Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 9, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224666
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113224666.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcov: 1. O.. I.. D. W.,

F.. X.X.XXXX, P. XX, XXX XX T., 2. O.. I.. Ľ. J., F.. XX.X.XXXX, W. XX, XXX XX T., fyzické osoby
- podnikatelia združení v združení bez právnej subjektivity s obchodným názvom D. I. I.Ú. I. C., W.
XX, XXX XX T., zatúp. Mgr. Máriou Karcolovou, advokátom, Panenská 8, 811 03 Bratislava, proti
žalovanému: FINGEST, s.r.o., Hlavná 24, 040 01 Košice, IČO: 44 008 660, zast. JUDr. Jaroslavom
Čollákom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 114 563,36 EUR takto

r o z h o d o l :

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 294,91 EUR do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 5 086,49 EUR,
ktorú sumu sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 2.9.2013 domáhali voči žalovanému

zaplatenia istiny 26 415,44 EUR, zmluvnej pokuty 739,62 EUR (0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR
od 8.2.2013 do 21.2.2013), zmluvnej pokuty vo výške 1% denne zo
sumy 26 415,44 EUR od 22.2.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
26 415,44 EUR od 8.2.2013 do zaplatenia titulom neuhradenia ceny za vykonané
dielo, dohodnutej zmluvnej pokuty a zákonných úrokov z omeškania. Ďalej žiadali, aby im súd priznal
náhradu trov konania.

Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že O.. I.. Ľ. J., autorizovaný architekt vykonávajúci svoje povolanie
na základe autorizačného osvedčenia č. XXXX I. vydaného Slovenskou komorou architektov a O..
I.. D. W., autorizačný architekt vykonávajúci svoje povolanie na základe autorizačného osvedčenia
č. XXXX I. vydaného Slovenskou komorou architektov, uzavreli Zmluvu o združení autorizovaných
architektov, ktorého účelom je spoločný výkon slobodného povolania autorizovaného architekta jeho
členmi v celom rozsahu činností, ktoré vyplývajú zo zákona č. 138/1992 Zb. v platnom znení. Dňa
22.5.2008 v Bratislave žalovaný na strane objednávateľa uzatvoril so žalobcami na strane zhotoviteľa

Zmluvu o dielo č. 02/2008 v zmysle ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy
je záväzok žalobcov zhotoviť pre objednávateľa (žalovaného) dielo - vypracovať určené projektové
dokumentácie (projekty a štúdie) a poskytnúť výkon autorského dozoru vzťahujúce sa k stavbe s
názvom „.-K. U. E. v zmysle špecifikácie uvedenej v bode 2.4.1 zmluvy o dielo. Žalovaný sa v zmluveo dielo zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu za dielo v celkovej výške 3 263 160,-Sk (108 317,07 EUR)
bez DPH, a to spôsobom špecifikovaným v bode 6.2 zmluvy o dielo. V zmysle tohto ustanovenia mala
byť cena diela fakturovaná priebežne vo väzbe na skončenie zhotovovania jednotlivých častí diela

zo strany žalobcov spojených s jednotlivými fázami územného a stavebného konania vzťahujúceho
sa na stavbu, kedy žalobcovi mal vyniknúť nárok na zaplatenie jednotlivých častí ceny diela, a to
nasledovne: a) prvá splátka v hodnote 400 000,-Sk (13 277,57 EUR) pri podpísaní zmluvy o dielo, b)
druhá splátka v hodnote 600 000,-Sk (19 916,35 EUR) po dodaní PD na územné konanie, c) tretia
splátka v hodnote 600 000,-Sk (19 916,35 EUR) po obdržaní právoplatnosti územného rozhodnutia,

d) štvrtá splátka v hodnote 663 160,-Sk (22 012,87 EUR) po vydaní a právoplatnosti stavebného
povolenia, e) piata splátka v hodnote 600 000,-Sk (19 916,35 EUR) po odovzdaní RP a výkazu výmer od
zhotoviteľa objednávateľovi, f) šiesta splátka v hodnote 400 000,-Sk (13 277,57 EUR) po právoplatnej
kolaudácii stavby. Žalobcovia do dňa podania žaloby ako posledné riadne skončili vykonávanie časti
diela spočívajúcej vo vypracovaní projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, na základe ktorej
bolo dňa 12.09.2012 Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto ako príslušným stavebným úradom

vydané rozhodnutie, ktorým bolo žalovanému udelené povolenie na stavbu (stavebné povolenie).
Stavebnépovolenienadobudloprávoplatnosťdňa29.10.2012.Týmtodňomtedažalobcomvznikolnárok
na zaplatenie štvrtej časti (splátky) ceny diela vo výške 22 012,87 EUR. Napriek tomu, že nastala
skutočnosť, na základe ktorej vznikol nárok žalobcu a ktorá odôvodňovala vystavenie faktúry za štvrtú
časť ceny diela zo strany žalobcov, žalobcovia veriac v ďalšiu dobrú spoluprácu so žalovaným na jeho

výslovnú žiadosť si svoj nárok vyúčtovali až dňa 07.01.2013, a to faktúrou na sumu 26 415,44 EUR (22
012,87 EUR plus 20% DPH), ktorá sa stala splatnou dňa 07.02.2013. Žalovaný ani napriek urgenciám
uvedenú sumu do podania žaloby na súd žalobcom neuhradil. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania
so zaplatením tejto sumy, vznikol žalobcom nárok voči žalovanému na zaplatenie písomne dohodnutej
zmluvnej pokuty a zákonných úrokov z omeškania. V bode 9.2 zmluvy o dielo účastníci pre

prípad omeškania žalovaného ako objednávateľa so zaplatením faktúry žalobcov ako zhotoviteľov
dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,2% zo sumy faktúry za každý deň omeškania po dobe splatnosti
faktúry do 14 dní omeškania a 1% nad 14 dní omeškania. Ža-
lobcovia si uplatnili aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
26 415,44 EUR od 08.02.2013 do zaplatenia (podľa § 365 ods. 1 a súvisiacich ustanovení Obchodného

zákonníka).

Podaním doručeným súdu dňa 4.4.2014 žalobcovia s poukazom na čiastočnú úhradu žalovanej istiny
v sume 13 000 EUR (dňa 18.3.2014) žiadali o zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť istinu
13 415,44 EUR, zmluvnú pokutu 739,62 EUR (0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 8.2.2013 do

21.2.2013), zmluvnú pokutu 50 700 EUR (1% denne zo sumy 13 000 EUR od 22.2.2013 do 18.3.2014),
zmluvnú pokutu vo výške 1% denne zo sumy 13 415,44 EUR od 22.2.2013 do zaplatenia, úrok z
omeškania 1 260,48 EUR (8,75% ročne zo sumy 13 000 EUR od 8.2.2013 do 18.3.2014), úrok z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 13 415,44 EUR od 8.2.2013 do zaplatenia.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cb/103/2013-124 zo dňa 7.5.2014 pripustil zmenu návrhu v
tomto znení:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 13 415,44 EUR spolu so zmluvnou pokutou vo
výške 739,62 EUR, so zmluvnou pokutou vo výške 1% denne zo sumy 13 000 EUR od 22.2.2013 do
18.3.2014 v sume 50 700 EUR, so zmluvnou pokutou vo výške 1% denne zo sumy 13 415,44 EUR

od 22.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 13 000 EUR od
8.2.2013 do 18.3.2014 v sume 1 260,48 EUR a s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
13 415,44 EUR od 8.2.2013 do zaplatenia.

Podaním doručeným súdu dňa 1.8.2014 žalobcovia s poukazom na čiastočnú úhradu žalovanej istiny

v sume 13 415,44 EUR (dňa 23.4.2014) žiadali o zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu v celkovej výške 111 808,84 EUR, ktorá pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške 739,62
EUR (0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 8.2.2013 do 21.2.2013), zo zmluvnej pokuty vo výške 103
020,22 EUR (1% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 22.2.2013 do 18.3.2014) a zo zmluvnej pokuty vo
výške 8 049 EUR (1% denne zo sumy 13 415,44 EUR od 19.3.2014 do 23.4.2014) a úrok z omeškania

v celkovej výške 2 754,52 EUR, ktorý pozostáva z úroku z omeškania vo výške 1 260,44 EUR (8,75%
ročne zo sumy 13 000 EUR od 8.2.2013 do 18.3.2014) a z úroku z omeškania vo výške 1 494,08 EUR
(8,75% ročne zo sumy 13 415,44 EUR od 8.2.2013 do 23.4.2014).Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cb/103/2013-225 zo dňa 19.1.2015 pripustil zmenu návrhu v
tomto znení:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 114 563,36 EUR.

V podaní doručenom súdu dňa 18.8.2014 žalovaný poukázal na to, že faktúru č. 1/01/13 už uhradil v
celom rozsahu (dňa 18.3.2014 v sume 13 000 EUR a dňa 23.4.2014 v sume 13 415,44 EUR). Uviedol,
že zvyšok nároku žalobcov, na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania neuznáva. Tvrdil, že faktúra č.
1/01/13, s úhradou ktorej sa mal žalovaný dostať

do omeškania, nebola vystavená správne, keďže bola vystavená združením autorizovaných architektov
združených v zmysle Zmluvy o združení autorizovaných architektov a teda dodávateľ uvedený na faktúre
nebol v čase jej vystavenia platiteľom dane z pridanej hodnoty, ale sa jednalo o združenie, ktoré nemá
právnu subjektivitu. To znamená, že faktúra neobsahovala náležitosti v zmysle § 71 ods. 2 písm. a)
zák. č. 222/2001 Z.z. o DPH, a to tak,
že v mene a adrese sídla platiteľa boli uvedené údaje neplatiteľa dane z pridanej hodnoty, pričom

v zmysle čl. 6 ods. 6.3 Zmluvy o dielo č. 02/2008 uzavretej medzi účastníkmi konania, musí faktúra
spĺňať všetky náležitosti daňového dokladu. Skutočnosť, že faktúra nebola vystavená správne potvrdila
aj daňová kontrola, ktorá u žalovaného začala dňa 13.6.2012 a bola ukončená 10.4.2014. Na základe
Protokolu z daňovej kontroly č. 9801403/5/1622441/2013 z 26.4.2013 bola žalovanému vyhodená
(nepriznané DPH) faktúra č. 11/10/10 od D. I.S. I. I. C., W. XX, XXX XX T., ktorá bola v označení

dodávateľa totožná ako žalovaná faktúra č. 1/01/13. Vzhľadom na uvedený protokol z daňovej kontroly
žalovanýajvrátilžalobcompredmetnúfaktúruč.1/01/13ažiadalichojejopravuvsúladespožiadavkami
daňového úradu. Opravená faktúra č. 1/01/13 bola zo strany žalobcov doručená žalovanému až dňa
26.3.2014. Z toho dôvodu mohol žalovaný akceptovať predmetnú faktúru až po jej oprave zo strany
žalobcov a skončení daňovej kontroly. To, že pôvodná faktúra nebola vystavená správne, potvrdzuje

aj skutočnosť, že žalobcovia následne faktúru opravili a žalovanému zaslali novú opravenú faktúru.
Žalovaný teda neakceptuje údajné omeškanie s úhradou faktúry č.1/01/13 do 10.4.2014, kedy bola
ukončená daňová kontrola, keďže na to mal právne relevantný dôvod a z oho dôvodu nesúhlasí ani so
žalobcami uplatneným nároku na zmluvnú pokutu a úroku z omeškania. Žalobcovi k návrhu na začatie
konania predložili pôvodnú - nesprávne vystavenú faktúru. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný uznal

nárok žalobcov na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania len za obdobie od 11.4.2014 do 22.4.2014 a
to vo výške 360,87 EUR. Zmluvná pokuta vo výške 0,2% zo sumy 13 415,44 EUR od 11.4.2014 do
22.4.2014 predstavuje 321,97 EUR a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 13 415,44
EUR od 11.4.2014 do 22.4.2014 predstavuje 38,90 EUR. Žalovaný tiež poukázal na to, že aj on má
voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie žalobcov s odovzdaním diela poukazujúc na

čl. 9 ods. 9.1 zmluvy o dielo č. 02/2008, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ
zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu za omeškanie s povinnosťami odovzdať predmet zmluvy včas
a riadne, a to vo výške 0,2% z ceny príslušnej časti projektovej dokumentácie, za každý deň omeškania
do 14 dní, nad 14 dní 1% za každý deň omeškania. Podľa čl. 5 ods. 5.1 zmluvy o dielo bol termín
vypracovania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie do 60 pracovných dní od právoplatnosti

ÚR, t.j. do 15.10.2010. Keďže bolo pre vydanie stavebného povolenia potrebné urobiť zmenu v projekte,
pretože vznikol problém so zabezpečením požadovanej kapacity elektrickej energie, za termín dodania
projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie považuje žalovaný 27.3.2012, čo potvrdzuje Zmena č.
1-03.2012zodňa27.3.2012.ZmluvnápokutazaomeškaniesvypracovanímPDprestavebnépovolenie
za obdobie od 16.10.2010 do 26.3.2012 predstavuje 254 560,80 EUR (0,2% denne zo sumy 49 257,12

EUR od 16.10.2010 do 29.10.2010 a 1% denne zo sumy 49 257,12 EUR od 30.10.2010 do 26.3.2012).
Napriek tomu, že žalovaný má voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu vo výške 254 560,80 EUR,
uplatnil si voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu len vo výške 360,87 EUR, t.j. vo výške uznaného
nároku žalobcov na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, a to v zmysle § 98 druhej vety O.s.p.
v platnom znení. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu

trov konania.

Na pojednávaní dňa 26.5.2015 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že zo strany žalobcov nedošlo
k omeškaniu. Dôvody boli na strane žalovaného. Poukázala na bod 5.2 uzavretej zmluvy a na to, že
zo strany žalovaného nedochádzalo k predkladaniu dokumentov riadne a včas. Protinávrh žalovaného

žiadala vylúčiť na samostatné konanie.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 26.5.2015 uviedol, že faktúra s úhradou, ktorej sa
mal žalovaný dostať do omeškania nebola vystavená správne, lebo bolo v nej nesprávne uvedené
meno a adresa platiteľa DPH, teda neobsahovala náležitosti podľa zákona o DPH. Táto skutočnosť je

deklarovaná v protokole o daňovej kontrole, pričom faktúra, ktorá bola predmetom daňovej kontroly je
totožná s faktúrou, ktorá je predmetom tohto konania. Tento problém bol vyriešený až po oprave faktúry.
Zo strany žalovaného nejde o protinávrh, ale o kompenzačnú námietku, pričom sú splnené podmienky
na vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu. Nedošlo k omeškaniu z dôvodu na strane žalovaného
a toto tvrdenie žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali.

Žalobcovia v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 26.5.2015 uviedli, že od začiatku odkedy podpísali zmluvu
boli neustále konfrontovaní zo strany investora. Ich zmluva bola len na projektovanie. Investor od nich
však vyžadoval aj práce naviac. Nepredložil na úvod ani záväzné vyjadrenie mesta Bratislavy. Nakoniec
o vyjadrenie požiadali žalobcovia. Vyskytli sa aj ďalšie problémy. Vstupovali do firmy ďalší investori.
Projekt bolo potrebné konzultovať s rôznymi subjektmi a organizáciami. Pán H. im vytkol prečo nerobia

inžiniering, pričom to nebolo súčasťou zmluvy. Chodili aj na jednania namiesto žalovaného, pričom
nemali ani plnú moc na to, aby konali v ich mene a túto činnosť mal vykonávať projektový manažér,
ktorý tiež chýbal. Nakoniec sa zistilo, že investor nemá vysporiadaný pozemok. Tento nesiahal až na
hranicu vedľajšej budovy, bol tam asi 30 centimetrový priestor medzi pozemkom a susednou budovou.
Investor im dal len list vlastníctva a oni mali zakresliť stavbu na predmetnú parcelu. Stavebný úrad

však chcel, aby budovy boli spojené. Bola tam však tá medzera 30 cm a preto nastal problém. Projekt
niekoľkokrát prerábali. Jednalo sa o mestskú zástavbu, ktorá je zložitejšia. Je tam viac dotknutých strán,
ktoré sa majú vyjadriť k projektu a stavbe. Namiesto žalovaného sa žalobca v 1. rade zúčastňoval na
niekoľkých rokovaniach a riešil aj také veci, ktoré neboli v ich kompetencii. Vybavili aj búracie povolenie
na budovu, ktorá bola na parcele investora. Riešili aj manažérske činnosti a to bez odplaty a nároku na

honorár, len aby všetko „išlo“. Čo sa týka tých 30 cm, zistilo sa, že vlastník susednej nehnuteľnosti H..
E. postavil svoju nehnuteľnosť 30 cm od hranice svojho pozemku. Stavebný úrad chcel, aby tie stavby
boli postavené hneď vedľa seba a preto bolo potrebné odkúpiť tých 30 cm od p. E., aby stavby mohli
byť postavené vedľa seba. Čo sa týka nehnuteľnosti, ktorá mala byť zbúraná, táto sa nachádzala na
pozemku investora, ale nebola vo vlastníctve investora. Bola to vnútorná budova, ktorá sa nakoniec

prepadla a bolo potrebné ju zbúrať a odstrániť. Asi dvakrát sa prerábalo aj búracie povolenie. Mali plniť
termíny podľa zmluvy, ale k tomu bolo potrebné, aby bol urobený aj geologický prieskum, čo však v tom
čase nebol vykonaný. Preto pozháňali informácie z okolitých
stavieb, aby to mohli nejakým spôsobom riešiť. Hoci to bolo potrebné, nebol na začiatku urobený ani
geologický, ani archeologický prieskum. Nakoniec navrhli stavebné povolenie na základe toho, ako boli

postavené vedľajšie budovy s tým, že výkresy boli urobené tak, že sa to viazalo na okolité nehnuteľnosti,
ale bol potrebný súhlas ich vlastníkov. Vlastníkom susednej nehnuteľnosti bol p. E.. Vybavilo sa nejaké
stretnutie, na ktorom sa mali zúčastniť aj p. E. aj vlastníci okolitých nehnuteľností a samozrejme
žalovaný, pričom žalovaný sa nedostavil ani nevybavil nejakú miestnosť, kde by sa mali prejednať tieto
veci. Nakoniec žalobca v 1. rade musel vybaviť všetko. V neďalekej pivárni predostreli výkresy a ukázali

ich dotknutým osobám. Nakoniec ten súhlas nedostali, ale vyriešilo sa to tak, že sa to nebude týkať
základov ich nehnuteľností. Teda zakladanie sa malo posúdiť až po vykonaní geologického prieskumu.
Žiadosť o stavebné povolenie bola podaná aj bez geologického
prieskumu.Popredloženívýsledkovgeologickéhoprieskumunastavebnomúradebolvymenenývýkres.
Urobili to preto, aby nezdržiavali vec. Maximálne vychádzali v ústrety žalovanému. Po vykonaní prác

vystavili faktúru, na čo však prišla odpoveď od žalovaného, aby sme ju odložili, lebo dokonca roka ju
nebude vedieť uhradiť, preto sa dohodli a vystavili ju zase v januári so splatnosťou 1 mesiac, pričom
podľa zmluvy to malo byť 14 dní. Naťahovalo sa vyplatenie faktúry, potom prišla kontrola z daňového
úradu a nastali problémy. Táto kontrola sa týkala inej faktúry - skôr vystavenej. Podľa tejto kontroly
faktúra bola nesprávne vystavená, pričom daňový úrad preveroval spoločnosť s ručením obmedzeným a

nie združenie architektov. Nakoniec tieto problémy s tou predchádzajúcou faktúrou boli vyriešené až po
ich intervenciách na Finančnom úrade SR. Žalovaný na žalobcov neustále naliehal, aby to riešili, pričom
problémy s tou predchádzajúcou faktúrou nemohli mať vplyv na faktúru vystavenú o 2 roky neskôr.
Problém bol, že neexistoval projektový manažér a ten chýbal pri riešení vecí týkajúcich sa projektovania
stavby. To znamená, že nebola dostatočná súčinnosť zo strany žalovaného. Neuhradenie faktúry zo

strany žalovaného im urobilo také problémy, že museli zavrieť ateliér a prepustiť ľudí. Oni si svoju
prácu riadne splnili, pričom žalovaný im dával nové podmienky a nové úlohy. Keďže boli v omeškaní
so zaplatením faktúry a žalobcovia potrebovali vyplatiť DPH, musel žalobca v 1. rade zobrať úver, aby
mohol zaplatiť túto DPH z predmetnej faktúry. V predmetných konaniach - územných aj stavebnýchrobili záchranné zásahy a aj prostredníctvom známostí vybavovali veci, aby mohli vykonať všetko, to
čo žiadal žalovaný. Problémy boli aj s elektroprípojkou. Tieto tiež pomohli vyriešiť. Asi žalovaný mal za
to, že až toto predstavovalo dodanie projektu, čo ale nie je pravda. Bola to len zmena. Podľa pôvodného

zámeru FINGEST si mal vybaviť prípojku na elektrické zariadenie v susediacom objekte čo však
neurobil a nakoniec muselo dôjsť k zmene napojenia. Jednoducho sa investor nedohodol s vlastníkom
susednej budovy. Žalobcovia to vyprojektovali v zmysle stanoviska energetiky, ktoré dostali v územnom
rozhodnutí. Vydanie stavebného povolenia bolo limitované aj inžiniersko-geologickým prieskumom,
pričom bez toho sa nemohol urobiť projekt.

Žalovanývpodanídoručenomsúdudňa29.5.2015zdôraznil,ženeuznávanárokžalobcov,alevzhľadom
na vyjadrenie žalobcov vzniesol kompenzačnú námietku. Uviedol, že má voči žalobcom nárok na
zmluvnú pokutu za omeškanie žalobcov s odovzdaním diela poukazujúc na čl. 9 ods. 9.1 zmluvy o dielo
č. 02/2008, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi zmluvnú
pokutu za omeškanie s povinnosťami odovzdať predmet zmluvy včas a riadne, a to vo výške 0,2% z

ceny príslušnej časti projektovej dokumentácie, za každý deň omeškania do 14 dní, nad 14 dní 1% za
každý deň omeškania. Podľa čl. 5 ods. 5.1 zmluvy bol termín vypracovania projektovej dokumentácie
pre stavebné povolenie do 60 pracovných dní od právoplatnosti ÚR, t.j. do 15.10.2010. Keďže bolo
pre vydanie stavebného povolenia potrebné urobiť zmenu v projekte, pretože vznikol problém so
zabezpečením požadovanej kapacity elektrickej energie, za termín dodania projektovej dokumentácie

pre stavebné povolenie považuje žalovaný 27.3.2012, čo potvrdzuje Zmena č. 1 - 03.2012 zo dňa
27.3.2012. Zmluvná pokuta (za obdobie od 16.10.2010 do 26.3.2012) podľa žalobcu predstavuje 254
560,80 EUR (0,2% denne zo sumy 49 257,12 EUR od 16.10.2010 do 29.10.2010 a 1% denne zo sumy
49 257,12 EUR od 30.10.2010 do 26.3.2012). Napriek tomu, že mal voči žalobcom nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 254 560,80 EUR, uplatnil si týmto podaním voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu len

vo výške 114 200 EUR a to v zmysle ust. § 98 druhej vety O.s.p. v platnom znení. V podaní z 18.8.2014
si žalovaný uplatnil voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu a vzniesol
kompenzačnú námietku časti svojej pohľadávky vo výške 360,87 EUR. Žalovaný teda týmto podaním
vzniesol kompenzačnú námietku časti svojej pohľadávky za zmluvnú pokutu vo výške 114 200 EUR,
ktorú týmto započítal voči nároku žalobcov uplatnenému v tomto konaní. Celkovo je kompenzačná

námietka vo výške 114 560,87 EUR (114 200 EUR + 360,87 EUR), t.j. vo výške o 2,49 EUR menej ako
je výška nároku uplatneného žalobcami v tomto konaní. K zániku dochádza spätne (ex tunc) k okamihu
stretu pohľadávok.

Právna zástupkyňa žalobcov v podaní doručenom súdu dňa 15.6.2015 k tvrdeniam žalovaného o

nesprávne vystavenej faktúre uviedla, že toto tvrdenie je neopodstatnené a ne-dôvodné. Žalovaný
neuviedol všetky relevantné skutočnosti a závery z predmetnej daňovej kontroly, ktoré preukazujú
a potvrdzujú správne vystavené faktúry zo strany žalobcov. Ža-lobcom vznikol voči žalovanému na
zmluvnom základe nárok na odmenu za vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie
po vydaní a právoplatnosti stavebného povolenia, t.j. 29.10.2012. Žalobcovia v súlade so zmluvou

túto odmenu pôvodne vyúčtovali faktúrou č. 5/10/12 vystavenou dňa 30.10.2012 splatnou 30.11.2012.
Žalovaný po doručení tejto faktúry požiadal žalobcov o jej zrušenie a nahradenie novou neskôr
vystavenou faktúrou, ktorou by došlo k odloženiu splatnosti odmeny až do roku 2013. Žalobcovia to
akceptovali, pôvodnú faktúru zrušili a nahradili ju faktúrou splatnou 7.2.2013. Predmetom daňovej kon-
troly, ktorá prebehla u žalovaného nebola táto faktúra, ale faktúra č. 11/10/10 zo dňa 1.10.2010 splatná

15.10.2010. Túto faktúru vystavenú žalobcami v rovnakej forme a obsahu žalovaný bez akýchkoľvek
námietok akceptoval a následne ju aj zaplatil. Skutočným dôvo-dom vykonania daňovej kontroly u
žalovaného bolo preverenie jeho nároku na nadmerný odpočet DPH. Žalovanému boli prvotne správcom
dane vytknuté formálne nedostatky aj vo vzťahu posudzovanej faktúry žalobcov, avšak tento záver,
ktorý nebol v súlade s platnou právnou úpravou sa podarilo v konečnom dôsledku zvrátiť a to s

podstatným pričinením zo strany žalobcov. Žalobcovia počas celého riešenia predmetu daňovej kontroly
poskytovali ža-lovanému maximálnu pomoc a súčinnosť. Rozhodujúcim faktom vo vzťahu k tejto faktúre
je konečné rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, ktoré vyvrátilo závery predmetnej daňovej kontroly.
Z rozhodnutia vyplýva, že sa jednalo len o formálnu chybu v označení dodávateľa vo faktúre, pričom
nebol spochybnený zdaniteľný obchod medzi daňovým subjektom (žalo-vaným) a združením fyzických

osôb JL Ateliér architektúry a designu. Ak správca dane zistil, že toto označenie nebolo správne, mal
vyzvať daňový subjekt na zabezpečenie opravy dodá-
vateľom nakoľko chyba v označení dodávateľa vo faktúre nemôže byť sama o sebe dôvodom neuznania
nároku na odpočítanie dane.Žalovanému teda bol v konečnom dôsledku priznaný nárok na odpočet DPH nielen z faktúry č. 11/10/10
zo dňa 1.10.2010, ktorá bola správcom dane kontrolovaná, ale aj nárok na odpočet DPH zo samotnej
faktúry, ktorý si žalovaný taktiež uplatnil a správcom dane ani nikdy nebol spochybnený ani odmietnutý.

Skutočnosť, že žalobcovia ústretovo na požiadanie žalovaného upravili faktúru, nepoprelo, že žalobcom
vznikol nárok na odmenu za projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie vyúčtovanú faktúrou už
dňa 29.10.2012 (právoplat-nosťou stavebného povolenia diela) a jej splatnosť plynula podľa faktúry
vystavenej ústretovo žalobcami (na požiadanie žalovaného) s odkladom. Toto potvrdzuje aj skutočnosť,
že uprave-ná faktúra bola vystavená pod rovnakým číslom a s rovnakými dátumami vystavenia aj

splat-nosti. Takto bola aj žalovaným zaúčtovaná a následne aj s omeškaním zaplatená. Ak by mal
platiť opak zodpovedajúci argumentácii žalovaného, prvotne vystavená faktúra by musela byť zrušená -
dobropisovaná a následne by žalobcovia vystavili novú faktúru - s novým číslom a neskoršími dátumami
vystavenia a splatnosti. Toto sa však nikdy nestalo a žalovaný plne
akceptoval stávajúcu faktúru, čo potvrdil aj faktickým konaním - jej zaúčtovaním a zaplate-ním (s
uvedením jej čísla ako variabilného symbolu). Nezaplatenie odmeny za projektovú do-kumentáciu pre

stavebné povolenie v lehote splatnosti podľa faktúry založilo právny nárok žalobcov voči žalovanému
na zákonné úroky z omeškania, ako aj nárok na zmluvnú pokutu písomne dohodnuté v zmluve,
ktoré uplatňujú v tomto súdnom konaní. Spôsob ich vyčíslenia a ich percentuálne sadzby uplatnené
žalobcami bezvýhradne potvrdil aj samotný žalovaný ich aplikáciou uvedenou vo vyjadrení. Uviedla
tiež, že u žalobcov sa aj v minulosti uskutočnili daňové kontroly, ktoré však potvrdili správnosť spôsobu

vystavovania jednotlivých faktúr, vrátane označenia dodávateľa. Žalobcovia začali spoločne podnikať
ako združenie fyzických osôb na základe zmluvy o združení autorizovaných architektov zo dňa 1.3.2008,
v zmysle ktorej sa zástupcom žalobcu ako združenia stal O.. I.. D. W.. Táto skutočnosť bo-la aj dňa
30.3.2009 nahlásená Daňovému úradu Bratislava. O.. I.. D. W. bol ako zástupca žalobcov poverený
vedením záznamov osobitne za združenie podľa ust. § 70 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov, a teda aj vyhotovova-ním faktúr za žalobcov, pričom na ním
vyhotovovaných dokladoch v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o DPH uvádzal označenie žalobcov ako
združenia spoločne podnikajúcich fyzických osôb bez právnej subjektivity. Správca dane u žalobcov
nikdy nespochybnil ani neoznačil ako nesprávny daný spôsob vystavovania faktúr zo strany žalobcov a
považoval ho teda za správ-ny, v súlade s platnými právnymi predpismi.

Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že uplatnením nároku na zmluvnú pokutu ide o kompenzačnú
námietku. Zo strany žalovaného sa totiž nemôže jednať o kompenzáciu - jednostranné započítanie
jeho údajného nároku voči žalobcom nakoľko si tento u žalobcov nikdy neuplatnil a žiadnym spôsobom
nepreukázal. Mala za to, že sa jedná o protinávrh žalo-vaného, ktorý by mal byť z dôvodu potreby
vykonania dokazovania, ktoré nesúvisí s meritom predmetného konania vylúčený na samostatné

konanie a žalovaný by mal za jeho podanie riadne zaplatiť súdny poplatok. Žiadala preto súd, aby
tento protinávrh žalovaného v zmysle ust. § 97 ods. 2 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie, keďže
nie sú podmienky na spojenie ve-ci (a to podmienka skutkovej súvislosti v zmysle ust. § 112 ods.1
O.s.p.). Predmetom tohto konania je totiž peňažné plnenie, resp. omeškanie žalovaného so zaplatením
jeho peňažného záväzku voči žalobcom, avšak predmet protinávrhu žalovaného spočíva v údajnom

omeškaní
žalobcov vo faktickom plnení zmluvy. Relevantným na posúdenie času plnenia predmetnej zmluvy
bolo nielen ustanovenie bodu 5.1, ale aj bodu 5.2 zmluvy, podľa ktorého bolo dodrža-nie termínov
pre odovzdanie jednotlivých častí diela podmienené riadnym a včasným spolu-pôsobením žalovaného
ako objednávateľa. Objektívnou skutočnosťou je, že zo strany žalob-cov nemohlo dôjsť k omeškaniu

s vyhotovením projektovej dokumentácie na stavebné povo-lenie, nakoľko toto omeškanie bolo
zapríčinené nedostatkom súčinnosti žalovaného, ktorý ne-odovzdal všetky primárne a doplňujúce údaje
a podklady k vykonávaniu diela a nezabezpečil ich následné doplnenie a úpravu podľa stanovísk a
požiadaviek dotknutých orgánov konajú-cich v rámci stavebného konania. Samotná komunikácia s
týmito orgánmi a najmä riešenie ich požiadaviek nebola úlohou žalobcov, ktorí mali pôsobiť len ako

architekti - projektanti, ale spadalo to do kompetencie a zodpovednosti žalovaného ako investora, ktorý
si mal zabez-pečiť tento inžiniering vo vlastnej réžii, prípadne subdodávkou iného subjektu. Žalovaný
ne-poskytol žalobcom potrebnú súčinnosť na splnenie ich záväzkov v zmysle § 520 Občianskeho
zákonníka. Omeškaním žalovaného sa tak predlžovali lehoty na plnenie zmluvy zo strany žalobcov.
V zmysle čl. 5 ods. 5.1 zmluvy bol dohodnutý termín vypracovania projektovej doku-mentácie pre

stavebné povolenie do 60 pracovných dní od právoplatnosti územného rozhod-
nutia, t.j. do 15.10.2010, pričom túto časť diela mali podľa vyjadrenia žalobcovia odovzdať údajne
až dňa 27.3.2012 a to z dôvodu vzniku problému so zabezpečením požadovanej kapacity elektrickej
energie. Žalovaný však zrejme zámerne opomenul skutočnosť, že po vydaní územného rozhodnutiat.j. 9.6.2010 žalovaný opakovane menil jeho požiadavky na projektovú dokumentáciu pre stavebné
povolenie, pričom ešte aj dňa 26.10.2010 žalovaný žiadal žalobcov o zapracovanie zmeny dispozícií
diela v zmysle návrhov talianskeho architekta. Žalobcovia upozornili žalovaného, že tieto nie je možné

komplexne zapracovať do projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, nakoľko nevyhovovali a
nezodpovedali slovenským normám. Preto žalobcovia opätovne zaslali žalovanému dňa 10.11.2010
viacero variant riešení dispozícií projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, z ktorých si dňa
19.11.2010 žalovaný zvolil jednu z nich.
Zdôraznila, že žalovaný nezabezpečil vykonanie inžiniersko-geologického prieskumu ( ďalej aj IGP) a

nepredložil záverečnú správu o jeho vykonaní žalobcom. Závery inžiniersko-geologického prieskumu
(IGP) sú nevyhnutným podkladom a pri ich absencii nie je možné projektovú dokumentáciu pre stavebné
povolenie ( ďalej aj PD SP) spracovať. K vyhotoveniu a odovzdaniu záverečnej správy inžiniersko-
geologického prieskumu (IGP) došlo až dňa 8.3.2011. Až od toho termínu teda začala plynúť lehota 60
pracovných dní na vypracovanie PD SP v zmysle bodu 5.1 zmluvy v spojení s bodom 5.2 zmluvy, ktorá
tak mala uplynúť dňa 19.5.2011. Žalobcovia odovzdali PD SP žalovanému už dňa 22.2.2011 teda včas.

Žalovanému tak voči žalobcom nevznikol nárok na žiadne zákonné ani zmluvné sankcie.
Podľa právnej zástupkyne žalobcov irelevantná je aj argumentácia žalovaného ohľadom termínu
dodaniaPDSP,zaktorýžalovanýpovažujedeň27.3.2012odvolávajúcsanaZmenuč.1-03.2012zodňa
27.3.2012. Žalovaný po odovzdaní PD SP dodatočne požiadal žalobcov o jej zmenu v časti napojenia
stavby na zdroj elektrickej energie. Žalobcovia pritom ale naprojektovali túto elektrickú prípojku v súlade

sÚzemnýmrozhodnutímavyjadrenímZSE.Žalovanýsivšaknezabezpečilpotrebnýsúhlasspripojením
vlastníka vedľajšej stavby, a preto bol nútený hľadať iné riešenie. Žalobcovia sa ja v tomto prípade
zachovali ústretovo voči žalovanému a poskytli mu pomoc a služby nad rámec dohodnutý v zmluve.
Zabezpečili
mu vypracovanie projektu nového napojenia stavby na elektrickú sieť v spolupráci s O.. D. S.. Táto

požiadavka žalovaného predstavovala samotnú objednávku, pri ktorej bola dohodnutá samostatná cena
a táto cena bola následne aj samostatne zaplatená žalovaným priamo O.. D. S.. Nové napojenie stavby
na elektrickú sieť bolo teda spracované v projekte - zmena č. 1 - 03.2012 zo dňa 27.3.2012.

V podaní doručenom súdu dňa 29.6.2015 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobcovia popierajú

vznik akéhokoľvek nároku žalovaného na zmluvnú pokutu z titulu omeškania žalobcov s odovzdaním
predmetu zmluvy riadne a včas. K omeškaniu s odovzda- ním predmetu zmluvy došlo z dôvodov výlučne
na strane žalovaného. Žalovaným uplatňovaný nárok prostredníctvom kompenzačnej námietky nespĺňa
podmienky hmotného práva na započítanie, nakoľko v prípade nároku žalobcov a údajného nároku
žalovaného sa absolútne nejedná o pohľadávky spôsobilé na započítanie. Pohľadávkami spôsobilými

na započítanie sú pohľadávky, ktoré sú nesporné a ktorých oprávnenosť účastníci vzájomne voči sebe
uznávajú. V danom prípade však žalobcovia pohľadávku žalovaného voči ním absolútne neuznávajú,
spochybňujú jej oprávnenosť a opodstatnenosť, nakoľko zo strany žalovaného nie je preukázaný právny
základ nároku, ktorý si žalovaný kompenzačnou námietkou uplatňuje. V predmetnom prípade teda
nemožné bez preukázania právneho základu a oprávnenosti nároku - údajnej pohľadávky žalovaného

v zmysle kompenzačnej námietky
aplikovať ust. § 580 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného je pohľadávka žalovaného sporná a
nespĺňa zákonom vyžadovanej podmienky na započítanie. Žalovanému nevznikol ani nemohol vzniknúť
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcom. Opätovne poukázal na to, že sa jedná o protinávrh
žalovaného v zmysle ust. § 97 ods. 2 O.s.p. , ktorý by mal byť vylúčený na samostatné konanie.

Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení doručenom súdu dňa 3.8.2015 uviedol, že žalovaný trvá na
tom, že faktúra č. 1/01/13, s úhradou ktorej sa mal dostať do omeškania nebola vystavená správne,
keďže bola vystavená združením autorizovaných architektov združených v zmysle zmluvy o združení
a teda dodávateľ uvedený na faktúre nebol v čase jej vystavenia platiteľom dane z pridanej hodnoty,

ale sa jednalo o združenie, ktoré nemá právnu subjektivitu. To znamená, že faktúra neobsahovala
náležitosti podľa ust.§ 71 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. s tým, že v časti meno a adresa sídla
platiteľa boli uvedené údaje nepla-titeľa dane z pridanej hodnoty. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, žeby
záveryzpredmetnejdaňovejkontrolypotvrdzovalisprávnevystaveniefaktúry.Daňovýúraduznalfaktúru
až po jej oprave v súlade s požiadavkami daňového úradu . Skutočnosť, že pôvodná faktúra nebola

vystavená správne, bola aj potvrdená aj tým, že žalobcovia následne faktúru opravili a žalovanému
zaslalinovúopravenúfaktúru.Opravenáfaktúrabolapritomzostranyžalobcovdoručenážalovanémuaž
dňa 26.3.2014. Žalovaný nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu ako takého, ale splatnosť
faktúry sa v zmysle zmluvy o dielo odvíjala od doručenia faktúry, ktorá musí obsahovať predpísanénáležitosti tak, aby faktúra spĺňala všetky náležitosti daňového dokladu. Rozhodnutie Finančného
riaditeľstvaSRnehovoríničosplat-nostifaktúry.Naopakpotvrdilo,žefaktúranebolavystavenásprávne-
označenie dodávateľa na faktúre nebolo správne. Splatnosť faktúry bola zmluvnými stranami dohodnutá

v čl. 6 ods. 6 . 3 zmluvy tak, že faktúra bude splatná do 14 dní odo dňa doručenia objednávateľovi a
musí obsahovať predpísané náležitosti tak, aby spĺňala všetky náležitosti daňového dokladu. Keďže
pôvodná faktúra neobsahovala tieto náležitosti splatnosť nastala až 14.dňom odo dňa doru-čenia
správne vystavenej faktúry žalovanému.
Trval na tom, že zo strany žalobcov došlo k omeškaniu s odovzdaním projektovej dokumentácie pre

stavebnépovolenie.Nestotožnilsastvrdenímžalobcov,žeichomeškaniebolozapríčinenénedostatkom
súčinnostižalovaného.Jednýmzdôvodovomeškaniažalobcovsodovzdanímprojektovejdokumentácie
mala byť podľa žalobcov požiadavka žalovaného na zmenu dispozícii diela. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o dispozičnom riešení bytov nemá vplyv na ukončenie a
odovzdanie projektovej dokumen-tácie pre stavebné povolenie. Dispozičné riešenie je pri takomto type
projektov často krát rie-šené aj v priebehu samotnej realizácie stavby a nebráni pri príprave projektovej

dokumentácie pre stavebné povolenie. Ďalším dôvodom omeškania žalobcov mala byť skutočnosť, že
žalo-vaný nezabezpečil vykonanie inžiniersko-geologického prieskumu a nepredložil záverečnú správu
o jeho vykonaní, ktorá je nevyhnutným podkladom bez ktorej nie je možné projektovú dokumentáciu
pre stavebné povolenie spracovať. K jej odovzdaniu malo dôjsť až 8.3.2011, kedy podľa názoru
žalobcov začala plynúť lehota 60 pracovných dní na vypracovanie projek-tovej dokumentácie pre

stavebné povolenie, pričom žalobcovia mali odovzdať projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie
už 22.2.2011. K tejto súvislosti poukázal na to, že v zmysle čl. 4 druhej vety Zmluvy o dielo žalobcovia
nepreukázali, žeby žalovaného žiadali o predloženie inžiniersko-geologického prieskumu. Žalovaný sa
nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že bez predmetného prieskumu nebolo možné spracovať projektovú
dokumentáciu pre stavebné povolenie, čo potvrdzujú aj samotní žalobcovia, ktorí vo svojom vyjadrení

uvá-
dzajú, že odovzdali projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie už 22.2.2011 pričom záverečnú
správu o vykonaní inžiniersko-geologického prieskumu obdržali až 8.3.2011. Žalovaný nesúhlasil ani
s tvrdením žalobcov, že jeho argumentácia ohľadom termínu dodania projektovej dokumentácie pre
stavebné povolenie, za ktorý žalovaný považuje 27.3.2012 odvolávajúc sa na Zmenu č. 1 - 03.2012 z

27.3.2012, je irelevantná. Rovnako nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov, že títo naprojektovali elektrickú
prípojku v súlade s Územným rozhod-nutím a vyjadrením ZSE a že žalovaný po odovzdaní projektovej
dokumentácie pre stavebné povolenie dodatočne požiadal žalobcov o jej zmenu v časti napojenia
stavby na zdroj elek-trickej energie keďže si žalovaný nezabezpečil potrebný súhlas s pripojením od
vlastníkaved-ľajšejstavbyapretobolnútenýhľadaťinériešenie. VzmyslevyjadreniaZápadoslovenskej

energetiky, a.s. pre územné rozhodnutie z 9.12.2009 táto spoločnosť určila podmienky a bod pripojenia
na spoločnom elektromerovom rozvádzači umiestnenom na verejne prístupnom mieste. Novým
vyjadrením stavebnému povoleniu následne táto spoločnosť určila pripojenie na mieste, ktoré nebolo
verejne prístupné a to na trafostanicu bez vecného bremena zriadeného pre ZSE. Žalobcovia nové
vyjadrenie ZSE zapracovali do projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, čím došlo podľa

názoru žalovaného k pochybeniu zo strany žalobcov ako zhotoviteľom diela, ktorý majú povinnosť
postupovať s odbornou starostlivosťou, keďže si títo nepreverili reálnu možnosť napojenia v trafostanici
a akceptovali stanovisko ZSE s pripojením na mieste, ktoré nebolo verejne prístupné. Žalobcovia
mali podľa názoru žalovaného trvať na pôvodných pripojovacích podmienkach ZSE ako boli vedené v
územnom rozhodnutí. Žalobcovia mali preveriť skutočnú možnosť napojenia a po zistení, že ZSE nemá

zriadené vecné bremeno, mali sa obrátiť na ZSE a trvať na ich pôvodnom stanovisku vydanom v konaní
o územnom rozhodnutí. Aby sa žalovaný mohol napojiť na trafostanicu, ku ktorej nebolo zriadené vecné
bremeno, vlastník nehnuteľnosti,
v objekte ktorej stojí trafostanica vo vlastníctve ZSE od neho žiadal 100 000 EUR. Žalovaný bol nútený
pochybením a neodôvodnenou akceptáciou stanoviska ZSE žalobcami hľadať alternatívne riešenia

napojenia, pričom za napojenie do súkromnej trafostanice uhradil na základe zmluvy o zriadení vecného
bremeno sumu 15 000 EUR. Mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené za zmenu projektu, ktorú bolo
potrebné urobiť pre vydanie stavebného povolenia zodpovedajú žalobcovia. Z toho dôvodu považuje
žalovaný za termín dodania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie 27.3.2012, čo potvrdzuje
Zmena č. 1 - 03.2012 zo dňa 27.3.2012. Poukázal aj na to, že žalovaný ako investor investoval nemalé

finančné prostriedky do kúpy nehnuteľnosti. Kúpa sa financovala úverom, ktorý je potrebné splácať,
preto žalovaný nemal dôvod zdržiavať vydanie stavebného povolenia a robiť prieťahy pri súčinnosti s
vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie.Nestotožnil sa ani s názorom žalobcov na kompenzačnú námietku. Nárok na zmluvnú pokutu vznikol
žalovanému vzhľadom na znenie čl. 9 ods. 9.1 zmluvy už porušením povinnosti odovzdať predmet
zmluvy včas a riadne, t.j. bez toho, aby bol žalovaný povinný uplatniť si tento nárok najskôr voči

žalobcom. Žalovaný v zmysle ust. § 98 druhej vety O.s.p. uplatnil voči žalobcom nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 114 560,87 EUR, t.j. žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku časti svojej pohľadávky
na zmluvnú pokutu vo výške 114 560,87 EUR, ktorú započítal voči nároku žalobcov uplatnenom v tomto
konaní. Ustanovenie § 98 O.s.p. umožňuje, aby účastník konania v jeho priebehu uplatnil pohľadávku
na započítanie. Protinávrhom je len prejav, ktorým odporca uplatňuje viac ako navrhovateľ. Ak žalovaný

nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac než uplatňuje žalobca, nemožno takýto jeho prejav považovať
za vzájomný návrh v zmysle § 98 O.s.p., ale je len obranou proti návrhu žalobcu a súd sa s ňou vyporiada
iba v odôvodnení rozsudku. Žalovaný si uplatnil voči
žalobcom nárok na zmluvnú pokutu len vo výške 114 560,87 EUR, t.j. o 2,49 EUR menej ako je
výška nároku uplatneného žalobcami v tomto konaní. Nesúhlasí ani s tvrdením žalobcov, že sa v
prípade pohľadávky žalovaného jednalo o neoprávnenú či neopodstatnenú pohľadávku, pri ktorej

nie je preukázaný právny základ nároku a žeby tak žalovaným uplatňovaný nárok prostredníctvom
kompenzačnej námietky nespĺňal podmienky hmotného práva na započítanie. V prípade oboch
pohľadávok sa jedná o peňažné pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty a teda obe pohľadávky sú
rovnakého druhu.

Právna zástupkyňa žalobcov v podaní zo dňa 20.8.2015 uviedla, že nesúhlasí s konštatovaním
žalovaného, podľa ktorého tento považuje za okamih začatia plynutia lehoty na splatnosť faktúry
doručenie upravenej faktúry a nie doručenie prvotne vystavenej faktúry. Toto nekorešponduje ani so
samotným konaním žalovaného, ktorý prvotne vystavenú faktúru bez výhrad prijal, nikdy ju po obsahovej
ani formálnej stránke nenamietal ani nespochyb-ňoval. Naopak, faktúru riadne zaúčtoval a uplatnil si

z nej nárok na odpočet DPH. Keďže žalovaný svojím konaním uznal svoj záväzok voči žalobcom tak
ako bol špecifikovaný vo faktúre , riadne plynula doba jej splatnosti, ktorá však v dôsledku neplnenia
zo strany žalovaného márne uplynula dňa 7.2.2013. Až následne keď vznikla polemika v rámci daňovej
kontroly u žalovaného žalobcovia opäť ústretovo vyhoveli požiadavke žalovaného a formálne upravili
faktúru v časti dodávateľa - v označení osoby, ktorá faktúru vystavila. Táto oprava však nepredstavovala

zmenu subjektu veriteľa, ktorým aj naďalej zostali obaja žalobcovia ako fyzické osoby podnikajúce v
rámci združenia bez právnej subjektivity. Nedošlo teda k novácii záväzku v zmysle § 570 Občianskeho
zákonníka. Chyba v označení dodávateľa nebola
dôvodom na neuznanie nároku na odpočítanie DPH zo strany žalovaného a teda ani na neuznanie
nároku žalobcov na zaplatenie odplaty za zdaniteľné plnenie v zmluve dohodnutej výške a určenej

splatnosti. Toto deklarovalo aj Finančné riaditeľstvo SR. Ak by sním žalovaný nesúhlasil mal si uznať
pochybenie a mal upustiť od uplatňovania nároku na odpočet DPH z predmetnej pôvodne vystavenej
faktúry. Žalovaný tak neurobil. Uviedla, že zmena dispozičných riešení bytov má vplyv na parametre
a požiadavky, ktoré z pohľadu platných technických noriem musia byť v rámci projektu dodržané
( napr. požiadavky na svetlotechniku, vzduchotechniku, bezpečnosť a pod. ) a tieto majú priamy vplyv

na obsahovú stránku projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. K tvrdeniam žalovaného, že
žalobcovia nežiadali o predĺženie inžiniersko-geologického prieskumu uviedla, že nutnosť vyhotovenia a
predloženiatohtoprieskumubolamedziúčastníkmikonaniaopakovanekomu-nikovanápričomžalovaný
bol opakovane upozorňovaný, že je nevyhnutným podkladom pre naprojektovanie - založenie objektu
a jeho konštrukcie. Žalovaný si bol tejto skutočnosti aj plne vedomý, čo potvrdzuje jeho komunikácia

so spoločnosťou ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., ktorá mala byť generálnym dodávateľom stavby. Už
v e-maili z 24.11.2009 bol žalo-vaný zo strany menovanej spoločnosti upozornený, že na spracovanie
rozpočtu stavby bude potrebná okrem projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie aj záverečná
správa z inžiniersko-geologického prieskumu. Následne sám žalovaný v e-maily z 11.12.2009 dopytoval
žalobcov či im bude postačovať spôsob vykonania inžiniersko-geologického pries-kumu ponúknutý

spoločnosťou ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. pre vypracovanie projekto-vej dokumentácie na stavebné
povolenie. V skutočnosti však žalovaný v tom období tento prieskum nezabezpečil a nepredložil
žalobcomzákladnýpodkladkspracovaniuprojektovejdokumentácieprestavebnépovolenie.Riešiltoaž
v roku 2011 čo potvrdzuje aj e-mailová komunikácia z 18.1.2011. Záverečná správa o tomto prieskume
bola vypracovaná až dňa 8.3.2011. Odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia až do 8.3.2011 bol

žalovaný v omeš-
kaní s poskytnutím potrebnej súčinnosti žalobcom - poskytnutím podkladu nevyhnutného na plnenie
zmluvy z ich strany. Žalobcovia sa tak nemohli dostať do omeškania s plnením pred-metu zmluvy.
K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovia nepostupovali s odbornou starostlivosťou pri riešení problémovs elektrickou prípojkou uviedla, že žalobcovia nemohli nerešpektovať podklady a usmernenia od
kompetentných orgánov, ktoré sú záväzné a nemožno sa od nich odchýliť a nerešpektovať práva
iných osôb, ktoré mali byť dotknuté investičným zámerom žalovaného. Bolo úlohou a zodpovednosťou

investora, aby si zabezpečil možnosť pripojenia k príslušnej trafostanici. Mal zabezpečiť súhlas od
vlastníkov príslušnej trafostanice prípadne žiadať súdnou cestou určenie vecného bremena - práva
užívania dotknutej trafostanice. Žalovaný to však neurobil, ale požiadal žalobcov, aby hľadali iné
alternatívy pripojenia dotknutej stavby na elektrickú sieť. Žalobcovia neboli oprávnení zasahovať do
rozhodovania spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. ani meniť ňou určené podmienky. Ich

úlohou bolo len projektovo spracovať riešenie schválené menovanou spoločnosťou. Ak žalovaný
nesúhlasil s novým vyjadrením ZSE a spôsobom napojenia elektrickej prípojky bolo v jeho réžii, aby
našiel inú možnosť. V tomto prípade sa však už jednalo o zmenu projektovej doku-mentácie pre
stavebné povolenie spracovanej podľa zmluvy a pre žalobcov by projektové spracovanie daného
iného riešenia predstavovalo rozšírenie predmetu zmluvy (naviac práce), ktoré malo byť zo strany
žalovaného aj samostatne odmenené. Žalovaný sa rozhodol a za-bezpečil si spracovanie novej

projektovej dokumentácie - Zmenu č. 1 - 03.2012 zo dňa 27.3.2012 pánom D.F. S. na základe medzi
nimi samostatne uzavretého zmluvného
vzťahu. Aj v tomto prípade boli žalobcovia nápomocní žalovanému a pomohli mu nájsť inú
vhodnú alternatívu elektrickej prípojky. Žalovaný sa opakovane dovolával plnení, ktoré údajne mali
zabezpečovať žalobcovia, avšak tieto nevyplývajú zo zmluvy ani z platných právnych predpisov

upravujúcich výkon slobodného povolenia autorizovaných architektov. Žalobcovia sa v zmluve zaviazali
vytvoriť pre žalovaného dielo špecifikované v bode 2.4.1 zmluvy. Žalovaný žiadal o plnenia, ktoré
neboli dohodnuté v zmluve a nepatria ani do zákon-ných povinností autorizovaných architektov. Tieto
plnenia patria medzi činnosti vyhradené a vykonávané autorizovanými inžiniermi v zmysle ust. § 5 zák. č.
138/1992 Zb. v platnom znení. Žalobcovia sa na poskytnutie týchto činností nezaviazali a nemohli sa ani

dostať do omeškania s ich plnením. Žalovaný si mal tieto činnosti zabezpečiť buď sám, alebo objednať
ich u externého dodávateľa oprávneného vykonávať inžiniering čo v skutočnosti aj žalovaný urobil keďže
inžiniering pre predmetnú stavbu zabezpečovala O.. O. P.. Čo sa týka kompenzačnej námietky naďalej
trvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

Na pojednávaní dňa 25.8.2015 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobcovia riadne a včas s
prihliadnutím na omeškanie žalovaného odovzdali projektovú dokumentáciu. Žalovaný mal poskytnúť
žalobcom včasné spolupôsobenie - predložiť všetky podklady, aby mohli urobiť projekt včas. Faktúra
bola vystavená v súlade so zmluvou a zákonom. Ak ju žalovaný považoval za nesprávnu, mal ju
reklamovať. Vyjadrenie daňového úradu nesúvisí s predmetnou faktúrou. Titulom nároku žalobcov je

zmluva a nie faktúra. Čo sa týka odovzdania projektovej dokumentácie bolo to odovzdané riadne a včas
a je to preukázané aj predloženými listinnými dôkazmi. Žalovaný svoju argumentáciu opiera o tvrdenia,
ktoré nesúviseli s predmetnou zmluvou a príslušné podklady mali byť predložené žalovaným resp.
inými organizáciami, ktoré by poveril žalovaný na vykonanie týchto činností. Žalobcovia vyprojektovali
prípojku v súlade s územným rozhodnutím. Ak to chcel žalovaný zmeniť nedalo sa to po vydaní

územného rozhodnutia a zabezpečenie pripojenia bolo úlohou žalovaného. Projektová dokumentácia
pre stavebné povolenie bola vyúčtovaná predmetnou
faktúrou. Pôvodná faktúra bola na žiadosť žalovaného zrušená a bola vystavená nová faktúra, ktorá je
v spise. Projektová dokumentácia mala byť vyhotovená do 15.10.2010, ale žalobcovia nemali všetky
podklady, boli menené dispozície, preto nemohol byť dodržaný termín. Lehoty sa posúvali. O zmenu

dispozície žalovaný požiadal dňa 26.10.2010. Z predloženej e-mailovej komunikácie od pani G., ktorá
zastupovala žalovaného vyplýva, že žalobcovia požadovali inžiniersko-geologický prieskum. ). Dňa
10.11.2010 zaslali žalobcovia viacero variant dispozícii podľa požiadaviek žalovaného. Geologický
prieskum bol vypracovaný až 8.3.2011 a od tohto dátumu vlastne začala plynúť lehota 60 dní
na vypracovanie predmetného projektu. K zmene elektrickej prípojky, na ktorú sa odvolával žalovaný

uviedla, že žalovaný samostatnou objednávkou zmenil v tejto časti projekt. Existuje o tom objednávka vo
forme e-mailu. Robil to iný subjekt, ktorému bola aj cena zaplatená. Mala za to, že projekt pre stavebné
povolenie bol odovzdaný dňa 22.2.2011.
Na otázku súdu, či boli reklamované nejaké vady diela (projektovej dokumentácie odovzdanej dňa
22.2.2011) odpovedala, že nie. Keďže sa nedalo pripojiť na trafostanicu uvedenú v projektovej

dokumentácii resp. nepodaril sa vybaviť súhlas, žalovaný požiadal žalobcov či by mu nepomohli nájsť
iné riešenie.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.8.2015 zotrval na tom, že faktúra bola vystavená
nesprávne - subjektom, ktorý nemá právnu subjektivitu a bola v rozpore so zmluvou. Nemala náležitosti
stanovenéprávnymipredpismi.Uviedol,žežalobcapochybil,čosatýkaodbornejspôsobilostivsúvislosti

s elektrickou prípojkou, ktorá nebola na verejne prístupnom mieste a hľadali sa alternatívy na riešenie.
Bola možnosť to riešiť vecným bremenom za 100 000 EUR. Nakoniec sa našla iná cesta a urobil
sa dodatok. Žalobcovia sa dostali do omeškania, preto je nárok žalovaného dôvodný. Kompenzačná
námietka bola uplatnená v menšej výške, ako je žalovaná suma, preto sa nejedná o vzájomný návrh.
Trval na kompenzačnej námietke s tým, že nakoľko sa nejedná o vzájomný návrh, nie je možné ju vylúčiť

na samostatné konanie. Projekt bol odovzdaný pred dňom 8.3.2011, žalobcovia preto nemôžu tvrdiť, že
čakali na geologický prieskum. Skôr odovzdali projekt, ako bol urobený geologický prieskum. Čo sa týka
zmeny dispozície, tá sa mohla riešiť aj počas realizácie stavby.

Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 25.8.2015 uviedol, že v územnom rozhodnutí bolo uvedené
k akej trafostanici sa majú pripojiť a je to uvedené aj v stavebnom povolení. Museli vychádzať z

územného rozhodnutia a preto to bolo tak naprojektované. Ak malo dôjsť k zmene, mal to riešiť
žalovaný a nakoniec sa to aj tak vyriešilo. Projekt pre stavebné povolenie vyprojektovali podľa územného
rozhodnutia a dokonca ešte pred vykonaním diela to boli odkonzultovať. V územnom rozhodnutí mala
byť tá istá prípojka trafostanice ako v projekte. Čo sa týka vyjadrenia p. E., tento zavádzal žalovaného,
keď chcel nejakých 100 000 EUR za tú prípojku nakoľko miestnosť trafostanice bola vo vlastníctve

elektrární. A na tú trafostanicu sa neskôr pripojil ďalší objekt. Návrh na zmenu dispozície, ktorý
prišiel od talianskeho architekta zobrali prekonzultovať na stavebný úrad, ale nebol akceptovateľný.
Medzitým (medzi územným rozhodnutím a stavebným povolením) došlo k zmene územného plánu
mesta Bratislava. Od pani P. dostali zoznam požiadaviek, ktoré bolo potrebné splniť ( napr. parkovacie
miesto malo mať namiesto 2,40 šírku 2,50 ). To sa dalo akceptovať, ale zmenu dispozície stavby - počet

bytov nebolo možné meniť, lebo to má vplyv na svetlotechniku, požiarnu ochranu a pod.. Svetlotechnický
posudok vyžadovaný už v územnom rozhodnutí stanovoval, ktoré izby museli byť aké a toto museli
akceptovať pri projektovaní.
Stavebnýúradimuviedol,žezásahdopôvodnenavrhnutejbudovybyvyžadovalnovéstavebnékonanie.
Žalobca v 1. rade uviedol, že projekt pre stavebné povolenie bol vypracovaný v stanovenej lehote,

ale existovala tichá dohoda s pánom, ktorý vydával stavebné povolenie, že pokým bude právoplatné
stavebné povolenie, doloží sa geologický posudok. Keď sa odovzdal projekt na stavebnom úrade,
odkonzultovalo sa, čo všetko je potrebné predložiť a doplniť, lebo súril termín. Každý mal stanovené
úlohy, čo má urobiť. Všetky výkresy boli vytlačené tak, aby sa dalo porovnať, ktoré boli pre územné
rozhodnutie a ktoré pre stavebné povolenie. Prvá požiadavka pre investora bola dodať inžiniersko-

geologický prieskum (žiadal to statik). Bola dohoda, že žalobcovia budovu so statikom „kvázi“ urobili
odhadom a keď geológ elektronicky poslal veci tak statik urobil prepočty a upravil základy a ten výkres
sa potom vymenil na stavebnom úrade, aby sa nezdržoval celý proces. Takto bolo urobené po dohode
so stavebným úradom. Aj inžiniersko-geologický prieskum bol doložený a potom na základe toho vydali
stavebné povolenie. Archeologický prieskum sa nedal vykonať, pričom pamiatkari uviedli, že sa jedná o

prvé pásmo ochrany. Poukázal aj na list od p. G. s požiadavkou, aby v projekte boli zapracované výrobky
talianskych značiek - konkrétne kotly a klimatizácie, čomu aj vyhoveli. Čo sa týka zmeny dispozícii
apelovali, že je to strata času, lebo taliansky architekt urobil také dispozície, ktoré by u nás neprešli.
Nakoniec sa to uzavrelo tak, že oznámili žalovanému, že toto čo predložili je jediná varianta, ktorá
„prejde“ cez stavebné povolenie. Tú im potom pán H. odsúhlasil e-mailom. Uviedol tiež, že projekt

bol odovzdaný skôr, ako bol urobený geologický prieskum len preto, lebo ich tlačil investor. Pokiaľ
by geologický prieskum nebol dodaný, nebolo by vydané stavebné povolenie. Geologický prieskum je
nevyhnutný pre architekta a statika. Je to potrebné pre projektovanie a výpočet základov. Výpočet je
súčasťou stavebného povolenia.
Na otázku súdu uviedol, že elektrická prípojka bola súčasťou projektu pre stavebné povolenie. Oni ju

vyprojektovali podľa územného rozhodnutia. Keď bolo vydané územné rozhodnutie, manažér stavby
mal preveriť tieto skutočnosti. Zmenu projektu v časti prípojky robil projektant žalobcov na základe
objednávky a cenovej ponuky ( zo 7.3.2012 ). Žalovaný si to objednal osobitne mimo žalobcov, priamo u
projektanta -elektrikára.Keďžetobolozapracovanédocelkovéhoprojektu,jetopodhlavičkoužalobcov.
Zmluvu o pripojení mal riešiť manažér projektu a nie žalobcovia. Jedná sa o inžiniersku činnosť. Keď

išli riešiť projekt pre územné rozhodnutie, prvá alternatíva bola navrhnutá architektkou žalobcov, že sa
vybuduje vlastná trafostanica. Žalovaný uviedol, že oni to platiť nebudú, preto sa hľadalo iné riešenie.
K námietke pána H. ako je možné, že žalobcovia dali projekt dva týždne predtým, ako bol hotový
výsledok geologického prieskumu, keď je pre statiku potrebný geologický prieskum uviedol, že pracnezískali geológiu z okolia. Stavebný úrad vyžiadal, že musia podchytávať budovy. Problém pri vydaní
stavebného povolenia bol aj v tom, že neexistoval súhlas k podchytávaniu susedných budov od všetkých
vlastníkov. Zistili aj od p. E. ako zakladal budovu. Povedal, že na jednej strane mal problém, na druhej

nie, preto vychádzali z nejakého priemeru. Podchytávanie sa vyriešilo tak, že to svojím spôsobom okla-
mali, že nešli pod jeho základ, ale urobili základ na strane žalovaného, aby to išlo rýchlo. Celé základy
odhadli. Keď geológ odhalil vrstvy (urobil posudok), poslal údaje e-mailom, tie išli statikovi a statik opravil
výkres zakladania podľa správy geológa. Následne vymenili na sta-vebnom úrade výkresy za správne.
Majú odložený aj pôvodný výkres označený ako zmena. Robili to tak preto, aby nezdržiavali vec. Pán

Kamenec to na stavebnom úrade povolil. Na za-čiatku predložili nesprávne výkresy len preto, aby celý
proces urýchlili. Problémy s pod-chytávaním budovy spôsobili posun o 2,5 mesiacov. Bolo potrebné sa
dohodnúť. Pán E.
trval na tom, že to musí byť dokonalé, lebo on mal dve podlažia garáží v podzemí. Pán E. robil problémy
spoločnosti FINGEST vo všetkom.
KtvrdeniupánaH.,žeproblémbolvtom,žežalobcoviadalidoprojektuprípojkunatrafostanicuvbudove

p. E., ktorá sa nedala realizovať uviedol, že postupovali podľa pokynov, ktoré dostali. Oni nemohli
vymyslieť iné pripojenie a neskúmali, či tam je vecné bremeno. Toto je vec inžinieringu a investora
(žalovaného).
Na otázku súdu či jedinou zmenou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie oproti tej, ktorá
bola odovzdaná dňa 22.2.2011 bola iba zmena elektrickej prípojky trafostanice odpovedal, že áno.

Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 25.8.2015 uviedla, že zmena dispozície stavby mala vplyv na
predĺženie lehoty na vyhotovenie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Došlo tým k zmene
viacerých vecí - jednak svetlo technického posudku,
malo dôjsť k zmene ( k zvýšeniu ) počtu parkovacích miest, čo nebolo možné urobiť pre nedostatok

miesta. Zmena dispozície by neprešla. Bola to len strata času, ale snažili sa vyhovieť žalovanému. Keď
žalovaný zistil, že sa nedá urobiť prípojka tak, ako to bolo pôvodne navrhnuté, tak hľadali iné riešenie, ku
ktorému mu pomohli žalobcovia. Jednalo sa o inžiniersku činnosť, ktorá nebola úlohou žalobcov. Zmena
elektrickej prípojky bola urobená na žiadosť žalovaného.

Štatutárny zástupca žalovaného M. H. na pojednávaní dňa 25.8.2015 uviedol, že žalovaný nezaplatil
danú faktúru. Bola vykonaná daňová kontrola. Potom bola vystavená nová faktúra, ktorá bola zaplatená.
K žiadosti o použitie talianskych výrobkov uviedol, že tie-to sa uvádzajú až v realizačnom projekte a
nie v projekte pre stavebné povolenie. Má skúse-nosti so stavbami už 25 rokov. Štyri roky trvalo kým
došlo k vydaniu stavebného povolenia. Bol každý týždeň v Bratislave a asi 50 krát jednal so žalobcami.

Poprel, že územné rozhod-nutie bolo vydané na trafostanicu p. E.. Elektrárne žiadali vecné bremeno v
súvislosti s prípojkou. Projekt bol daný 22.2.2011 a stavebné povolenie bolo právoplatné až v októbri
2012. Bolo potrebné riešiť problém s trafostanicou. Bol potrebný jeden súhlas od p. E., ale nedalo sa
to vyriešiť. Keď zistili, že projekt z 22.2.2011 sa nedal realizovať pre problém s elektrickou prípojkou,
museli nájsť iné riešenie. Nakoniec bol projekt hotový viac ako po roku a pol. Elektrárne bez dohody s

pánom E. nedali súhlas s použitím trafostanice. Bolo by jednoduchšie za 30 000 EUR postaviť vlastnú
trafostanicu. Nebolotovšakchyboužalobcov.Šesťmesiacovsačakalonastretnutieohľadompripojenia
na inú trafostanicu. Mali to zistiť architekti, kde sa má urobiť prípojka. Búracie práce boli dokončené v
januári 2011. Sondy sa robili vo februári a 8.3.2011 predložili doklady o geologickom prieskume.

V podaní zo dňa 24.9.2015 právna zástupkyňa žalobcov zhrnula termíny a lehoty jednotlivých plnení
zmluvy o dielo, ktoré súvisia s vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Dňa
24.11.2009 bol žalovaný upozornený zo strany spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. na to,
že bude potrebná záverečná správa IGP. Dňa 9.12.2009 bolo vydané vyjadrenie ZSE pre územné
rozhodnutie vo veci prípojky NN, v ktorom súhlasili s napojením na trafostanicu TS 1270-000. Dňa

21.7.2010 nadobudlo právoplatnosť územné rozhodnutie. Dňa 15.10.2010 podľa zmluvy o dielo mala
byť odovzdaná projektová dokumentácia pre stavebné povolenie. Dňa 26.10.2010 žalovaný žiadal
o zapracovanie zmien dispozícií na základe spoločníkov žalovaného (e-mailom). Dňa 10.11.2010
žalobcoviazasielajúupravenévariantydispozícií vzmyslepožiadaviek žalovaného.Dňa19.11.2010ža-
lovaný odsúhlasil jednu z variant upravených dispozícií (e-mailom). Dňa 22.11.2010 žalob-covia

informovali žalovaného, že ním zvolenú variantu dispozícií zapracujú do PD SP. Dňa 18.1.2011 žalovaný
zasiela žalobcom e-mail, v ktorom žiada informáciu, či pre nich bude po-stačovať spôsob vykonania
IGP k vypracovaniu PD SP. Dňa 22.2.2011 bola zo strany žalob-cov odovzdaná žalovanému PD SP
(s napojením prípojky NN na trafostanicu TS 1270-000 v súlade s vyjadrením ZSE zo dňa 9.12.2009).Dňa 8.3.2011 bola vyhotovená a odovzdaná záverečná správa z IGP. Dňa 5.3.2012 bola daná žiadosť
žalovaného o spracovanie projektu - zmeny prípojky NN. Dňa 8.3.2012 bola zaslaná cenová ponuka
na vypracovanie projektovej dokumentácie novej prípojky NN k trafostanici TS 157. Predložila tiež

vyjadrenie Slovenskej komory architektov (Autorizačného výboru) z 11.9.2015, podľa ktorého pre
založenie stavby je bezpodmienečne nutné mať informácie o geológii v mieste založenia stavby. IGP
nie je
obsahom projektovej činnosti, ale si ho zabezpečuje stavebník ako podklad pre projektanta. Autorizačný
výbor Slovenskej komory architektov k otázke zmien dispozície bytov v PD SP uviedol, že takéto

zmeny by mali byť posúdené generálnym projektantom z hľadiska static-kého, ako aj z hľadiska
naplnenia hygienických a iných noriem. Túto zmenu bolo potrebné konzultovať aj so stavebným
úradom a príslušnými orgánmi. Žalobcovia nesúhlasili s tvrde-niami žalovaného súvisiacimi s napojením
trafostanice. V PD SP naprojektovali prípojku NN v súlade s vyjadrením ZSE. K uvedenej trafostanici
TS 1270-000 bolo možné pripojiť sa, avšak vyžadoval sa súhlas vlastníka trafostanice, čo žalovaný
musel vedieť už pri procese zís-kavania územného rozhodnutia. Žalovaný tvrdil, že sa s vlastníkom tejto

trafostanice nedoho-dol. Až následne v marci 2012 (rok a pol po odovzdaní PD SP) žalovaný požiadal
žalobcov (nad rámec dohodnutý v zmluve), aby sa pokúsili nájsť iné riešenie napojenia prípojky NN.
Riešenie novej prípojky bolo zabezpečené v spolupráci s O.. D. S., s ktorým žalovaný uzavrel osobitnú
zmluvu. Žalobcovia mali za to, že problémy s elektroprípojkou neboli spôsobené z dôvodov na ich strane,
keďže oni odovzdali PD SP riadne v súlade s územným rozhodnutím a vyjadrením ZSE.

Na pojednávaní dňa 9.10.2015 právna zástupkyňa žalobcov žiadala kompenzačnú ná-mietku
žalovaného ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietnuť. Mala za to, že nároky žalob-cov boli
dostatočným spôsobom preukázané. Títo v zmysle dojednaných zmluvných podmie-nok riadne
vyhotovili a odovzdali dohodnutú projektovú dokumentáciu pre stavebné povole-nie. S jej odovzdaním

sa nedostali do omeškania vzhľadom na omeškanie žalovaného s po-skytnutím súčinnosti, ktorá mu
vyplývala zo zákona ako aj zo samotnej zmluvy. Žalovanému teda nikdy nevznikol nárok na zmluvnú
pokutu voči žalobcom. Projektová dokumentácia bola odovzdaná v súlade s vyjadrením s územným
rozhodnutímčožalovanýodúzemnéhokona-niaaždoposiaľnikdynerozporoval.Žalobcoviapostupovali
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záväznými rozhodnutiami a vyjadreniami dotknutých orgánov.

Na základe toho im vlastne vznikol aj nárok v zmysle zmluvy, ktorá je titulom vzniku nároku na
zaplatenie časti odmeny za spracovanú dodanú časť diela, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou. Táto bola
vy-stavená v súlade so zmluvou a obsahovala všetky náležitosti a žalovaný ju prevzal ako riadny a
správny účtovný doklad a na jej základe si uplatnil nárok na odpočet DPH. Žalovaný túto faktúru
nikdy ako nesprávnu nevrátil na prepracovanie, nevyradil ju zo svojho účtovníctva a z pôvodného

zdaňovacieho obdobia, ale nepodal ani dodatočné opravné daňové priznanie ani nepožiadal o jej
zrušenie dobropisom a vystavenie novej faktúry. Žalovaný týmto spô-sobom nepostupoval, naopak
svojím konaním plne akceptoval dotknutú vystavenú faktúru a v súčasnosti sa zámerne odvoláva na
údajné chybné vystavenie faktúry s cieľom eliminovať, alebo aspoň minimalizovať nárok žalobcov na
úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Žalova-

ný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by sa žalobcovia dostali do omeškania s
odovzdaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, alebo že postupovali neodborne. Svoju
argumentáciu žalovaný oprel vlastne len o údajné neposkytnutie dodatočných plnení, na ktoré ale
žalobcovia neboli zmluvne zaviazaní či už samostatnou zmluvou o dielo, alebo žiadnou inou osobitnou
zmluvou. Tieto mali byť zabezpečené zo strany žalovaného resp. iných profesií inžinieringu. Žalovaný

sa preto nemôže odvolávať na skutočnosti a plnenie, ktoré si mal splniť sám resp. vo vlastnej réžii
zmluvne zabezpečiť.
Na otázku súdu či v období od 21.7. 2010 do 15.10.2010 žiadal žalovaný doplniť alebo zmeniť projekt
resp. či v tomto období vyzývali žalobcovia žalovaného na poskytnutie
súčinnosti v súvislosti s vykonaním predmetnej časti diela právna zástupkyňa žalobcov odpovedala, že

v tomto období nežiadal žalovaný o doplnenie, alebo zmenu projektu, ale k tomu či vyzývali žalobcovia
žalovaného na poskytnutie súčinnosti by sa vedel vyjadriť žalobca v 1. rade.

Žalobca v 1. rade uviedol, že keď bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie vyzvali spoločnosť
FINGEST na stretnutie s tým, že sa mal dohodnúť ďalší postup vo veci. To stretnutie sa aj uskutočnilo.

Komunikácia medzi účastníkmi prebiehala.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:Nebol medzi účastníkmi konania sporné a predloženou zmluvou zo dňa 1.3.2008 mal súd preukázané,
že O.. I. Ľ. J. I. O.. I.. D. W. uzavreli podľa ust. § 829 Občianskeho zákonníka Zmluvu o združení
autorizovaných architektov za účelom spoločného výkonu slobodného povolania autorizovaného

architekta v celom rozsahu činností, ktoré vyplývajú zo zák. č. 138/1992 Zb. a autorizačných osvedčení.
Združenie malo používať obchodný názov D. I. I. I. C., W. XX, XXX XX T.. Združenie nemá právnu
subjektivitu.

Podľa ust. § 829 Občianskeho zákonníka niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o

dosiahnutie dojednaného účelu. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Podľa ust. § 834 Občianskeho zákonníka majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Podľa ust. § 835 Občianskeho zákonníka podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké,

akzmluvaneurčujeinak.Zozáväzkovvočitretímosobámsúúčastnícizaviazaníspoločneanerozdielne.

Zmluvou o dielo č. 02/2008 zo dňa 22.5.2008 bolo súdu preukázané, že ju uzavreli žalovaný ako
objednávateľ a ako zhotoviteľ D. I.É. I. I. C., W. XX, XXX XX T., zastúpený O.. I.. D. W.. Zhotoviteľ sa
zaviazal poskytnúť objednávateľovi požadované výkony a plnenia konkretizované v tejto zmluve, prílohe

č. 1 k tejto zmluve a objednávke, výlučne za ceny dohodnuté a kalkulované podľa prílohy č. 1, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Podľa čl. 2. bodu 2.4.1 základné výkony zhoto-viteľa pri zhotovení
diela zahŕňajú tieto čiastkové plnenia: a) zameranie skutočného stavu pôvodného objektu, vypracovanie
projektu asanácie pôvodného objektu (vrátane projektu pre
búracie práce), b) architektonická štúdia dispozičného riešenia (návrh stavby), c) vypra-covanie

projektu pre územné rozhodnutie, d) vypracovanie projektu pre stavebné povolenie, e) vypracovanie
realizačného projektu, f) vypracovanie „Výkazu výmer podľa jednotlivých špecializácií pre stanovenie
ceny stavebnej akcie“, g) výkon autorského dozoru na stavbe.
V článku 4. zmluvy účastníci dohodli spolupôsobenie objednávateľa. Žalovaný sa zaviazal, že počas
vykonávania diela poskytne zhotoviteľovi súčinnosť v potrebnom rozsahu

spočívajúcu najmä v odovzdaní primárnych a doplňujúcich údajov, upresnení podkladov, vyjadrení
a stanovísk, ktorých potreba vznikne v priebehu plnenia tejto zmluvy. Toto spolupôsobenie sa malo
poskytnúť bezodkladne, najneskôr do troch dní od jeho vyžiadania. Účastníci ďalej dohodli, že ak
objednávateľ neposkytne spolupôsobenie v dohodnutých termínoch, zhotoviteľ je oprávnený primerane
prispôsobiť termíny plnenia jednotlivých fáz realizácie diela oproti termínom dohodnutým zmluvou.

V článku 5. sa zhotoviteľ zaviazal, že dielo realizuje v týchto termínoch: a) zameranie skutočného stavu
pôvodného objektu, vypracovanie projektu asanácie pôvodného objektu (vrátane projektu pre búracie
práce) do konca mája 2008, b) architektonická štúdia dispozič-ného riešenia a vypracovanie projektu
pre územné rozhodnutie do konca júna 2008, c) vypra-covanie projektovej dokumentácie pre stavebné
povolenie 60 pracovných dní od právoplat-nosti územného rozhodnutia, d) vypracovanie realizačného

projektu 30 pracovných dní od právoplatnosti stavebného povolenia, e) vypracovanie „Výkazu výmer“
10 pracovných dní po ukončení RP, f) výkon autorského dozoru priebežne počas realizácie (bod 5.1).
Dodržiavanietermínovbolopodmienenériadnymavčasnýmspolupôsobenímobjednávateľa.Vprípade,
že z toho dôvodu by došlo k prerušeniu prác na zhotovení diela, lehota na jeho zhotovenie sa predĺži o
dobu, o ktorú prerušenie ovplyvnilo dobu jeho vykonania (bod 5.2). V prípade omeškania zhotoviteľa z

dôvodov na jeho strane má objednávateľ právo žiadať penále podľa článku 9. zmluvy (bod 5.3).
V článku 6. zmluvy účastníci dohodli cenu predmetu plnenia a platobné podmienky. Podľa čl. 6. bodu
6.1 zmluvy cena predmetu plnenia bola dohodnutá vo výške 3 263 160,-Sk ako cena maximálna
(cena bude fakturovaná bez DPH). Podľa čl. 6. bodu 6.2 zmluvy cena za predmet plnenia bude
fakturovaná priebežne - v niekoľkých splátkach počas realizácie takto: prvá splátka v hodnote 400 000,-

Sk (13 277,27 EUR) pri podpísaní zmluvy, druhá splátka v hodnote 600 000,-Sk (19 916,35 EUR) po
dodaní PD na územné konanie, tretia splátka v hodnote 600 000,-SK (19 916,35 EUR) po obdržaní
právoplatnosti územného rozhodnutia, štvrtá splátka v hodnote 663 160,-Sk (22 012,87 EUR) po vydaní
a právoplatnosti stavebného povolenia, piata splátka v hodnote 600 000,-Sk (19 916,35 EUR) po
odovzdaní RP a výkazu výmer od zhotoviteľa objednávateľovi, šiesta splátka v hodnote 400 000,-Sk (13

277,27 EUR) po právoplatnej kolaudácii stavby. Podľa čl. 6. bodu 6.3 zmluvy faktúra bude splatná do 14
dní odo dňa doručenia objednávateľovi a musí obsahovať predpísané náležitosti: a) označenie „faktúra“
a jej číslo, b) identifikačné údaje objednávateľa a dodávateľa (IČO, IČ DPH, sídlo), c) označenie banky
a čísla účtu, na ktorý sa má previesť úhrada, d) číslo zmluvy a označenie fakturovanej časti diela, e)deň vystavenia a odoslania faktúry a lehotu jej splatnosti, fakturačné obdobie, f) fakturovanú sumu, g)
podľa povahy fakturácie doklady preukazujúce oprávnenosť fakturácie, h) pečiatka a podpis a všetky
iné náležitosti tak, aby faktúra spĺňala všetky náležitosti daňového dokladu.

V článku 9. zmluvy účastníci dohodli zmluvné pokuty. Podľa bodu 9.1 zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi
zmluvnú pokutu: a) za omeškanie s povinnosťami odovzdať predmet zmluvy včas a riadne, a to vo výške
0,2% z ceny príslušnej časti projektovej dokumentácie, za každý deň omeškania do 14 dní, nad 14 dní
1% za každý deň omeškania, b) za vadné plnenie
a to vo výške 10% z ceny príslušnej časti dokumentácie, túto pokutu zhotoviteľ nezaplatí, ak odstráni

vady do 14 pracovných dní od dátumu zaslania písomnej reklamácie, c) za omeška-nie s odstránením
vád príslušnej časti projektovej dokumentácie a to 500,-Sk (16,60 EUR) za každý deň. Podľa bodu 9.2
objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi zmluvnú pokutu za nezaplate-
nie faktúry za riadne splnený predmet zmluvy a to vo výške 0,2% zo sumy faktúry za každý deň
omeškania po dobe splatnosti faktúry, do 14 dní omeškania a 1% nad 14 dní omeškania.
Dielo malo názov „MULTI-USE HOUSE MICKIEWICZOVA“.

Listom zo dňa 3.11.2008 mal súd preukázané, že žalovaný potvrdil prevzatie projek-tovej dokumentácie
pre územné konanie a listom zo dňa 28.11.2008 mal súd preukázané, že O.. O. P. (K.T. Plus, s.r.o.) tiež
potvrdila prevzatie tejto dokumentácie.

Z e-mailu spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. zo dňa 24.11.2009 súd zistil, že menovaná
spoločnosť zaslala žalovanému zoznam potrebných dokumentov pre spracovanie záväznej cenovej
ponuky na realizáciu jeho investičného zámeru na E. K.. v T., medzi ktorými bola aj záverečná správa
z inžiniersko-geologického prieskumu.

Z e-mailu spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. zo dňa 8.12.2009 súd zistil, že menovaná
spoločnosťzaslalažalovanémucenovúponukunarealizáciuvrtuapenetračnejsondystým,ževýsledky
by mali postačovať pre návrh založenia objektu a jeho konštrukcie.

Na preukázanie tvrdení žalobcovia predložili aj cenovú ponuku spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s

r.o. zo dňa 8.12.2009.

Vyjadrením spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 9.12.2009, adresovaným spoločnosti
K.T. Plus, s.r.o. bolo súdu preukázané, že ZSE súhlasila s vydaním územného rozhodnutia pre stavbu
„Polyfunkčný dom - E. K.., T. s tým, že odber elektrickej energie bude zabezpečený z NN rozvádzača

trafostanice Q. XXXX-XXX.

Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 9.6.2010, ktoré nado-budlo právoplatnosť
21.7.2010 súd zistil, že pre žalovaného bolo vydané územné rozhodnutie - rozhodnutie o umiestnení
stavby č. 1180 (E. K. U.).

E-mailom zo dňa 26.10.2010 bolo súdu preukázané, že E.. Q. G. v mene p. H. a spoločníkov žalovaného
žiadala žalobcov o zmenu dispozície bytov.

E-mailom z 10.11.2010 mal súd preukázané, že žalobcovia zaslali upravené dispozície bytov pre

žalovaného.

E-mailom zo dňa 19.11.2010 bolo súdu preukázané, že žalovaný odsúhlasil variantu A novej dispozície.

E-mailom z 22.11.2010 mal súd preukázané, že žalobcovia potvrdili prijatie schválenia zmeny dispozície

s tým, že dokumentácia bude spracovaná ako na stavebné povolenie.

E-mailom z 5.1.2011 bolo súdu preukázané, že žalovaný žiadal preposlať balíček pôdorysov, ktoré sa
pripravujú na stavebné povolenie pre E..

E-mailom z 18.1.2011 mal súd preukázané, že žalovaný požiadal o písomné potvrdenie položiek
inžiniersko-geologického prieskumu, či jeho rozsah bude postačujúci pre vypracovanie projektu pre
stavebné povolenie.Z preloženého e-mailu súd zistil, že žalobcovia oznámili žalovanému, že súhlasia s položkami
geologického prieskumu a považujú ich za postačujúce.

Na preukázanie vyhotovenia projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie žalobcovia predložili
súdu prvú stranu projektu stavby na stavebné povolenie z 01.2011, prvú stranu výkresu 1 z 1/2011,
Zoznam príloh a technickú správu z februára 2010 a Protokol o určení vonkajších vplyvov č. 020-2011
zo dňa 7.2.2011.

Listom zo dňa 22.2.2011 žalovaný potvrdil prevzatie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie
týkajúcej sa predmetnej stavby.

Listom zo dňa 22.2.2011 O.. O. P. (za spoločnosť K.T. Plus, s.r.o.) potvrdila prevzatie projektovej
dokumentácie pre stavebné povolenie týkajúcej sa predmetnej stavby.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné a časťou záverečnej správy bolo súdu preukázané, že
záverečná správa IGP bola vyhotovená a predložená dňa 8.3.2011.

E-mailom z 5.3.2012 mal súd preukázané, že žalovaný žiadal o súčinnosť žalobcov pri zmene
elektroprípojky predmetnej stavby.

E-mailom zo 7.3.2012 bolo súdu preukázané, že D. S. oznámil žalobcom, že je možné urobiť zmenu
elektrickej prípojky, pričom cena za projektovú dokumentáciu bude 382 EUR.

E-mailom zo dňa 8.3.2012 bolo súdu preukázané, že žalobcovia preposlali list od p. S. žalovanému.

Z e-mailu E.. C. R. z 13.3.2012 adresovaného žalobcom súd zistil, že žalovaný súhlasil s cenou a žiadal
o zabezpečenie súhlasu Západoslovenskej energetiky.

Žalovaný na preukázanie tvrdenia o vyhotovení projektovej dokumentácie pre pre stavebné povolenie
ku dňu 27.3.2012 predložil súdu Prvú stranu projektovej dokumentácie - ZMENA č. 1 -03.2012, Zoznam
príloh a technickú správu, Protokol o určení vonkajších vplyvov č. 020-2011 z 27.3.2012 a Tabuľku
určenia vonkajších vplyvov.
Z týchto predložených dokumentov súd zistil, že sa jednalo o zmenu časti projektu týkajúcej sa

elektroinštalácie, ktorú vypracoval O.. D. S..

Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 28.6.2012 uzavretou medzi spoločnosťou RHK REAL s.r.o. ako
budúcim povinným z vecného bremena a žalovaným ako budúcim oprávneným z vecného bremena bolo
súdu preukázané, že sa účastníci dohodli na budúcom

zriadení vecného bremena v súvislosti s napojením novostavby žalovaného na trafostanicu umiestnenú
v budove spoločnosti RHK REAL s.r.o. za odplatu 15 000 EUR.

Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 12.9.2012, ktoré nado-budlo právoplatnosť

29.10.2012 súd zistil, že pre žalovaného bolo vydané stavebné povolenie na stavbu „H. Z., E. K.., T.
(E. K. U.).

Z faktúry predloženej žalobcami súd zistil, že mala číslo 1/01/13, bola vystavená a odoslaná dňa
7.1.2013. Ako deň plnenia je na nej uvedené 7.1.2013 a je splatná 7.2.2013. Bola vystavená na základe

Zmluvy o dielo č. 02/2008 ako štvrtá splátka na sumu 22 012,87 EUR bez DPH, pričom celková
vyúčtovaná suma s DPH predstavuje 26 415,44 EUR. Na faktúre (daňovom doklade) je uvedené číslo
účtu dodávateľa (2620030795/1100) a „IČ DPH“ (SK1026580225). Ako dodávateľ je na nej uvedený D.
I. I. I. C., W. XX, XXX XX T.. Nie je na nej uvedené „IČO“ dodávateľa.

Z protokolu Daňového úradu Košice zo dňa 26.4.2013 súd zistil, že daňová kontrola u žalovaného sa
týkala dane z pridanej hodnoty za január - december 2010. Pri faktúre č. 11/10/10 zo dňa 1.10.2010 bolo
zistené, že ako dodávateľ bol na nej uvedený D. I. I. I. C., W. XX, XXX XX T., IČ DPH: SK1026580225.
Faktúra bola vystavená na základe Zmluvy o dielo č. 02/2008. Faktúra bola vystavená združenímarchitektov - žalobcov v 1. a 2. rade. Obaja účastníci združenia sú platcami DPH, ale dodávateľ uvedený
na predmetnej faktúre (združenie, ktoré nemá právnu subjektivitu) nebol platiteľom DPH. IČO na faktúre
uvedené nebolo a IČ DPH uvedené na faktúre bolo pridelené O.. I.. D. W.. Daňový úrad konštatoval,

že platiteľ dane FINGEST, s.r.o. porušil ust. § 71 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení.
Faktúra č. 11/10/10 zo dňa 1.10.2010 nebola vystavená poverenou osobou v zmysle na ust. § 4 ods. 3
a § 70 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení.

Zo žalobcami predloženej šiestej strany rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR (z 11.11.2013)

týkajúceho sa vyššie uvedenej daňovej kontroly a faktúry č. 11/10/10 súd zistil, že bolo v ňom
konštatované, že nebol spochybnený zdaniteľný obchod medzi daňovým subjektom a združením
fyzických osôb, ale jednalo sa o formálnu chybu v označení dodávateľa na faktúre.

Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcami a žalovaným súd zistil, že dňa 12.3.2014 žalovaný požiadal o
opravu označenia dodávateľa na faktúrach č. 11/10/10 a č. 1/01/13. Dňa 13.3.2014 žalobcovia oznámili

žalovanému, že to nie je dôvodné s poukazom na zákon o DPH a rozhodnutie Finančného riaditeľstva
SR. Dňa 18.3.2014 žalovaný s poukazom na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 11.11.2013
avýzvusprávcudanenadoloženieopravenejfaktúrydo24.2.2014požiadaloopravufaktúryč.11/10/10.
Dňa 19.3.2014 žalobcovia oznámili žalovanému, že bez obdržania kópie rozhodnutia a jeho posúdenia
nemôžu vyhovieť požiadavke žalovaného.

E-mailom žalobkyne v 2. rade zo dňa 25.3.2014 bolo súdu preukázané, že v zmysle požiadavky
žalovaného zaslala mu poštou upravené faktúry.

Výpisom z účtu žalovaného mal súd preukázané, že dňa 18.3.2014 uhradil na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX sumu 13 000 EUR.
Výpisom z účtu žalovaného mal súd preukázané, že dňa 23.4.2014 uhradil na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX sumu 13 415,44 EUR.

Žalobcovia potvrdili prijatie vyššie uvedených súm v uvedených dňoch.

Z e-mailu JUDr. Milana Weiczena (advokáta advokátskej kancelárie Čollák, Weiczen, Vanko & Partners),
právneho zástupcu žalovaného, adresovaného právnej zástupkyni žalobcov, zo dňa 9.4.2014 súd zistil,

že v prílohe tohto e-mailu právny zástupca žalovaného zasielal právnej zástupkyni žalobcov návrh
dohody o ukončení zmluvy o dielo.

Z faktúry predloženej žalovaným (opravenej faktúry) súd zistil, že mala číslo 1/01/13, bola vystavená
a odoslaná dňa 7.1.2013. Ako deň plnenia je na nej uvedené 7.1.2013 a je splatná 7.2.2013. Bola

vystavená na základe Zmluvy o dielo č. 02/2008 ako štvrtá splátka na sumu 22 012,87 EUR bez DPH,
pričom celková vyúčtovaná suma s DPH predstavuje 26 415,44 EUR. Na faktúre (daňovom doklade) je
uvedené číslo účtu dodávateľa (XXXXXXXXXX/XXXX) a „IČ DPH“ (SK1026580225). Ako dodávateľ je
na nej uvedený O.. I.. D. W.P., P. XXXX/XX, XXX XX T. X - S.. Nie je na nej uvedené „IČO“ dodávateľa.

Žiadosťoužalobcovzodňa7.9.2015malsúdpreukázané,žetítopožiadaliSlovenskúkomoruarchitektov
o poskytnutie odborného stanoviska vo veci s tým, aby sa komora vyjadrila k tomu, či je pre spracovanie
projektu pre stavebné povolenie potrebné zistenie inžiniersko-geologických pomerov staveniska a či na
projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie má vplyv zmena dispozícií jednotlivých bytov.

Zo stanoviska Slovenskej komory architektov (Autorizačného výboru) zo dňa 11.9.2015 súd zistil, že pre
založenie stavby je bezpodmienečne nutné mať informácie o geológii v mieste založenia stavby. IGP nie
je obsahom projektovej činnosti, ale si ho zabezpečuje stavebník ako podklad pre projektanta. K otázke
zmien dispozície bytov v PD SP bolo uvedené, že takéto zmeny by mali byť posúdené generálnym

projektantomzhľadiskastatického,akoajzhľadiskanaplneniahygienickýchainýchnoriem.Tútozmenu
bolo potrebné konzultovať aj so stavebným úradom a príslušnými orgánmi.Predmetom konania po zmene návrhu bol nárok žalobcov na zaplatenie sumy 114 563,36 EUR, ktorá
je tvorená zmluvnou pokutou vo výške 111 808,84 EUR (pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty vo výške
739,62 EUR /0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 8.2.2013 do 21.2.2013/, zo zmluvnej pokuty vo

výške 103 020,22 EUR /1% denne zo
sumy 26 415,44 EUR od 22.2.2013 do 18.3.2014/ a zo zmluvnej pokuty vo výške 8 049 EUR /1% denne
zo sumy 13 415,44 EUR od 19.3.2014 do 23.4.2014/) a úrokom z omeškania vo výške 2 754,52 EUR
(pozostávajúceho z úroku z omeškania vo výške 1 260,44 EUR /8,75% ročne zo sumy 13 000 EUR
od 8.2.2013 do 18.3.2014/ a z úroku z omeškania vo výške 1 494,08 EUR /8,75% ročne zo sumy 13

415,44 EUR od 8.2.2013 do 23.4.2014/).

Žalovaný neuznal nárok žalobcov v 1. a 2. rade v uplatnenej výške a zároveň vzniesol kompenzačnú
námietku vo výške 114 560,87 EUR.

Žalobcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili s kompenzačnou námietkou. Mali za to, že sa jedná o vzájomný

návrh a navrhli, aby ho súd vylúčil na samostatné konanie.

Podľa ust. § 97 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným
návrhom. Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre

spojenie vecí. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho
zmene a späťvzatí.

Podľa ust. § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil

navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Z obsahu podaní žalovaného jednoznačne vyplýva, že sa jedná o uplatnenie jeho pohľadávky na
započítanie voči pohľadávke žalobcov v 1. a 2. rade v zmysle ust. § 98 O.s.p., keďže si uplatňuje
na započítanie pohľadávku nižšiu ako je pohľadávka uplatnená žalobcami. Žalovaný si neuplatnil

svoju pohľadávku ako vzájomný návrh, pričom jasne, určite a zrozumiteľne navrhol započítanie svojej
pohľadávky voči pohľadávke žalobcov v 1. a 2. rade. Takýto prejav žalovaného súd posudzuje ako
obranu žalovaného a vysporiada sa s ňou ako s predbežnou otázkou.

Podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a

objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo
úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo
v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu

aj bez tohto určenia.

Podľa ust. § 537 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže

zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení
spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

Podľa ust. § 546 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú

v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a
zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle
platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Dojednanie
a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.

Podľa ust. § 554 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym
ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Ak toto miesto nie je dohodnuté a zmluva zahŕňa
povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, usku-
točňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi, ktorý má uskutočniť

prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní objednávateľovi uplatnenie práv z prepravnej zmluvy,
pokiaľ tieto práva nemá objednávateľ už na základe tejto zmluvy. Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania
a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa
podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie
v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude

zhotoviteľ dielo vykonávať. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa
odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo
organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi. Odovzdaním zhotovenej veci nadobúda
k nej objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza
nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ.
Ustanovenia § 444 až 446, § 455 až 459 a § 461 platia obdobne. Ak o to požiada ktorákoľvek strana,

spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

Podľa ust. § 560 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezod-povedá výsledku
určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak
však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas

tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu
tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli
spôsobené porušením jeho povinností. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia
§ 420 až 422 a § 426.

Podľa ust. § 562 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela pre-zrieť alebo zariadiť
jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi
právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri

vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od
odovzdania
predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmet
bol určený v článku 2., najmä v bode 2.4.1 zmluvy o dielo. Žalobcovia v 1. a 2. rade vykonali pre
žalovaného z dohodnutých činností okrem iného aj vypracovanie projektu pre stavebné povolenie. Tento

projekt podľa zmluvy mal byť žalobcami vyhotovený 60 pracovných dní od právoplatnosti územného
rozhodnutia. Územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2010, to znamená, že projekt pre
stavebné povolenie mal byť odovzdaný žalovanému 15.10.2010. Štvrtá splátka ceny diela vo výške 663
160,-Sk, t.j. 22 012,87 EUR (cena s DPH predstavovala 26 415,44 EUR) podľa čl. 6. bodu 6.2 zmluvy
mala byť zaplatená žalovaným po vydaní právoplatnosti stavebného povolenia. Stavebné povolenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2012. Štvrtá splátka ceny diela bola vyúčtovaná faktúrou číslo
1/01/13, vystavenou a odoslanou dňa 7.1.2013. Ako deň plnenia
je na nej uvedené 7.1.2013 a je splatná 7.2.2013. Bola vystavená na základe Zmluvy o dielo č.
02/2008 ako štvrtá splátka na sumu 22 012,87 EUR bez DPH, pričom celková vyúčtovaná suma s
DPH predstavuje 26 415,44 EUR. Na faktúre (daňovom doklade) je uvedené číslo účtu dodávateľa

(XXXXXXXXXX/XXXX) a „IČ DPH“ (SK1026580225). Ako dodávateľ je na nej uvedený D. I. I. I. C.,
W. XX, XXX XX T.. Nie je na nej uvedené „IČO“ dodávateľa. Na základe žiadosti žalovaného s
prihliadnutím na vyššie uvedený Protokol o daňovej kontrole Daňového úradu Košice a Rozhodnutie
Finančného riaditeľstva SR došlo zo strany žalobcov k oprave faktúry číslo 1/01/13. „Opravená“ faktúra
č. 1/01/13 bola vystavená a odoslaná dňa 7.1.2013. Ako deň plnenia je na nej uvedené 7.1.2013

a je splatná 7.2.2013. Bola vystavená na základe Zmluvy o dielo č. 02/2008 ako štvrtá splátka na
sumu 22 012,87 EUR bez DPH, pričom celková vyúčtovaná suma s DPH predstavuje 26 415,44
EUR. Na faktúre (daňovom doklade) je uvedené číslo účtu dodávateľa (XXXXXXXXXX/XXXX) a „IČ
DPH“ (SK1026580225). Ako dodávateľ je na nej uvedený O.. I.. D. W., P. XXXX/XX, XXX XX T. X - S..Nie je na nej uvedené „IČO“ dodávateľa. Opravená faktúra bola žalovanému doručená dňa 26.3.2014.
Žalovaný uhradil faktúru v dvoch splátkach, a to dňa 18.3.2014 v sume 13 000 EUR a dňa 23.4.2014
v sume 13 415,44 EUR.

Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné a súd ich mal preu-kázané zmluvou o
dielo, územným rozhodnutím, stavebným povolením, výpismi z účtu žalovaného, faktúrou č. 1/01/13 a
„opravenou“ faktúrou č. 1/01/13.

Žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 114 563,36 EUR

pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty vo výške 111 808,84 EUR a z úroku z omeškania vo výške 2 754,52
EUR.
Zmluvnú pokutu vo výške 111 808,84 EUR si žalobcovia uplatnili v súlade s čl. 9. bodom 9.2 zmluvy o
dielo za oneskorenú úhradu faktúry č. 1/01/13 splatnej podľa nich 7.2.2013. Táto je tvorená zmluvnou
pokutou vo výške 739,62 EUR (0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR od 8.2.2013 do 21.2.2013 - za
prvých 14 dní omeškania), zmluvnou pokutou

vovýške103020,22EUR(1%dennezosumy26415,44EURod22.2.2013do18.3.2014-dozaplatenia
prvej splátky ceny časti diela) a zmluvnou pokutou vo výške 8 049 EUR (1% denne zo sumy 13 415,44
EUR od 19.3.2014 do 23.4.2014 - do zaplatenia druhej splátky ceny predmetnej časti diela).
Úroky z omeškania vo výške 2 754,52 EUR si žalobcovia uplatnili v súlade s ustanoveniami platných
právnych predpisov. Tieto sú tvorené úrokmi z omeškania vo výške 1 260,44 EUR (8,75% ročne zo

sumy 13 000 EUR od 8.2.2013 do 18.3.2014 - do zaplatenia prvej splátky ceny časti diela) a úrokmi z
omeškania vo výške 1 494,08 EUR (8,75% ročne zo sumy 13 415,44 EUR od 8.2.2013 do 23.4.2014
2014 - do zaplatenia druhej splátky ceny predmetnej časti diela).

Podľa ust. § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na

povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa ust. § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na

náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373
a nasl.

Podľa ust. § 302 Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie

zmluvnej pokuty.

Podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a

v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa ust. § 545 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej

zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú
sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie
povinnosti nezavinil.

Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie
záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.
januára 2013.

Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka v platnom znení dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezapla-tenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohod-nuté, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu ve-riteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie

veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný neuhradil žalobcom sumu 114 563,36 EUR, ich nárok neuznáva a navyše si uplatnil aj
kompenzačnú námietku (uplatnil si svoju pohľadávku na započítanie) vo výške 114 560,87 EUR. Táto
suma predstavuje časť zmluvnej pokuty vyčíslenej podľa čl. 9. bodu 9.1 písm. a) zmluvy o dielo za
omeškanie s povinnosťou odovzdať predmet zmluvy včas a riadne. Tvrdil, že projektová dokumentácia
pre stavebné povolenie mala byť odovzdaná do 60 pracovných dní od právoplatnosti územného

rozhodnutia, teda do 15.10.2010. Keďže pre vydanie stavebného povolenia bolo potrebné urobiť zmenu
v projekte, pretože vznikol problém so zabezpečením požadovanej kapacity elektrickej energie, za
termín dodania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie žalovaný považuje deň 27.3.2012,
čo potvrdzuje Zmena č. 1 - 03.2012 zo dňa 27.3.2012. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v omeškaní s
vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie od 16.10.2010 do 26.3.2012. Žalovaný

vyčíslil zmluvnú pokutu takto: 0,2% denne zo sumy 49 257,12 EUR od 16.10.2010 do 29.10.2010 a 1%
denne zo sumy 49 257,12 EUR od 30.10.2010 do 26.3.2012, t.j. spolu 254 560,80 EUR. Kompenzačnú
námietku žalovaný vzniesol len vo výške 114 560,87 EUR. Zároveň žalovaný tvrdil, že nebol v omeškaní
s úhradou faktúry č. 1/01/13 tak, ako to uviedli žalobcovia v 1. a 2. rade, pretože táto faktúra pôvodne
s označením

dodávateľa D. I. I. I. C., W. XX, XXX XX T., bola vystavená v rozpore so zmluvou a ust. § 71 ods. 2 písm.
a) zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení, keďže ako dodávateľ bol na nej uvedený subjekt, ktorý nemá
právnu subjektivitu a nie ej platcom DPH. Odvolával sa na protokol o daňovej kontrole, ktorá sa týkala
obdobne vystavenej faktúry č. 11/10/10. Opravená faktúra mu bola doručená dňa 26.3.2014, pričom jej
splatnosť bola dohodnutá v zmluve do 14 dní od jej doručenia, preto uznal len omeškanie s úhradou

faktúry od 11.4.2014 do jej zaplatenia.

Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadáv-ky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.Podľa ust. § 581 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu
škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako
aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadá-vke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je
splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.

Podľa ust. § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa ust. § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú

pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa ust. § 360 Obchodného zákonníka započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto,
že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení zdaniteľné osoby podľa odseku 2 sú povinné
súčasne so žiadosťou o registráciu pre daň predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu o združení a
poveriť písomne jedného z účastníkov združenia vedením záznamov podľa § 70 za združenie. Poverená
osoba je povinná predložiť daňovému úradu poverenie, zoznam účastníkov združenia s uvedením sídla
alebo miesta podnikania a miestne príslušného daňového úradu každého účastníka združenia; ak dôjde

k zmenám týchto skutočností, je poverená osoba povinná každú túto zmenu oznámiť daňovému úradu
do 20 dní odo dňa, keď zmena nastala. Poverená osoba vyhotovuje za združenie faktúry, vedie za
združenie osobitne záznamy podľa § 70 a vo svojom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze uvádza
údaje za združenie. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia
spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 74 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení faktúra vyhotovená osobou podľa
§ 72 musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu
jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a
jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu

tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň,
pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d)
dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh

dodanéhotovarualeborozsahadruhdodanejslužby,g)základdaneprekaždúsadzbudane,jednotkovú
cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane
alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo
smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v
platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane", i) výšku dane spolu v eurách,

ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu
"vyhotovenie faktúry odberateľom", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje
faktúru podľa § 72 ods. 4, k) slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou
platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa
§ 11 ods. 12, m) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie", ak sa uplatní

osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar", "úprava
zdaňovania prirážky - ume-
lecké diela" alebo "úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti", a to v závislosti
od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66. Ak tovar alebo službu dodáva skupina,
uvedie sa vo faktúre ako údaj podľa odseku 1 písm. a) meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne

prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar alebo službu, a identifikačné číslo pre daň skupiny.

Žalobcovia v 1. a 2. rade za deň odovzdania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie považujú
deň 22.2.2011, nakoľko žalovaný aj O.. O. P. (za spoločnosť K.T. Plus, s.r.o.) listom z tohto dňa potvrdiliprevzatie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Podľa žalovaného však to bol až deň
27.3.2012, kedy bola vyhotovená zmena projektu v súvislosti so zmenou elektrickej prípojky označená
ako Zmena č. 1 - 03.2012.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že faktúra č. 1/01/13, na ktorej ako dodávateľ bol
uvedený D. I. I. I. C.O., W. XX, XXX XX T. (teda pôvodná faktúra), nebola vystavená v súlade s ust. § 74
ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení ani v súlade s ust. článku 6. bodom 6.3 zmluvy o dielo
č. 02/2008, keďže v nej neboli správne uvedené identifikačné údaje dodávateľa. Žalovaný nerozporoval
uskutočnenie zdaniteľného plnenia, namietal však nesprávne vystavenie faktúry.

„Opravená“ faktúra č. 1/01/13 so správne uvedeným dodávateľom bola doručená žalovanému až dňa
26.3.2014, teda v zmysle čl. 6. bodu 6.3 zmluvy sa stala splatnou až dňa 9.4.2014 (14 dní odo dňa
doručenia). Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou tejto faktúry až dňa 10.4.2014 a bol v omeškaní
s jej zaplatením do 23.4.2014, teda 14 dní. Žalobcovia v 1. a 2. rade v súlade s čl. 9. bodom 9.2 zmluvy
majú voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 739,63 EUR (0,2% denne zo sumy

26 415,44 EUR od 10.4.2014 do 23.4.2014 /vrátane/). Zákonný úrok z omeškania predstavuje 8,25%
ročne čo za 14 dní omeškania je 83,59 EUR. Spolu oprávnený nárok žalobcov predstavuje 823,22 EUR.

Je potrebné poznamenať, že aj Daňový úrad Košice, aj Finančné riaditeľstvo SR vo svojich
písomnostiach konštatovali, že na faktúre č. 11/10/10 bol nesprávne uvedený dodávateľ, pričom na tejto

faktúre bol pôvodne uvedený dodávateľ rovnako ako na pôvodnej faktúre s číslom 1/01/13.

Vsúladesčlánkom5.bodom5.1zmluvyprojektprestavebnépovoleniemaližalobco-viavyhotoviťdo60
pracovných dní od právoplatnosti územného rozhodnutia, t.j. do 15.10.2010 (keďže územné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2010). Žalobcovia dňa 15.10.2010 neodovzdali žalovanému projekt

pre stavebné povolenie. K jeho odovzdaniu došlo dňa 22.2.2011, čo bolo súdu potvrdené listami
O.. P. a žalovaného z 22.2.2011. Je však potrebné uviesť, že e-mailom zo dňa 26.10.2010 E..
Q. G. v mene p. H. a spoločníkov žalovaného žiadala žalobcov o zmenu dispozície bytov, pričom
podľa vyjadrenia Slovenskej komory architektov takáto zmena dispozície má vplyv aj na vyhotovenie
projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. To znamená, že od 26.10.2010 neboli žalobcovi

v omeškaní s odovzdaním projektu, nakoľko žalovaný žiadal o jeho zmenu. Čo sa týka poskytnutia
súčinnosti zo strany žalovaného najmä čo sa týka predloženia inžiniersko-geologického prieskumu k
vyhotoveniu projektu pre stavebné povolenie, k tomu je potrebné uviesť, že nebolo súdu preukázané,
že by žalobcovia v lehote od 21.7.2010 do 15.10.2010 vyzvali žalovaného na poskytnutie akejkoľvek
súčinnosti v súvislosti s predložením listín potrebných pre vyhotovenie projektu pre stavebné povolenie.

Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli v omeškaní s odovzdaním projektovej
dokumentácie pre stavebné povolenie od 16.10. 2010 do 25.10.2010, t.j. 10 dní. Žalovaný si uplatnil
voči nároku žalobcov v 1. a 2. rade nárok na započítanie zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie
predmetu zmluvy (projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie) v súlade s článkom 9. bodom 9.1
písm. a) zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta predstavuje 528,31 EUR (0,2% denne zo sumy 26 415,44 EUR

od 16.10.2010 do 25.10.2010 /vrátane/).

Po započítaní vzájomných nárokov účastníkov konania, ktoré sú rovnakého druhu (jedná sa o peňažné
plnenie z titulu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ktoré vyplývajú zo zmluvy o dielo č. 02/2008
uzavretej medzi účastníkmi konania), sú dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná v

časti o zaplatenie 294,91 EUR (823,22 EUR - 528,31 EUR), preto jej súd v tejto časti vyhovel.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie 114 268,45 EUR
ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaný vyčíslil trovy konania sumou 5 086,49 EUR (vrátane DPH). Pri výpočte vychádzal z hodnoty
predmetu konania 14 155,06 EUR (13 415,44 EUR + 739,62 EUR) na základe pripustenej zmeny návrhu
uznesením zo dňa 7.5.2014, za tri úkony právnej pomoci v roku 2014 a z hodnoty predmetu konania
114 563,36 EUR na základe pripustenej zmeny návrhu uznesením zo dňa 19.1.2015, za päť úkonov
právnej pomoci po tejto zmene.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výškeplnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 5 086,49 EUR
žalovanému, ktorý mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti (v časti o zaplatenie 294,91
EUR). Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 5 086,49 EUR vrátane DPH, t.j. za 3
úkony právnej pomoci po 303,74 EUR plus DPH (za prípravu a prevzatie zastúpenia 29.7.2014 a za
písomné vyjadrenia doručené súdu v dňoch 29.7.2014 a 18.8.2014), za 5 úkonov právnej pomoci po

652,29 EUR plus DPH (za účasť na pojednávaniach v dňoch 26.5.2015, 25.8.2005 a 9.10.2015, za
písomné vyjadrenia doručené súdu v dňoch 29.5.2015 a 3.8.2015) a za režijný paušál 3 x 8,04 EUR
plus DPH a 5 x 8,39 EUR plus DPH podľa ust. § 10, 14, 15, 17 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z..

Je potrebné poznamenať, že uznesením zo dňa 7.5.2014 bola pripustená zmena návrhu v časti
vyčísleného nároku žalobcov tak, že celková vyčíslená suma predstavovala 66 115,54 EUR, ktorá

pozostávala z nezaplatenej istiny 13 415,44 EUR, z vyčíslenej zmluvnej pokuty 739,62 EUR a 50
700 EUR a z vyčíslených úrokov z omeškania 1 260,48 EUR. Žalovaný však vyčíslil trovy právneho
zastúpenia za tri právne úkony vykonané v roku 2014 len z hodnoty predmetu úkonu 14 155,06 EUR,
preto mu súd priznal náhradu trov konania za tieto úkony podľa jeho vyčíslenia. Pri určení hodnoty
úkonov právnej pomoci za rok 2015 súd vychádzal z hodnoty predmetu úkonu 114 268,45 EUR, v ktorej

časti mal žalovaný úspech (114 563,36 EUR - 294,91 EUR = 114 268,45 EUR).

Prisúdené trovy konania sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
právnemu zástupcovi žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnehoprávneho posúdenia veci. ( § 205 ods.2 O.s.p. )