Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 18, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913217321
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6913217321.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa

Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO:
CHE-100.023.266 zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova č. 8 proti
odporkyni S. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov č. 5, Prešov, IČO 42 176 778 zast. JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A o zaplatenie 236,89 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo
výške 71,09 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, VS 8628213 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu titulom uzavretej úverovej zmluvy, ktorú uzavrela ešte s právnym predchodcom
navrhovateľa VÚB, a.s.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že uzavrela zmluvu o úvere v roku 2006, úver prestala splácať,
niekedy v roku 2012 ju navštívil nejaký pán, ktorý tvrdil, že má nejakú podlžnosť titulom úveru a že
ho musí splatiť a že to bude splácať po 10,- eur mesačne. Nič iné nehovoril, nehovoril nič o tom, že
je nárok premlčaný. Navštívil ju u nej doma. Po oboznámení sa s vyjadrením vedľajšieho účastníka
odporkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu pripája k vyjadreniu vedľajšieho účastníka, dohodu o uznaní
dlhu považuje za neplatnú, taktiež vznáša námietku premlčania nároku navrhovateľa.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne poukázal na tú skutočnosť, že medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle
§ 52 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého predpisu sa posudzuje celý právny vzťah vzniknutý
medzi účastníkmi konania, kde vzniesli námietku premlčania nároku navrhovateľa v zmysle § 107
a 101 Obč. zákonníka. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a tiež obsahuje
neprijateľnézmluvnépodmienky.Napojednávanievovecisazástupcavedľajšiehoúčastníkanedostavil,
ospravedlnilsvojuneprítomnosťnapojednávaní,apretosúdvzmysle §101ods.2O.s.p.vecprejednal

a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom odporkyne, oboznámením sa s
úverovou zmluvou zo dňa 16. 10. 2006, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 03. 2012 a 31.
01. 2014, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 02. 2012, dohodou o uznaní dlhu zo dňa28. 06. 2012, kartou klienta, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 09. 6. 2014 a zistil nasledovný
skutkový stav.
Odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa VÚB, a.s. úverovú zmluvu v zmysle § 497 a

nasl. Obch. zákonníka dňa 16. 10. 2006, v zmysle ktorej zmluvy VÚB, a.s. poskytla odporkyni
úver špecifikovaný v zmluve ako úverový rámec 51.000,- Sk.
Pôvodný veriteľ VÚB, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči odporkyni pred podaním návrhu na súd
na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, ktorá spoločnosť po podaní návrhu postúpila
svoju pohľadávku na spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG Zug, Švajčiarsko, na základe ktorej

skutočnosti navrhovateľ je oprávnený vystupovať v konaní v pozícii navrhovateľa.
Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, t.j. zmluva o
úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne
ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú.
Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, ktorý

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné
dojednaniaalebodohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné

v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať
zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - odporca nemal možnosť
ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú,
alebo zmluvu neprijať.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky.
Podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporkyňa si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy
o úvere, kde ako to vyplýva z predloženej karty klienta, došlo k zosplatneniu úveru dňa 02. 09. 2008.
Vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj odporkyňa samotná na
pojednávaní vzniesli námietku premlčania nároku navrhovateľa.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 110 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-
ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku navrhovateľa bolo potrebné riešiť v prvom rade

otázku, či nárok navrhovateľa nie je premlčaný. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že nárok navrhovateľa
bol splatný minimálne dňa 02. 09. 2008 s poukazom na tú skutočnosť, že nárok navrhovateľa bol
na súd podaný dňa 25. 10. 2013, ide o nárok zjavne premlčaný, podaný po uplynutí všeobecnej 3-
ročnej premlčacej doby, kde je potrebné vychádzať z úpravy výhodnejšej pre spotrebiteľa v otázke
premlčania, kde je výhodnejšia úprava v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý výklad podporuje aj

znenie ustanovenia § 52 ods. 2 Obč. zákonníka v znení Zákona č. 102/2014 Z.z.
K podstate nároku navrhovateľa je potrebné uviesť ešte aj to, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli právny
predchodca navrhovateľa a odporkyňa, nespĺňa náležitosti Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy, kde minimálne zmluva o úvere neobsahuje náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm.
g),atoročnúpercentuálnumierunákladov,keďžeuzavretázmluvaobsahujeúdajelenoúverovomlimite

a žiadne iné údaje neobsahuje. Pokiaľ zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, kde taký istý právny režim platí aj s
poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch pre prípad, že v
zmluve o úvere nie sú uvedené žiadne úroky ani poplatky a v danom prípade veriteľ nemôže požadovať
odspotrebiteľažiadneúrokyanipoplatkyaveriteľtedamáprávolennavráteniečistéhoúverubezúrokov

a bez poplatkov po odpočítaní platieb odporkyne. V danom prípade túto skutočnosť nebolo potrebné
riešiť vzhľadom na to, že pokiaľ by navrhovateľ mal aj právo na vrátenie nejakej časti čistého úveru, jeho
nárok by bol premlčaný vzhľadom na horeuvedené skutočnosti.Navrhovateľ v rámci konania súdu predložil dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, v zmysle
ktorej dohody odporkyňa uznala záväzok, ktorý na navrhovateľa prešiel na základe postúpenia z VÚB,
a.s. vo výške 278,09 eur, kde bolo dohodnuté splácanie pohľadávky v 27 splátkach po 10,30 eur. Túto

dohodu o uznaní odporkyňa podpísala dňa 28. 06. 2012.
V súvislosti s touto dohodou je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom
a odporkyňou, ktorý bol založený na zmluve o úvere, ktorá jednoznačne má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, je taktiež vzťahom svojím charakterom spotrebiteľským, keďže ustanovenia spotrebiteľského
práva sa aplikujú nielen na hlavný právny vzťah medzi účastníkmi konania, v danom prípade zmluvu

o úvere, ale aj na právny vzťah, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj
na právny úkon uznania dlhu. Pri uzatváraní tejto dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je
teda potrebné zisťovať, či nedošlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá by bola v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti a ktorá v podstate narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18
preambuly).

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľné podmienky.
Podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

V zmysle článku 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29ES o nekalých obchodných
praktikách nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa článku 8 citovanej smernice obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak v skutkovej súvislosti
berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti obťažovaním, nátlakom, vrátane použitia fyzickej sily alebo
neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo

správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že dohodu o uznaní podpísala, niekedy v roku 2012 ju navštívil
nejaký pán, ktorý jej v podstate nič nevysvetlil, povedal len, že má nejakú podlžnosť titulom úveru, ktorý
musí splatiť, povedal jej výšku splátok, nehovoril jej nič o tom, že by dlh bol premlčaný. Pán ju navštívil

doma, ona sama ho nevyhľadávala. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že jednoznačne
v čase, keď odporkyňa uzavrela dohodu o uznaní dňa 28. 06. 2012, išlo o nárok, ktorý bol premlčaný,
keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa 02. 09. 2008. Vzhľadom na tú skutočnosť je potrebné túto dohodu
ako právny úkon podrobiť súdnej kontrole podľa predpisov spotrebiteľského práva. Uzavretím dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku došlo jednoznačne k zhoršeniu postavenia odporkyne

- spotrebiteľa, kde v prípade platnosti tohto právneho úkonu by došlo k predĺženiu premlčacej lehoty na
10 rokov, kde jednoznačne bez podpisu tohto uznania záväzku v čase podania návrhu navrhovateľom
by nárok navrhovateľa bol premlčaný vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, keďže k omeškaniu
odporkyne so splácaním úveru došlo už minimálne v roku 2008 a návrh na súd bol podaný v roku 2013.
V situácii, keď ide o premlčané právo v čase jeho uplatnenia na súde treba obzvlášť prísne, vzhľadom

na spotrebiteľské právo, hodnotiť právne úkony, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany, kde aj v prípade nečinnosti odporkyne ako spotrebiteľa navrhovateľ musí preukázať,
že pri uzatváraní dohody o uznaní záväzku konal s odbornou starostlivosťou a odporkyňa podpísala
uznanie s plným vedomím následkov tohto právneho úkonu a že sa navrhovateľ nedopustil nekalej
obchodnej praktiky.

Na jednej strane je potrebné povedať, že súd v iných obdobných konaniach, kde boli osobne vypočutí
odporcovia ako spotrebitelia, ktorí taktiež podpísali dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku,
zistil, že navrhovateľ, resp. jeho pracovníci pri podpisoch týchto dohôd sa dopustili nekalých obchodných
praktík tým, že vyhľadávali odporcov v mieste ich bydliska, zisťovali ich adresy pracoviska u susedov,
nechávali podpisovať dohody pod rúškom dohodnutia si splátkového kalendára, prípadne im bolo

povedané, že podpisom dohody sa vyhnú exekútorskému vymáhaniu dlhu. Toto správanie pracovníkov
navrhovateľa jednoznačne možno chápať ako nekalé obchodné praktiky, ktoré sú v zmysle citovanej
smernice neplatné.
Navrhovateľ počas konania nenavrhol žiadny taký dôkaz, ktorým by bol preukázal, že navrhovateľ alebo
jeho pracovníci pri podpise dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku postupovali s odbornou

starostlivosťou, že by odporkyni pri podpise bolo vysvetlené o čo ide, aké právne následky má podpis
tejto dohody pre ňu, že dôjde k zhoršeniu jej postavenia, že ide o premlčaný dlh, ktorý podpisom uznania
dlhu sa bude môcť znovu súdne vymáhať, kde všetky tieto povinnosti vyplývajú pre navrhovateľa zo
spotrebiteľského práva, ktoré je upravené jednak v Občianskom zákonníku § 52 a nasl., v citovanejsmernici o nekalých obchodných praktikách, či smernici 93/13EHS o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že spotrebiteľ - odporkyňa
neiniciovala uzavretie dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, práve naopak, pracovníci

navrhovateľa vyvíjali enormnú snahu k uzavretiu tejto dohody. Súd vychádzal z toho, keďže navrhovateľ
túto skutočnosť nevyvrátil, že navrhovateľ pri uzatváraní dohody sa dopustil nekalej obchodnej praktiky,
ktorá je zakázaná. Svojím konaním navrhovateľ sledoval cieľ predĺžiť, resp. obnoviť plynutie novej
premlčacej doby už premlčaného dlhu, čím došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, kde nie je
preukázané, že tento úmysel a túto vedomosť o právnych účinkoch uznania dlhu odporkyňa vôbec mala,

či vedela, že ide o premlčaný dlh v čase podpisu dohody, kde v tejto súvislosti treba prihliadnuť aj na to,
že hlavným predmetom činnosti navrhovateľa je inkaso pohľadávok, čiže navrhovateľ vyvíja enormnú
snahu po odkúpení pohľadávok vo väčšine premlčaných nájsť spôsob nie vždy v súlade s čestnou
obchodnou praxou dosiahnuť vymoženie pohľadávky.
Súd má teda za to, že uzavretá dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku bola uzavretá zo strany
navrhovateľa pomocou nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná berúc do ohľadu všetky jej črty

a okolnosti, kde navrhovateľ využíva pri uzatváraní dohody obťažovanie, neprimeraný vplyv, prípadne
nátlak, ktorá praktika je spôsobilá ovplyvniť správanie priemerného spotrebiteľa.
Túto dohodu súd považuje za neplatnú aj zo všetkých horeuvedených dôvodov pre jej rozpor s dobrými
mravmi v zmysle § 39 Obč. zákonníka s prihliadnutím na to, akým spôsobom navrhovateľ sa snažil
dosiahnuť súdne vymáhanie pohľadávky s poukazom na cieľ navrhovateľa maximalizovať svoj zisk

bez ohľadu na všeobecnú zásadu dobrej viery a čestnej obchodnej praxe, kde navrhovateľ nenavrhol
počas konania žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že konal s dostatočnou odbornou starostlivosťou
zohľadňujúc aj záujem odporkyne ako spotrebiteľa - slabšej zmluvnej strany pri uzatváraní dohody, ktorá
je krajne nevýhodná pre odporkyňu, ktorá mala uznať už premlčaný dlh bez preukázania skutočnej
vedomosti odporkyne o premlčaní dlhu a o vedomosti odporkyne o skutočných následkoch právneho

úkonu-dohody.Súdvrámcikonanianemôžepodporovaťtakéobchodnépraktiky,ktorénahrávajútakým
podnikateľským subjektom, ktoré zneužívajú neznalosť a neskúsenosť druhej zmluvnej strany, kde je
vecou už navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, z akého dôvodu nebol vymáhaný pôvodný dlh
od odporkyne v čase, keď ešte nebol premlčaný tento dlh, kde nebol by žiadny problém pre povolenie
súdneho vymáhania už aj premlčaného dlhu za preukázania, že odporkyňa svojím podpisom na dohode

túto dohodu podpísala s plným vedomím čo podpisuje a aké to má právne následky.
Za daného stavu súd vychádza z toho, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
je neplatná a neúčinná voči odporkyni, a preto nedošlo k obnoveniu plynutia novej premlčacej doby.
Súd poukazuje na špeciálnu úpravu ohľadom uznania dlhu v zmysle § 558 Obč. zákonníka, kde
ustanovenie§558Obč.zákonníkaviaženásledkynaobnovenie,resp.plynutienovejpremlčacejdobypri

premlčanom dlhu na vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu, kde v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal,
že by odporkyňa skutočne mala vedomosť pri podpise dohody o premlčaní dlhu. Preto aj z tohto dôvodu
nedošlo k obnoveniu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby od podpisu dohody.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že dohodu súd považuje za neplatný právny úkon, resp. že nedošlo s
poukazomnaustanovenie§558Obč.zákonníkakplynutiunovej10-ročnejpremlčacejdoby,navrhovateľ

podal na súd návrh po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Obč. zákonníka,
keďže návrh na súd podal dňa 25. 10. 2013 a k splatnosti úveru došlo dňa 02. 09. 2008, ide o
nárok navrhovateľa, ktorý je premlčaný, kde vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vedľajším
účastníkom na strane odporkyne a odporkyňou samotnou nie je možné premlčané právo navrhovateľovi
priznať s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 poslednej vety Obč. zákonníka.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.
Keďže odporkyňa, ktorá mala úspech v konaní, si trovy konania neuplatňovala, súd jej právo na náhradu
trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.
Zároveň súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na náhradu trov konania v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci po 21,58 eur (prevzatie veci,

vyjadrenie zo dňa 09. 06. 2014), 2 x režijný paušál po 8,04 eur, spolu 59,24 eur + 20 % DPH 11,85 eur,
spolu predstavujú trovy právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne 71,09 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie

musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.