Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 15, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116209562
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116209562.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu: U.
A., Q..A.. A. A. M. X, K., T. XX XXX XXX, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária
so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: Q. B., G.. XX.XX.XXXX, K. M.Š. XXX/XX,
C. G. M., o zaplatenie 120,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 45,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z

dlžnej sumy od 6.9.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta.
Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 23,76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.4.2016 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v návrhu označeného žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy výške 120,54 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 6.9.2014 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodňoval
tým, že uzatvoril so žalovaným zmluvu č. Q., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky.
V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktoré umožňujú žalovanému
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa touto žalobou domáhal nároku vo
výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie L. U. L. T. a to vo výške 74,58 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel

medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou
(ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým,
že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že
podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil
svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/

telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl.1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu,
že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by
spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia). Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb
vo výške 45,96 eur vyfakturovaných v období 2014/04 a 2014/05. Žalobca pokusom o pokonávku zo

dňa 22.8.214 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný nereagoval
žiadnouaničiastočnouúhradoupohľadávky.Zároveňsinavrhovateľuplatnilúrokzomeškaniazcelkovej
dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o
pokonávku, t.j. od 6.9.2014.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, aka) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
5.Podľa§219ods.3CSP voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa XX.X.XXXX.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúci sa v spise a to najmä zmluvou č. Q. spolu s dodatkom, pokusom o pokonávku,
faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb

prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti U. a celým spisovým materiálom zistil nasledovný
skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 25.2.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. Q. v programe
Sova 10 eur. Zároveň dňa 25.2.2014 uzatvorili dodatok k zmluve č. Q., predmetom ktorého okrem iného
bola v čl. 1 bod 1.2. dohoda strán o predaji M. L. U. L. T. so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu

cenu 0,50 euro. Doba viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola dohodnutá na 24 mesiacov
9. Cenu za poskytované služby žalobca žalovanej fakturoval faktúrami XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX
v celkovej výške 45,96 eur. Žalobca vyzval dňa 22.8.2014 žalovanú na zaplatenie pohľadávky za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej výške 40,56 eur v dodatočne poskytnutej lehote
na plnenie do 5.9.2014, pričom uviedol, že pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie

obdobie 104/2014 a 05/2014.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 43 ods. 1, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo

na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
12. Podľa ods. 12, písm. b / účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu..
16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola

uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle ust. § 44 zákona o elektronických
komunikáciách. V zmluve a vo všeobecných zmluvných podmienkach poskytovania elektronických
komunikačných služieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, bol dostatočne určito
dojednaný predmet záväzkov na strane žalobcu i žalovanej. Na základe predmetných zmlúv a v
súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť vyúčtovanú cenu

za poskytnutú verejnú službu, tak ako bola táto cena vyúčtovaná žalobcom. Pretože žalovaná túto
vyúčtovanú cenu riadne nezaplatila, a to ani napriek výzve žalobcu, súd zaviazal žalovanú zaplatiť dlžnú
vyúčtovanú sumu 45,96 eur ako cenu služieb.18. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 6.9.2014 do zaplatenia
titulomomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Vychádzalpritomztoho,žežalovanúvyzvalnazaplatenie
dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do

5.9.2014. Žalovaná však na uvedený pokus o pokonávku nereagovala úhradou celej dlžnej sumy, čím sa
dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. odo
dňa 6.9.2014, preto je povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Výška úrokov je určená podľa
vládneho nariadenia 87/1995 Z. z., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu
6.9.2014 bola 0,05 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 5,05 % ročne. S

poukazom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcu aj v časti úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel.
19. Súd žalobu vo zvyšku o zaplatenie sumy 74,58 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody zamietol.
Žalobca výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo žalobcovi právo pri
porušení záväzku žalovanej riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie viazanosti 24
mesiacov. Uvádzal, že žalovaná si bola vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej
predávaný za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou

zľavou len z dôvodu, že žalovaná sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku. Cena
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, za ktorú bol predaný žalovanej bola 0,50 euro a
predajná cena je 90,- eur, čo je rozdiel 89,50 eur, pričom uplatnil škodu vo výške 74,58 eur.
20. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka
sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.

Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo
opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov,
zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie
priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa

nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti
za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak
ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk
a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v

dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že
je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité
pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny

úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná
udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník
zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti
za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému

protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel,
alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať
všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi
nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané
nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej

povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno,
ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že
na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti
a nevzťahuje sa na úmyselné konanie.
21. Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému

záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky a tak nie je tu daná ani zodpovednosť žalovanej za škodu,
ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. Žalobca uvádzal, že protiprávne konanie žalovanej spočíva
v tom, že porušila svoje povinnosti a riadne neplatila za poskytované služby a tak nedodržala lehotu
viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Následkom tohto a
teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene

mobilného telefónu a to akciovej cene, za ktorú bol tento predaný žalovanej a predajnej skutočnej cene.
22. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie
prvého predpokladu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby žalobca nepreukázal, že žalovaná
v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Súd vychádzal z toho, že spôsob ukončeniazmluvy o poskytovaní verejných služieb je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie zmluvy)
všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP),
ktoré sú súčasťou zmluvy.

23. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od
zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
24. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
25. Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť U. A. poskytuje
služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

26. Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
27. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.
28.Vprejednávanejvecižalobcapísomnéukončeniepísomneuzavretejzmluvyopripojenínepreukázal.
Súd dospel k záveru, že platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo a teda žalovaná svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

29. Pokiaľ žalobca odvíjal svoju žalobu na náhradu škody aj od porušenia povinnosti žalovanej platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby, takéto konanie žalovanej nie je v príčinnej súvislosti so
vznikom škody tak, ako si ju uplatňuje žalobca. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového
stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď žalobca predal žalovanej podľa dodatku zľavnený mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie, čo bolo dňa 25.2.2014, keď bol uzavretý predmetný dodatok k

zmluve o poskytovaní verejných služieb. Tým, že žalobca predal zľavnený telefón/telekomunikačné
zariadenie žalovanej podľa vyjadrenia žalobcu došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny za
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie. Až následne žalovaná nedodržala svoju povinnosť a riadne
neplatila za služby poskytované žalobcom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej
sféry žalobcu, keď poskytol zľavu na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a až po uplynutí

času došlo k porušeniu povinnosti žalovanej riadne platiť za služby v mesiacoch 04 a 05/2014 ako
vyplýva z predložených faktúr. Nebola teda splnená základná podmienka, a to že existuje protiprávne
konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom najskôr je
protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik škody, táto časová postupnosť v danom prípade nebola
zachovaná. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode

by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu
tento predáva mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi
skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom
protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou Tento
zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa

nesplniajehoočakávania,ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanouvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniu
majetku žalovaného tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržal
dojednanú kúpnu cenu. Tak ako už súd uviedol vyššie, žalobca v konaní nepreukázal, že by škoda
ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovanej a to neplatenia za
služby poskytované žalobcom a následne ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania.

Podľa uzavretého dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb žalobca poskytol žalovanej zľavu
na cenu mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené
žiadne právne následky pri porušení povinnosti žalovanej. V danom prípade neboli splnené základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného § 420 Občianskeho zákonníka a tak v
tejto časti o zaplatenie sumy 74,58 eur s príslušenstvom ako náhrady škody súd žalobu žalobcu ako

nedôvodnú zamietol.
30 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalovaná mala v konaní väčší úspech a
to v rozsahu 61,88 %, čo predstavuje pomer zamietnutej žaloby k celkovému uplatnenému nároku. Jej
neúspech je 38,12 % a čistý úspech 23,76 %. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania
voči žalobcov v rozsahu 23,76 %, pričom o výške rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2

CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).