Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Anna Snopčoková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/431/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215857
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715215857.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobkyne I.. L. Z., rod. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX J. N., právne zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom,
so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Q.. L. Z., nar. XX. XX. XXXX, F. XXX/
XX, XXX XX J. N., právne zastúpený JUDr. Jánom Foltánom, advokátom, so sídlom SNP č. 708, 924
01 Galanta, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C/284/2015-48, zo dňa 29. 02. 2016, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradutrovkonaniaspočívajúcuvtrováchprávnehozastúpeniavovýške352,01Eurkrukámprávneho
zástupcu žalobkyne JUDr. Ľubomíra Ivana, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r
d z u j e.
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd konanie o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala
zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobkyňou zastavil. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu trov konania spolu vo výške 352,01 Eur. Okresný súd o trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) platného a účinného v čase
rozhodovania okresného súdu, podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Súd mal za to, že zastavenie konania zavinil
žalovaný a aplikujúc ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. žalobkyni priznal náhradu trov konania, a to
náhradu trov právneho zastúpenia.
2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. V odvolaní uviedol, že žalovaný už dňa 31. 03. 2015 prejavil svoju vôľu ukončiť podnikateľskú
činnosť, a to tým, že podal žiadosť o zrušenie osvedčenia o zápise do evidencie samostatne
hospodáriaceho roľníka, pričom toto osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho
roľníka bolo zrušené ku dňu 31. 03. 2015. Následne žalovaný ukončil podnikanie vo všetkých
predmetoch podnikania až ku dňu 19. 12. 2015, pričom k rozhodnutiu ho viedli ekonomické dôvody.
Žalobkyňa už v čase podania návrhu na zrušenie BSM za trvania manželstva mala na tieto skutočnosti
prihliadaťazohľadniťich,nakoľkoužvčasepodaniapredmetnéhonávrhubolovykonávanieohlasovacej
živnosti žalovaného prerušené. Podanie žalobkyňou žalovaný považuje za účelové, resp. ako prejav
vôle, ktorým potvrdzuje svoj nezáujem zotrvať so žalovaným v manželskom spolužití, nakoľko v
súčasnosti sa na Okresnom súde Zvolen vedie konania pod sp. zn. 13P/29/2015 na základe návrhužalobkyne na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu zo dňa 21. 12. 2015.
Vo vzťahu k účelovosti žaloby na zrušenie BSM poukázal na to, že žalobkyňa niekoľkokrát svojvoľne
odo dňa podania predmetného návrhu začala si prisvojovať veľké množstvo hnuteľných vecí, ktoré sa
nachádzalivichspoločnejdomácnosti.Ztohtodôvodužalovanýpodalnávrhnanariadeniepredbežného
opatrenianaOkresnomsúdeZvolenzodňa08.01.2016,ktorékonaniesavediepodsp.zn.18C/5/2016.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010 s poukazom
na to, že v konaní nebolo preukázané, že späťvzatie návrhu bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, správanie žalobkyne žalovaný považuje za účelové a za zastavenie konania zodpovedá
žalobkyňa v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jej prejav
spočívajúci v späťvzatí návrhu. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v časti výroku trov konania zmenil tak, že
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa domnieva, že
žalovaným v odvolaní uvádzané skutočnosti vyjadrujú len jeho vnútornú ľudskú nespokojnosť s
napadnutým rozhodnutím, čo však neznamená, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne alebo dokonca
nespravodlivé. Rozhodnutie okresného súdu aj s poukazom na platnú judikatúru je mimoriadne
presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne. Má za to, že jej
návrh na zrušenie BSM počas trvania manželstva bol dôvodný a pre stav, ktorý procesne zavinil práve
žalovaný svojím správaním, keďže preukázateľne ukončil svoje podnikanie vo všetkých predmetoch
činnosti uvedených na doklade o živnostenskom oprávnení ku dňu 19. 12. 2015, t. j. po podaní návrhu.
Návrh vzala späť, keďže v tom čase už bol bezpredmetný a súd o ňom už nemohol rozhodnúť. Navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil a zaviazal žalovaného
nahradiť jej trovy odvolacieho konania.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného
súdu vo výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti.
5. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od
01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Odvolací súd uvádza, že predmetom
odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom je napádaný výrok uznesenia v časti
priznanej náhrady trov konania. Podľa názoru odvolacieho súdu účastníkovi konania nemožno odňať
nadobudnuté právo na preskúmanie veci v časti trov konania nielen čo do nároku, ale aj čo do výšky,
keďže toto právo nadobudol do 30. 06. 2016 už v rámci začatého odvolacieho konania. Retroaktivita
nového právneho predpisu v tomto prípade nie je vhodná a ani účelná, lebo by nerešpektovala
legitímne očakávania dotknutých osôb rozhodnúť o náhrade trov ako celku (nároku aj výške). Odvolací
súd poukazuje na to, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí požiadavka
právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je aj zákaz spätného
(retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Z tohto všeobecného pravidla je
však možné vyvodiť výnimky rôznej povahy a intenzity odôvodnené mierou ospravedlnenia zásahov do
už existujúcich právnych vzťahov nachádzajúcich sa na rozhraní pravej a nepravej retroaktivity. V súlade
s už uvedeným, retroaktivita ako stav spätného pôsobenia právnych noriem je principiálne neželaným a
ústavne nekomfortným javom; ignorovať ho však nemožno vtedy, ak spätné pôsobenie právnych noriem
môže uľahčiť fungovanie spoločenských vzťahov (rozhodnutie PL.ÚS 30/2015). Odvolací súd je tohonázoru, že je v súlade s článkom 2 ods. 1, 2, článkom 3 CSP a ustálenou praxou ÚS SR ohľadom
retroaktivity právnych noriem, aby krajský súd, ako súd odvolací, v takomto prípade posúdil rozhodnutie
o trovách konania ako celok, t. j. rozhodnutie o nároku aj o výške trov konania; ak sú správne, aby
rozhodnutie okresného súdu potvrdil. V časti trov konania totiž v prípade retroaktivity všeobecný záujem
neprevyšuje nad ujmou na právnej istote dotknutých osôb, pretože v prípade rozhodnutých vecí dokončí
konanie krajský súd, ako súd odvolací, a nemusí ani v časti výšky trov konania pred súdom prvej
inštancie postupovať vec okresnému súdu na rozhodnutie podľa § 262 ods. 2 CSP. S poukazom na ust.
§ 470 ods. 4 CSP krajský súd, ako súd funkčne príslušný, posúdi odvolanie aj v časti výšky trov konania
(ktoré bolo prípustné do 30. 06. 2016).
7. Odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 146
ods. 2 druhá veta O. s. p., ktorý bol v čase rozhodovania súdu platnou a účinnou právnou normou
pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Keďže žalobkyňa vzala návrh na začatie konania späť z
dôvodu správania sa žalovaného, ktoré spočívalo v tom, že po začatí súdneho konania, žalovaný zrušil
oprávnenia na podnikateľskú činnosť, súd správne vyhodnotil, že žalovaný svojím konaním po začatí
súdnehokonaniaprocesnezavinilzastaveniekonania,keďžekspäťvzatienávrhudošlopresprávaniesa
žalovaného. Odvolací súd v súlade s ust.§387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutiaokresnéhosúdu,vcelomrozsahusastotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,a
preto z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
konania potvrdil. K zásadnej odvolacej námietke žalovaného, ktorá spočíva v tom, že žalovaný nezavinil
späťvzatie návrhu žalobkyňou a z tohto dôvodu súd nesprávne právne posúdil vec, keď aplikoval ust.
§ 146 ods. 2 veta druhá O. s. p., odvolací súd uvádza, že túto námietku nemožno považovať za
dôvodnú, keď z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že ku dňu podanie návrhu žalobkyňou žalovaný bol u
Okresného úradu Zvolen zapísaný ako podnikateľský subjekt, pričom u všetkých predmetov podnikania,
celkom v počte 19, oprávnenie na podnikateľskú činnosť vzniklo dňa 01. 09. 2005, čo nepochybne
vyplýva z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 02. 12. 2015, pričom u všetkých živnostenských
oprávnení došlo k zániku živnostenského oprávnenia dňom 19. 12. 2015, čo nepochybne vyplýva zo
živnostenského registra zo dňa 04. 06. 2016, teda k zániku živnostenského oprávnenia žalovaného
došlo po podaní žaloby na súd, ktorá bola súdu doručená dňa 20. 11. 2015. Aj podľa názoru odvolacieho
súdužalobkyňanávrhnazrušenie bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovpočastrvaniamanželstva
podaladôvodne,keďvčasepodaniažaloby,podanianávrhunasúdazačatiasúdnehokonaniažalovaný
ako podnikateľský subjekt bol zapísaný u Okresného úradu Zvolen, odbor živnostenského podnikania,
ako podnikateľ, pričom k zániku živnostenského oprávnenia nepochybne došlo konaním samotného
žalovaného. Z týchto dôvodov aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku na
danú vec okresným súdom bola správna. Tento záver okresného súdu nie je ani v rozpore s uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2015, na ktorý v odvolaní poukazoval žalovaný. Z týchto dôvodov
preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods.
1 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu,
preto odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O
výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konaním končí, samostatným uznesením.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.