Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Er/69/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112201828
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112201828.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO 35 792 752, Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, proti povinnému K. A., nar. XX.XX.XXXX, U..
U. XXXX/XX, XXX XX K., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Patricius Baďura, Viedenská cesta 5,
P.O.Box 226, 851 01 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 5523,78 EUR s príslušenstvom, trov
predchádzajúceho konania vo výške 49,79 EUR a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura, podal na Okresný súd Trnava dňa 31.01.2012 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 18Er/69/2012-13 zo dňa 01.02.2012 bola žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Keďže ale proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nebol podaný, uznesenie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňom 21.04.2012.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Dňa 05.04.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom si vyčíslil trovy
exekúcie vo výške 41,57 Eur. Táto suma pozostáva z odmeny 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č.
288/1995 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), z náhrady hotových výdavkov vo výške 1,45 Eur a DPH vo výške
6,93 Eur.Uznesením tunajšieho súdu č.k. 18Er/69/2012-22 zo dňa 20.06.2012 súd zastavil exekúciu a nepriznal
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor podal dňa 10.07.2012 na súde odvolanie
voči výroku o náhrade trov súdnemu exekútorovi, odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. Keďže

predmetné rozhodnutie vydané vyšším súdny úradníkom, bolo v časti náhrady trov exekúcie napadnuté
odvolaním, v zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, v spojení s § 374 ods. 4 veta
tretia OSP, s účinnosťou od 01.11.2013 bol výrok o náhrade trov exekúcie v napadnutom rozhodnutí
zrušený, a preto nemôže byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu. O náhrade trov exekúcie tak v
ďalšom konaní musí opätovne rozhodnúť súd prvého stupňa.

Súd sa zaoberal otázkou, kto by mal v danom prípade platiť trovy exekúcie a dospel k záveru, že
nakoľko dôvod zakladajúci povinnosť súdu zastaviť exekúciu spočíva v skutočnostiach už existujúcich
pred začatím exekučného konania (t.j. nespôsobilosť exekučného titulu), je nutné aplikovať ustanovenie
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje zavinenie oprávneného.

V takýchto prípadoch je však nutné posudzovať zavinenie prísne a s ohľadom na všetky okolnosti, aby

za žiadnych okolností nedošlo k poškodeniu práv ktoréhokoľvek účastníka konania.

Súd má jednoznačne za to, že nemožno požadovať náhradu trov od povinného, nakoľko exekúcia
bola voči nemu od začiatku neprípustná, t.j. nemožno voči povinnému uplatniť náhradu trov takého
exekučného konania, ktoré voči nemu ani nemalo byť začaté.

Okrem toho, oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol pred podaním návrhu na výkon exekúcie zo dňa
19.01.2012 spoľahlivo zistiť, že tu existuje dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Okrem
skutočností uvedených v odôvodnení výroku o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, už len fakt, že
Slovenská republika ešte v roku 2004 vstúpila do Európskej únie mohol oprávneného vo veľkej miere

ovplyvniť pri podávaní návrhu na výkon exekúcie, nakoľko ako podnikateľskému subjektu, ktorý má
ako jeden z hlavných predmetov činnosti poskytovanie úverov, mohlo byť veľmi dobre známe, že trend
ochrany spotrebiteľa je čoraz výraznejší a čoraz viac zaväzuje poskytovateľov úverov k opatrnosti.

Podľa § 36 ods.2 Exekučného poriadku, sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi

doručený návrh na vykonanie exekúcie. V druhej vete tohto ustanovenia je ale uvedené, že exekútor
môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Z toho vyplýva, že do
vydania poverenia na vykonanie exekúcie nemôže exekútor vykonávať žiadne úkony, alebo činnosť,
ktorá by znamenala realizovanie exekúcie.

Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, druhá veta - do doručenia poverenia súdu na vykonanie
exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na
náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia si teda súdny exekútor mal vyčísliť odmenu za spísanie návrhu

na vykonanie exekúcie a náhradu účelne vynaložených výdavkov. Súdny exekútor nemá nárok ani na
minimálnu výšku 33,19 EUR, keďže v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor nemôže
vykonávať exekúciu pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie. Túto skutočnosť potvrdzuje aj §
15 ods. 1 Vyhlášky, ktorý upravuje, za ktoré úkony exekučnej činnosti má exekútor nárok na odmenu.
V § 15 ods. 1 písm. a) je ako prvý úkon exekučnej činnosti uvedené - získanie poverenia na vykonanie

exekúcie. Až po tomto úkone sa môžu realizovať ďalšie úkony exekučnej činnosti, za ktoré má súdny
exekútor nárok. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky je paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti je 3,32 EUR. V prípade, ak by odmena, ktorú súdny exekútor získal sčítaním jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti uvedených v § 15 ods. 1 písm. a) - j) nepresahovala sumu 33,19 EUR, potom
súdnemu exekútorovi prináleží automaticky minimálna odmena, ktorá je uvedených 33,19 EUR. V tomto

prípade, ale poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané a teda súd ma zato, že odmena súdnemu
exekútorovizavykonávanieexekučnejčinnosti,ktorúdovydaniapovereniaaninemôževykonávaťnemá
byť priznaná.

Keďže v tomto prípade nebol návrh na vykonanie exekúcie spísaný súdnym exekútorom ale samotným

oprávneným, pričom súdnemu exekútorovi bol doručený dňa 27.01.2012, súdny exekútor nemá nárok
na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, tak ako je to uvedené v § 47 ods. 3 druhá veta
Exekučného poriadku.Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov vo výške 1,45
Eur, nakoľko v exekučnom spise nebolo relevantným spôsobom (priložením doručenky) preukázané
vynaloženie uvedených výdavkov.

Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Ustanovenie § 203 Exekučného priadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť
náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať. Vyplýva to z toho, že toto ustanovenie vyplýva z voľnej
úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného a využíva rozsah na voľnú úvahu, a nie je
nelogické alebo prekračujúce hypotézu § 203 Exekučného poriadku, aj keď všeobecné súdy (aj najvyšší
súd) nemajú k veci jednotný výklad. (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 30/08-11 zo dňa
23. januára 2008).

Ustanovenie§203ods.1,2a3Exekučnéhoporiadkuustanovujetaxatívneprípady,kedyjemožnéuložiť
povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak extenzívne, že
oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že súdny exekútor nemôže
zniesť trovy exekúcie sám. Nebolo by spravodlivé oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho

priznaného práva núteným výkonom, uložiť povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len
preto, lebo niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil. (Uznesenie Krajského súdu
Banská Bystrica, sp.zn. 16CoE/70/09-26).

Dňa 14.08.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené späťvzatie odvolania súdneho exekútora zo dňa

7.7.2012, doručené súdu 10.07.2012. V späťvzatí súdny exekútor uvádza, že berie svoje odvolanie zo
dňa 7.7.2012 proti uzneseniu zo dňa 20.06.2012 o nepriznaní trov exekúcie sp. zn. 18Er/69/2012- 22
späť a nežiada o tomto rozhodnúť.
Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov
exekúcie nepriznáva.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.