Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211885
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114211885.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členov senátu
JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková,
advokátka a konateľka, proti žalovanej: C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q., D. XX/X, o zaplatenie

1.509,14 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
11C/106/2014-106 zo dňa 31. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania občianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo
námestie 7, IČO: 42 362 962 p o t v r d z u j e .

II. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave,
Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962 m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov
konania. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV (v ďalšom texte „občianske združenie“), ktoré v konaní vystupovalo na strane
žalovanej ako vedľajší účastník v zmysle v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 2 zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „O.s.p.“) náhradu trov
konania v sume 159,17 eura. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, ktorá má spotrebiteľský charakter. Súd prvej inštancie zistil, že
zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu

mieru nákladov, táto je uvedená iba ako predpokladaná. Rovnako chýba aj termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, lehota splatnosti je určená iba počtom splátok. Uvedené obsahové nedostatky
zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak
má nárok len na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná z úveru čerpala. Žalovaná zaplatila z
poskytnutého úveru vo výške 1.381,09 eura sumu 1.510,06 eura, vrátila teda viac, ako skutočne čerpala.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b)
a § 4 ods. 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. O náhrade trov konania účastníkov
súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalovaná ako úspešná účastníčka
konania mala právo na náhradu trov konania, ich náhradu si pred súdom neuplatnila. O náhrade trov
konania občianskeho združenia rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. a §
142 ods. 1 O.s.p. v spojení s 151 ods. 1 O.s.p., keď občianskemu združeniu priznal voči neúspešnému

žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 159,17 eura pozostávajúcich z odmeny
za 2 úkony právnej služby á 71,37 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej zodňa 19.01.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., 1 x režijný paušál á 8,04 eura (nakoľko k
prevzatiu právneho zastúpenia došlo v roku 2014), 1 x režijný paušál á 8,39 eura, podľa § 16 ods. 3
vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Pokiaľ ide o samotné právo občianskeho združenia na náhradu trov konania, súd

prvej inštancie konštatoval, že jeho nárok je oprávnený, v konaní podporoval žalovanú a vystupoval
na jej strane, pričom žalovanej právo na náhradu trov konania vzniklo, pretože bola v konaní úspešná.
Zároveň súd prvej inštancie považoval trovy právneho zastúpenia vzniknuté občianskemu združeniu
za účelne vynaložené trovy, keď občianske združenie, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická
osoba, má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorým môže byť

aj advokát, a to bez ohľadu na to, za akým účelom občianske združenie vzniklo a či sú v jeho radoch
zastúpené osoby s právnickým vzdelaním. Súd prvej inštancie pritom poukázal na ustanovenia § 93 ods.
4 O.s.p., § 24 O.s.p., ako aj ustanovenie čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Zároveň išlo o účelne poskytnuté
úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o úkony smerujúce k ochrane práv žalovanej.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznania náhrady trov konania občianskemu združeniu,

napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., ustanovenie § 205 ods.
2 písm. d) a písm. f). Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že občianskemu
združeniu neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Podľa žalobcu vynaložené náklady
trov právneho zastúpenia občianskeho združenia nemajú charakter účelne vynaložených nákladov,

rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia občianskeho združenia je nedôvodné a
nezákonné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho
zastúpeniaobčianskehozdruženiaakovedľajšiehoúčastníka.Znapadnutéhorozhodnutianevyplývaani
spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania. Odvolateľ
poukázal aj na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2015 je stanovená zákonná povinnosť predložiť

súhlas toho, na strane koho má subjekt ako vedľajší účastník vystupovať. Občianske združenie uvedené
nesplnilo, nemá preto postavenie vedľajšieho účastníka. Odvolateľ tiež poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR týkajúce sa nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo občianske združenie. Vo svojom vyjadrení poukázal na rozsiahlu

judikatúru všeobecných súdov, ktoré svojimi rozhodnutiami potvrdzujú opodstatnenosť trov právneho
zastúpenia občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka v skutkovo podobných sporoch. Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil úkony občianskeho združenia ako účelné a hospodárne. Občianske
združenie upozornilo na obsahové nedostatky zmluvy, ktoré spôsobili, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Poukázalo aj na skutočnosť, že žalobca využil zákonné právo a je zastúpený

advokátskou kanceláriou, toto právo upiera občianskemu združeniu. Navrhlo rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a priznať občianskemu združeniu náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu voči trovám) celkovo v sume 79,76 eura.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“)), postupujúc podľa § 470 C.s.p., po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa(§ 470 ods. 2 veta
prvá C.s.p. v spojení s § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.)
a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario) a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti je vecne správne. Senát

odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

7. V preskúmavanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok žalobcu zo spotrebiteľskej
zmluvy. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.12.2014 oznámilo občianske združenie vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods.
2 O.s.p.. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.01.2015 sa občianske združenie vyjadrilo k
žalobe, pričom vo vyjadrení uviedlo argumentáciu k neprijateľnosti zmluvných podmienok a neprimerane

vysokom úroku a poplatkov za poskytnutie úveru. Poukázalo tiež na chýbajúce obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v dôsledku čoho zanikla povinnosť žalovanej vrátiť finančné prostriedky
v celej žalovanej sume, keďže si svoj záväzok splnila..

8. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi (žalobcovi) alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na

jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.

9. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi (žalobcovi) alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania aj právnická osoba,

ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie, zavedené
do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15. 10. 2008, dávalo možnosť, aby v prípade
tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým bol podľa poznámky 10a
uvedenej v citovanom ustanovení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Takýmto združením je v zmysle jeho
stanov i občianske združenie.

10. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,

ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

11. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať
zástupcom, ktorého si zvolí.

12. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť
advokáta.

13. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplynulo, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu
malo občianske združenie oprávnenie vystupovať v konaní pred súdom prvej inštancie ako vedľajší

účastník na strane žalovanej (spotrebiteľky), pričom nemuselo preukazovať právny záujem na jeho
výsledku, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľky)
mu priznala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v citovanom ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p..
Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravovalo postavenie vedľajšieho účastníka ako takého,
ktorý má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z toho možno vyvodiť len jeden záver a

to, že občianske združenie ako vedľajší účastník malo v konaní pred súdom prvej inštancie (rovnako
ako hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a
teda malo i právo na náhradu trov konania, kam podľa v tom čase účinného ustanovenia § 137

ods. 1 O.s.p. patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná
náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu
trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Ak teda vzniklo právo
na náhradu trov konania účastníkovi - v tomto prípade úspešnej žalovanej, keďže žaloba bola v celom
rozsahu zamietnutá, vzniklo právo na náhradu trov konania aj občianskemu združeniu ako vedľajšiemu

účastníkovi na strane úspešnej žalovanej. Občianske združenie si toto právo uplatnilo, trovy konania
si vyčíslilo. Z uvedeného je zrejmé, že úvahy súdu prvej inštancie, ktoré viedli k rozhodnutiu priznať
občianskemu združeniu ako vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania, sú správne.14. Žalobca v odvolaní namietal, že občianske združenie nemalo v konaní postavenie vedľajšieho
účastníka, pretože nesplnilo zákonnú povinnosť, predložiť súhlas toho, na strane koho malo ako vedľajší
účastník vystupovať. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že citovaná zákonná povinnosť nadobudla

účinnosť dňom 01.01.2015, pričom občianske združenie do konania vstúpilo dňa 30.12.2014, zákonná
povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho malo ako vedľajší účastník vystupovať sa preto na neho
nevzťahovala.

15. K ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,

keď súd prvej inštancie nezdôvodnil účelnosť trov právneho zastúpenia občianskeho združenia ako
vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza nasledovné.

16. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),
prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

17. Súd prvej inštancie správne konštatoval oprávnenosť nároku občianskeho združenia na náhradu

trov konania, nakoľko vystupovalo na strane plne úspešnej žalovanej, pričom jeho úkony smerovali k
ochrane práv žalovanej ako spotrebiteľky. V napadnutom rozhodnutí správne poukázal na ustanovenia
§ 93 ods. 4, § 24, § 142 ods. 1 O.s.p. a čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR. Vzhľadom k rozsiahlej ustálenej
judikatúre v skutkovo podobných veciach odvolací súd považuje odôvodnenie súdu prvej inštancie za
dodstatočné, v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.

18. Podľa čl. 2 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (ods. 1). Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v

ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (ods. 2).

19. Odvolací súd aplikoval v preskúmavanej veci citovaný článok C.s.p., nakoľko - ako vyplynulo z
vyššie citovaných ustanovení O.s.p., v čase konania pred súdom prvej inštancie bol v O.s.p. zakotvený
inštitút vedľajšieho účastníka s osobitnou úpravou v tzv. spotrebiteľských sporoch a občianske združenie

malo (vzhľadom k prevažujúcej rozhodovacej praxi priznávajúcej vedľajším účastníkom náhradu trov
právneho zastúpenia) legitímne očakávania v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania. Napriek
tomu, že podľa v súčasnosti platnej a účinnej zákonnej úpravy občianske združenie nespĺňa predpoklady
na priznanie postavenia intervienta v zmysle ustanovenia § 81 C.s.p., v súlade s princípom právnej istoty
odvolací súd aplikoval na posúdenie oprávnenosti nároku na náhradu trov konania ustanovenia O.s.p.

účinné v čase konania pred súdom prvej inštancie.

20. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
trov konania podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. Podľa § 262 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (ods. 2).

22. Občianske združenie má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške
podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bolo v odvolacom konaní v
celomrozsahuúspešnéanebolitudanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali
výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).