 2389,96 eur. Keďže nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom k dátumu vzniku choroby z povolania žalobcu vznikol
v roku 1986 hodnota jedného bodu je 2 eurá.

O odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zo dňa
27.1.2014 tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila, s odôvodnením,
že v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu ainého poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t.j. pred
1.8.2004, vzťahujú doterajšie predpisy, teda vyhláška č. 32/1965 Zb.. Nárok na náhradu za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi vznikol až po 31.12.2003, teda už za účinnosti zákona č.

461/2003 Z.z., ktorý do 31.7.2004 obsahoval aj § 99 ods. 2, podľa ktorého suma náhrady za bolesť a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže byť v úhrne vyššia ako suma podľa osobitného
predpisu, ktorým je vyhláška č. 32/1965 Zb.. S účinnosťou od 1.8.2004 bol zákonom č. 439/2004, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. § 99 ods. 2 zrušený. Týmto dňom nadobudol účinnosť zákon
č. 437/2004 Z.z., ktorý v § 11 ods. 1 ustanovuje, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v

dôsledku poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak
ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie
predpisy, ktorým je vyhláška č. 32/1965, § 99 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do
31.7.2004.

IV.

Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 437/2004 Z.z.)
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na
zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania
z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
žaloby, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vychádzajúc zo súdneho aj administratívneho spisu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v medziach žaloby, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajský súd v Bratislave konštatoval, že skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Je

zrejmé, že žalobcovi bola dňa 22.8.1986 zistená choroba z povolania. Posledné zhoršenie následkov v
súvislosti s touto chorobou z povolania vzniklo u žalobcu v roku 2013.

Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.. V tomto
prípade sa jedná o prechodné ustanovenie, ktoré rieši otázku aplikácie právnej úpravy na príslušné

právne vzťahy v súvislosti so zmenou právneho predpisu. Podľa žalobcu sa výška sumy za jeden
bod ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania má určiť podľa
právneho predpisu účinného v čase, keď došlo k ďalšiemu poškodeniu zdravia v dôsledku zistenej
choroby z povolania, t.j. podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z..

Žalovaná v správnom konaní naopak zastáva názor, že pre stanovenie hodnoty bodu je rozhodujúci
dátum zistenie choroby z povolania.

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave právnou skutočnosťou, ktorá zakladá nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobu z povolania

alebo iným poškodením na zdraví (§ 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 437/2004 Z.z.).

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. rozhodujúcou právnou skutočnosťou, od
ktorej sa odvíja aj bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je dátum poškodenia
zdravia. K zisteniu choroby z povolania u žalobcu došlo dňa 22.8.1986, teda pred účinnosťou zákona

č. 437/2004 Z.z.. Posledné zhoršenie následkov v súvislosti s touto chorobou z povolania u žalobcu
vzniklo v roku 2013, teda už za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z..Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na
zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania

z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. V zmysle vyššie
citovaného ustanovenia rozhodujúcou právnou skutočnosťou, od ktorej sa odvíja aj bodové ohodnotenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia je teda dátum poškodenia zdravia. K zisteniu choroby z povolania
u žalobcu nesporne došlo pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z., preto v danom prípade náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi je treba poskytnúť podľa predpisu účinného v čase, keď

mu vznikol nárok na túto náhradu.

Zákon č. 437/2004 Z.z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia vydávania lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona). V osobitných ustanoveniach potom zákon

vymedzuje základné pojmy, ktorými sú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy na účely
tohto zákona poškodenie na zdraví, poškodený poskytovateľ náhrady v § 3 upravuje náhradu za bolesť,
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v ustanovení § 4 výšku náhrady za bolesť a výšku
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v § 5 lekárky posudok v § 7, zásady na hodnotenie
bolesti upravuje ustanovenie § 9 a zásady hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ustanovenie

§ 10.

Z uvedeného je teda zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania je potrebné rozlišovať pojmy,
ktorými sú bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa ustanovenia § 11 ods.

1 citovaného zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Zo znenia
ustanovenia § 11 však vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako i hodnotenie sa
posudzuje podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, čiže stanovenie bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri posudzovaní

výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti.

Krajský súd v Bratislave z dôvodu, že žalovaný nesprávne právne posúdil žalobcov nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej
pomoci:
1.) prevzatie a príprava zastúpenia 2.12.2013 - 130,16 eur;
2.) písomné podanie - žaloba zo dňa 21.2.2014 - 134 eur;

3.) účasť na pojednávaní dňa 15.1.2015 - 139,83 eur;
4.) režijný paušál 1x 7,81 eur+ 1x 8,04 eur + 1x 8,39 eur; t.j. 24,24 eur + 20% DPH, nakoľko právny
zástupca žalobcu osvedčil, že je registrovaným platiteľom DPH.
Trovy právneho zastúpenia celkom predstavujú sumu 513,87, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p.

Ostatné žalobcom uplatnené náklady súd nepriznal, nakoľko ich nepovažoval za účelne vynaložené.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a

musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/súdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym skutkovýmzisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.