Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/275/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214202981
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214202981.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci v prospech oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený: verita, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karpatská
18, IČO: 35 940 875, proti povinnému: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. L. M. XX, pre vymoženie sumy
1.615,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
10Er/198/2014-14 zo dňa 11. apríla 2014, o späťvzatí návrhu, takto, jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu, z r u š u j e rozhodnutie súdu prvého stupňa č. k.
10Er/198/2014-14 zo dňa 11. apríla 2014 a exekučné konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno, ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszátha
268, zo dňa 10.02.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn. 10Er/198/2014,
EX 595/14. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len "Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"), § 39, § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods.
1 - 4, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z.z.
(ďalej len "Občiansky zákonník"), § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 25 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Konštatoval, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 21.01.2014
domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej, a.s., sp. zn. IDA12100212 zo dňa 02.03.2012. S poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011 preskúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Za týmto účelom preskúmal oprávneným predloženú úverovú zmluvu č.
0366231806 zo dňa 11.09.2006, ako aj Obchodné podmienky Poštovej banky, a.s. pre úver, kde v čl. 9.
(Prechodné a záverečné ustanovenia) v bode 9.2 bolo uvedené znenie rozhodcovskej doložky. Dospel
pritom k názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za
platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že nešlo o
individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré

by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj
súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu, považovať zároveň aj za
prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Záverom súd uviedol, že ak v určitej veci nedošlo
k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať
rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom,
pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Na základe toho žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa prekročil
zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa
výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že súd prvého stupňa bol oprávnený
skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznil, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie
exekučného titulu § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a
skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej.
Exekučný súd bol oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach, pričom o platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Namietal ďalej, že súd svojim konaním
nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal
na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia čl.
II. bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b
zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že
v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient
rozhodcovskú doložku neodmietol. Tiež uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 53 ods.
4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné
súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd. Taktiež vyjadril nesúhlas s tým, že exekučný súd
pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu,
na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní.
Oprávnený pritom nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému
skutkovému stavu, čím exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastníkom konania. Oprávnený
namietal tiež aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry
Európskeho súdneho dvora súdom prvého stupňa. Za porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní
označil skutočnosť, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj
zamietajú. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom
konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými
v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrel, že exekučný súd
mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v
zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu
oprávneného vyhovieť.

Oprávnený písomným podaním zo dňa 21.12.2014 oznámil súdu, že navrhuje exekúciu zastaviť v
súlade s § 57 ods.1 písm. c/ Exekučného poriadku a žiadal vrátiť zaplatený súdny poplatok, a to
bez uvedenia dôvodu. Uvedené podanie oprávneného odvolací súd posúdil podľa jeho obsahu ako
späťvzatie návrhu na začatie exekučného konania, keďže samotná exekúcia pred vydaním poverenia
súdnemu exekútorovi sa ešte nezačala.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd /§ 10 ods. 1 OSP/ postupom podľa § 214 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku a postupom podľa § 251 ods. 4, § 208 Občianskeho súdneho poriadku pripustil
späťvzatie návrhu, zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a exekučné konanie zastavil.

Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na
návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3).

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného
konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne
o trovách konania.

Podľa § 208 OSP, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho
rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví. Teda oprávnený má právo disponovať návrhom na
vykonanie exekúcie do momentu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ návrh vezme späť,
súd exekučné konanie zastaví.

Z obsahu podania oprávneného zo dňa 21.12.2014 s poukazom na skutočnosť, že v danej exekučnej
veci nebolo vydané poverenie a vec sa nachádza v štádiu odvolacieho konania, je potom potrebné v
tomto štádiu exekučného konania mať za to, že z obsahového hľadiska sa jedná o späťvzatie návrhu a
s prihliadnutím na späťvzatie návrhu v štádiu odvolacieho konania bolo potrebné postupom podľa § 208
Občianskeho súdneho poriadku pripustiť späťvzatie návrhu, zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a
konanie zastaviť. Vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd preskúmavať nemohol.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.